Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Javyʼákena jaservívo Jehovápe

Javyʼákena jaservívo Jehovápe

“Yvy ariguakuéra oikovéva heta áño, tovyʼaite oikove aja.” (ECL. 11:8, ÑÑB)

1. ¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová omeʼẽ ñandéve ikatu hag̃uáicha javyʼa?

JEHOVÁ oipota javyʼa, ha upearã ñanevendesi heta hendáicha. Ñapensamíntena, haʼe rupínte jaikove, ha ñandegueru rupi pe rrelihión añeteguápe ikatu ñañemeʼẽmbaite iservísiope (Sal. 144:15; Juan 6:44). Ñandejára avei ohechauka porã ñanderayhuha ha ñanepytyvõ jaservi hag̃ua chupe, jahasárõ jepe heta mbaʼe ijetuʼúva (Jer. 31:3; 2 Cor. 4:16). Avei ñaime peteĩ organisasión ijojahaʼỹvape, oñemeʼẽhápe ñandéve hiʼupy omombaretéva ñande jerovia ha oĩháme hetaiterei ermáno oparupigua ñanderayhúva. Hiʼarive, jareko peteĩ esperánsa neporãva ñane renonderãme g̃uarã.

2. ¿Mbaʼépa oñandu heta Ñandejára siérvo?

2 Oĩramo jepe hetaiterei mbaʼe ñanembovyʼáva, heta Ñandejára siérvo ndovyʼavéi oikóvo. Haʼekuéra oñandu ndovaleiha mbaʼeverã ha Jehová nomombaʼeiha umi mbaʼe ojapóva iservísiope. Umichagua pensamiénto ojahoʼi chupekuéra ha oimoʼã ijetuʼutaha ovyʼa hag̃ua “oikove aja”. Opensa hikuái vyʼaʼỹrãnteha káda día ohasáva (Ecl. 11:8).

3. ¿Mbaʼérepa heta kristiáno ou ndovyʼavéi?

3 Heta ermáno ha ermána ou ndovyʼavéi ndoikói haguére peteĩ mbaʼe ohaʼarõva, hasykatúgui, térã ijeda rupi ha ndaikatuvéima  ojapo heta mbaʼe (Sal. 71:9; Prov. 13:12; Ecl. 7:7). Avei ñanemanduʼa vaʼerã ñane korasõ itraisioneroha ha ikatuha ñanemopensa nañanepohãveimaha, jepe Jehová ñandeguerohory hína (Jer. 17:9; 1 Juan 3:20). Satanás heʼi heta japu Ñandejára siervokuérare. Ha umi hénte opensáva haʼéicha ogueroviaukase ñandéve ndajavaleiha Jehová renondépe. Péicha ojapo vaʼekue Elifaz okonsola guaʼúrõ guare Jóbpe. Péro jaikuaaháicha, umi mbaʼe Elifaz heʼi vaʼekue japu avei koʼag̃aite peve (Job 4:18, 19).

4. ¿Mbaʼépa ñahesaʼỹijóta ko artíkulope?

4 La Bíbliape heʼi porã Jehová oĩha umi ohasávandi “kaʼaguy ypytũrupi” (Sal. 23:4). Por ehémplo, oipytyvõ chupekuéra Iñeʼẽ rupive. La Biblia “oreko Ñandejára podér, ohundi hag̃ua umi mbaʼe hapo pypukúva”. Upéva heʼise ikatuha ñanepytyvõ ñakambia hag̃ua oiméramo ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã (2 Cor. 10:4, 5). Jahechamína mbaʼéichapa la Biblia ikatu ñanepytyvõ jasegi hag̃ua ñapensa umi mbaʼe ñanembovyʼávare. Upéva ideprovéchota ñandéve voi ha avei ikatúta ñamokyreʼỹ ñande rapichápe.

LA BIBLIA ÑANEPYTYVÕ ÑAPENSA HAG̃UA UMI MBAʼE ÑANEMBOVYʼÁVARE

5. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñapensa hag̃ua umi mbaʼe ñanembovyʼávare?

