Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Fulasɛiniŋ Chiisoo—Nyɛ o Sim le Naa Wo

Fulasɛiniŋ Chiisoo—Nyɛ o Sim le Naa Wo

“O miiŋgu yoomu.”—MAT. 28:6.

1, 2. (a) Yɛɛ sim lachiaa lepiɛiya ndaa yeema yɛ le sinaa, nduyɛ vɛɛ Pitɛ mulul lɛ nda? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.) (b) Yɛɛ tosa yɛ mi Pitɛ nɔ kɔl sikpa waa lende?

MƐƐ palɛi biŋgi i hiou o piɔm Chiisoo kɔɔli, mi kiilanɔɔ Pitɛ komal puaa kundaa kɔl tuuwaa simul ndu wa. Nda wa yɛ sim lachiaa kpaaya bɛnduaa le kaŋnde Chuuwa ni, a tosa ma dii Chiisu wa. Ma chuel Pitɛ bau kɔɔsɔɔ. Mɛɛ Pitɛ siŋgi po nda velu o bɛvɛiyo, ndaa yeema le sinaa kpaaya Pitɛ soliŋ kpeku le poo hoo siŋgioo wo, ɔɔ, o diola wana o siŋgi ndu laŋ niŋ. Mi Pitɛ mulul nda a kɔllo sikpa aa, “O diola Chiisu Kiliti fula hoo Naasaluɛiyo niŋ, o nya dii o suŋgbule yɔmndo choo, kɛ mi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu wo.”—Walta Wa. 4:5-10, NW.

2 Tuupa mi hei yɔŋnuŋ, a sioonde, mi Pitɛ viinuŋ Chiisu bɛmbɔɔ leyaa maa o sina ndu le. (Maki 14:66-72) Yɛɛ tosa yɛ niŋ mi Pitɛ nɔ kɔl sikpa waa naa sim lachiaa lepiɛiya lachi? Nyina diandaa Mɛlɛkaa mala ndu ni. Kɛ mbo laalaŋ vɛlɛ maa Chiisu fula o sɛiyo niŋ. Yɛɛ tosa yɛ mi Pitɛ laalaŋ kɛsɛ maa Chiisu miiŋgu yoomu? Nduyɛ, le yɛɛ naŋ nɔ yɛ laalaŋndo maa ndu?

3, 4. (a) Fulasɛiniŋnda kuɛɛ yɔŋnuŋ yɛ tuupa mi kiilaa Chiisuaa vialuŋ? (b) Fulasɛiniŋnda kuɛɛ Chiisu tosa yɛ?

3 O ve laalaŋ sɛnɛi le buɛiyaa Chiisuaa le, maa mi fulasɛiniŋndo yɔŋnuŋ tuupa bɛɛ ma vialuŋ. Ndaa sina maa mi Mɛlɛka ke Ilaicha nda Ilaisia kpaayaa le kaamaa waa naa tosaa. (1 Ma. 17:17-24; 2 Ma. 4:32-37, NW) Mɛɛ nda nyindu dialuŋ vilɛi poo pum o sɛiyo niŋ miŋ kunduŋ paala Ilaisialaŋ, mbo miiŋgu yoomu. (2 Ma. 13:20, 21, NW) Kilisiɔŋaa tasiaa ndaa laalaŋ konala cho laŋ o Baabuiyo niŋndaŋ, mɛɛ naa bɛɛ laalaŋ maa tonyaa Diom Mɛlɛkaa cho ni yɛ.

4 A tonya, naa fau mi i piiliaŋ naa tau te ŋ wa pɛ konalaŋ nuaa o Baabuiyo niŋ a fulasɛiniŋ Chiisu tosa wo okɔɔ. Mɛɛ o miŋgi poombɔ chua vii pɔnɔɔ wo yoomu, mi kaamaa bii chuaa hoo tau. (Luku 7:11-15) Teleŋ cheleŋ vɛlɛ, mi Chiisu miŋgi chuaambɔ wɔsiŋ 12 yoomu. Yiyaŋndɔ mɛɛ wanaa nduaa wa kaŋ a kɔl tambɛiyo wa ndaa naŋ kɔllɛ mɛɛ chua ndaa miiŋgu vɛlɛ yoomu! (Luku 8:49-56) Nuawɔ vɛlɛ nyaale bɛndu se le wanaa che Lasalɔɔ fulaa o sɛiyo niŋ yoomu wa!—Chɔŋ 11:38-44.

