1., 2. Aké náročné úlohy čakajú mnohých, ktorí sa vrátia domov zo zahraničia? (Pozri obrázok v úvode článku.)

„V ZAHRANIČÍ som mal zodpovednú prácu a dobre som zarábal,“ rozpráva Eduardo. * „Ale keď som začal s Jehovovými svedkami študovať Bibliu, uvedomil som si, že mám oveľa vážnejšiu zodpovednosť — starať sa o rodinu nielen hmotne, ale aj duchovne. A tak som sa vrátil domov.“ (Ef. 6:4)

² Eduardo vedel, že svojím rozhodnutím vrátiť sa k rodine urobí radosť Jehovovi. Ale tak ako Marilyn, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcom článku, aj on musel podstúpiť dlhý proces, kým sa vzťahy v jeho rodine dali do poriadku. Stál tiež pred náročnou úlohou uživiť manželku a deti v krajine s oveľa slabšou ekonomikou. Podarí sa mu to? Akú pomoc môže čakať od členov zboru?

3. Aký vplyv to má na deti, keď otec nežije s rodinou?

³ „Viem, že som zanedbával svoje deti práve vtedy, keď najviac potrebovali moju pomoc a lásku,“ pripúšťa Eduardo. „Nebol som pri nich, aby som im čítal biblické príbehy,  modlil sa s nimi, pritúlil si ich a hral sa s nimi.“ (5. Mojž. 6:7) Jeho najstaršia dcéra Anna spomína: „Tým, že otec nebýval s nami, necítila som doma citové zázemie. Keď sa vrátil, v podstate sme poznali iba jeho tvár a hlas. Z jeho objatí som bola nesvoja.“

4. K čomu to vedie, keď si manžel nespĺňa úlohu hlavy rodiny?

⁴ Keď otec nežije s rodinou, nemôže si plniť úlohu hlavy rodiny. Eduardova manželka Ruby hovorí: „Musela som prevziať úlohu otca aj matky. Zvykla som si na to, že väčšina rozhodnutí je na mne. Keď sa Eduardo vrátil domov, musela som sa učiť, čo znamená kresťanská podriadenosť. Ešte aj teraz si musím občas pripomínať, že môj manžel je tu.“ (Ef. 5:22, 23) Eduardo ju dopĺňa: „Dievčatá boli zvyknuté pýtať sa mamy, či im niečo dovolí. S manželkou sme si uvedomili, že naše deti musia vidieť, že ťaháme za jeden povraz, a ja som sa musel naučiť prijať zodpovednosť kresťanskej hlavy rodiny.“

5. Ako sa Eduardo snažil napraviť škody, ktoré spôsobil svojím odchodom za prácou, a s akým výsledkom?

⁵ Eduardo bol rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby posilnil rodinné putá a aby bola jeho rodina duchovne silná. „Dal som si za cieľ vštepiť pravdu svojim deťom slovom i príkladom, nielen hovoriť, že milujem Jehovu, ale aj to dávať najavo.“ (1. Jána 3:18) Požehnal Jehova Eduardovo konanie podnietené vierou? Anna odpovedá: „Keď sme videli, ako veľmi sa snaží byť dobrým otcom a zblížiť sa s nami, nesmierne to na nás zapôsobilo.“ A dodáva: „Videli sme, ako sa usiluje o výsady v zbore a boli sme naňho hrdé. Svet sa nás snažil odtrhnúť od Jehovu. Ale my sme videli, že naši rodičia sú zameraní na pravdu, a tak sme sa o to snažili aj my. Ocko nám sľúbil, že nás už nikdy neopustí, a svoj sľub dodržal. Keby to neurobil, dnes by som pravdepodobne nebola v Jehovovej organizácii.“

6. Čo sa môžeme naučiť zo skúseností rodičov počas vojny na Balkáne?

