Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñamombaʼékena umi ijedávape

Ñamombaʼékena umi ijedávape

“Nembaʼerechakuaa vaʼerã umi ijedávandi.” (LEV. 19:32, NM)

1. ¿Mbaʼe situasiónpepa oĩ yvyporakuéra?

JEHOVÁ ningo arakaʼeve ndoipotái vaʼekue yvyporakuéra ijeda ha osufri. Upéva rangue, oipota kuri opavave kuimbaʼe ha kuña hesãi ha oiko peteĩ hardín neporãmba jepévape ko yvy ape ári. Péro ‘entéro [Ñandejára] rembiapokue koʼag̃aite peve ipyahẽ ha ohasa asy oñondivepa’ (Rom. 8:22). Ha ñambyasýramo jepe, jahecha jepi oĩha hetaiterei persóna ijedáva ojeheja reíva oikotevẽve jave. ¿Mbaʼéichapa oime vaʼerã Ñandejára oñeñandu ohechávo yvyporakuéra ohasa asyha pe pekádo káusare? (Sal. 39:5; 2 Tim. 3:3.)

2. ¿Mbaʼérepa javyʼa oĩ haguére ñande apytépe umi ermáno ha ermána ijedáva?

2 Ñande jaservíva Jehovápe javyʼaiterei oĩ haguére kongregasiónpe heta ermáno ha ermána ijedáva. Haʼekuéra ojerovia mbarete, iñarandu ha ohasáma heta mbaʼe. Upéicha rupi omoĩ hikuái ehémplo neporãva opavavépe g̃uarã. Heta oĩ ñande apytépe orekóva ihénte ijedáva haʼéva Testígo, péro koʼã ermáno ndahaʼéiramo jepe ñane hénte, jajepyʼapýnte avei hesekuéra (Gál. 6:10; 1 Ped. 1:22). Upévare, jahechamína koʼág̃a mbaʼépa Jehová opensa hesekuéra, ha avei mbaʼépa oñehaʼarõ ifamiliakuéragui ha kongregasióngui.

 “ANI CHEREJA REI”

3, 4. a) ¿Mbaʼépa ojerure Jehovápe pe kuimbaʼe oskrivi vaʼekue Salmo 71? b) ¿Mbaʼépa ikatu ojerure Ñandejárape umi ermáno ijedáva?

3 Salmo 71:9-pe heʼi: “Chetujávo ani chereja rei, chekangývo ani nderesarái chehegui”. Pe Salmo 70 ñepyrũmbýpe ojehai: “De David”, upévare ikatu jaʼe David oskrivi hague avei pe Salmo 71, ha oiméne haʼe raʼe pe ojerure asyetéva Jehovápe toipytyvõmi chupe. David oservi vaʼekue Ñandejárape imitã guive ituja peve, ha Jehová oiporu chupe ojapo hag̃ua heta mbaʼe tuicháva (1 Sam. 17:33-37, 50; 1 Rey. 2:1-3, 10). Upéicharõ jepe, haʼe ohechakuaa tekotevẽha osegi ojerure Ñandejárape oñangareko hag̃ua hese ha tovendesi chupe (elee Salmo 71:17, 18).

4 Kongregasiónpe oĩ heta ermáno ha ermána ojoguáva Davídpe. Haʼekuéra osegi ojapo ikatúva guive omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe, og̃uahẽramo jepe chupekuéra “umi ára naiporãiva” ijeda haguére (Ecl. 12:1-7, ÑÑB). Koʼã kristiáno ndaikatuvéima ojapo heta mbaʼe yma guaréicha, por ehémplo saʼivéma opredika. Péro David ojapo haguéicha, koʼã ermáno ikatu ojerure Jehovápe toñangareko hesekuéra ha toguerohory chupekuéra. Ha katuete Ñandejára ohendúta iñemboʼe haʼekuéra ojerure haguére umi mbaʼe David voi ojerure vaʼekue Jehovápe, ha jatopáva la Bíbliape.

5. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová omombaʼeha umi ijedávape?