SABU FULASƐINIŊ CHIISOO WA NYƐ TEŊGEŊ BƐNDU WO

5. Vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo cho yɛ teŋgeŋ a fulasɛiniŋnda yɔŋnuŋ o tase ndɔɔ laŋ?

5 Kiilaa Chiisuaa ndaa sina maa fulasɛiniŋ Chiisoo wa teŋgeŋ a la yɔŋnuŋ o tase ndɔɔ laŋ. Mi wanaa miiŋgu kaŋ yoomu o dialloŋ niŋnda wu vɛlɛ. Mi Chiisu ndu miiŋgu yoomu a dialuŋ inyinayaŋ lefafɛɛŋ. (Nuawɔ Walta Wanaa Chiisuaa 13:34.) Mi Pitɛ poonyiaa a Chiisu okɔɔ maa, “boondii waŋnda dii ndu ve, o wa o iwana chieeya. Kɛ miŋgi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu wo, o inyinaya o cho ni.” O koŋ kɔɔli, “mbo hel o fondaŋ Mɛlɛkaa mbo kɔ wa o fondaŋ lebɛɛ bɛndoo o ba kɛndɛ Mɛlɛkaa choo. Loŋ o cho ni mi maalikɛiya a kpaayalaŋ kpou wa ndu o ba bɛŋgu.” (Pitɛ Tasoo 3:18-22, NW) Fulasɛiniŋnda taselaŋ la wa suɛi kaamaa. Kɛ a tuu laŋ pɛŋ a fulasɛiniŋ Chiisoo le.

6. Vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo piiliaŋ yɛ buɛiyaa nduaa?

6 Fulasɛiniŋ Chiisoo ndoo piiliaŋ bɔɔ buɛiyaa nduaa. A mɛɛ yaamɔɔwaa nduaa laalaŋ yɛ, o ve lɛ wana vilɛi le. Chiisu wa yoomu maa wana kpaaya bɛndu o wana ndoo nɔla dɛnɛwɔɔŋ tosal te wo. Fulasɛiniŋ ndɔɔ chɔm maa Po Mɛlɛkaa o wa ni, nduyɛ sinalapɛŋgoo hoo siŋga kɔl tambɛi buɛiyaa nduaa o nyaale bɛndoo niŋ ni. Le handɔɔ lechoo, mi sioonde fula nda, nduyɛ ma nɔ kɔl sikpaa. Fulasɛiniŋ Chiisoo wa nyɛ kpeekpeiyo ni le sabu Chɛhowaa peeloo, vɛlɛ a yooŋgu kɛndɛ nda wa yondaa chieeŋndo balɔɔ silɔ wo.

7. Yɛɛ Chiisu cho yɛ hau tosaa, nduyɛ nyunala kuɛɛ cho yɛ?

7 Naa Seiyaa Chɛhowaa sina maa o ve ko wana tɔɔ yɔŋaa le Chiisu wa le. O cho hau achal, nduyɛ mbo wa chilaŋ chuaa o wali piiliaŋ wana o wana fee o chieeŋndo choo wo niŋ. Ndu cho Masaa o Masale Mɛlɛkaleŋ choo, o choo choo niŋ ni. O cho suŋ hunɔɔ dɛnɛwɔɔŋndo faŋa, nduyɛ mbo siiŋguu chieeŋndo kpele hɛnɛkiɔɔ naa waŋnda wa niŋ achal lefafɛɛŋ nda. (Luku 23:43, NW) Hei kpede ndii yɔŋnuŋ te, te Chiisu ndoo sɔla fulasɛiniŋndo le. Sabu yɛɛ naŋ nɔ yɛ niŋ, le laalaŋndo maa mi Chiisu miiŋgu yoomu? Yɛɛ fulasɛiniŋ ndɔɔ sim yɛ le naa?