⁶ Z niektorých prípadov vidno, že počas vojny na Balkáne boli miestne deti Jehovových svedkov šťastné napriek ťažkým podmienkam. Prečo? Lebo ich rodičia, ktorí nemohli odísť za prácou, boli doma, a tak sa s nimi mohli rozprávať, hrať a študovať. Aké poučenie z toho vyplýva? Viac ako peniaze či darčeky deti potrebujú svojich rodičov. Tak ako hovorí Božie Slovo, deťom sa darí vtedy, keď sa im rodičia venujú a školia ich. (Prísl. 22:6)

7., 8. a) Akú chybu robia niektorí rodičia po návrate domov? b) Ako môžu rodičia pomôcť deťom prekonať negatívne pocity?

⁷ Žiaľ, stáva sa, že keď sa rodič vráti domov, nájde svoje deti zatrpknuté alebo celkom ľahostajné. Často reaguje spôsobom: „Ako môžete byť také nevďačné? Veď som to všetko robil pre vás!“ Za negatívny postoj detí však do veľkej miery môže samotný rodič práve tým, že odišiel z domu. Ak prežívaš niečo podobné, čo môžeš robiť, aby si obnovil narušený vzťah?

⁸ Pros Jehovu, aby ti pomohol prejavovať členom rodiny mimoriadne pochopenie. Uznaj pred rodinou svoju mieru viny za vzniknutú situáciu. Veľa dobrého dosiahneš aj úprimným ospravedlnením. Keď tvoj manželský partner a deti uvidia, že sa neúnavne snažíš dať veci do poriadku, budú vedieť, že to myslíš úprimne. Buď trpezlivý a nevzdávaj sa. Postupne sa ti podarí znovu získať lásku a úctu svojej rodiny.

9. Prečo nemusíme byť bohatí, aby sme sa dokázali postarať o členov rodiny?

⁹ Apoštol Pavol napísal, že keď sa vekovo starší kresťania nedokážu uživiť sami, deti a vnúčatá by mali „splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom“. Potom však nabádal všetkých kresťanov, aby boli spokojní, keď majú každodenné veci pre život: jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Nemali by sme sa za každú cenu usilovať o vyššiu životnú úroveň alebo o dobré finančné zabezpečenie. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:4, 8; 6:6–10.) Ak sa má kresťan „starať o tých, ktorí sú jeho vlastní“, nemusí byť bohatý. Tento svet sa aj so svojím bohatstvom čoskoro pominie. (1. Jána 2:15–17) Nesmieme pripustiť, aby „úzkostlivé starosti tohto systému vecí [alebo] podvodná moc bohatstva“ zabránili našej rodine „chopiť sa skutočného života“ v Božom spravodlivom novom svete! (Mar. 4:19; Luk. 21:34–36; 1. Tim. 6:19)

10. Ako môžeme prejaviť múdrosť od Jehovu v súvislosti s dlhmi?

¹⁰ Jehova vie, že nejaké peniaze potrebujeme. Ale peniaze nás nemôžu chrániť ani nám pomáhať do takej miery ako múdrosť od Jehovu. (Kaz. 7:12; Luk. 12:15) Ľudia veľakrát podcenia, koľko ich bude stáť cesta do zahraničia, a nemajú žiadnu záruku, či tam vôbec zarobia. V skutočnosti sa môžu dostať do ešte horšej situácie, v akej boli predtým. Mnohí sa vrátia domov s ešte väčšími dlhmi, a tak namiesto toho, aby slúžili Bohu bez obmedzení, stávajú sa akoby sluhami tých, ktorí im požičali. (Prečítajte Príslovia 22:7.) V prvom rade je múdre nezadlžiť sa.

11. Ako rodinám pomôže, keď sa budú držať rozpočtu?

¹¹ Eduardo vedel, že s rodinou bude môcť zostať iba vtedy, keď budú rozumne hospodáriť s peniazmi. S manželkou si preto urobili rozpočet, do ktorého zahrnuli len tie najnutnejšie veci. Prirodzene, bol oveľa nižší, než na aký boli zvyknutí. Všetci však spolupracovali a peniaze míňali len na to, čo naozaj potrebovali. * Eduardo hovorí: „Vzal som deti zo súkromných škôl a našiel som pre ne dobré štátne školy.“ S rodinou sa modlili o to, aby si našiel také zamestnanie, ktoré by ho neobmedzovalo v duchovných činnostiach. Ako Jehova vypočul ich modlitby?