5 Pablo omeʼẽ vaʼekue konsého ikatúva ñanepytyvõ ñapensa hag̃ua umi mbaʼe ñanembovyʼávare. Haʼe heʼi umi kristiáno Corintoguápe: “Pesegíkena pejesareko pendejehe pehecha hag̃ua peñakarama hatãpa pende jeroviáre” (2 Cor. 13:5). Ko téxtope, ‘pende jerovia’ heʼise hína entéro enseñánsa ogueroviáva kristianokuéra ha oĩva la Bíbliape. Jaikuaa hag̃ua ñaime porãpa ‘ñande jeroviápe’, tekotevẽ jajepyʼamongeta ha jahecha oimépa ñañeʼẽ ha jaiko heʼiháicha umi enseñánsa. Añetehápe, ndahaʼéi ñakumplítava umi mbaʼe okonvenívante ñandéve, síno jahecha vaʼerã jajapópa opaite mbaʼe ojejeruréva kristianokuéragui (Sant. 2:10, 11).

6. ¿Mbaʼérepa jajepyʼamongeta vaʼerã jahecha hag̃ua mbaʼéichapa ñaime ‘ñande jeroviápe’? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

6 Ikatu ningo ñapensa natekotevẽiha jajepyʼamongeta ñane situasión rehe, koʼýte ñaimoʼãramo jatopataha ndajajapoporãiha heta mbaʼe. Upéicharõ jepe, ñanemanduʼa vaʼerã umi mbaʼe Jehová opensáva ñanderehe iñimportanteveha ñande ñapensávagui. Ñandejára remiandu “ijyvateve” ñane remiandúgui (Is. 55:8, 9). Haʼe ojesareko ñanderehe, ndahaʼéi ñanekondena hag̃ua, síno ñanepytyvõ ha ohecha hag̃ua umi mbaʼe porã jarekóva. Jaiporúramo la Biblia jahecha hag̃ua mbaʼéichapa ñaime ‘ñande jeroviápe’, jajehecháta Jehová ñanderechaháicha. Upéva ñanepytyvõta jaipeʼa hag̃ua ñane akãgui umi mbaʼe ñanemoñembyasýva, ha jahechakuaáta javaletereiha Ñandejárape g̃uarã. Haʼetéta ku jaavríva peteĩ ventána ikatu hag̃uáicha pe kuarahy ohesape pe koty iñypytũva.

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ Ñandejára siervokuéra yma guare rembiasakue?

7 Jahecha hag̃ua mbaʼéichapa ñaime ‘ñande jeroviápe’, tekotevẽ avei jajepyʼamongeta Jehová siervokuéra yma guare rembiasakuére. Ikatu ñambojoja ñane situasión umi mbaʼe haʼekuéra ohasa ha oñandu vaʼekuére, ha ñapensa mbaʼépa jajapo vaʼerãmoʼã ñaimérire ilugarpekuéra. Jahechamína koʼág̃a mbohapy ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa jaiporu vaʼerã la Biblia jahecha hag̃ua ñaimépa ‘ñande jeroviápe’. Upéva ñanepytyvõta avei ani hag̃ua ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã.

PE VIÚDA IMBORIAHUMÍVA

8, 9. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa ohasa raʼe pe viúda? b) ¿Mbaʼépa oiméne opensa raʼe pe viúda ohórõ guare pe témplope?

8 Jerusalén témplope Jesús ohecha peteĩ viúda mboriahumíme. Ko kuñakarai ehémplo ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã, ndaikatúiramo  jepe jajapo opa mbaʼe jajaposeháicha (elee Lucas 21:1-4). ¿Mbaʼe mbaʼépa ohasa raʼe ko viúda? Ñepyrũrã, oiméne oñembyasyeterei iména omano haguére. Avei ohasa asy umi omoakãva hudiokuéra rrelihión “oipeʼapa [haguére] umi viúdagui orekóva guive”, oipytyvõ rangue chupekuéra (Luc. 20:47). Ko kuñakarai ningo imboriahueterei, ha upéicha rupi saʼi ikatu okontrivui pe témplope g̃uarã. Haʼe ikatu omeʼẽ pe ojepagáva peteĩ chokokuépe 15 minúto de traváhorente.

