Narodil som sa v chudobnej robotníckej štvrti na predmestí Ríma. Život tam bol tvrdý. S mojou skutočnou matkou som sa nikdy nestretol a s otcom som nemal dobrý vzťah. Keď som vyrastal, učil som sa drsným zákonom ulice.

Nemal som ešte ani desať rokov, keď som začal kradnúť. V dvanástich som prvýkrát ušiel z domu. Môj otec ma neraz musel vyzdvihnúť na policajnej stanici. Neustále som sa s druhými hádal. Bol som násilný a hneval som sa na celý svet. Keď som mal štrnásť, odišiel som z domu nadobro. Začal som brať drogy a žiť na ulici. Keď som nemal kde spať, vlámal som sa do nejakého auta a prespal som tam. Nadránom som potom pohľadal nejakú fontánu, aby som sa umyl.

Stal sa zo mňa naozaj dobrý zlodej. Išlo mi všetko — od kradnutia kabeliek po nočné vykrádanie bytov a víl. Začal som mať zlú povesť a čoskoro ma pozvali, aby som sa stal členom jedného neslávne známeho gangu. To mi dalo príležitosť „postúpiť“ a začať vykrádať banky. Svojou agresivitou som si zakrátko získal rešpekt členov gangu. Bez zbrane som sa nepohol ani na krok. Aj v noci som ju mal pri sebe pod vankúšom. Násilie, drogy, kradnutie, vulgárna reč a nemravnosť sa stali súčasťou môjho života. Polícia mi bola stále v pätách. Niekoľkokrát som bol zatknutý a roky som žil striedavo na slobode a za mrežami.

Raz, keď ma prepustili z väzenia, som sa rozhodol, že navštívim jednu svoju tetu. Nevedel som, že táto teta a dve z jej detí sa stali Jehovovými svedkami. Pozvali ma, aby som išiel s nimi na zhromaždenie. Zo zvedavosti som išiel. Keď sme prišli do sály  Kráľovstva, trval som na tom, že budem sedieť pri dverách, aby som mal prehľad, kto prichádza a odchádza. Samozrejme, bol som ozbrojený.

To zhromaždenie zmenilo môj život. Pamätám si, že som mal pocit, akoby som bol na inej planéte! Vítali ma srdeční, priateľskí a usmiati ľudia. Stále mám živo v pamäti ten láskavý a úprimný pohľad v ich očiach. To, čo som tam videl, bolo na hony vzdialené od sveta, v ktorom som žil ja!

Začal som študovať Bibliu so svedkami. Čím viac som sa dozvedal, tým mi bolo jasnejšie, že musím od základu zmeniť svoj život. Zobral som si k srdcu slová z Prísloví 13:20, kde sa píše: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ Uvedomil som si, že sa musím prestať stýkať s členmi gangu. To nebolo ľahké, ale s Jehovovou pomocou sa mi to podarilo.

Očistil som sa aj v telesnom ohľade. S veľkým úsilím som prestal fajčiť a brať drogy. Dal som sa ostrihať, dal som si dole náušnice a prestal som rozprávať vulgárne. Prvýkrát v živote som začal ovládať svoje konanie.

Čítať a študovať ma nikdy nebavilo, a tak bolo pre mňa naozaj ťažké sústrediť sa na štúdium Biblie. Ale snažil som sa a postupne som si vypestoval lásku k Jehovovi. Vtedy sa vo mne začalo niečo meniť — začalo ma trápiť svedomie. Často ma premáhali negatívne pocity. Pochyboval som, že by mi Jehova mohol odpustiť všetky tie zlé veci, ktoré som robil. V takých chvíľach som nachádzal veľkú útechu v čítaní o tom, ako Jehova odpustil kráľovi Dávidovi jeho vážne hriechy. (2. Samuelova 11:1–12:13)

Veľmi náročné sa mi tiež zdalo ísť z domu do domu a hovoriť druhým o svojej viere. (Matúš 28:19, 20) Desila ma predstava, že stretnem niekoho, komu som v minulosti urobil niečo zlé! Ale postupne sa mi podarilo svoj strach prekonať. Začal som nachádzať skutočné uspokojenie v tom, že pomáham iným dozvedieť sa o našom úžasnom nebeskom Otcovi, ktorý odpúšťa vo veľkej miere.

To, že som spoznal Jehovu, mi zachránilo život! Väčšina mojich bývalých spoločníkov už nežije alebo sú vo väzení, ale ja mám naozaj uspokojujúci život a pred sebou budúcnosť, na ktorú sa teším. Naučil som sa byť pokorný a poslušný a ovládať svoju výbušnú povahu. Vďaka tomu mám lepšie vzťahy s inými. Som šťastne ženatý a spolu s mojou drahou manželkou Carmen sa veľmi tešíme z toho, že môžeme pomáhať druhým spoznávať Bibliu.

A ešte niečo. Teraz sa živím poctivou prácou — a stále to má občas niečo spoločné s bankami. No teraz ich už nevykrádam, ale upratujem!