Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

 Moa E Giwa Machon

‘Pod ne Nitie Tij Keyo Maduong’ ma Nonego Otim’

‘Pod ne Nitie Tij Keyo Maduong’ ma Nonego Otim’

George Young nochopo Rio de Janeiro e dwe mar Mach 1923

NE EN higa mar 1923. Od timo tuke mag drama gi thum man São Paulo nopong’ gi ji. Parie owadwa George Young kawuoyo e nyim ji gi chir! Wach ka wach ma ne wuok e dhoge niloko e dho-Portugal. Ji duto 585 ma ne nitie nochiko itgi ahinya. Ndiko mag Muma e dho-Portugal ninyiso e yor sinema. Kane twagno orumo, nopog ji buge mia achiel miluongo ni Millions Now Living Will Never Die! ma ogo e dho-Portugal. Bugno bende ne yudore e dho-Ingresa, dho-Jerman, kod dho-Italia. Twagno ne ber ahinya. Nikech mano, wach nolandore. Bang’ ndalo ariyo, odno nopong’ gi ji kendo mondo giwinj twak machielo. Kata kamano, ang’o ma notimore momiyo ji ochako chokore mondo giwinj twak?

E higa 1867, Sarah Bellona Ferguson nodar gi joode e piny Amerka ma gidhi Brazil. E higa 1899, Sarah nofwenyo ni oyudo adiera bang’ somo buge moko malero weche manie Muma. Owadgi matin ema nobiro gi bugego Brazil kowuokgo Amerka. Nikech nohero somo ahinya, Sarah nokwayo mondo okelne gaset mar Watch Tower e dho-Ingresa dwe ka dwe. Nikech weche ma nosomo nomulo chunye ahinya, nondiko ne Owadwa C. T. Russell, kowacho ni en e “ranyisi maber manyiso ni onge ng’ama odak mabor ahinya maok nyal chopne gi wach maber.”

Can the Living Talk With the Dead? (e dho-Portugal)

Sarah Ferguson notimo duto monyalo mondo oland ote mar Muma ne jomamoko. Kata kamano nojapenjore ni to ng’ano mabiro tiege en kaachiel gi joode, kendo ng’ano mabiro konyo jomamoko modak Brazil moyie puonjore Muma. E higa 1912, Bethel ma Brooklyn nonyise ni gidhi oro ng’ato São Paulo, mondo okel trakt mang’eny mogo e dho-Portugal mawiye wacho ni Where Are the Dead? E higa 1915 Sarah nowacho ni kinde duto ka nosomo bugewa, nowuoro ahinya ni Jopuonjre Muma mogwaro nogeno ni idhi tergi e polo. Bang’ winjo wachno nondiko kama kowacho paro ma ne en-go: “To nade Jo-Brazil kod ji duto modak South America? . . . Kungiyo maber kaka yo South America en  piny malach, ubiro fwenyo mapiyo ni tij keyo monego otim pod duong’.” En adier ni tij keyo ma ne dwarore ni otim ne ng’eny miwuoro!

Chiegni higa mar 1920, rowere moko aboro ma jokwang’ yie mawuok Brazil, ne yie margi okethore. Omiyo ne gineno ni gidhi e chokruoge moko mag kanyakla ma ne itimo New York City e piny Amerka ka girito mondo olosnegi yie. Ka ne gidok thurgi Rio de Janeiro, ne gichako nyiso jomoko geno manyien ma gipuonjore e Muma. Mapiyo bang’ mano, e dwe mar adek 1923, owadwa George Young, ma ne en jarit alwora, (pilgrim) nodhi Rio de Janeiro moyudo joma ne dwaro ng’eyo adiera. Nochano mondo bugewa moko olok e dho-Portugal. Owadwa Young bang’e nodhi São Paulo, ma en taon moting’o ji 600,000. Kanyo ema nogole twak kendo pogo buge mang’eny mag Millions Now Living Will Never Die! kaka noler e chak sulani. Nowacho kama: “Nikech ne an kenda, ne chuna ni nyaka ati gi gasede mag pinyno e lando twege.” Nomedo wacho kama: “Mago e twege ma ne okwong land kitiyo gi nying I.B.S.A. e piny Brazil.” *

Sinema ma ne itiyogo e nyiso ndiko mag Muma sama Owadwa Young golo twak

Kane gaset mar Watch Tower ma Desemba 15, 1923, chiwo ripot mowuok e piny Brazil, nowacho kama: “Ka waparo kaka tij lendo nochakore kuno tarik 1 dwe mar auchiel, kendo ne onge buge ma ne inyalo tigo, en gima kawowa gi wuoro kaka Ruoth oseguedho tijni.” Ripodno bende nomedo wacho ni twege ma Owadwa Young nogolo e São Paulo ne gin 2 kuom twege 21 ma nogol e kind tarik 1 dwe mar auchiel nyaka tarik 30 dwe mar ochiko. Duto koriw, ji 3,600 nowinjo twegego. Wach mar Pinyruoth ne medo landore mos mos e taon mar Rio de Janeiro. Kendo bang’ dweche matin kende, nopog bugewa mokalo 7,000 mogo e dho-Portugal. E wi mano, ne ochak goyo gaset mar The Watch Tower e dho-Portugal kochakore gi gocho mar Novemba-Desemba 1923.

Sarah Bellona Ferguson, ema nokwongo yudo Watch Tower mar dho-Ingresa dwe ka dwe Brazil

Gaset mar The Watch Tower nowacho kama ka ne Owadwa Young olimo Sarah Ferguson: “Kane nyaminwano otero lwete mondo omose, dhoge nomoko kuom seche moko. Nomoso Owadwa Young kong’iyo wang’e tir, mi bang’e openje kama: ‘Be adier in e Pilgrim?’” Bang’ kinde matin, Sarah gi nyithinde moko nobatisi. Noyudo oserito kuom higni 25 mondo obatise! Watch Tower ma Agost 1, 1924, nowacho ni ji 50 ne obatisi e piny Brazil, to ng’enygi ne wuok e taon mar Rio de Janeiro.

Sani koro higini 90 osekalo. Omiyo ok chandwa penjo ni: “To nade Jo-Brazil kod ji duto modak South America?” Sani Joneno mag Jehova ma kwan-gi okalo 760,000 lando wach maber e piny Brazil. Kendo e South America duto wach Pinyruoth ilando e dho-Portugal, dho-Spania, koda e dhok mamoko mang’eny. Sarah Ferguson nowacho kare e higa 1915 ni ‘pod ne nitie tij keyo maduong’ ma nonego otim.’—Moa e giwa machon e piny Brazil.

^ par. 6 I.B.S.A. tiende en International Bible Students Association.