12., 13. a) Aké praktické kroky urobil Eduardo, aby sa postaral o rodinu? b) Ako Jehova požehnal Eduardovo rozhodnutie zjednodušiť si život?

¹² „Prvé dva roky boli naozaj ťažké,“ spomína Eduardo. „Bol som fyzicky unavený, mal som úbohý plat, z ktorého sme nie vždy dokázali uhradiť všetky výdavky, a úspory sa nám míňali. Ale navštevovali sme všetky zhromaždenia a chodili spolu do služby.“ Eduardo si povedal, že ani len nepomyslí na prácu, ktorá by ho znovu na celé mesiace či roky odlúčila od rodiny. Hovorí: „Radšej som sa naučil prijať akúkoľvek prácu, takže keď sa jedna skončila, začal som robiť inú.“

¹³ Keďže Eduardo musel dlhý čas splácať pôžičky, veľa peňazí odišlo na úroky. No v jeho očiach to bola len malá cena, ktorú musel zaplatiť, aby mohol byť celý čas so svojou rodinou, tak ako si to praje Jehova. Eduardo vysvetľuje: „Teraz zarábam menej ako desatinu toho, čo som zarábal v zahraničí, ale nehladujeme. Jehovova ruka nie je krátka. Dokonca sme sa rozhodli slúžiť ako priekopníci. Je zaujímavé, že potom sa naša  ekonomická situácia zlepšila a žilo sa nám ľahšie.“ (Iz. 59:1)

14., 15. Ako môžu rodiny odolávať tlaku príbuzných a k čomu môže viesť ich dobrý príklad?

¹⁴ V mnohých častiach zeme ľudia cítia povinnosť dávať peniaze a dary svojim príbuzným a priateľom. „Dávanie patrí k našej kultúre a prináša nám radosť,“ objasňuje Eduardo, no dodáva: „Je však istá hranica. Príbuzným som taktne vysvetlil, že im dám, čo môžem, kým to nebude na úkor duchovných činností a potrieb mojej rodiny.“

¹⁵ Tí, čo sa vrátia zo zahraničia domov i tí, čo odmietajú príležitosť odísť za prácou, sú často vystavení hnevu, pohŕdaniu a sklamaniu príbuzných, ktorí v nich vidia živiteľov rodiny. Niektorí ich obviňujú, že svoju rodinu nemilujú. (Prísl. 19:6, 7) Eduardova dcéra Anna hovorí: „Keď uprednostňujeme duchovné veci pred materiálnymi výhodami, niektorí z našich príbuzných možno nakoniec pochopia, aký dôležitý je pre nás kresťanský život. Ale ako by to mohli pochopiť, keby sme sa podvolili ich požiadavkám?“ (Porovnaj 1. Petra 3:1, 2.)

16. a) Ako by sa niekto mohol „klamať falošným uvažovaním“? (Jak. 1:22) b) Aké rozhodnutia Jehova požehnáva?

¹⁶ Keď istá sestra pricestovala za prácou do bohatšej krajiny bez manžela a bez detí, povedala starším: „Museli sme priniesť veľké obete, aby som tu mohla byť. Môj manžel sa musel dokonca vzdať úradu staršieho. Preto dúfam, že Jehova náš krok požehná.“ Jehova vždy žehná rozhodnutia založené na viere v neho. Ako by však mohol požehnať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s jeho vôľou, najmä ak je spojené s tým, že sa niekto zbytočne vzdá služobných výsad? (Prečítajte Hebrejom 11:6; 1. Jána 5:13–15.)

