Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yesu Si Temi ɔ—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ

Yesu Si Temi ɔ—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ

“E te si kɛ je gbeje.”MATEO 28:6.

1, 2. (a) Mɛni jami nya dali komɛ suɔ kaa a le, nɛ kɛ Petro ha mɛ heto ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ Petro nyɛ tu munyu kɛ kã a?

BENƐ Yesu gbo otsi bɔɔ ko se ɔ, bɔfo Petro kɛ Yuda bi a jami nya dali yiwutsotsɛmɛ ɔmɛ kpe hɛ mi kɛ hɛ mi. Jami nya dali nɛ ɔmɛ nɔuu nɛ a so wo Yesu he nɛ a gbe lɛ. A mi mi fu Petro, ejakaa e tsa nyumu ko nɛ e nyɛ we nyɛɛmi. A bi Petro ke: “Mɛnɔ he wami nya, aloo mɛnɔ biɛ mi nyɛ tsu nɔ́ nɛ ɔ?” Petro kɛ kã ha mɛ heto ke: “Nɔmlɔ nɛ a tsa lɛ nɛ daa si ngɛ nyɛ hɛ mi nɛ ɔ, Yesu Kristo, Nazaret no ɔ he wami nya nɛ a tsa lɛ. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ sɛu Yesu ɔ, se Mawu tle lɛ si kɛ je gbeje.”Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:5-10.

2 Be ko nɛ be ɔ, Petro kua Yesu si etɛ, ejakaa sawale nu lɛ. (Marko 14:66-72) Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ Petro pee kã ngɛ jami nya dali ɔmɛ a hɛ mi. Mɛni he je? Ejakaa mumi klɔuklɔu ɔ ye bua lɛ, nɛ e ngɛ nɔ mi mami hu kaa a tle Yesu si. Mɛni he je nɛ Petro ná nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ? Nɛ mɛni he je wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ?

3, 4. (a) Mɛnɔmɛ si a tle loko a ba fɔ Yesu bɔfo ɔmɛ? (b) Mɛnɔmɛ si Yesu tle?

 3 Bɔfo ɔmɛ le kaa nihi nɛ a gbo ɔ ma nyɛ maa ba wami mi ekohu, ejakaa blema lokoo loko a ma fɔ mɛ ɔ, Mawu ha gbalɔ Eliya kɛ gbalɔ Elisha he wami nɛ a tle ni gbogboehi si. (1 Matsɛmɛ 17:17-24; 2 Matsɛmɛ 4:32-37) Be ko ɔ, nyumu ko gbo nɛ a sake lɛ ngɔ fɔ Elisha yɔkɔ ɔ mi. Benɛ gbogboe ya nɔ Elisha wuhi a nɔ ɔ, e hɛ tsɛ̃. (2 Matsɛmɛ 13:20, 21) Kaa bɔ nɛ wa he ye kaa Mawu Munyu ɔ ji anɔkuale ɔ, jã kɛ̃ nɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a hu he munyu nɛ ɔmɛ ye.

Ke wa kane ngɛ Baiblo ɔ mi kaa Yesu tle gbogboehi si ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ

4 Eko ɔ, ke o kane ngɛ Baiblo ɔ mi kaa Yesu tle gbogboehi si ɔ, o bua jɔɔ wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesu tle yalɔyo ko binyumu kake pɛ nɛ e gbo ɔ si kɛ ha lɛ ɔ, yo ɔ bua jɔ wawɛɛ. (Luka 7:11-15) Mo susu benɛ Yesu tle jokuɛ yoyo ko hu si ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ heii kaa benɛ fɔli ɔmɛ na kaa a tle a bi ɔ si ɔ, a jɔɔ aywilɛho yemi, nɛ a bua jɔ! (Luka 8:49-56) Jehanɛ se hu ɔ, benɛ a tle Lazaro si nɛ e je kpo ngɛ yɔkɔ ɔ mi kɛ ba a, nihi nɛ a na lɛ ɔ, bua jɔmi nɛ a ná a hí kalemi!Yoh. 11:38-44.