5 La Biblia ohechauka porã Jehová omombaʼetereiha umi ermáno ha ermána ijedávape ha oipotaha opavave kristiáno orrespeta chupekuéra (Sal. 22:24-26; Prov. 16:31; 20:29). Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Umi iñakãrague morotĩva renondépe repuʼã vaʼerã, ha nembaʼerechakuaa vaʼerã umi ijedávandi, ha rekyhyje vaʼerã nde Járagui. Che hína Jehová” (Lev. 19:32, NM). Jahechaháicha, ymaite guive Jehová puévlo omombaʼe vaʼekue umi ijedávape, ha jaʼekuaa koʼág̃a peve upéva haʼeha peteĩ rresponsavilida tuicháva. Péro, ¿mávapa oñatende vaʼerã hesekuéra ha omoĩ vaʼerã chupekuéra hemikotevẽ?

MBAʼE RRESPONSAVILIDÁPA JAREKO ÑANE HÉNTE IJEDÁVANDI

6. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka iñimportanteha ñañangareko ñande tuvakuérare?

6 Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ñandéve: “Emombaʼe nde ru ha nde sýpe” (Éx. 20:12; Efes. 6:2). Jesús ohechauka ko mandáto iñimportanteha okondenárõ guare umi eskríva ha fariséope nomanteneséi haguére ituvakuérape (Mar. 7:5, 10-13). Ha Jesús voi omoĩ ñandéve peteĩ ehémplo neporãva. Haʼe omanombotaitérõ guare, onkarga kuri idisípulo Juánpe oñangareko hag̃ua isýre. Amalisia upérõ isy viúdama vaʼekue (Juan 19:26, 27).

7. a) ¿Mávapa omantene vaʼerã umi ijedávape, heʼi haguéicha Pablo? b) ¿Mbaʼépa omyesakã avei Pablo heʼírõ guare umi kristiáno omantene vaʼerãha ifamíliape?

7 Espíritu sánto rupive, apóstol Pablo oskrivi vaʼekue umi kristiáno omantene vaʼerãha ifamíliape (elee 1 Timoteo 5:4, 8, 16). Ohaírõ guare upéva, haʼe omyesakã kuri Timotéope mávapepa ikatu oñepytyvõ kongregasiónpe ha mávapepa ndaikatúi. Ñepyrũrã heʼi peteĩ viúda ijedáva orekóramo imembykuéra, umi iniéto ha ambue ihénte oservíva Jehovápe, haʼekuéra oñangareko vaʼerãha hese. Upéicha koʼã ermána ndahaʼemoʼãi peteĩ kárga kongregasiónpe g̃uarã. Koʼág̃a avei kristianokuéra ‘omombaʼeguasu hína Ñandejárape’ omantenéramo ihentekuéra oikotevẽvape.

8. ¿Mbaʼérepa la Biblia ndeʼíri mbaʼéichapa oñeñatende vaʼerã umi sy ha túva ijedávare?

8 Umi kristiáno okakuaapámava omantene vaʼerã ituvakuéra ijedávape. Añetehápe ningo Pablo oñeʼẽ kuri umi orekóvare ihénte oservíva Jehovápe, upéicharõ jepe,  entéro ermáno oñangareko vaʼerã ituvakuérare ndahaʼéiramo jepe Testígo. Káda famíliape pe situasión idiferénte. Por ehémplo, oĩ umi sy ha túva hesãiva, ha ótro hasykatúva. Oĩ avei umi orekóva heta família ha ambue katu peteĩmínte. Heta tetãme pe goviérno oipytyvõ umi ijedávape, péro ótro tetãrupi katu nahániri. Hiʼarive káda persóna ijedáva oiporavo vaʼerã mbaʼéichapa oipota oñeñatende hese. Upévare naiporãmoʼãi jaikóramo jakopi umi oñangarekóvare ituvakuéra ijedávare, ha jaʼe odesidi vai hague hikuái. Amo ipahápe, Jehová ikatu ovendesi oimeraẽ mbaʼe ojedesidíva oĩ porãma guive Iñeʼẽ heʼívandi. Haʼe katuete oipytyvõta umi famíliape osẽ porã hag̃ua, ojapo haguéicha Moisés tiémpo guive (Núm. 11:23).

9-11. a) ¿Mbaʼépa ikatu ombohovái hína heta ermáno? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.) b) ¿Mbaʼérepa umi ermáno oservíva de tiémpo kompléto ndojapurái vaʼerã oheja hag̃ua iñasignasión? Emoĩ peteĩ ehémplo.

