Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Esa akɛ Osumɔ Yehowa, O-Nyɔŋmɔ Lɛ”

“Esa akɛ Osumɔ Yehowa, O-Nyɔŋmɔ Lɛ”

“Esa akɛ osumɔ Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ otsui muu fɛɛ, kɛ osusuma muu fɛɛ, kɛ ojwɛŋmɔ muu fɛɛ.”MAT. 22:37, NW.

1. Mɛni hã suɔmɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ teŋ lɛ mli wa lɛ?

YESU KRISTO, ni ji Yehowa Bi lɛ wie akɛ: “Misumɔɔ tsɛ lɛ.” (Yoh. 14:31) Ewie hu akɛ: “Tsɛ lɛ sumɔɔ bi lɛ.” (Yoh. 5:20) Esaaa akɛ enɛ feɔ wɔ naakpɛɛ, ejaakɛ dani Yesu baaba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ afii akpekpei abɔ sɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ “ŋaalɔ.” (Abɛi 8:30) Be ni Yehowa kɛ Yesu tsuɔ nii lɛ, Bi lɛ kase e-Tsɛ lɛ sui lɛ ahe nii babaoo, ni ená yiŋtoi babaoo ni eeedamɔ nɔ esumɔ lɛ. Anɔkwa, ekome ni amɛfee kɛtsu nii lɛ hã suɔmɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ mli wa.

2. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ osumɔɔ mɔ ko lɛɛlɛŋ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu?

2 Kɛ́ osumɔɔ mɔ ko kɛ otsui fɛɛ lɛ, no ji nɔ ni tsɔɔ akɛ osumɔɔ lɛ lɛɛlɛŋ. Lalatsɛ David lá akɛ: “Misumɔo kɛ mitsui fɛɛ, Yehowa, mihewalɛ!” (Lala 18:2) Nakai ji bɔ ni esa akɛ wɔnu he yɛ Nyɔŋmɔ he, ejaakɛ esumɔɔ wɔ waa. Kɛ́ wɔboɔ Yehowa toi lɛ, ebaasumɔ wɔ. (Nyɛkanea 5 Mose 7:12, 13.) Shi akɛni wɔnaaa Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔsumɔ lɛ lɛɛlɛŋ? Kɛ́ akɛɛ wɔsumɔ Yehowa lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsumɔ lɛ? Ni mɛni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ?

 WƆBAANYƐ WƆSUMƆ NYƆŊMƆ

3, 4. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔsumɔ Yehowa lɛ?

3 Wɔnyɛŋ wɔna Nyɔŋmɔ, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ.” (Yoh. 4:24) Kɛ̃lɛ, wɔbaanyɛ wɔsumɔ Yehowa, ni Ŋmalɛ lɛ fãa wɔ ni wɔfee nakai. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mose kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Suɔmɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ kɛ ohewalɛ fɛɛ!”5 Mose 6:5.

4 Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná suɔmɔ ni mli wa wɔhã Nyɔŋmɔ lɛ? Ejaakɛ ebɔ wɔ ni wɔjá lɛ, ni ehã wɔ nyɛmɔ ni wɔkɛaajie suɔmɔ kpo hu. Kɛ́ wɔbale Yehowa jogbaŋŋ lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli waa, ni no hãa wɔnáa miishɛɛ waa. Yesu wie akɛ: “Mɛi ni le akɛ mumɔŋ nibii ahe miihia amɛ lɛ yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛnɔ ji ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ.” (Mat. 5:3, NW) Mɛi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ abɔ adesai ni amɛjá Nyɔŋmɔ, ni no hewɔ lɛ yɛ wolo ko (Man Does Not Stand Alone) ni A. C. Morrison ŋma lɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Eyɛ naakpɛɛ waa akɛ adesai ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ taoɔ mɔ ko ni ji ofe sɛɛ gbɛ, ni amɛheɔ nakai mɔ lɛ amɛyeɔ.”

5. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔna Nyɔŋmɔ lɛ?