17. Ako by sme mali hľadať pomoc u Jehovu skôr, ako sa rozhodneme, a prečo?

¹⁷ Hľadaj pomoc u Jehovu skôr, ako urobíš nejaké rozhodnutie, nie až potom. Pros ho, aby ti dal svätého ducha,  múdrosť a aby ťa viedol. (2. Tim. 1:7) Polož si otázky: Chcem poslúchať Jehovu za každých okolností? Aj vtedy, keby som bol prenasledovaný? Ak áno, si ochotný poslúchnuť ho, aj keď to znamená uspokojiť sa s nižšou životnou úrovňou? (Luk. 14:33) Pýtaj si biblické rady od starších a uplatni ich. Tak prejavíš vieru a dôveru v Jehovov sľub, že ti pomôže. Starší sa nemôžu rozhodnúť za teba, ale môžu ti pomôcť zvoliť si také konanie, ktoré z dlhodobého hľadiska povedie k šťastiu tvojej rodiny. (2. Kor. 1:24)

18. Kto má zodpovednosť starať sa o rodinu, ale kedy môžu pomôcť aj iní?

¹⁸ Jehova zveril hlave rodiny každodennú zodpovednosť starať sa o členov svojej domácnosti. (Gal. 6:5) Chváľme tých, ktorí si túto zodpovednosť spĺňajú, a modlime sa za nich. Napriek tlaku iných či vlastnému pokušeniu odísť za vyšším zárobkom zostávajú doma pri svojej rodine. Keď nastane nečakaná situácia, napríklad prírodná katastrofa či vážne zdravotné ťažkosti, radi prejavíme pravú kresťanskú lásku a empatiu. (Gal. 6:2; 1. Petra 3:8) No mohol by si finančne pomôcť aj spolukresťanovi, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi? Vedel by si mu niekde nablízku nájsť prácu? Ak áno, pomôžeš mu, aby necítil tlak ísť za prácou niekam ďaleko, čím by opustil rodinu. (Prísl. 3:27, 28; 1. Jána 3:17)

19., 20. Ako súvisí sľub, že Jehova sa o nás postará, s našou spokojnosťou?

¹⁹ V Biblii čítame toto nabádanie: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je, lebo [Boh] povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘ Takže môžeme byť dobrej mysle a povedať: ‚Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?‘“ (Hebr. 13:5, 6) Ako sa tieto slová prejavujú v praxi?

²⁰ Dlhoročný starší z jednej rozvojovej krajiny hovorí: „Ľudia často hovoria o tom, akí šťastní sú Jehovovi svedkovia. Všímajú si, že aj chudobnejší svedkovia sú vždy pekne oblečení a zdá sa, že sa im darí lepšie ako ostatným ľuďom.“ To zodpovedá sľubu, ktorý dal Ježiš tým, čo dávajú Kráľovstvo na prvé miesto. (Mat. 6:28–30, 33) Náš nebeský Otec Jehova ťa má veľmi rád a chce pre teba i pre tvoje deti to najlepšie. „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ (2. Par. 16:9) Jeho prikázania vrátane tých, ktoré súvisia s rodinným životom a hmotnými potrebami, sú na náš úžitok. Keď ich poslúchame, dávame najavo, že milujeme Boha a dôverujeme mu. „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ (1. Jána 5:3)

21., 22. Prečo chceš dôverovať Jehovovi?

²¹ Eduardo hovorí: „Viem, že ten čas, ktorý som bol preč od rodiny, sa už nedá vrátiť, ale snažím sa tým netrápiť. Veľa mojich bývalých kolegov je bohatých, ale nie sú šťastní. Majú vážne rodinné problémy. Ale naša rodina je veľmi šťastná! Páči sa mi, že napriek chudobe dávajú bratia v tejto krajine duchovné veci na prvé miesto v živote. Všetci cítime na sebe pravdivosť Ježišovho sľubu.“ (Prečítajte Matúša 6:33.)

²² Buď odvážny! Rozhodni sa poslúchať Jehovu a dôveruj mu. Z lásky k Bohu, k svojmu manželskému partnerovi a k deťom si plň zodpovednosť kresťanskej hlavy rodiny. Tak pocítiš, že „Jehova je tvoj pomocník“.