Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kɛzi Bɛnea Mgbanyima La

Kɛzi Bɛnea Mgbanyima La

“Me mra ngakula, bɛmmamaa yɛfa edwɛkɛ ɛhanlɛ anzɛɛ yɛ nloa mgbane yɛkulo menli; ɔwɔ kɛ ɔyɛ nɔhalɛ ɛhulolɛ kpalɛ, na eza ɔfinde yɛ nyɛleɛ nu.”—1 DWƆN 3:18.

1, 2. (a) Ngyegyelɛ boni mɔ a mbusua dɔɔnwo yia a, na kpuyia boni mɔ a yɛbahola yɛabiza a? (b) Kɛzi awovolɛ nee bɛ mra bɛahola ali tɛnlabelɛ mɔɔ kakyi la anwo gyima ɛ?

ƆBAYƐ nyane kɛ ɛbanwu kɛ wɔ awovolɛ mɔɔ mekɛ bie ɛnee bɛlɛ anwosesebɛ bɛkola bɛnea bɛ nwo la, akee ɛngola ɛnnea bɛ nwo bieko a. Bie a wɔ Papa anzɛɛ wɔ Mame ɛdɔ aze ɛbu ɔ nze, ye adwenle ɛzɛkye ɔ nwo, ɔluolua nu, anzɛɛ yenyia ewule ɛzulolɛ bie. Ngyegyelɛ bieko wɔ ɛkɛ. Bie a bɛnrɛlie nzenzaleɛ mɔɔ ɛra bɛ sonlabaka ne, anzɛɛ bɛ tɛnlabelɛ nu la bɛnrɛdo nu. (Dwobu 14:1) Duzu a yɛbahola yɛayɛ a? Kɛzi bɛbanlea bɛ ɛ?

2 Edwɛkɛ bie mɔɔ bɛhɛlɛle ye wɔ mgbanyima ɛnleanlɛ nwo la a le kɛ: “Ɔwɔ nuhua kɛ mgbanyima ɛnleanlɛ ɛnla aze ɛdeɛ, noko abusua mɔɔ ɔbazuzu mɔɔ bɛbahola bayɛ anwo na bɛkɛlie bɛkɛdo nu la bahola ali mɔɔ ɔbazi biala la anwo gyima.” Saa yɛnwu kɛ yɛnrɛhola yɛnrɛhoati ngyegyelɛ mɔɔ kpanyinliyɛlɛ fa ba la a, yɛbanwu kɛ ngitanwolilɛ ɛhye anwo hyia kpalɛ. Noko akee, yɛbahola yɛayɛ ngyehyɛleɛ bie mɔ yɛado ɛkɛ anzɛɛ yɛbalumua yɛazi kpɔkɛ bie mɔ. Maa yɛzuzu kɛzi mbusua bahola avi ɛlɔlɛ nu ava koyɛlɛ ali ngyegyelɛ bie mɔ anwo gyima la anwo.

 NGYEHYƐLEƐ MƆƆ BƐYƐ BƐMAA “MUNZULE MEKƐ”

3. Duzu a ɔwɔ kɛ mbusuafoɔ yɛ wɔ mekɛ mɔɔ awovolɛ mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli hyia moalɛ dɔɔnwo la ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

3 Mekɛ ne bie ba a mgbanyima dɔɔnwo ɛngola ɛnnea bɛ nwo kpalɛ; na ɔmaa bɛkyia moalɛ nwo. (Bɛgenga Nolobɔvo ne 12:1-7.) Mekɛ mɔɔ awovolɛ ɛngola ɛnyɛ ɛhwee la, ɔwɔ kɛ bɛ nee bɛ mra mɔɔ ɛnyinyi la kpondɛ adenle kpalɛ mɔɔ bɛbava zo bɛali bɛ ngyianlɛ nwo gyima la. Fane dɔɔnwo ne ala, saa abusua ne yia nu suzu bɛ ngyianlɛ, nee adenle mɔɔ bɛbava zo bɛali nwolɛ gyima la anwo a ɔboa. Ɔwɔ kɛ bɛ kɔsɔɔti, titile awovolɛ ne mɔ buke bɛ nu kile bɛ adwenle. Bɛbahola bɛazuzu nwo saa awovolɛ ne mɔ nyia moalɛ a bɛbahulo kɛ bɛkɛdɛnla bɛdabɛ mumua ne bɛ awuke nu a. * Anzɛɛ bɛbazuzu mɔɔ busuanli ko biala bahola ayɛ la anwo. (Mrɛ. 24:6) Kɛ neazo la, bie mɔ bahola ali akɔneaba kenle ko biala yɛɛ bie mɔ noko bɛahola ava ezukoa aboa. Ɔwɔ kɛ bɛkakye kɛ bɛ nuhua ko biala lɛ gyima yɛ; noko bɛ gyima ne kola kakyi mɔɔ ɔbahyia ngyehyɛleɛ fofolɛ a.