NƆ́ HE JE NƐ E SLO YESU SI TEMI Ɔ KULAA

5. Mɛni he je nɛ e slo Yesu si temi ɔ ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ sɛ hlami ɔ a nɔ́ ɔ he ɔ?

5 Bɔfo ɔmɛ le kaa e slo Yesu si temi ɔ kulaa ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ be ɔ a nɔ́ ɔ he. Mɛɛ lɛɛ a kɛ adesa nɔmlɔ tso nɛ te si, nɛ pee se ɔ, a gbo ekohu. Se Yesu lɛɛ e te si kaa mumi mi nɔmlɔ, nɛ e be gboe hu gblegbleegble. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:34.) Petro ngma ke: “Benɛ a gbe Kristo ɔ, jamɛ a be ɔ, e hɛɛ nɔmlɔ adesa su. Se amlɔ nɛ ɔ nɛ Mawu ha nɛ e ba wami mi ɔ, mumi ji lɛ.” E tsɔɔ hu kaa “Yesu Kristo ho hiɔwe ya; e ya hii si ngɛ Mawu hiɔ nɔ, nɛ e ngɛ bɔfohi, kɛ mumi mi níhi tsuo nɛ ngɛ he wami a nɔ yee.” (1 Petro 3:18-22) E ngɛ mi kaa gbogboehi a si nɛ a tle ɔ ngɛ nyakpɛ mohu lɛɛ, se Yesu nɔ́ ɔ ngɛ nyakpɛ pe kulaa.

6. Kɛ Yesu si temi ɔ ná e kaseli ɔmɛ a nɔ he wami ha kɛɛ?

6 Yesu si temi ɔ ná e kaseli ɔmɛ a nɔ he wami wawɛɛ. Yesu he nyɛli ɔmɛ le kaa e gbo nɛ e be si tee hu, se e te si.  Amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ wami mi kaa mumi nɔmlɔ nɛ ngɛ he wami. Adesa ko be nyɛe maa ye lɛ awi hu. E si temi ɔ ma nɔ mi kaa Mawu Bi ji lɛ. Akɛnɛ Yesu kaseli ɔmɛ le kaa Yesu ngɛ wami mi he je ɔ, a yi aywilɛho aloo gbeye hu. Mohu ɔ, a nɔ gbagba te, nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa. Kaa a tle we Yesu si kɛ ji gbeje ɔ, jinɛ Mawu yi mi to mi ɔ ko bɛ mi, nɛ sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ hu ko pee yaka.

7. Mɛni Yesu ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ, nɛ mɛni sane wa ma nyɛ ma bi wa he?

7 Wa le kaa mwɔnɛ ɔ, tsa pi nɔmlɔ ngua kɛkɛ ji Yesu kaa bɔ nɛ e ji benɛ e ba zugba a nɔ ɔ. Yesu ngɛ wami mi, nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe ngɛ je kɛ wɛ. Lɛ ji Matsɛ ngɛ Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e be kɛe nɛ e ma je yayami peeli tsuo kɛ je zugba a nɔ. E maa pee zugba a tsuo paradeiso, nɛ adesahi maa hi nɔ kɛ ya neneene. (Luka 23:43) Kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo be mi bae. Ke jã a, mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ? Nɛ mɛni se wa ma ná ngɛ Yesu si temi ɔ he?

Kaa a tle we Yesu si kɛ ji gbeje ɔ, jinɛ Mawu yi mi to mi ɔ ko bɛ mi, nɛ sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ hu ko pee yaka

YEHOWA NGƐ GBENƆ NƆ HE WAMI

8, 9. (a) Mɛni he je nɛ Yuda bi a jami nya dali ɔmɛ fã kaa buli nɛ a ya bu Yesu yɔkɔ ɔ he ɔ? (b) Benɛ yi komɛ ya yɔkɔ ɔ he ɔ, mɛni a ya na?

8 Benɛ a gbe Yesu se ɔ, Yuda bi ɔmɛ a jami nya dali ɔmɛ ya Pilato ngɔ nɛ a ya de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, wa kai kaa benɛ jamɛ a sisilɔ ɔ ngɛ je mi kɛ mwɔɔ ɔ, e de ke, ‘Ligbi etɛ se ɔ, ma te si ekohu.’ Lɔ ɔ he ɔ, fã nɛ a ya bu yɔkɔ ɔ he saminya kɛ maa su ligbi nɛ ji etɛ ɔ. Ke pi jã a, e kaseli ɔmɛ ma ba ju lɛ kɛ ho, nɛ a ma ya de ma a ke e te si kɛ je gbeje. Kɛkɛ ɔ, nyagbe sisimi nɛ ɔ ma ba puɛ ní kulaa pe kekle nɔ́ ɔ.” Pilato de mɛ ke: “Hyɛ, ta buli ji nɛ ɔmɛ nɛ! Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya bu yɔkɔ ɔ he bɔ nɛ nyɛ ma nyɛ.” A ya pee jã pɛpɛɛpɛ.Mateo 27:62-66.