9 Epensamíntena mbaʼéichapa oiméne oñeñandu anga pe viúda oikévo pe témplo korapýpe ha ipópe mokõi monedami. ¿Opensánepa michĩetereiha ikontrivusión ombojojávo pe omeʼẽ vaʼekuére iména oikove tiémpope? ¿Otĩnepa ohechávo umi ohóva henonderã omeʼẽha hetaiterei pláta? ¿Opensápa omoĩ reitaha umi mokõi monedami oraháva? Oimérire ko viúda opensa raʼe péicha, koʼã mbaʼe ndojokói chupe okontrivui hag̃ua. Haʼe ojapo ikatúva guive omombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape.

10. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka Jehová omombaʼetereiha pe viúdape?

10 Jesús ohechauka Jehová omombaʼetereiha pe viúdape ha avei ikontrivusión. Haʼe heʼi ko kuñakarai “omeʼẽ hetave” hague opaite umi irríkovagui. Umi monedaʼi haʼe oitýva ojeheʼapa umi ótro hénte oity vaʼekuére, péro Jesús oguerohoryve chupe omombaʼe haguére Ñandejárape. Umi okontáva pe pláta oikéva pe témplope ni ndoikuaái Jehová omombaʼetereiha pe viúdape ha oguerohoryha ikontrivusión. Péro jaikuaaháicha, iñimportanteve hína Ñandejára opensáva, ndahaʼéi umi hénte heʼíva ni mbaʼépa opensa ijehe pe viúda. ¿Mbaʼéichapa ko ehémplo ikatu ñanepytyvõ jahecha hag̃ua ñaimépa ‘ñande jeroviápe’?

¿Mbaʼépa ñañemboʼe pe viúda mboriahumi rembiasakue? (Ehecha párrafo 8 guive 10 peve)

11. ¿Mbaʼépa ñaaprende pe viúda ehémplogui?

11 Sapyʼánte ningo ñane situasión ijetuʼu ha ndaikatúi jaservi Jehovápe jajaposeháicha. Por ehémplo, heta ermáno ndaikatuvéima opredika heta óra ijedáma rupi térã hasykatúgui. Péro ¿heʼisépa upéva ontrega reitaha iñinfórme? Térã ikatu avei nemitã ha  neresãi gueteri, péro repensa saʼieterei repredikaha rembojojáramo umi óra oiporúvare káda áño Ñandejára siervokuéra oadora hag̃ua chupe. Pe viúda ehémplo ohechauka Jehová omombaʼetereiha opa mbaʼe jajapóva jaservívo chupe, koʼytevéntema oimérõ ñambohovái hína heta mbaʼe ipohýiva. Epensamíntena umi mbaʼe rejapo vaʼekuére pe áño ohasávape. ¿Tekotevẽpa kuri rejesakrifikaʼimi repytave hag̃ua una óra jepe predikasiónpe? Oiméramo rejapo raʼe upéicha, reikuaa vaʼerã Ñandejára omombaʼeterei hague upéva. Rejapóramo opa ikatúva Jehová servísiope ojapo haguéicha pe viúda, ikatu jaʼe reime porãha ‘nde jeroviápe’.

“CHEJUKÁNTEMANA”

12-14. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue Elías? b) ¿Mbaʼérepa oiméne Elías ou ndovyʼavéi?

12 Proféta Elías akóinte iñeʼẽrendu vaʼekue Jehovápe ha ojerovia hese ipyʼaite guive. Upéicharõ jepe, peteĩ tiémpope ou oñedeprimi vaieterei ha ojerure Ñandejárape tojukántema chupe. Ojeplagea Jehovápe ha heʼi: “¡Ovalémante Jehová! Chejukántemana” (1 Rey. 19:4, NM). Oĩne heta tapicha noñeñanduvaíriva peichaite peve, ha opensa Elías heʼi hague upéva ‘ipyʼatarovágui’ rei (Job 6:3, ÑÑB). Péro añetehápe haʼe ndovyʼaveietéma kuri. Ha Jehová ndaipochýi hendive omanose haguére, upéva rangue oipytyvõ chupe.