4. Nienwu a abusua ne anu amra bahola anyia moalɛ a?

4 Bɔ mɔdenle kɛ ɛbazukoa wɔ awovolɛ ne mɔ tɛnlabelɛ ne anwo debie wɔ mekɛ mɔɔ ɛkɛbɔ bɛ ɛnleanlɛ bo la. Saa ɔle awie mɔɔ ye kpɔkɛdelɛ ɛnle kpalɛ fee a, ɔwɔ kɛ ɛnwu mɔɔ bahola avi nu ara la. (Mrɛ. 1:5) Kɔnwu arane menli mɔɔ fa moalɛ maa menli mɔɔ anye ɛvi la. Kpondɛ nuhua ne mɔɔ bahola ayɛ wɔ moalɛ wɔ ɛleka mɔɔ ɛde la maa bɛzɔ wɔ avinli. Nzenzaleɛ zɛhae mɔɔ ba abusua nu la kola maa ɛte nganeɛ kɛ wɔminli debie, ɛ nye zo ɛda wɔ, anzɛɛ wɔ adwenle ɛdu ɛfonyia. Ɛ nee agɔnwolɛ kpalɛ ɛzuzu kɛzi ɛte nganeɛ la anwo. Mɔɔ hyia kpalɛ la, ka wɔ ahonle nu edwɛkɛ kile Gyihova. Ɔbahola yeamaa wɔanyia anzondwolɛ mɔɔ ɛhyia nwo na wɔahola wɔagyinla tɛnlabelɛ biala anloa la.—Edw. 55:22; Mrɛ. 24:10; Fel. 4:6, 7.

5. Duzu ati a nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbalumua wɔakpondɛ kɛzi bɛnea mgbanyima la anwo edwɛkɛ ɛ?

5 Mgbanyima bie mɔ nee bɛ mbusua dumua biza ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ—mɔɔ bie a le wovolɛ mɔɔ ɔ nee ɔ ra nrenya anzɛɛ raalɛ de, anzɛɛ moalɛ gyɛne mɔɔ wɔ bɛ ɛkɛ la nwo edwɛkɛ. Ɔmaa bɛnwu ngyegyelɛ anzɛɛ “ɛvɛlɛ nee nyane” mɔɔ bara la, na bɛsiezie bɛ nwo. (Edw. 90:10) Mbusua bie mɔ ɛnnumua ɛnyɛ ɛhye, yemɔti ɔmaa bɛpele bɛ nwo bɛsi kpɔkɛ wɔ mekɛ mɔɔ esiane kɛzi la. Abɔlɔba bie hanle kɛ tɛnlabelɛ zɛhae “ɛnle mekɛ kpalɛ fee mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛsi kpɔkɛ a.” Wɔ mekɛ zɛhae mɔɔ bɛkpondɛ ye ndɛndɛ la, ɔmaa abusua ne anu amra yɛ basaa na mgbonde kola ba. Noko saa bɛdumua bɛsiezie bɛ nwo a, ɔte ngyegyelɛ zɛhae mɔ azo.—Mrɛ. 20:18.

Abusua bahola ayia azuzu kɛzi bɛbali ngyianlɛ nwo gyima la anwo (Nea ɛdendɛkpunli 6-8)

6. Kɛzi ɛleka mɔɔ mgbanyima badɛnla mɔɔ bɛsuzu nwo la kola boa awovolɛ nee mralɛ ɛ?

6 Bie a ɔbayɛ wɔ ɛse kɛ ɛ nee wɔ awovolɛ bɛaha bɛ azedɛnlanlɛ nu ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛbahola bɛayɛ nzenzaleɛ wɔ nu la anwo edwɛkɛ. Noko, bie mɔ ɛha kɛzi adwelielilɛ zɛhae kola boa nzinlii la. Kɛmɔti ɛ? Bɛnyianle mekɛ kpalɛ bɛzuzule ngyehyɛleɛ ngakyile nwo wɔ ndelebɛbo nu. Bɛnwu kɛ saa bɛdumua bɛtoɔdoa adwenle wɔ ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma nu a, ɔmmaa ɔnyɛ se kɛ bɛkɛzi kpɔkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛsi la. Saa mgbanyima ne mɔ kulo kɛ bɛtɛnla bɛdabɛ mumua ne bɛ awuke nu na bɛnea bɛ nwo bɔbɔ a, ɔle kpalɛ kɛ bɛbamaa bɛ mra anwu moalɛ mɔɔ bɛbahyia nwo la.