9 A ngɔ Yesu gbogboe ɔ kɛ ya fɔ tɛ sa ko nɛ a kpɛ́ mi, nɛ a kɛ tɛ agbo ko tsi nya. Jami nya dali ɔmɛ suɔ nɛ Yesu nɛ tlɔ yɔkɔ ɔ mi. Se pi jã kulaa ji Yehowa juɛmi. Ligbi etɛ se ɔ, Yesu kaseli enyɔ nɛ ji, Maria Magdalena kɛ Maria kaketsɛ ɔ ya yɔkɔ ɔ he. Benɛ a su lejɛ ɔ, a na kaa bɔfo ko kpɛne tɛ ɔ ngɛ yɔkɔ ɔ nya nɛ e hii si ngɛ nɔ. Bɔfo ɔ de yi ɔmɛ kaa a ya hyɛ yɔkɔ ɔ mi. Benɛ a ya hyɛ mi ɔ, nɔ ko be mi. Bɔfo ɔ de mɛ ke: “E be hiɛ ɔ; e te si kɛ je gbeje.” (Mateo 28:1-6) Yesu te si!

10. Mɛni Paulo de nɛ tsɔɔ kaa a tle Yesu si niinɛ?

10 Níhi nɛ ya nɔ ngɛ ligbi 40 se ɔ ha nɛ kaseli ɔmɛ ná nɔ mi mami kaa Yesu te si. Bɔfo Paulo ngma ya ha Korinto bi ɔmɛ ke: “Sɛ gbi nɛ he hia pe kulaa nɛ imi hu i ná a, i ngɔ ba ha nyɛ. Lɔ ɔ ji kaa Kristo gbo ngɛ wa he yayami ɔmɛ a he kaa bɔ nɛ ngmami ɔmɛ tsɔɔ ɔ. Ngmami ɔmɛ ke a pu lɛ, nɛ  ligbi nɛ ji ligbi etɛ ɔ, a tle lɛ si kɛ ba wami mi ekohu. E jé he kpo ngɔ tsɔɔ Petro; nɛ pee se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ. Jehanɛ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ e se nyɛɛli maa pee lafa enuɔ kɛ se ligbi kake. Nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, se ni komɛ hu gbo. Lɔ ɔ se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ Yakobo, nɛ Yakobo se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ tsuo. Nyagbe ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ imi hulɔ, imi nɛ i ngɛ kaa nɔ ko nɛ a kpatu fɔ lɛ ɔ!”1 Korinto Bi 15:3-8.

NÍHI EYWIƐ A HE JE NƐ WA LE KAA YESU TE SI

11. Mɛni “Ngmami ɔmɛ” de ngɛ Yesu si temi ɔ he?

11 A tle Yesu si “kaa bɔ nɛ Ngmami ɔmɛ tsɔɔ ɔ.” Mawu Munyu ɔ gba kɛ fɔ si kaa a ma tle Yesu si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, David ngma kaa Mawu be ‘nɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ’ he ngmɛɛ nɛ e tlɔ Yɔkɔ ɔ mi. (Kane La 16:10.) Ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi ɔ, Petro tsɔɔ kaa Yesu ji ‘nɔ nɛ Mawu suɔ lɛ ɔ’ nɛ. Petro de ke: “David na nɔ́ nɛ Mawu maa pee ɔ momo, lɔ ɔ he ɔ, e tu Kristo si temi ɔ he munyu, nɛ e de ke, ‘A si we lɛ ngɛ gbeje, nɛ e he lo hu puɛ we ngɛ yɔkɔ mi.’”Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:23-27, 31.

12. Benɛ a tle Yesu si ɔ, mɛnɔmɛ na lɛ?

12 Benɛ a tle Yesu si ɔ, nihi fuu na lɛ kɛ a hɛngmɛ. Benɛ a tle Yesu si ligbi 40 se ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ngɛ abɔɔ ko mi ngɛ e yɔkɔ ɔ kasa nya. E je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli kpa komɛ hu ngɛ Emao blɔ ɔ nɔ kɛ he kpahi. (Luka 24:13-15) E kɛ Petro kɛ ni kpa komɛ hu tu munyu ngɛ e si temi ɔ se. Ligbi ko ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ nihi maa pee 500. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, nihi fuu na lɛ kɛ a hɛngmɛ.