9 Umi taʼýra oikóvape mombyry ituvakuéragui, heta vése hasy jepi oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Ikatu ningo peichaháguinte isy térã itúva ou hoʼa ha ojegolpea, térã opẽ voi, ỹrõ oiko ambue mbaʼe ijetuʼúva. Péicha jave tekotevẽ jepi pyaʼe oho ohecha itúva térã isýpe. Ha sapyʼánte tekotevẽta opyta oñatende hese, tahaʼe sapyʼami térã hetave tiémpore. *

10 Umi ermáno oservíva de tiémpo kompléto oikóva mombyry ituvakuéragui, sapyʼánte odesidi vaʼerã heta mbaʼe ijetuʼúva. Entéro vetelíta, misionéro ha superintendénte viahánte, omombaʼeterei iñasignasión. Chupekuéra g̃uarã upéva peteĩ vendisión oúva Jehovágui. Upéicharõ jepe ituvakuéra oúramo hasy, ikatu opensa hikuái ohejámante vaʼerãha iñasignasión ikatu hag̃uáicha oho hógape oñangareko hag̃ua hesekuéra. Péro odesidi mboyve, oñemboʼe vaʼerã Jehovápe ha ohecha raẽ tekotevẽtereípa oho oñatende ituvakuérare, ha avei oimépa ogustáta chupekuéra upéva. Umi oservíva de tiémpo kompléto ndojapurái vaʼerã oheja hag̃ua ipriviléhio; ikatu voi ni natekotevẽi hína ojapo upéva. Isy térã itúva hasýramo jepe, ikatu ojalivia jey térã oĩ kongregasiónpe ermáno oipytyvõkuaáva chupekuéra osegi hag̃ua iservísiope (Prov. 21:5).

11 Ñapensamína mbaʼépa ohasa vaʼekue mokõi oñoermánova oservíva de tiémpo kompléto mombyry ituvakuéragui. Peteĩva oservi de misionéro Sudaméricape, ha pe ótro katu ombaʼapo Betélpe, Broóklynpe (Nueva York). Upéi ituvakuéra ou oikotevẽ oñepytyvõ chupekuéra, upémarõ mokõivéva oviaha hembirekokuérandi Japónpe ohecha hag̃ua mbaʼéichapa oĩ hikuái ha odesidi hag̃ua mbaʼépa ikatu ojejapo. Pe matrimónio oservíva de misionéro opensa oheja iñasignasión ha oho oñatende hesekuéra. Upe riremínte peteĩ ansiáno oĩva ituvakuéra kongregasiónpe ohenói chupekuéra por teléfono. Haʼe heʼi oñemongeta hague umi ótro ansiáno ndive isituasionkuérare ha entéronte oipotaha osegi hikuái iñasignasiónpe ikatuha peve. Umi ansiáno oguerohoryeterei umi mbaʼe ojapóva umi misionéro ha oipytyvõse oñeñatende hag̃ua ituvakuérare. Pe família kompletoite oagradeseterei koʼã ermáno oñeinteresa haguére hesekuéra.

12. ¿Mbaʼépa oñehaʼã vaʼerã ojapo umi família odesidi vove mbaʼéichapa oñangarekóta ituvakuéra ijedávare?

12 Umi família oservíva Jehovápe ha oñangarekóva ituvakuéra ijedávare oñehaʼã vaʼerã ombotuicha Ñandejára réra opa mbaʼe odesidíva rupive. Ni mbaʼevéicharõ ndajajoguaséi umi fariséo oiko vaʼekuépe Jesús tiémpope (Mat. 15:3-6). Hiʼãite opa mbaʼe jadesidíva oipytyvõ oñeñeʼẽ  porã hag̃ua kongregasiónre ha oñembotuicha hag̃ua Jehovápe (2 Cor. 6:3).

MBAʼE RRESPONSAVILIDÁPA OREKO PE KONGREGASIÓN

13, 14. ¿Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka umi kongregasión oñangareko vaʼerãha umi ermáno ijedávare?