7, 8. Edwɛkɛ mɔɔ nwolɛ hyia kɛ mbusua suzu nwo la bie a le boni, na duzu ati ɔ?

 7 Awovolɛ, saa bɛlɛsuzu ninyɛne nwo a, bɛha mɔɔ bɛ nye die nwo, bɛ ezukoa gyinlabelɛ, nee mɔɔ bɛkulo la bɛhile bɛ abusua ne. Ɛhye bamaa bɛahola bɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛngola ɛhwee yɛ la. Ɔda ali kɛ, bɛbalie bɛ nzuzulɛ bɛado nu na bɛamaa bɛanyia bɛ fanwodi. (Ɛfɛ. 6:2-4) Kɛ neazo la, ɛbahulo kɛ ɛ nee ɛ mra ne mɔ ko nee ye abusua ne kɛdɛnla, anzɛɛ ɛ nye la debie gyɛne ade ɔ? Kakye kɛ menli kɔsɔɔti ɛnle kɛ ɛdawɔ la, yɛɛ ɔdie mekɛ na awie—awovolɛ anzɛɛ ralɛ—ahola ahakyi ye nzuzulɛ.

8 Ɔwɔ kɛ bɛ kɔsɔɔti bɛnwu kɛ saa bɛyɛ ngyehyɛleɛ na bɛdi adwelie kpalɛ a, bɛnrɛyia ngyegyelɛ. (Mrɛ. 15:22) Ayileyɛlɛ mɔɔ ɛkulo la boka nwo. Ɔwɔ kɛ bɛsuzu edwɛkɛ mɔɔ wɔ DPA (anzɛɛ, kpɔkɛdelɛ nwo tumi kɛlata) ne mɔɔ bɛyɛ bɛmaa Gyihova Alasevolɛ mɔɔ bɛzɔne la noko anwo. Awie biala lɛ adenle si ayileyɛlɛ mɔɔ ɔkulo nee mɔɔ ɔngulo la anwo kpɔkɛ. Ayileyɛlɛ nwo kɛlata mɔɔ bɛdumua bɛhyehyɛ la kilehile mɔɔ awie kulo kɛ bɛyɛ bɛmaa ye wɔ ayileyɛlɛ nu la anu. Awie mɔɔ ɛbamaa yeava ɔ sa yeawula ɔ bo la (saa mɛla maa nwolɛ adenle wɔ ɛleka mɔɔ ɛwɔ la a), bahola anlea kɛ bɛbayɛ mɔɔ wɔha nwolɛ edwɛkɛ wɔ kɛlata ne azo la pɛpɛɛpɛ. Ɔwɔ kɛ menli mɔɔ ɛkpale bɛ la nyia kɛlata ne bie amaa nwolɛ kyia a bɛahola bɛaboa. Bie mɔ fa boka bɛ wele, banebɔlɛ, ezukoa, gyima nu ngɛlata, nee ngɛlata gyɛne nwo sie.

KƐZI BƐGYINLA TƐNLABELƐ MƆƆ KAKYI LA ANLOA LA

9, 10. Kɛzi nzenzaleɛ mɔɔ ba mgbanyinliyɛlɛ nu la kola ka moalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛmaa bɛ la ɛ?

9 Fane dɔɔnwo ne ala, awovolɛ nee bɛ mra kulo kɛ mgbanyima ɛhye mɔ nyia fanwodi kɛmɔ bɛ anwosesebɛ de la. Bie a bɛkola bɛto bɛ aleɛ, bɛyɛ bɛ nwo ayile, na bɛdua ndenle ngakyile zo bɛdi adwelie. Ɛhye ati, bɛmaa bɛ mra nwu kɛ ɔnle kɛ bɛfa bɛ nwo bɛwula mɔɔ bɛyɛ ye wɔ alehyenlɛ ne anu la anu somaa. Noko akee, saa mekɛ bie dwu na bɛngola tia kpalɛ, bɛngola gua kɔdi, anzɛɛ bɛ rɛle ta fi debie a, ɔwɔ kɛ bɛ mra ne mɔ boa bɛ.