13. Mɛni kaseli ɔmɛ pee nɛ tsɔɔ kaa a ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si?

13 Kaseli ɔmɛ fiɛɛ kɛ kã kɛ tsɔɔ nihi kaa a tle Yesu si. A wa mɛ yi mi, a na nɔ́, nɛ a gbe a ti ni komɛ po ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he je. Mo susu he nɛ o hyɛ: Petro ngɔ e wami kɛ wo oslaa mi nɛ e fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a gbe Yesu ɔ kaa a tle lɛ si kɛ je gbeje. Kaa a tle we Kristo si ɔ, anɛ Petro ko pee jã lo? Petro kɛ kaseli kpa amɛ ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si, nɛ lɛ nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe. Jehanɛ hu ɔ, Yesu si temi ɔ ha nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa kaa mɛ hu ke a gbo ɔ, a ma tle mɛ si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Stefano gbo kɛ nɔ mi mami kaa a ma tle lɛ si.Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:55-60.

14. Mɛni he je nɛ o he ye kaa a tle Yesu si ɔ?

14 Wa ngɛ odase yemi nɛ tsɔɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, Yesu ngɛ Matsɛ yee, nɛ lɛ ji Kristofohi asafo ɔ Yi. Mwɔnɛ ɔ, anɔkuale Kristofohi a he ngɛ hiɛe. Kaa a tle we Yesu si ɔ, anɛ e ko ba jã lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ e biɛ ko laa gbidigbidi. Se amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa a tle Yesu si, nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe ngɛ je kɛ wɛ.

SE NAMI NƐ NGƐ YESU SI TEMI Ɔ HE

15. Mɛni he je nɛ Yesu si temi ɔ woɔ wɔ kã nɛ wa fiɛɛɔ?

15 Kristo si nɛ a tle ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa fiɛɛɔ kɛ kã. Kɛ je Yesu be ɔ mi tɔ̃ɔ nɛ Mawu he nyɛli ngɛ mɔde bɔe kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. A guu hemi kɛ yemi kuami,  he fɛu yemi, yi mi wami, nya tsimi, kongomi, kɛ nɔ gbemi nɔ kɛ peeɔ jã. Se Baiblo ɔ ngma kɛ fɔ si ke: “Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.” (Yesaya 54:17) Wa yi nihi nɛ Satan guɔ a nɔ kɛ tsuɔ ní ɔ gbeye fɛɛ. Yesu fĩ wa se kaa bɔ nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ. (Mateo 28:20) E sɛ nɛ waa ye gbeye, ejakaa wa he nyɛli ɔmɛ be wɔ nyɛɛ!

Yesu si temi ɔ woɔ wɔ kã nɛ wa fiɛɛɔ (Hyɛ kuku 15)

16, 17. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale? (b) Ngɛ Yohane 11:25 ɔ nya a, mɛni he wami Mawu ha Yesu?

16 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale. Baiblo he ní lelɔ ko ngma kaa ke a tle we Kristo si ɔ, lɛɛ Kristofohi biɛɛ, nɛ a heɔ lakpa munyuhi yeɔ. Paulo ngma kaa ke a tle we Yesu si ɔ, lɛɛ Kristofohi a fiɛɛmi ɔ peeɔ yaka, nɛ a hemi kɛ yemi ɔ hu peeɔ yaka. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ níhi nɛ a ngma ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi ɔ ko pee aywilɛho sane gu ko kɛkɛ nɛ kɔɔ nyumu ní lelɔ ko nɛ e mi mi jɔ, nɛ e he nyɛli gbe lɛ ɔ he. Se a tle Yesu si, nɛ enɛ ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale.Kane 1 Korinto Bi 15:14, 15, 20.