5 Ani wɔbaanyɛ wɔna Nyɔŋmɔ? Hɛɛ, ejaakɛ eesumɔ ni wɔtao esɛɛgbɛ. Bɔfo Paulo hã enɛ fee faŋŋ be ni eyeɔ asafo ko ni ebua amɛhe naa lɛ odase yɛ Areopago lɛ, ni ji kojomɔhe ko ni bɛŋkɛ sɔlemɔtsu ko ni ajɔɔ nɔ ahã Ateena, ni ji nyɔŋmɔyoo ni blema Ateenebii lɛ já lɛ. Feemɔ ohe mfoniri akɛ oyɛ jɛmɛ be ni Paulo wieɔ “Nyɔŋmɔ ni fee je lɛ kɛ emli nibii fɛɛ” lɛ he, ni ekɛfata he akɛ, nakai Nyɔŋmɔ lɛ “ehiii sɔlemɔtsui ni akɛ niji fee mli” lɛ. Bɔfo lɛ tsɔɔ mli akɛ, “lá kome [Nyɔŋmɔ ŋɔfee] gbɔmɛi adesai fɛɛ, ni amɛhi shikpɔŋ lɛ fɛɛ hiɛ, ni yinɔi ni eto lɛ kɛ amɛshihilɛhei lɛ ahusui lɛ ekpɛ mli eto momo, koni amɛtao Nyɔŋmɔ sɛɛgbɛ, akɛ aleenɔ kɛ́ amɛgbugbuu shi lɛ, amɛaana lɛ lo; tsɛbelɛ ekɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.” (Bɔf. 17:24-27) Hɛɛ, adesai baanyɛ ana Nyɔŋmɔ. Yehowa Odasefoi ni fa fe akpekpei kpawo kɛ akpei ohai enumɔ lɛ ‘ena lɛ’ lɛɛlɛŋ, ni amɛsumɔɔ lɛ diɛŋtsɛ.

NƆ NI NYƆŊMƆ NI AAASUMƆ LƐ TSƆƆ

6. Mɛni Yesu kɛɛ no ji “klɛŋklɛŋ kitã, kɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ”?

6 Esa akɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ ajɛ wɔtsuiŋ. Yesu hã enɛ fee faŋŋ be ni Farisifonyo ko bi lɛ akɛ: “Tsɔɔlɔ, te Mla lɛŋ kitãi lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ?” Yesu to he ehã lɛ akɛ: “‘Esa akɛ osumɔ Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ otsui muu fɛɛ, kɛ osusuma muu fɛɛ, kɛ ojwɛŋmɔ muu fɛɛ.’ Enɛ ji klɛŋklɛŋ kitã, kɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ.”Mat. 22:34-38, NW.

7. Mɛni atsɔɔ kɛji akɛɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ kɛ (a) ‘wɔtsui muu fɛɛ’? (b) ‘wɔsusuma muu fɛɛ’? (d) ‘wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ’?

7 Mɛni Yesu tsɔɔ be ni ekɛɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ kɛ ‘wɔtsui muu fɛɛ’ lɛ? No mli lɛ, eetsɔɔ akɛ esa akɛ wɔkɛ wɔfonirifeemɔŋ tsui muu lɛ fɛɛ, ni ji nɔ ni náa wɔshwelɛi kɛ wɔhenumɔi anɔ hewalɛ lɛ asumɔ Yehowa. Esa akɛ wɔsumɔ lɛ kɛ ‘wɔsusuma muu fɛɛ,’ ni ji wɔwala fɛɛ hu. Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔkɛ ‘wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ,’ ni ji bɔ ni wɔsusuɔ nii ahe kɛ nibii ni wɔsusuɔ he lɛ atsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ. No hewɔ lɛ, nɔ ni Yesu tsɔɔ lɛ ji akɛ, wɔkɛ wɔgbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔyɔɔ lɛ asumɔ Yehowa.