13 ¿Mbaʼérepa Elías ou ndovyʼavéi? Upe mboyvemínte haʼe ojapo kuri peteĩ milágro ohechaukáva Jehová haʼeha pe Ñandejára añeteguáva. Ha ojapo rire pe milágro, ojejuka 450 proféta oadoráva Baálpe (1 Rey. 18:37-40). Haʼe oimoʼãne raʼe Ñandejára puévlo omombaʼeguasu jeytaha Jehovápe oiko rire upéva, péro ndoikói ohaʼarõ haguéicha. Pe rréina ñañaite Jezabel heʼika Elíaspe ojukaukataha chupe. Upévare okyhyjeterei ha osẽ odipara sur gotyo, ohasapa lénto Judá ha oike peteĩ desiérto ipeligrosohápe (1 Rey. 19:2-4).

14 Ojetopávo haʼeño pe desiértope, Elías opensa ndaideprovéchoi hague hembiapo oservívo profétaramo. Upévare heʼi Jehovápe: “Che ningo che ypykuéraichante avei”. Upéva heʼise Elías opensa hague ndovaleiha mbaʼeverã, ku haʼerõguáicha umi ijypykue kusugue ha ikanguekuéntema. Haʼe heʼi ndojapoporãi hague hembiapo ha ndaideprovechoiha Jehovápe ni avavépe.

15. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka Elíaspe omombaʼetereiha gueteri chupe?

15 Péro Ñandejára nopensái Elías opensaháicha. Haʼe omombaʼeterei ko profétape ha ojapo peteĩ mbaʼe ohechauka hag̃ua chupe ovaletereiha. Omondo hendápe peteĩ ánhel omombarete hag̃ua chupe. Avei omeʼẽ Elíaspe hiʼupy ha y ikatu hag̃uáicha ogueropuʼaka peteĩ viáhe ipukútava 40 día, og̃uahẽ meve mónte Horébpe. Elías oimoʼã kuri umi isrraelíta apytépe haʼe añoiténtema osegiha oadora Jehovápe, péro Ñandejára ohechauka porãnte chupe ndaupeichaiha. Upe rire avei Jehová omeʼẽve ko profétape hembiaporã, ha haʼe oasepta. Elíaspe ningo tuichaiterei oipytyvõ umi mbaʼe Jehová ojapóva hesehápe, ha upéva omombarete jey chupe osegi hag̃ua oservi profétaramo (1 Rey. 19:5-8, 15-19).

16. ¿Mbaʼéichapa Jehová nemombarete raʼe?

16 Elías rembiasakue ikatu nepytyvõ rehecha hag̃ua reime porãpa ‘nde jeroviápe’, ha avei revyʼave hag̃ua reservívo Jehovápe. Primero, epensamína mbaʼe mbaʼépa Jehová ojapóma nemombarete hag̃ua. ¿Nepytyvõmapa raʼe peteĩ ermáno, peteĩ ansiáno térã ambue kristiáno ikatupyrýva rehasárõ guare peteĩ mbaʼe ijetuʼúva? (Gál. 6:2.) ¿Rehechakuaápa imbareteveha nde jerovia relee rupi la Biblia ha umi puvlikasión, térã reho haguére rreunionhápe? Reñandu jey vove koʼã mbaʼe nepytyvõha, nemanduʼákena umíva ouha Jehovágui, ha ani nderesarái reagradese hag̃ua chupe (Sal 121:1, 2).

17. ¿Mbaʼépa Jehová oguerohory ñanderehe?

17 Segundo, nemanduʼa vaʼerã repensárõ  nderevaleiha mbaʼeverã, upéva ikatuha nembotavy. Añetehápe, iñimportanteve hína Jehová opensáva ñanderehe, ndahaʼéi ñande ñapensáva (elee Romanos 14:4). Jehová ñandeguerohory hag̃ua nodependéi umi mbaʼe jahupytývare. Haʼe ohecha javaletereiha ñaneñeʼẽrendu ha ñamombaʼeguasúramo chupe. Ha ikatu voi oime rejapóma heta mbaʼe ovaletereíva Ñandejára renondépe, péro ndénte nderehechakuaái, oiko haguéicha Elías rehe. Ikatu avei reimoʼãʼỹre reipytyvõma raʼe heta ermánope kongregasiónpe, térã ikatu heta tapicha ohendúma pe añetegua oĩva la Bíbliape nde reñehaʼã rupi.

18. ¿Mbaʼépa ohechauka umi asignasión Jehová omeʼẽva ndéve?