17 Yesu de ke: “Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo tete po, e maa hi hɛ ngmengmle.” (Yohane 11:25) Si nɛ ɔ nɛ Yesu wo ɔ maa ba mi kokooko. Yehowa ha Yesu he wami konɛ e kɛ tle nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ si. E ha lɛ he wami konɛ  e kɛ tle nimli ayɔ akpehi abɔ nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ nɛ a gbo ɔ hu si. Afɔle nɛ Yesu ngɔ e he kɛ sã, kɛ si nɛ a tle lɛ ɔ ma nɔ mi kaa be maa su nɛ a maa po gbenɔ se. E sa nɛ enɛ ɔ nɛ wa le ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ wa fĩ si ngɛ ka saisaa nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi, ke wa wami maa je wa dɛ po.

18. Mɛni nɔ mi Yesu si temi ɔ ma?

18 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa a maa da mlaahi nɛ Yehowa je suɔmi mi nɛ e wo ɔ nɔ kɛ kojo nihi. Paulo de ni komɛ ngɛ Atene kaa Mawu “to be pɔtɛɛ ko, nɛ e hla nɔ ko nɛ e maa gu e nɔ kɛ kojo je ɔ tsuo ngɛ dami sane yemi nya,” nɛ “e tle jamɛ a nɔmlɔ ɔ si kɛ je gbeje kɛ ma enɛ ɔ nɔ mi.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:31) Mawu hla Yesu konɛ e kojo wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ye dami sane, nɛ e maa pee jã ngɛ suɔmi mi.Kane Yesaya 11:2-4.

Wa bua jɔ gbogboehi a si temi he hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ he, nɛ be tsuaa be ɔ, wa suɔ kaa waa bu Yehowa tue

19. Kɛ Kristo si temi ɔ mi hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ náa wa nɔ he wami ha kɛɛ?

19 Akɛnɛ wa he ye kaa a tle Yesu si he je ɔ, wa peeɔ Mawu suɔmi nya ní. Kaa Yesu ba gbo we ngɛ wa he, nɛ a tle we lɛ si ɔ, jinɛ yayami kɛ gbenɔ ko he wɔ nyɔguɛ kpamisaa. (Roma Bi 5:12; 6:23) Jinɛ wa be hɛ nɔ kami ko, nɛ nɔ́ kɛkɛ nɛ wa ko de ji: “Nyɛ ha waa ye ní nɛ waa nu ní, ejakaa hwɔɔ pɛ wa gbo.” (1 Korinto Bi 15:32) Se wa dí níhi nɛ peeɔ he lo ɔ akɔnɔ ɔ a se. Mohu ɔ, wa bua jɔ gbogboehi a si temi he hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ he, nɛ be tsuaa be ɔ, wa suɔ kaa waa bu Yehowa tue.

20. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa Mawu je agbo?

20 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa Yehowa je agbo, “nɛ nihi nɛ hlaa e se blɔ ɔ, e gbaa mɛ.” (Hebri Bi 11:6) Yehowa ngɔ he wami ngua kɛ nile nɛ mi kuɔ kɛ tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya, nɛ e ha lɛ wami nɛ be gboe gblegbleegble. Mawu tsɔɔ hu kaa sihi tsuo nɛ e wo ɔ maa ba mi kokooko. Satan tsɔɔ kaa pi Yehowa nɛ e sa kaa e ye adebɔ níhi a nɔ. Yehowa wo si kaa “nina” pɔtɛɛ ko ma ba tsu jamɛ a sane ɔ he ní. Loko si womi nɛ ɔ maa ba mi ɔ, ja Yesu nɛ ji “nina” a gbo nɛ a tle lɛ si.1 Mose 3:15.

21. Kɛ gbogboehi a si temi ɔ he hɛ nɔ kami ɔ peeɔ mo ha kɛɛ?

21 Wa bua jɔ kaa Yehowa ha nɛ wa na hɛ nɔ kami kaa a ma tle gbogboehi a si. Baiblo ɔ wo si ke: “Mawu hi he ji nimli a kpɛti! E kɛ mɛ maa hi si, nɛ a maa pee e ma. Mawu nitsɛ kɛ mɛ maa hi si, nɛ e maa pee a Mawu. Mawu ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu. Ejakaa ní momo ɔmɛ a se po.” Bɔfo Yohane nɔ nɛ a gu kɛ wo si nɛ ɔ nɛ. A de lɛ hu ke: “Ngmaa enɛ ɔ, ejakaa anɔkuale munyu nɛ sa kaa a he ye ji nɛ ɔ nɛ.” Mɛnɔ je nina nɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ Yohane ɔ? Yesu Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ!Kpojemi 1:1; 21:3-5.