13 Naentéroi ikatu oipytyvõ umi oservívape de tiémpo kompléto ojapo haguéicha umi ermáno Japongua. Upéicharamo jepe, peteĩ mbaʼe oiko vaʼekue síglo primérope ohechauka umi kongregasión oñeinteresa vaʼerãha umi ermáno ijedáva remikotevẽre. Ñandejára Ñeʼẽ omombeʼu pe kongregasión oĩvape Jerusalénpe “ndaipóri [hague] oikotevẽva”. Upéva ndeʼiséi entéronte ipláta hague, síno oñepytyvõ umi imboriahúvape ha oñemeʼẽ “káda únope oikotevẽháicha” (Hech. 4:34, 35). Péro upéi oñepyrũ peteĩ provléma. Oñemombeʼu oñemboykeha heta viúdape “oñemeʼẽ jave káda día tembiʼu”. Upémarõ umi apóstol onkarga umi kuimbaʼe ikatupyrývape ohecha hag̃ua mbaʼépa oikotevẽ entéro viúda ha toñeñatende hesekuéra peteĩchapa (Hech. 6:1-5). Añetehápe ningo “oñemeʼẽ [...] káda día tembiʼu” umi ermáno oikotevẽvape, péro ko arréglo ojejapo vaʼekue sapyʼamirãnte, ikatu hag̃uáicha oñeñatende umi kristiáno pyahúre oúva Jerusalénpe ótro lugárgui. Haʼekuéra ojevautisa Pentekostés áño 33-pe, ha opytave upe rire omombarete hag̃ua ijerovia. Ko ehémplo ohechauka umi kongregasión ikatuha oipytyvõ oñeñangareko hag̃ua umi ermáno oikotevẽvare.

14 Jahecháma haguéicha, Pablo heʼi vaʼekue Timotéope mbaʼeichagua viúdapepa ikatu oñepytyvõ kongregasiónpe (1 Tim. 5:3-16). Santiago avei heʼi vaʼekue kristianokuéra oñangareko vaʼerãha umi ityreʼỹvare, viúdare ha ambue ermáno oikotevẽvare (Sant. 1:27; 2:15-17). Ha apóstol Juan heʼi: “Oimeraẽ orekóva umi mbaʼe oikotevẽva oikove hag̃ua ha ohecha iñermáno oikotevẽha, péro ndoiporiahuverekoséi chupe, ¿mbaʼéicha piko jaʼéta hese ohayhuha Ñandejárape?” (1 Juan 3:17). Káda kristiáno oñangareko vaʼerã umi oikotevẽvare, ha koʼýte pe kongregasión oreko avei upe rresponsavilida.

¿Mbaʼéichapa ermanokuéra ikatu oipytyvõ oikóramo peteĩ aksidénte? (Ehecha párrafo 15 ha 16)

15. ¿Mbaʼérehepa odepende oñepytyvõ hag̃ua umi ermáno ijedávape?

15 Heta tetãme pe goviérno oipytyvõ jepi umi ijedávape, por ehémplo ombosuéldo, omeʼẽʼimi chupekuéra hiʼupy ha pohã, omoĩ oñatende vaʼerã hesekuéra hógape ha avei oñangareko isalúre (Rom. 13:6). Ótro tetãme katu ndaipóri koʼãichagua servísio.  Upéicha rupi káda família situasión idiferénte, ha upévare ojehecha vaʼerã mbaʼépa oikotevẽ umi ijedáva ikatu hag̃uáicha ifamília ha umi ermáno kongregasiongua oipytyvõ chupekuéra. Heta ermáno oiko mombyry ituvakuéragui ha ndaikatúi oipytyvõ chupekuéra ojaposeháicha. Upéicha jave, haʼekuéra omombeʼu porã vaʼerã umi ansiáno oĩvape ituvakuéra kongregasiónpe mbaʼe situasiónpepa oĩ hína enterovéva ifamíliape. Ansianokuéra ikatu oipytyvõ umi ermáno ijedávape okonsegi hag̃ua umi ajúda omeʼẽva pe goviérno. Térã ikatu avei oho hendapekuéra ohecha mbaʼéichapa oĩ hína hikuái, ha oavisa ifamiliakuérape oiméramo ndoʼúi oikóvo ipohã, ndopagái ilús, hiʼy ha umícha. Jahechaháicha, umi taʼýra ha ansianokuéra oñemongeta porãramo ikatu oñopytyvõ oñesolusiona hag̃ua umi provléma. Ha umi taʼýra tuicha ipyʼaguapýta oĩramo ermáno oipytyvõva ituvakuérape ha oavisa oimeraẽ mbaʼe chupekuéra.

