Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛlɛmaa ‘Ɛ Nye Abolo Ɔ’?

Ɛlɛmaa ‘Ɛ Nye Abolo Ɔ’?

FERNANDO * ahonle ɛdu. Mgbanyima nwiɔ se bɛkulo kɛ bɛ nee ye tendɛ. Kenlensa ye, saa maangyebakyi zo neavolɛ ne bakpɔla bɛ biala a, mgbanyima ne mɔ ka mɔɔ ɔhyia kɛ ɔyɛ na yeafɛta gyimalilɛ dɔɔnwo wɔ asafo ne anu la anwo edwɛkɛ kile ye. Yemɔti, ɛnee Fernando ɛngola ɛnnwu ye saa bɛbakpa ye kpanyinli ɛlɛ a. Kɛkala maangyebakyi zo neavolɛ ne ɛrakpɔla bɛ asafo ne bieko. Duzu bieko a mgbanyima ne mɔ baha a?

Mekɛ mɔɔ mgbanyima ne mɔ ko bɔle ɔ bo kɛ ɔtendɛ la Fernando diele. Adiema ne hanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ 1 Temɔte 3:1 na ɔdoale zo kɛ mgbanyima ne mɔ asa ɛha kɛlata kɛ bɛkpa ye kpanyinli. Fernando dɛnlanle boɛ na ɔbizale kɛ, “Ɛse nzɔne?” Adiema ne hanle edwɛkɛ ne bieko na Fernando zelele ekyii. Yemɔ anzi, mekɛ mɔɔ bɛbɔle ye nolo wɔ asafo ne anu kɛ bɛkpa ye kpanyinli la awie biala anye liele.

Ɔle ɛtane kɛ awie bakpondɛ nwolɛ adenle wɔ asafo ne anu ɔ? Kyɛkyɛ. Kɛmɔ 1 Temɔte 3:1 ka la: “Saa awie anye bolo kɛ ɔyɛ [asafo nu] kpanyinli a, ɛnee yeva gyima kpalɛ.” Asafo ne anu mrenya dɔɔnwo di folɛdulɛ ɛhye azo bɛkɔ bɛ nyunlu wɔ sunsum nu na bɛfɛta bɛmaa nwolɛ adenle dɔɔnwo wɔ asafo ne anu. Ɛhye ɛmaa Nyamenle menli ne dɔɔnwo ɛlɛsonle kɛ mgbanyima nee azonvolɛ. Noko kɛmɔ asafo ne ɛlɛso la ati, ɔwɔ kɛ mediema mrenya dɔɔnwo maa bɛ nye bolo. Adenle kpalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ zɔ la a le boni? Na asoo ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛ nye la kɛ bɛbakpa bɛ mgbanyima la di nwolɛ nyane kɛ Fernando la?

‘AWIE ANYE MƆƆ ƆMAA YEABOLO LA’ KILE DUZU?

Giliki yɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “saa awie anye bolo kɛ” wɔ Baebolo ne anu la kile ɛhulolɛ kpole mɔɔ awie nyia ye wɔ debie nwo la. Ɔle kɛ awie mɔɔ ɛlɛtende ade bakama kɛnlɛma bie yeavi baka zo la. Noko awie anye mɔɔ ɔmaa yeabolo la ɛngile kɔ ɔfa anyebolo yeakpondɛ nwolɛ adenle yeayɛ ‘asafo nu kpanyinli.’ Kɛmɔti ɛ? Ɔluakɛ bodane mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛfa nɔhalɛlilɛ bɛsonle kɛ mgbanyima lɛ la a le kɛ bɛyɛ “gyima kpalɛ,” tɛ dibilɛ a bɛkpondɛ a.

Gyima kpalɛ ɛhye anwo edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ 1 Temɔte 3:2-7 nee Taetɛse 1:5-9. Adiema Raymond mɔɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛzonle kɛ kpanyinli la hanle ye wɔ ngyinlazo ɛhye mɔɔ kpogya la anwo kɛ: “Mame kɛzi yɛde la yɛɛ nwolɛ hyia me kpalɛ a. Ɛdendɛlɛ nee ɛhilehilelɛ nwo hyia ɛdeɛ, noko bɛndɛla awie mɔɔ ngehanleɛ biala ɛnle ɔ nwo, ɔ nye gyi ɔ ti anwo, ɔkola ɔsɔ ɔ nwo, ɔ nye ka aze, ɔdie nyɛvolɛ, na ɔle bɛtɛɛ la.”