8. Mɛni wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛɛlɛŋ?

8 Kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ, wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni etaoɔ yɛ wɔdɛŋ, ni wɔkɛ ekãa shiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ kɛ wɔtsui muu fɛɛ, wɔsusuma muu fɛɛ, kɛ wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ. (Mat. 24:14; Rom. 12:1, 2) Anɔkwa, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ hãa wɔtsiɔ wɔbɛŋkɛɔ lɛ kpaakpa. (Yak. 4:8) Eji anɔkwale akɛ, wɔnyɛŋ wɔtsĩ yiŋtoi ahewɔ ni esa akɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ  lɛ fɛɛ tã. Shi, nyɛhãa wɔsusua amɛteŋ enyɔoo ko he wɔkwɛa.

NƆ HEWƆ NI ESA AKƐ WƆSUMƆ YEHOWA

9. Mɛni hewɔ osumɔɔ Yehowa, ni ji wɔ-Bɔlɔ kɛ Durolɔ lɛ?

9 Yehowa ji wɔ-Bɔlɔ kɛ Durolɔ. Paulo kɛɛ akɛ: “Emli nɔŋŋ wɔhiɛ kamɔ ni wɔtsiɔ wɔhe ni wɔyɔɔ yɛ.” (Bɔf. 17:28) Yehowa ji mɔ ni hã wɔ shikpɔŋ fɛfɛo ni wɔyɔɔ nɔ lɛ. (Lala 115:16) Ehãa wɔ niyenii kɛ nibii krokomɛi ni he hiaa wɔ bɔ ni afee ni wɔhi wala mli. Enɛ hewɔ lɛ, Paulo kɛɛ amagajalɔi ni yɔɔ Listra lɛ akɛ, “Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ . . . efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe odaseyeli, shi moŋ efeɔ ejurɔ ni ehãa nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ hãa nyɛ, kɛ afii ni baa nii pii hu, ekɛ ŋmaa kɛ miishɛɛ woɔ nyɛtsuiiaŋ obɔ.” (Bɔf. 14:15-17) Ani enɛ jeee yiŋtoo kpakpa hewɔ ni esa akɛ wɔsumɔ wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele kɛ Durolɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ?Jaj. 12:1.

10. Te onuɔ he ohãa tɛŋŋ yɛ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto koni ekɛjie esha kɛ gbele kɛya lɛ?

10 Nyɔŋmɔ eto gbɛjianɔ ni ekɛbaajie esha kɛ gbele ni wɔná kɛjɛ Adam dɛŋ lɛ kɛya. (Rom. 5:12) Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ ní ekɛsumɔ wɔ lɛ shi etsɔ̃ɔ, akɛ be mli ni wɔji eshafeelɔi lɛ beebe ni Kristo bagbo yɛ wɔnajiaŋ.” (Rom. 5:8) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔkɛ wɔtsui muu lɛ fɛɛ sumɔɔ Yehowa, ejaakɛ eto gbɛjianɔ koni wɔná eshaifaa, kɛji wɔtsake wɔtsui ni wɔná hemɔkɛyeli yɛ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli.Yoh. 3:16.

11, 12. Mɛni wɔhiɛ kã nɔ akɛ Yehowa baahã wɔná?

11 Yehowa ehã wɔná ‘hiɛnɔkamɔ ko ni hãa wɔnáa miishɛɛ kɛ hejɔlɛ.’ (Rom. 15:13) Hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã wɔ lɛ hãa wɔfiɔ shi shiŋŋ kɛji wɔkɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ he kaa miikpe. Abaahã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ ‘mɛi ni yeɔ anɔkwa kɛyashiɔ gbele mli lɛ, wala akekre.’ (Kpoj. 2:10) Anɔkwafoi ni hiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu baaná naanɔ jɔɔmɔi yɛ Paradeiso ni awo he shi lɛ mli. (Luka 23:43) Te wɔnaa hiɛnɔkamɔ nɛɛ wɔhãa tɛŋŋ? Ehãa wɔnáa miishɛɛ, wɔtoiŋ jɔɔ wɔ, ni wɔsumɔɔ mɔ ni kɛ “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikee nii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ” hãa wɔ lɛ.Yak. 1:17.