18 Tercero, nemanduʼákena oimeraẽ asignasión Jehová omeʼẽva ndéve ohechaukaha haʼe oĩha nendive (Jer. 20:11). Oiko haguéicha Elías rehe, ikatu sapyʼánte nekangy haʼetéramo ndéve rembaʼapo reiha, térã ndaikatúigui rehupyty peteĩ mbaʼe Ñandejára servísiope. Tahaʼe haʼeháicha, ani nderesarái reguerekoha pe priviléhio iporãvéva: repredika pe marandu porã ha rerrepresenta Jehovápe. Eñehaʼãkena akóinte neñeʼẽrendu ha reservi Jehovápe. Upéicha rejapóramo oñekumplíta nderehe Jesús heʼi vaʼekue: “Evyʼa ne patrón ndive” (Mat. 25:23).

“OHASA ASÝVA ÑEMBOʼE”

19. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu pe kuimbaʼe ohai vaʼekue Salmo 102?

19 Pe kuimbaʼe ohai vaʼekue Salmo 102 ojedesespera kuri. Haʼe ningo ‘ohasa asy’ ojepyʼapyeterei rupi térã hasy haguére, ha oñandu ikangyha ombohovái hag̃ua iprovlemakuéra (Sal. 102, ñepyrũmby). Umi mbaʼe heʼíva ko salmísta ohechauka oñembyasy ha oñeñanduha haʼeñoite (Sal. 102:3, 4, 6, 11). Haʼe oimoʼãite Jehová ndoikuaaseveimaha chugui mbaʼeve (Sal. 102:10).

20. ¿Mbaʼéichapa pe ñemboʼe nepytyvõta rembohovái hag̃ua umi mbaʼe nanembovyʼáiva?

20 Upéicharõ jepe, ko salmísta ikatu gueteri oservi Jehovápe (elee Salmo 102:19-21). Salmo 102 ohechauka umi oservíva Ñandejárape heta vése ojepyʼapy ha opensaitereiha iprovlémarente. Pe salmísta oñeñandu haʼeñoite, ha heʼi: “Ajogua umi guyraʼi haʼeñóme, óga árirupi oguejýva” (Sal. 102:8 [102:7, NM]). Oiméramo nde sapyʼánte reñeñandu péicha, emombeʼúkena Jehovápe ne remiandu ojapo haguéicha pe salmísta. Pe ñemboʼe nepytyvõta rembohovái hag̃ua umi mbaʼe nanembovyʼái ha nemoñembyasýva. Jehová opromete ohendutaha “imboriahúva ñemboʼe ha nomboykeichéne imbaʼejerure” (Sal. 102:18 [102:17, NM]). Ejeroviákena ko promésare.

21. ¿Mbaʼépa nepytyvõta avei repensa hag̃ua umi mbaʼe nembovyʼávare?

21 Salmo 102 ñanemboʼe avei ñapensa vaʼerãha umi mbaʼe ñanembovyʼávare. Upéicha ojapo vaʼekue pe salmísta ojepyʼamongeta memévo mbaʼéichapa oĩ Ñandejára renondépe (Sal. 102:12, 27). Tuichaiterei oñekonsola oikuaávo Jehová akóinte oĩtaha ipuévlondi ha oipytyvõtaha chupekuéra ombohovái hag̃ua opa mbaʼe ijetuʼúva. Oiméramo sapyʼánte reñeñandu vaieterei ha ndaikatúi rejapo opa ikatúva Ñandejára servísiope, eñemboʼékena Jehovápe ha emombeʼu chupe ne remiandu. Ejerure chupe tanepytyvõ reñeñandu porãve hag̃ua, ha avei ‘ojekuaauka hag̃ua [...] héra’ (Sal. 102:20, 21).

22. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñandeguerohory hag̃ua?

22 Jahecha haguéicha, la Biblia ikatu ñanepytyvõ jahecha hag̃ua ñaime porãpa hína ‘ñande jeroviápe’, ha avei javaletereiha Jehová renondépe. Añetehápe ningo jaiko aja ko múndo añáme ñambohováimante vaʼerã umi mbaʼe ñanemoñeñandu vaíva ha heta vése ikatu ñanekangy. Péro ñañehaʼãramo akóinte ñaneñeʼẽrendu ha jaservi Jehovápe, haʼe ñandeguerohorýta ha omeʼẽta ñandéve jeikove opaʼỹva (Mat. 24:13).