Kile kɛ ‘ɛlɛmaa ɛ nye abolo’ ɔlua asafo ne mɔɔ ɛbaboa ye wɔ ndenle ngakyile zo la azo

Adiema mɔɔ ɛlɛmaa ɔ nye abolo nɔhalɛ nu la twe ɔ nwo ɔfi adalɛ nee evinli nyɛleɛ biala anwo ɔfa ɔkile kɛ ngehanleɛ ɛnle ɔ nwo. Ɔ nye gyi ɔ ti anwo, ɔkola ɔsɔ ɔ nwo, ɔ nye ka aze, yɛɛ ɔle bɛtɛɛ; yemɔti, ɔ mediema diedima kulo kɛ ɔfa adehilelɛ ɔmaa wɔ asafo ne anu na ɔboa bɛ ɔmaa bɛdi bɛ ngyegyelɛ nwo gyima. Kɛmɔ ɔdie nyɛvolɛ la ati, ɔkola ɔmaa ngakula nee fofolɛma anwosesebɛ. Ɔkulo kpalɛyɛlɛ, yemɔti ɔkyekye wuleravolɛma nee mrelera arɛle na ɔboa bɛ. Ɔsukoa subane ɛhye mɔ kɛ ɔfa yeaboa awie mɔ, tɛ kɛ ɔmaa bɛakpa ye la ati ɔ. *

Mgbanyima eku ne fa folɛdulɛ nee anwosesebɛmanlɛ maa, noko ɔwɔ kɛ ahenle mɔɔ anye ɛbolo la kola yɛ mɔɔ Baebolo ne ka la. Henry, asafo nu kpanyinli mɔɔ lɛ anwubielɛ la ka kɛ: “Saa ɛlɛmaa bɛanwu kɛ ɛ nye ɛbolo a, yɛ gyima ɛsesebɛ maa bɛnwu kɛ ɛfɛta.” Ɔkilehile Nolobɔvo ne 9:10 anu la, ɔhanle kɛ: “‘Debie biala mɔɔ ɛkɛzɔ nu kɛ ɛyɛ la, fa wɔ anwosesebɛ yɛ.’ Gyima biala mɔɔ mgbanyima ne mɔ kɛva kɛmaa wɔ la, mia ɛ nwo yɛ ye kpalɛ. Maa ɛ nye ɛlie gyima biala mɔɔ bɛbava bɛamaa wɔ wɔ asafo ne anu, mɔɔ ewula ɛkpoanlɛ boka nwo la anwo. Mekɛ ɛlɛkɔ la, bɛbanwu wɔ gyima nee wɔ mɔdenlebɔlɛ.” Saa ɛkulo kɛ kenlebie bɛkpa wɔ kɛ kpanyinli a, yɛ gyima ɛsesebɛ na yɛ awie mɔɔ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɔ nwo zo wɔ asafo ne anu. Ɔwɔ kɛ ɛbɛlɛ ɛ nwo aze, mmamemaa ɛ nwo zo kɛ ɛkpondɛ dibilɛ.Mat. 23:8-12.

KOATI ADWENLE NEE NYƐLEƐ MƆƆ ƐNDENRƐ

Bie a bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛnyia nwolɛ adenle wɔ asafo ne anu la bie mɔ bɛalua ndenle bie mɔ azo bɛamaa mgbanyima ne mɔ anwu kɛ bɛlɛkpondɛ nwolɛ adenle zɔhane. Bie mɔ noko saa mgbanyima ne mɔ tu bɛ folɛ a bɛ nye ɛnlie nwo. Ɔwɔ kɛ mediema ɛhye mɔ biza bɛ nwo kɛ, ‘Nvasoɛ yɛɛ mekpondɛ ɔ, anzɛɛ mekpondɛ kɛ mebɛlɛ me nwo aze menea Gyihova mboane ne?’