12 Nyɔŋmɔ ehã wɔná gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ. (Bɔf. 24:15) Eyɛ mli akɛ kɛ́ wɔsuɔlɔ ko gbo lɛ, edɔɔ wɔ moŋ, shi akɛni wɔhiɛ kã nɔ akɛ abaatee mɔ lɛ shi hewɔ lɛ, ‘wɔyeee ŋkɔmɔ tamɔ mɛi ni eshwɛ ni bɛ hiɛnɔkamɔ ko lɛ.’ (1 Tes. 4:13) Suɔmɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, eeshwe waa ni etee gbohii lɛ ashi, titri lɛ, anɔkwafoi tamɔ Hiob. (Hiob 14:15) Feemɔ bɔ ni wɔmii baashɛ wɔhe ahã be ni ateɔ mɛi ni egboi lɛ ashi kɛbaa wala mli yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ he mfoniri okwɛ. Hiɛnɔkamɔ nɛɛ hãa wɔsumɔɔ wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ waa!

13. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ susuɔ wɔhe waa?

13 Yehowa susuɔ wɔhe waa. (Nyɛkanea Lala 34:7, 19, 20; 1 Petro 5:6, 7.) Akɛni wɔle akɛ wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ efee klalo be fɛɛ be akɛ ebaaye ebua mɛi ni yeɔ lɛ anɔkwa lɛ hewɔ lɛ, akɛ ‘elɛɛhe lɛ tooi’ lɛ, wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ shweshweeshwe. (Lala 79:13) Nɔ ni Nyɔŋmɔ eto akɛ ebaatsɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ etsu ehã wɔ lɛ hu hãa wɔnaa akɛ esumɔɔ wɔ. Be ni Yesu Kristo, ni ji Maŋtsɛ ni ehala lɛ ejie yiwaa, nɔnaa, kɛ efɔŋfeemɔ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ sɛɛ lɛ, adesai ni boɔ Nyɔŋmɔ toi lɛ baaná toiŋjɔlɛ ni amɛbaashwere. (Lala 72:7, 12-14, 16) Kɛ́ wɔsusu shiwoi nɛɛ ahe lɛ, etsirɛɔ wɔ ni wɔsumɔ Nyɔŋmɔ kɛ wɔtsui muu fɛɛ, wɔsusuma muu fɛɛ, wɔnyɛmɔ muu fɛɛ, kɛ wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ.Luka 10:27.

14. Mɛɛ hegbɛ kpele Nyɔŋmɔ kɛduro wɔ?

14 Yehowa ehã wɔná hegbɛ kpele akɛ wɔsɔmɔ akɛ e-Dasefoi. (Yes. 43:10-12)  Akɛni Nyɔŋmɔ ehã wɔ hegbɛ lɛ akɛ wɔfĩ enɔyeli lɛ sɛɛ, ni wɔhã adesai ni yɔɔ jeŋ kɛ emli haomɔi nɛɛ mli lɛ aná hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ hewɔ lɛ, wɔsumɔɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ lɛ hãa wɔkɛ nɔmimaa wieɔ, ejaakɛ sane kpakpa ni wɔjajeɔ lɛ damɔ Nyɔŋmɔ anɔkwafo ni shiwoi fɛɛ baa mli lɛ Wiemɔ nɔ. (Nyɛkanea Yoshua 21:45; 23:14.) Anɔkwa, wɔnyɛŋ wɔtsĩ jɔɔmɔi kɛ yiŋtoi ahewɔ ni wɔsumɔɔ Yehowa lɛ fɛɛ tã. Shi mɛni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ?

NƆ NI WƆBAAFEE KƐTSƆƆ AKƐ WƆSUMƆƆ NYƆŊMƆ

15. Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔkɛtsu nii lɛ wɔbaaná he sɛɛ?