16. ¿Mbaʼépa ojapo heta ermáno oipytyvõ hag̃ua umi ijedávape oĩva ikongregasiónpe?

16 Kongregasiónpe oĩ heta ermáno ha ermána ohayhuetereíva umi ijedávape, upévare ijeheguiete oñemeʼẽmbaite oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Oĩ katu umi oñoturnáva oñangareko hag̃ua hesekuéra. Ha péicha ohechauka oñeinteresaha ipyʼaite guive umi kristiáno ijedávare. Koʼã ermáno ndaikatúiramo jepe oservi de tiémpo kompléto, vyʼápe oipytyvõ umi ijedáva famíliape osegi hag̃ua iñasignasiónpe ikatuha peve. ¡Ajépa imbaʼeporãite hikuái! Péro oĩramo jepe ótro oñangarekóva hesekuéra, umi taʼýra ojapo vaʼerã opa ikatúva oipytyvõ hag̃ua ituvakuérape.

EMOKYREʼỸKENA UMI IJEDÁVAPE

17, 18. ¿Mbaʼérepa ojotrata porã vaʼerã umi ermáno ijedáva ha umi oñangarekóva hesekuéra?

17 Tahaʼe umi ermáno ijedáva térã umi oñangarekóva hesekuéra, oñehaʼã vaʼerã ohasa porã hikuái oñondive. Oĩramo umi mbaʼe ijetuʼúva, mokõivéva ombohovái vaʼerã pyʼaguapýpe porãnte. Sapyʼánte ningo umi ermáno ijedáva ikangy térã oñedeprimi voi. Upévare tekotevẽ jepi reñehaʼãmbaite rerrespeta ha remokyreʼỹ chupekuéra reñeʼẽvo umi mbaʼe iporãvare ha oporombovyʼáva. Umi ermáno ha ermána ijedáva omerese jaguerohory chupekuéra. Jehová ndahesaráiri umi mbaʼe ojapo vaʼekuégui iservísiope, ha ñande upéicha vaʼerã avei (elee Malaquías 3:16 ha Hebreos 6:10).

18 Heta vése japukakuaánte vaʼerã umi mbaʼe oikóvare ñambohasa hag̃ua pe ijetuʼuetéva (Ecl. 3:1, 4). Heta ermáno ijedáva oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ijarhél umi oñangarekóvandi hesekuéra. Ohechakuaa haʼekuéra voi oporotrata porãramo, oñeñatende porãvetaha hesekuéra ha ojevisitavetaha chupekuéra. Sapyʼánte ñahendu jepi umi ermáno heʼívo: “Che ningo aha kuri amokyreʼỹ hag̃ua chupe, péro ipahápe haʼe la chemokyreʼỹvéva” (Prov. 15:13; 17:22).

19. ¿Mbaʼépa oipytyvõta umi ermáno imitãva ha ijedávape ogueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼuetéva?

19 Hiʼãitéma ningo og̃uahẽ pe tiémpo opatahápe umi jehasa asy jahupytýva ñaneimperfékto rupi. Péro ñahaʼarõ aja upe ára, ñande jaservíva Jehovápe ñapensa meme vaʼerã umi mbaʼe porãite ñaneraʼarõvare. Jajeroviáramo Ñandejára promesakuérare ikatúta jagueropuʼaka oimeraẽ mbaʼe ijetuʼúva ha ñanembosufríva. Jajerovia rupi, “ñande nañanekaneʼõi, ñande rete oñembyaíramo jepe, ñande pyʼapy oñembopyahu ohóvo koʼẽ koʼẽre” (2 Cor. 4:16-18; Heb. 6:18, 19). Péro oĩ ambue mbaʼe ñanepytyvõtava ñañangareko hag̃ua umi ermáno ijedávare. Upéva jahecháta pe artíkulo oúvape.

^ párr. 9 Pe artíkulo oúvape oñehesaʼỹijóta mbaʼe mbaʼépa ikatu ojejapo oñeñatende porã hag̃ua umi ijedávare.