Okutauluka omutete

Okuti Uli Nokulikuatehila Ukale Novilinga Mewaneno?

Okuti Uli Nokulikuatehila Ukale Novilinga Mewaneno?

NTHIKI imwe ovakulu vewaneno vapopila Fernando a etyi apondola okulinga akale vali novilinga mewaneno. Pahe etyi veya okutalelwa-po nomutalelipo womawaneno, ovakulu vewaneno avemwiihana vali avati twahanda okutomphola noove. Fernando alingi unene otyiho, elipopila okuti: ‘Pahe mavatiwi vali?’

Umwe povakulu vewaneno emutangela omukanda wa 1 Timotiu 3:1, emupopila okuti wakoyua akale omukulu wewaneno. Ngwe atumphuluka ati: ‘Etyi mwapopia, hamwe hetyiivile nawa. Mwatiwi?’ Omukulu wewaneno awane-po vali, Fernando ahambukwa. Etyi vetyipopila ewaneno, aveho avahambukwa unene.

Okuti tyapenga okulikwatehila tukale novilinga mewaneno? Au katyapengele, mokonda omukanda 1 Timotiu 3:1, wati: “Inkha omulume umwe wovola okukala omukulu weuaneno, ukahi nokuovola ovilinga oviwa.” Onthwe tuna tupu ovakulu vewaneno novakwatesiko vovakulu vewaneno momawaneno etu, omokonda ovanthu ovanyingi veli nokulinga etyi tyipopia o tesitu oyo. Mahi kavatuuka mokonda omawaneno atualako vala nokuliyawisa. Oityi omunthu esukisa okulinga akale novilinga ovio? Okuti vana vokwahanda ovilinga viatyo ovio, pahe apa veli vena vala okukalela okusoka konthiki mavevipewa?

ONDAKA “OKWOVOLA” IHANDA OKUTIWI?

Ondaka oyo yokwatiwa “okwovola” movelesikulu oyo, mo Ngeleku yatiwa okulinana. Ondaka oyo itusokesa komunthu una wokulinana anyange-ko otyinyango komuti. Mahi hakuti omunthu wovola ovilinga mewaneno opo akale komutwe wa vakwavo, elipake-ko. Omunthu tyina elitwatehila akale omukulu wewaneno omokonda wahanda okuundapa vali movilinga vya Huku.

Etyi omunthu ena okulinga akale novilinga mewaneno tyapopiwa umwe nawa mu 1 Timotiu 3:2-7 no mu Titu 1:5-9. Omukulu umwe wewaneno utiwa o Raymond, waundapa-le motyilinga otyo omanima omanyingi, wati: “Kwa ame, tyesukisa umwe unene otyetyi tyili momutima wetu. Tuna umwe okulongesa nawa, mahi tyesukisa vali, okukala omunthu ulinga oviwa, omuna-ndunge, wonganeka nawa ovipuka, uyakula nawa ovaenda.”

Una ovipuka ovinyingi upondola okulinga ukwateseko ewaneno

Omunthu wokuna onondunge, hamunthu-ko wokukemba, wokuvaka, wokulinga evi viasila pokamphengi. Ovanthu vo mewaneno vemuyumba onthumbi, vevepopila ovipuka viavo mokonda omuna-ndunge, wonganeka nawa ovipuka. Omunthu wovanthu, utyivila okupameka ovakwendye novahikwena, novape mewaneno. Uhole otyiwa, ukwatesako vokwavela no vokwakulupa. Ovipuka ovio uvilinga mokonda uhole ovanthu, kevilingi vala apewe ovilinga. b

Pamwe ovakulu vewaneno mavetupopila etyi tuesukisa okulinga tukale novilinga mewaneno, mahi atyiho tyitei umwe vala ku onthwe. Omukulu umwe wewaneno utiwa o Henry wati: “Ine wahanda umwe okukala omukulu wewaneno, una okulikwatehila, una okuundapa unene. Omukanda wa Eclesiastes 9:10, wati: ‘Atyiho omaoko ove apondola okulinga, tyilinga umwe nononkhono mbove ambuho.’ Nga wapewa otyilinga, tyilinga umwe nawa, na tyina umwe okukomba vala Mondyuo Yomaliongiyo. Mwene haa ovanthu mavetyimono umwe okuti ulinga umwe nawa ovilinga.” Ine wahanda okukala omukulu wewaneno, una okulinga omunthu uyumbwa onthumbi, omunthu uhole ovilinga, omunthu weliola omutima. — Mat. 23:8-12.

EVI WAHAPONDOLA OKULINGA

Ovanthu vamwe pamwe valinga ovipuka vimwe opo ovakulu veveti vekahi nawa, vapondola okupewa ovilinga. Ava ovakwavo vanumana tyina ovakulu vewaneno vevepakela-mo. Ovanthu ngo ovo vena okulipula okuti: ‘Oityi nahandela okukala omukulu wewaneno? Okuti opala ndyikwateseko onongi mba Siovaa ine opala ndyilitalese?’

Omunthu wahanda okukala omukulu wewaneno, apeho una okuhinangela okuti una okulinga oviwa opo vakwavo mewaneno vemuhetekele. Hamunthu-ko womaandambeyo. (1 Pet. 5:1-3) Kanumana tyina ahapewa liwa ovilinga. Nomunthu umwe omukulu wewaneno pamwe upengesa mokonda nkhele omukwankhali. (Núm. 12:3; Sal. 106:32, 33) Pamwe kwe uti ukahi umwe nawa, utupu etyi alinga tyapenga. Mahi pamwe ku vakwavo mewaneno una vimwe ena okutala nawa. (1 Kol. 4:4) Naina, ine ovakulu vewaneno veya okukupakaila-mo avekupopila umwe nawa etyi wesukisa okutala nawa, vetehelela vala nawa, wahanumane, linga etyi vekupopila.