15 Kasemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa ni okɛtsu nii. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa ni wɔmiitao ni ewiemɔ lɛ ‘afee la yɛ wɔtempɔŋ nɔ.’ (Lala 119:105) Kɛ́ wɔmiina nɔ lɛ, wiemɔi nɛɛ baanyɛ ashɛje wɔmii akɛ: “Tsui ní werɛ eho ehe ní tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ, Nyɔŋmɔ, okpooŋ!” “Yehowa, omɔbɔnalɛ lɛ hiɛ mimli. Kɛ́ ŋkɔmɔyeli fa babaoo yɛ mimli lɛ, omiishɛjemɔi lɛ hãa misusuma mii shɛɔ ehe.” (Lala 51:19; 94:18, 19) Yehowa naa mɛi ni naa nɔ lɛ mɔbɔ, ni nakai nɔŋŋ Yesu hu musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ahe. (Yes. 49:13; Mat. 15:32) Kɛ́ wɔkase Biblia lɛ jogbaŋŋ lɛ, wɔbaana bɔ ni Yehowa sumɔɔ wɔ, ni enɛ baahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli awa.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ sɔlemɔ ni wɔɔsɔle daa lɛ baanyɛ ahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ mli awa?

16 Sɔlemɔ ohã Nyɔŋmɔ daa. Sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ lɛ hãa wɔbɛŋkɛɔ ‘sɔlemɔ Toibolɔ’ lɛ. (Lala 65:3) Kɛ́ wɔna akɛ Nyɔŋmɔ miihã wɔsɔlemɔi lɛ ahetoo lɛ, no hãa suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔna akɛ eŋmɛɛɛ gbɛ ni aka wɔ fe bɔ ni wɔɔnyɛ. (1 Kor. 10:13) Kɛ́ nɔ ko miisu wɔtsui, ni wɔsɔle yɛ he wɔhã Yehowa kɛ hiɛdɔɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná “Nyɔŋmɔ hejɔlɛ” ni nɔ bɛ lɛ. (Fil. 4:6, 7) Bei komɛi lɛ, ekolɛ wɔbaasɔle yɛ wɔyitsoŋ—taakɛ Nehemia fee lɛ—ni wɔbaana akɛ ahã wɔsɔlemɔ lɛ hetoo. (Neh. 2:1-6) Kɛ́ ‘wɔhiɛ sɔlemɔ mli daa,’ ni wɔna bɔ ni Yehowa boɔ wɔfaikpamɔi lɛ atoi lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli baawa, ni wɔbaaná hiɛkɛnɔfɔɔ  babaoo yɛ emli akɛ, kɛ́ wɔkɛ kai kpe yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ.Rom. 12:12.

17. Kɛ́ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ, te wɔbaana kpeeiyaa tɛŋŋ?

17 Yaa asafoŋ kpeei, kpokpaa nɔ kpeei, kɛ kpokpaa wulu nɔ kpeei daa. (Heb. 10:24, 25) Israelbii lɛ bua amɛhe naa kɛbo Yehowa toi ni amɛkase ehe nii, bɔ ni afee ni amɛshe lɛ gbeyei ni amɛye e-Mla lɛ nɔ. (5 Mose 31:12) Kɛ́ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛɛlɛŋ lɛ, wɔnaŋ esuɔmɔnaa nii ni wɔbaafee lɛ akɛ jatsu. (Nyɛkanea 1 Yohane 5:3.) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔbɔa mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ ni wɔya Kristofoi akpeei lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Wɔsumɔɔɔ ni nɔ ko nɔ ko hãa klɛŋklɛŋ suɔmɔ ni wɔná wɔhã Yehowa lɛ he jɔɔ.Kpoj. 2:4.

18. Mɛni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ hãa wɔfeɔ?

18 Okɛ ekãa agba mɛi krokomɛi “sane kpakpa lɛ anɔkwale lɛ.” (Gal. 2:5) Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔkɛ mɛi gbaa Mesia Maŋtsɛyeli lɛ he sane. Esuɔmɔ Bi Yesu, ni ji Maŋtsɛ lɛ, ‘baafã anɔkwale he ta’ yɛ Harmagedon. (Lala 45:5; Kpoj. 16:14, 16) Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔfata he kɛmiifee mɛi kaselɔi, akɛni wɔtsɔɔ amɛ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛhã wɔ kɛ jeŋ hee ni ewo he shi lɛ he nii lɛ hewɔ!Mat. 28:19, 20.

19. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔhiɛ asɔ asafoŋ onukpai lɛ?