Bieko, ɔnle kɛ menli mɔɔ ɛlɛmaa bɛ nye abolo la arɛle fi deɛ ɛhye mɔɔ bɛkpondɛ kɛ mgbanyima yɛ la noko, “bɛpɛ kilemunli kpalɛ bɛmaa mboane ne.” (1 Pita 5:1-3) Awie biala mɔɔ kulo kɛ pɛ kilemunli kpalɛ maa asafo ne la koati adwenle nee nyɛleɛ ɛtane. Saa bɛkpa ye anzɛɛ bɛtɛkpale ye bɔbɔ a, ɔsi abotane. Saa bɛkpa awie kpanyinli a ɔngile kɛ yeli munli. (Ɛdi. 12:3; Edw. 106:32, 33) Bieko, bie a adiema nrenya bie ‘ɛnze debie biala mɔɔ tia ye la,’ noko bie a awie mɔ lɛ debie tia ye. (1 Kɔl. 4:4) Ɛhye ati, saa mgbanyima ne mɔ gyinla Baebolo ne azo tu wɔ folɛ a, tie mmafa ɛya. Bɔ mɔdenle fa bɛ folɛdulɛ ne yɛ gyima.

NA SAA WƆHENDƐ WƆHYƐ Ɛ?

Mediema dɔɔnwo te nganeɛ kɛ bɛkendɛ bɛkyɛ somaa na bɛakpa bɛ. Saa ɛlɛmaa ‘ɛ nye abolo kɛ ɛyɛ asafo nu kpanyinli a,’ asoo ɔdwu mekɛ ne bie a, ɛnee ɛ sa nu kpondɛ ado ɔ? Saa ɔle zɔ a ɛnee tie Baebolo folɛdulɛ ɛhye: “Anyelazo kyɛ a, ɔyɛ anwobubulɛ; na ɛnyia ye a ɔyɛ anyelielɛ.”Mrɛ. 13:12.

Awie ɛlɛkpondɛ nwolɛ adenle bie na ɔtɛnyianle ye a, ye abɛ nu kola bu. Ebileham dele nganeɛ zɔ. Gyihova bɔle ye ɛwɔkɛ kɛ ɔbawo raalɛ nrenya noko ɛvolɛ dɔɔnwo pɛle nu mɔɔ ɛnee ɔ nee ɔ ye Sɛla ɛtɛwole a. (Mɔl. 12:1-3, 7) Mɔɔ Ebileham dwule ye mgbanyifoa la, ɔhanle kɛ: “[Gyihova] Nyamenle, duzu yɛɛ ɛbava wɔamaa me a, ɔluakɛ menlɛ ralɛ . . . Ɛtɛmanle metɛwole.” Gyihova manle ɔnwunle kɛ ɛwɔkɛ ne mɔɔ yebɔ ye kɛ ɔbawo ralɛ nrenya la bara nu. Noko Gyihova manle ɛvolɛ 14 pɛle nu kolaa na yeali ye ɛwɔkɛ ne azo.Mɔl. 15:2-4; 16:16; 21:5.

Mekɛ mɔɔ ɛnee Ebileham ɛlɛkendɛ la, asoo ɔ rɛle bɔle wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu? Kyɛkyɛ. Ye adwenle nu anyɛ ye kesee wɔ Nyamenle ɛwɔkɛ ne anwo ɛlɛ. Ɔhɔle zo ɔnleanle ninyɛne kpalɛ mɔɔ bara la ade. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Ebileham zile abotane, na ɔnyianle ɛwɔkɛ ne mɔɔ Nyamenle bɔle ye la.” (Hib. 6:15) Awieleɛ bɔkɔɔ ne, Tumivolɛ Nyamenle ne yilale Ebileham manle ɔbole zo. Duzu a yɛbahola yɛazukoa ye wɔ Ebileham anwo a?

Saa ɛ kunlu a anrɛɛ bɛkpa wɔ kpanyinli na ɛvolɛ dɔɔnwo ɛpɛ nu na bɛtɛkpale wɔ a, kɔ zo nyia Gyihova anu anwodozo. Mmamaa ɛ rɛle bɔ wɔ ye ɛzonlenlɛ nu. Warren mɔɔ ɛboa menli dɔɔnwo yemaa bɛhɔ bɛ nyunlu wɔ sunsum nu la kilehile nu kɛ: “Saa awie bafɛta yeamaa bɛakpa ye a, ɔba ngyikyingyikyi. Mekɛ ɛlɛkɔ la, adiema ne mɔdenlebɔlɛ nee ye subane da ali ngyikyingyikyi wɔ kɛzi ɔyɛ ɔ nwo nee kɛzi ɔyɛ ye gyima la anu. Bie mɔ dwenle kɛ saa bɛ sa ka nwolɛ adenle zɔhane anzɛɛ bɛkpa bɛ a, yɛɛ ɔkile kɛ bɛyɛ deɛ a. Adwenle zɛhae ɛndenrɛ na ɔkola ɔfa ngyegyelɛ ɔba. Saa ɛfa nɔhalɛlilɛ ɛsonle Gyihova wɔ ɛleka biala nee debie biala anu a, ɛnee wɔyɛ deɛ.”