OKUTI NGOTI ULI NOKUKEVELA EHIMBWE?

Ovanthu vamwe vekahi nokukevela vakale ovakulu vewaneno, kuvo ngoti veli nokukevela ehimbwe. Okuti noove otyo ukahi ngotyo? Nkhele tala onondaka ombu mbuli mu Provérbios 13:12 mbati: “Okukevela otyipuka atyiheya, tyivelesa omutima. Mahi otyipuka tyihandwa tyina tyiya, omuti womwenyo.”

Tyili okukevela umwe otyilinga ohetyipewa, kukala nawa! Otyo natyo tyaendele-ale na Ambalayau. Siovaa wemupopilile okuti makala nomona, mahi apakala ehimbwe otyo vahamono omona. (Gên. 12:1-3, 7) Etyi Ambalayau akulupa umwe unene, apulu Siovaa okuti: “Tatekulu Siovaa, oityi momphe tyina nkhele nehena omona? . . . Ove nii kwamphele omphinga.” Siovaa emuti tula omutima, omona meya. Mahi apakala vali omanima 14 otyo Ambalayau akevela vala. — Gên. 15:2-4; 16:16; 21:5.

Okuti Ambalayau wanumanene ati hifende vali Siovaa? Au. Wakevelele umwe noumphwa-lundo mokonda ankho utyii okuti Siovaa kakembe. Omu apositolu Paulu wahoneka okuti: “Etyi Ambalayau akala noumphwa-lundo, atambula omulao oo.” (Heb. 6:15) Siovaa wemupele ovipuka ovinyingi vilamba pwevi ankho asoka. Otyo tyikulongesa-tyi?

Ine wahanda okukala omukulu wewaneno mahi na hono nkhele kumukulu-ko wewaneno, wahasoye, yumba vala onthumbi mu Siovaa. Omukulu umwe utiwa o Warren, wakwatesako-ale ovanthu ovanyingi okukala novilinga mewaneno wati: “Pamwe tyesukisa umwe okukevela opo tyimoneke okuti omunthu ou pahe tyitavela apewe otyilinga etyi. Opo tyimoneke okuti omunthu umwe mewaneno upondola okupewa otyilinga tyimwe, tutalela kovipuka alinga, no ñgeni atala ovilinga apewa. Vamwe vasoka okuti mavakala vala nawa nga vapewa otyilinga tyimwe vahanda. Mahi otyipuka otyo hatyili-ko mokonda ehambu lietu litei vala kokufenda Siovaa.”

Omukulu umwe wewaneno wakevelele omanima ekwi apewe otyilinga otyo, wapopia otyipuka tyimwe elilongesila komukanda wa Ezequiel okapitulu 1. Wati: “Siovaa weendeka etuku-tuku liae omu mwene ahandela. Tyili apa hatyetyi-ko ame nahanda, ovilinga nahanda, otyetyi Siovaa ahandela eongano liae. Pamwe etyi nahanda hatyo-ko Siovaa ahanda.”

Ine wahanda okukala omukulu wewaneno, kwatesako aveho mewaneno lienyi opo mukale ehambu. Ine tyina utala ñgaa ngoti uli nokuvela ehimbwe, likwatehila pwa-elundo. Raymond, twapopia-le konyima oku, wati omunthu wokuna elungavi kahambukilwa etyi ena. Wati ine tukalela vala okusoka kovipuka twahanda, kamatuhambukilwa okulingila Siovaa. Matupopi ovipuka vimwe upondola okulinga pokukevela: (1) Likwatehila ukale novinyango viononkhono mba Huku, haunene umwe oumphwa-lundo. (2) Lilongesa nawa Ombimbiliya upameke oupanga wove na Siovaa. (3) Undapa unene movilinga viokwivisa. (4) Kwatesako vo meumbo liove vakale noupanga wapama na Siovaa. (5) Kala na vakwenyi vo mewaneno mulipameke.

Omukanda Provérbios 10:22 wati: “Oviwa vituka ku Siovaa . . . kavietela nawike olwihamo.” Naina okupewa otyilinga mewaneno tyituka ku Siovaa. Tyati umwe na Siovaa, neongano petupu nawike wahanda ove unumane. Siovaa ukwatesako aveho vemuundapela nomutima auho.

Hamwe una-le omanima omanyingi nokulikwatehila ukale novilinga mewaneno, mahi nii. Pahe molingi ñgeni? Twalako vala okupameka oupanga wove na Siovaa, nokuundapa unene mewaneno. Wahayeke-po okukwatesako vo meumbo liove vapame motyili. Siovaa kamalimbwa ovipuka ukahi nokumulingila. Hambukilwa vala okufenda Siovaa Huku yove, wehesuke unene novilinga.

a Monthele ei, omanyina apilululwa.

b Apa katuli vala nokupopia ava vahanda okukala ovakulu vewaneno, na vana umwe vahanda okukala ovakwatesiko vovakulu vewaneno. Etyi vena okulinga tyapopiwa mu 1 Timotiu 3:8-10, 12, 13.