19 Hã ana akɛ ohiɛ sɔɔ asafoŋ onukpai lɛ. (Bɔf. 20:28) Wɔhilɛkɛhamɔ kã Yehowa tsui nɔ, ni no hewɔ ehã wɔ asafoŋ onukpai lɛ. Asafoŋ onukpai nɛɛ tamɔ “abobaahe yɛ kɔɔyɔɔ naa kɛ teemɔhe yɛ nugbɔnɛmɔ naa, tamɔ faai yɛ ŋã kpataa nɔ loo tɛsaa kpele ko ni hãa hɔ̃ɔŋ yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ.” (Yes. 32:1, 2) Kɛ́ nugbɔ miinɛ waa, ni wɔná abobaahe ko lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa! Aloo bo lɛ susumɔ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli kɛ́ hulu miitso waa ni wɔná hɔɔŋ yɛ tɛsaa kpele ko shishi lɛ he okwɛ. Nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai lɛ hu yeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛwoɔ wɔ hewalɛ koni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Kɛ́ wɔbo amɛ toi lɛ, wɔhãa anaa akɛ wɔhiɛ sɔɔ gbɔmɛi ateŋ “nikee nii” nɛɛ, ni wɔsumɔɔ Yehowa kɛ Kristo, ni ji asafo lɛ Yitso lɛ.Efe. 4:8; 5:23; Heb. 13:17.

Yehowa ehã wɔ tookwɛlɔi ni susuɔ etooku lɛ he ni amɛkwɛɔ amɛ hu (Kwɛmɔ kuku 19)

HÃ SUƆMƆ NI OYƆƆ KƐHÃ NYƆŊMƆ LƐ MLI AYA NƆ AWA

20. Kɛ́ osumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ, te okɛ Yakobo 1:22-25 lɛ baatsu nii ohã tɛŋŋ?

20 Kɛ́ osumɔɔ Yehowa lɛ, obaatsɔ ‘wiemɔ lɛ nɔyelɔ, shi jeee wiemɔ lɛ nulɔ kɛkɛ.’ (Nyɛkanea Yakobo 1:22-25.) Hemɔkɛyeli ni wiemɔ lɛ ‘nɔyelɔ’ lɛ yɔɔ lɛ hãa eshiɛɔ sane kpakpa lɛ kɛ ekãa, ni eyaa asafoŋ kpeei ni ekɛ ehe woɔ mli. Akɛni osumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛɛlɛŋ hewɔ lɛ, obaabo Yehowa “mla ni hi kɛwula shi” lɛ toi, ni enɛ kɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni etaoɔ yɛ odɛŋ lɛ he.Lala 19:8-12.

21. Mɛni he abaanyɛ akɛ sɔlemɔi ni wɔjɛɔ wɔtsuiŋ wɔsɔleɔ lɛ ato?

21 Akɛni osumɔɔ Yehowa Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, obaajɛ otsuiŋ okɛ lɛ agba sane daa yɛ sɔlemɔ mli. Eka shi faŋŋ akɛ, tsofa-kɛŋma ni ashãa daa yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ naa lɛ ji nɔ ni yɔɔ lalatsɛ David jwɛŋmɔŋ be ni eŋma akɛ: “Hã mifaikpamɔ abaje tamɔ tsofa-kɛŋma yɛ ohiɛ [Yehowa], ni miniji anɔholemɔ lɛ afee tamɔ gbɛkɛ afɔle!” lɛ. (Lala 141:2; 2 Mose 30:7, 8) Kɛ́ wɔkɛ heshibaa sɔle kɛjɛ wɔtsuiŋ, ni wɔda Nyɔŋmɔ shi lɛ, wɔsɔlemɔi lɛ baafee tamɔ tsofa-kɛŋma, ni amɛbaasa Yehowa hiɛ.Kpoj. 5:8.

22. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

22 Yesu wie akɛ, esa akɛ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ hu. (Mat. 22:37-39) Kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa kɛ eshishitoo mlai lɛ, ebaahã wɔkɛ mɛi krokomɛi aye jogbaŋŋ, ni wɔbaasumɔ amɛ. Wɔbaasusu sane nɛɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.