10 Mgbanyinliyɛlɛ fa anyezota, adwenle nu ngyegyelɛ, miene nee bakazo mɔɔ bɛngola ye adenle si, anzondilira, anyenzilira, yɛɛ arɛlevilɛ ba; noko akee, saa ewule ɛhye bie ka bɛ a, ɔwɔ kɛ bɛnea bɛdi nwolɛ gyima wɔ adenle kpalɛ zo. Ɛhye mɔ bie bɔ ɔ bo ala a bɛkpondɛ ayileyɛlɛ. Ɔwɔ kɛ mralɛ ne mɔ dumua wɔ ɛhye ɛyɛlɛ nu. Ɔdwu mekɛ ne bie a, bɛdabɛ a ɔwɔ kɛ bɛboa bɛ awovolɛ wɔ ninyɛne mɔɔ ɛnee bɛ ngome a bɛyɛ la ɛyɛlɛ nu a. Saa mralɛ bahola anlea bɛ awovolɛ kpalɛ a, ɔwɔ kɛ bɛyɛ bɛ kamaavolɛ, kɛlɛhɛlɛvolɛ, bɛ gyakɛ, nee mɔɔ bokɛboka nwo la.—Mrɛ. 3:27.

11. Duzu a bɛbahola bɛayɛ ye wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ kakyi la anu ɛ?

 11 Saa ɛnrɛhola ɛnrɛzi wɔ awovolɛ ngyegyelɛ ne anloa bɔkɔɔ a, ɛbahola wɔayɛ nzenzaleɛ wɔ bɛ ɛnleanlɛ nee bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu ngyikyingyikyi. Saa ɛyɛ ye ngyikyingyikyi a ɔnrɛbo ɛ nwo zo. Saa ɛ nee bɛ ɛnde a, asoo ɛbahola wɔamaa adiema Dasevolɛ anzɛɛ manivolɛ bie ahɔ ɛkɛ ne dahuu amaa ngakula ne mɔ anu ko anwu kɛzi awovolɛ ne mɔ anwo de la ɔ? Asoo aleɛ ɛdonlɛ nee sua nu ɛziezielɛ nwo moalɛ ala a bɛhyia a? Asoo nzenzaleɛ ekyi mɔɔ ɛbayɛ ye wɔ bɛ awuke ne anu la bamaa bɛahola bɛapɛ bɛ nwo, bɛabia, nee mɔɔ bokɛboka nwo mɔɔ bɛnrɛboda ɔ? Bie a ɛnee mɔɔ bɛhyia nwo la ala a le busuanli mɔɔ ɔbaboa bɛ wɔ sua nu la. Noko, saa bɛ ngome bɛde a ɔbayɛ esiane a, ɛnee bɛbahyia awie mɔɔ ɔbadɛnla bɛ nwo ɛkɛ yeanlea bɛ la. Noko akee, kɛzi tɛnlabelɛ ne de ye biala la, ɔwɔ kɛ abusua ne kpondɛ adenle dua zo fa moalɛ maa. *Bɛgenga Mrɛlɛbulɛ 21:5.

KƐZI BIE MƆ GYINLA NGYEGYELƐ NE ANLOA LA

12, 13. Kɛzi mralɛ mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli mɔɔ bɛ nee bɛ awovolɛ ɛnde la ɛhɔ zo ɛli bɛ eni na bɛnlea bɛ ɛ?

12 Ngakula mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la kulo kɛ bɛ awovolɛ nwo tɔ bɛ. Saa bɛnea bɛ kpalɛ a, ɔmaa ngakula ne mɔ anzo nu dwo bɛ. Noko, ɔluakɛ bɛlɛ ɛzonlelilɛ gyɛne la ati, ngakula mɔɔ ɛnyi la nee bɛ awovolɛ ɛnde ɛleka ko. Saa ɔba ye zɔ a, bie mɔ sɛlɛ adenle wɔ gyima nu bɛbakpɔla bɛ na bɛyɛ gyima mɔɔ awovolɛ ne ɛngola ye yɛ la bɛmaa bɛ. Saa bɛta bɛfɛlɛ bɛ—saa ɔbayɛ boɛ a alehyenlɛ biala—na bɛkɛlɛ bɛ kɛlata, anzɛɛ bɛfa nrɛlaleɛ bɛnwa bɛ a, ɔmaa awovolɛ ne mɔ te nganeɛ kɛ bɛkulo bɛ.—Mrɛ. 23:24, 25.