Adiema bie hendɛle ɛvolɛ mɔɔ bo bulu kolaa na bɛakpa ye kpanyinli. Ɔhanle mɔɔ ɔzukoale ɔvile Yizikeɛle ati 1 anu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Gyihova ka ye ehwili, ye ahyehyɛdeɛ ne, wɔ adenle mɔɔ ɔkulo la azo. Gyihova mekɛ ɛdeɛ ne a nwolɛ hyia kpalɛ a, tɛ yɛ ɛdeɛ ne ɔ. Mɔɔ fane kpanyinli mɔɔ bɛbayɛ me anwo la, tɛ mɔɔ mekulo anzɛɛ mɔɔ mebanyia ye la a, nwolɛ hyia me a. Bie a tɛ mɔɔ mekpondɛ la a le debie mɔɔ Gyihova nwu kɛ mehyia nwo a.”

Saa ɛkulo kɛ kenlebie ɛyɛ gyima kpalɛ ne mɔɔ asafo nu mgbanyima yɛ la bie a, maa ɛ nye ɛbolo yɛ debie mɔɔ maa mediema anye die la. Saa ɔyɛ wɔ kɛ ɛlɛkyɛ a, mmamaa ɛ sa nu to, si abotane. Raymond mɔɔ yɛlumua yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ: “Anyebolo le ahunlundwolɛ kpɔvolɛ. Menli mɔɔ akunlu ɛndwo bɛ nwo la minli anyelielɛ kpole ne mɔɔ Gyihova ɛzonlenlɛ fa ba la.” So Nyamenle sunsum ne ma ne, titile abotane. Dua Baebolo ne mɔɔ ɛbabɔ mɔdenle wɔazukoa la azo nyi wɔ sunsum nu. Yɛ dɔɔnwo wɔ edwɛkpa ne nolobɔlɛ nu na ɛ nee anyelielɛma dɔɔnwo ɛzukoa Baebolo ne. Di wɔ abusua ne anyunlu wɔ sunsum nu gyima nee abusua ɛzonlenlɛ ne ɛyɛle nu. Fa nwolɛ adenle biala mɔɔ ɛbanyia la ɛ nee ɛ mediema ɛdu. Ngyikyingyikyi ɛ nye balie.

Mɔdenle mɔɔ awie ɛlɛbɔ amaa yeanyia nwolɛ adenle bie mɔ wɔ asafo ne anu la le nyilalɛ mɔɔ vi Gyihova. Gyihova nee ye ahyehyɛdeɛ ne anye ɛnlie nwo kɛ awie mɔɔ ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔbayɛ dɔɔnwo la, abɛ nu kɛbu anzɛɛ ɔ rɛle kɛbɔ. Nyamenle boa bɛdabɛ mɔɔ bɛfa adwenle kpalɛ bɛsonle ye la na ɔyila bɛ. Kɛmɔ ye nyilalɛ biala de la, “ɔnva nyanelilɛ biala ɔmboka nwolɛ.”Mrɛ. 10:22.

Saa wɔmaa ɛ nye ɛbolo dedee bɔbɔ a, ɛbahola wɔayɛ dɔɔnwo sunsum nu. Saa ɛbɔ mɔdenle ɛnyia subane kpalɛ, ɛyɛ dɔɔnwo wɔ asafo ne anu na wɔambu ɛ nye wɔangua wɔ abusua ne anwo zo sunsum nu a, wɔ neazo ne bayɛ debie mɔɔ bɛ rɛle ɛnrɛvi ye ɛlɛ a. Ɔnva nwo nwolɛ adenle mɔɔ ɛlɛ la, maa ɛ nye ɛlie Gyihova ɛzonlenlɛ nu dahuu.

^ ɛden. 2 Tɛ bɛ aluma kpalɛ ɔ.

^ ɛden. 8 Ngyinlazo mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la fane bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛyɛ asafo nu azonvolɛ la noko anwo. Ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la wɔ 1 Temɔte 3:8-10, 12, 13.