Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

¿Mbaʼépa ojejapo vaʼekue yma ani hag̃ua oikepa y umi várkore?

Lionel Casson, peteĩ karai ostudiáva umi várko yma guare, oexplika mbaʼépa ojejapo vaʼekue ani hag̃ua oikepa y umi várkore. Haʼe heʼi: “[Umi rrománo yma guare, ojapo hag̃ua peteĩ várko], primero ombojoajupa porã umi távla. Péro oasegura jey hag̃ua, omonambaite umi ojoajuháre, térã pe várko apére kompletoite, vréa térã peteĩ méskla ojejapóva vréa ha séragui. Upéi katu opintapaite jey vréape pe várko ryepy”. Hetaiterei tiémpo umi rrománo oipuru mboyve pe vréa, umi akádio ha babilónio oipurúma vaʼekue upéva ani hag̃ua oike y umi várkore.

Ñandejára siervokuéra yma guare oiko haguépe oĩ vaʼekue atyraite vréa en líkido

La Biblia ohechauka ymaite guivéma ojepuru hague upeichagua materiál. Por ehémplo, Génesis 6:14-pe ojepuru peteĩ palávra evréa ojetradusíva “bleque” térã vréa, oñeguenohẽva petróleogui.

Pe vréa oĩramo jepe en líkido, ikã rire oñekonverti peteĩ materiál hatãvape. Yma umi ofavrikáva varkokuéra, oipuru vréa en líkido opintapaite hag̃ua umi várko. Ikã rire pe vréa hatãma, ha péicha pe y ndohasavéima umi várkore.

Ñandejára siervokuéra yma guare oiko haguépe, oĩ vaʼekue atyraite pe vréa. Por ehémplo, válle de Sidímpe, mar Muerto ypýpe, oĩ vaʼekue hetaiterei póso de vréa (Génesis 14:10).

¿Mbaʼépa ojejapo vaʼekue yma ani hag̃ua umi pira oñembyai?

Ymaite guive ningo ojeʼu pe pira. Jesús apostolkuéra apytépe oĩ vaʼekue peskadór, ombaʼapóva mar de Galiléape (Mateo 4:18-22). Ha oiméne michĩmi jepe umi pira ojagarra vaʼekue apytégui oprosesa, ani hag̃ua oñembyai chuguikuéra.

Peteĩ divúho ohechaukáva umi ehípsio oguerahárõ hína pira

Pe téknika ojepurúva Galiléape ani hag̃ua oñembyai umi pira, ojepuru avei heta lugárpe. Peteĩ lívro oexplika mbaʼéichapa ojejapo upéva: “Ñepyrũrã ojehyekueʼo pe pira, upéi ojejohéi porã jey ha oñemonambaite sal gruésa ijagállare, ijurúre ha pe pira apére kompletoite. Ha oñeinterkala ohóvo: primero oñemoĩ juky ha hiʼári ótro pira, ha péicha oho hese. Upéi ultimoitépe oñemoĩ hiʼári peteĩ trápo isékova. Ojeheja upéicha 3 térã 5 díare, upéi ojevolea ha ojeheja jey 3 térã 5 día. Péicha umi pira hykuesẽ ha pe juky oikepaite hesekuéra. Ikã rire, umi pira opyta hatã asy ha ijape ikorócho lénto” (Studies in Ancient Technology).

Ndojekuaái ningo añete mboy tiémpopa umi pira oĩ oñembyaiʼỹre ojepurúvo ko téknika. Péro umi ehípsio yma guare oguerahámi umi pira Siria peve, upéva heʼise chupekuéra g̃uarã oikoite hague upe téknika.