13 Kɛzi tɛnlabelɛ ne de biala la, ɔwɔ kɛ bɛsuzu adenle mɔɔ bɛdua zo bɛdi awovolɛ ne mɔ ngyianlɛ nwo gyima la anwo saa ɔbahyia kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ wɔ nu a. Saa wɔ awovolɛ le Alasevolɛ na ɛ nee bɛ ɛnde ɛleka ko a, ɛbahola ɛ nee mgbanyima mɔɔ wɔ bɛ asafo ne anu la adendɛ na wɔadie bɛ nzuzulɛ. Mmamaa ɛ rɛle fi kɛ ɛbava wɔ edwɛkɛ ne wɔahɔ asɔneyɛlɛ nu. (Bɛgenga Mrɛlɛbulɛ 11:14.) Saa wɔ awovolɛ ɛnle Alasevolɛ bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ ‘ɛdi bɛ eni.’ (Ade. 20:12; Mrɛ. 23:22) Nɔhalɛ nu, tɛ mbusua kɔsɔɔti a bɛazi kpɔkɛ ko ne ala a. Bie mɔ yɛ ngyehyɛleɛ maa bɛ awovolɛ mɔɔ anye ɛvi la tu bɛatɛnla bɛ nwo anzɛɛ bikye bɛ. Noko akee, tɛ mekɛ ne amuala a ɛhye kola yɛ boɛ a. Awovolɛ bie mɔ ɛngulo kɛ bɛ nee bɛ mra mgbanyinli nee bɛ mbusua kɔtɛnla; bɛbu fanwodi mɔɔ bɛlɛ la yɛɛ bɛngulo kɛ bɛkɛyɛ adesoa. Bie mɔ lɛ bɛ debie biala na bɛkulo kɛ bɛtɛnla bɛdabɛ mumua ne bɛ awuke nu na bɛtua bɛ ɛnleanlɛ nwo kakɛ.—Nolo. 7:12.

14. Ngyegyelɛ boni a bɛdabɛ mɔɔ bɛnea awie mɔ la bahola ahɔ nu a?

14 Wɔ mbusua dɔɔnwo anu, ɛzonlelilɛ ne dɔɔnwo tɔ ralɛ nrenya anzɛɛ ralɛ raalɛ mɔɔ de bikye ye awovolɛ ne la asa zo. Noko akee, ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛnea bɛ awovolɛ la nea nwu ye kɛ bɛbanlea bɛdabɛ mumua ne bɛ mbusua noko. Asolo awie ko biala mekɛ mɔɔ ɔlɛ nee ye anwosesebɛ. Neavolɛ ne tɛnlabelɛ bahola ahakyi mɔɔ ɔbahyia kɛ ɔsuzu ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ la anwo bieko a. Asoo abusua ne anu sonla ko lɛ ɛzonlelilɛ dɔɔnwo ɔ? Asoo mralɛ mɔɔ ɛha la bahola ayɛ dɔɔnwo, bɛaboa wɔ ye ɛnleanlɛ ne anu ɔ?

15. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛangu neavolɛ bie ɛvɛlɛ ɛ?

15 Saa wovolɛ mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la kɔ  zo biza ninyɛne a, ɔbahu ahenle mɔɔ ɔlɛnea ye la ɛvɛlɛ. (Nolo. 4:6) Mralɛ kulovolɛ kulo kɛ bɛyɛ mɔɔ bɛbahola la amuala bɛmaa bɛ awovolɛ, noko saa bɛbiza ninyɛne dɔɔnwo a ɔbava ngyegyelɛ yeara. Neavolɛma mɔɔ kɔ tɛnlabelɛ zɛhae anu la ɔwɔ kɛ yɛ mɔɔ fɛta la na bɛbiza moalɛ. Saa ahenle mɔɔ ɔlɛnea ye la nyia moalɛ ɔvi mekɛ mɔɔ kɔ mekɛ la a, bɛnrɛhu ye ɛvɛlɛ.

16, 17. Ngyegyelɛ boni a mralɛ mɔɔ ɛyɛ mgbanyinli la bahola ayia ye wɔ bɛ awovolɛ ɛnleanlɛ nu a, na kɛzi bɛbahola bɛali nwolɛ gyima ɛ? (Nea ɛlɛka “Ɛnleanlɛ Nwo Anyezɔlɛ.”)

16 Saa kpanyinliyɛlɛ maa awovolɛ mɔɔ bɛkulo ye edwɛkɛ la nwu amaneɛ a, ɔgyegye. Neavolɛ dɔɔnwo di alɔbɔlɛ, adwenledwenle tɔ bɛ nwo, bɛ sa nu to, bɛfa ɛya, na bɛbua bɛ nwo fɔlɛ bɔbɔ. Ɔdwu mekɛ ne bie a, awovolɛ mɔɔ anye ɛvi la bahola aha edwɛkɛ mɔɔ yɛ nyane anzɛɛ ɔnrɛhile anyezɔlɛ. Saa ɔba ye zɔ a, mmafa ɛya ndɛndɛ. Abɔlɔba bie mɔɔ ɛbe wɔ adwenle ne anwo debiezukoalɛ nu la ka kɛ: “Adenle kpalɛ mɔɔ bɛfa zo bɛdi nganeɛdelɛ ɛtane zo la a le kɛ ɛbalie wɔado nu. Koati kɛ ɛbaha kɛ ɔnle zɔ anzɛɛ wɔabua ɛ nwo fɔlɛ ndɛndɛ wɔ kɛzi ɛte nganeɛ la anwo.” Ka kɛzi ɛte nganeɛ la kile wɔ bokavolɛ, busuanli gyɛne, anzɛɛ agɔnwolɛ kpalɛ. Adwelielilɛ ɛhye bahola aboa wɔ yeamaa wɔali wɔ nganeɛdelɛ ne anwo gyima.

17 Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɛnee abusua ne ɛnlɛ ezukoa anzɛɛ awie kpalɛ mɔɔ ɔbanlea bɛ kulovolɛ bie wɔ sua nu a. Saa ɔba ye zɔ a, bɛbahola bɛakpondɛ moalɛ wɔ ɛleka fofolɛ. Ɛnee adiema raalɛ bie mɔɔ ɔle Keleseɛnenli la kɔkpɔla ye mame kenle ko biala. Ɔka ye abusua ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɛnee yɛngola yɛndua dɔnehwele 24 ne mɔɔ bɛfa bɛnea me Mame la anwo kakɛ. Ɛnee ɔnla aze kɛ ɔbazi kpɔkɛ kɛ bɛnlea ye mame wɔ asopiti. Ɔdele nganeɛ kɛ ɔyɛ se ɔmaa ye. Noko, yemɔ a ɛnee le ye sɔbelɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔka ekyii ɔwu la, yemɔti ɔliele ɔdole nu.”

18. Anwodozo boni a bɛdabɛ mɔɔ bɛnea awie mɔ la bahola anyia a?

18 Ɛzonlelilɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbanlea yɛ awovolɛ mɔɔ bɛ nye ɛvi la akunlu yɛ se na ɔkola ɔgyegye adwenle. Adehilelɛ fɔɔnwo biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛnea zo bɛyɛ ɛhye a. Noko, ɛbahola wɔali ɛzonlelilɛ mɔɔ ɛlɛ kɛ ɛbali wɔ kulovolɛma eni la anwo gyima, ɔlua ngyehyɛleɛ kpalɛ, koyɛlɛ mɔɔ bɛfa bɛsuzu ninyɛne nwo, adwelielilɛ kpalɛ, nee mɔɔ ɔtɛla biala la, nzɛlɛlɛ mɔɔ vi ahonle nu la azo. Saa ɛyɛ ɛhye a ɛbanyia ahunlundwolɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛbanwu kɛ bɛ sa ka mɔɔ bɛhyia la. (Bɛgenga 1 Kɔlentema 13:4-8.) Mɔɔ nwolɛ hyia kpalɛ la, ɛbanyia anwodozo kɛ Gyihova bamaa wɔ anzondwolɛ ne mɔɔ ɔfa ɔmaa menli mɔɔ di bɛ awovolɛ eni la bie.—Fel. 4:7.

^ ɛden. 3 Kɛzi bɛ ɛkɛ ne maandeɛ de la a bahile mɔɔ awovolɛ nee bɛ mra bahola ayɛ a. Wɔ ɛleka bie mɔ, nvonleɛ biala ɛnle nwo kɛ awolɛndoazo ngakyile mɔɔ wɔ abusua ko anu la babɔ nu adɛnla ɛleka ko.

^ ɛden. 11 Saa wɔ awovolɛ de bɛ awuke nu a, nea kɛ ɛbamaa neavolɛ mɔɔ ɔdi nɔhalɛ la anyia ɛkɛ ne sanvɛ ne bie amaa yeahola yeaboa bɛ ndɛndɛ wɔ esiane mekɛ nu.