CHƐHOWA CHƆM KPAAYA NDƆƆ PIƆMNDO CHOO

8, 9. (a) Le yɛɛ sim lachiaa lepiɛiyaa Chuuwa vem yɛ waŋnda le sɛi Chiisoo mandaa? (b) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ mɛɛ waŋlaanduaa hiŋ o sɛiyo?

8 Mɛɛ nda dii Chiisu, mi wanaa bɛnduaa soliaa salaa, a kunda Falesiiya huŋ naa Paile cha. Ma dimi aa, “Fallo, ŋ loonuŋ nyɛ pilɛ mi laŋunɔ lachoova koŋ dimi ndu lɔɔ o va yoomu wo. Mbo dimi aa, ‘Te palɛi hiou pɛ i yaa, I cho miiŋgu yoomu.’ Lelaŋ, dimi mi sovɛiya manda sɛiyo nyɛ kɛndɛi haaa mbo lo o koŋ mi palɛi yaa ve hiou, yɔŋi buɛiyaa nduaa lo o koŋ ma chiimbuu dialuŋ ndɔŋ. Kani, te a chua muŋ pɛ, a cho waŋnda dimul maa o miiŋgu yoomu. Nduyɛ choola laŋ laŋ bɛɛ la hiau niŋ lewɔu a la taselaŋ.” Mi Paile dimul nda aa, “La chua sovɛiya ma kɔ manda sɛiyo nyɛ kɛndɛ kɛndɛi.” Lende kpeekpei nda tosa ni.—Mat. 27:62-66.

9 Ma chɔ dialuŋ Chiisoŋ o sɛi buuloo niŋ ma pimbul pou bɛndoo o sondoo. O sɛi koŋ niŋ sim lachiaa lepiɛiyaa Chuuwa ndaa yeema ni mi Chiisu lo o vilɛiyo lefafɛɛŋ. Kɛ Chɛhowa ndoo nɔ yiyaŋ cheleŋ teŋgeŋ. Mɛɛ Meele Makaliŋ, a Meelioo opilɔɔ hiŋ o sɛiyo o palɛi yaa nduɛi choo, ma komal pouwo o pimbulaa, maalikɛinɔɔ wa ichali lechoo. Mi maalikɛinɔɔ dimul waŋlaanduaa kaŋ le ma tofa o sɛiyo niŋ. Mbo dimul nda aa, “O cho lɛ naŋ te, o miiŋgu yoomu.” (Mat. 28:1-6) Chiisu wa achal!

10. Yɛɛ Pɔɔl dimi yɛ a fulasɛiniŋ Chiisoo okɔɔ?

10 Sɔɔŋ yɔŋnuŋ o palɛi 40 kɔɔli woŋ chɔm kpendekele ni maa mi Chiisu fula o sɛiyo niŋ. Le nyɛ yɔnuŋndo tɛɛsiaa o biŋgi, mi kiilanɔɔ Pɔɔl poonyial Kɔliŋtiaŋnda aa, “Yooŋgu ya I sɔla wo, ndu ya I dimul nya ni. Nduyɛ, ndu cho yooŋgu lebollo ni. Yooŋgu koŋ cho ni maa Kiliti sɔla piɔmndo mɛɛ Yau Mɛlɛkaa dimi yɛ, le hali kpeŋ mi Mɛlɛka mal naa le yɔŋnda naala wɔɔŋndaŋ. Mɛɛ nda chɔ ndu, palɛi hiouwɔɔ i yaa mi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu, mɛɛ Yau Mɛlɛkaa dimi yɛ. O koŋ kɔɔli, mbo chɔmnuŋ Pitɛ. Mbo chɔmnuŋ vɛlɛ buɛiya ŋ waŋ tɔ a wanaa ŋiɔɔŋnda. O koŋ kɔlli, mbo chɔmnuŋ wanaa laalaŋnda kunda, nda aa hiou kɛmɔɔ le ŋuɛɛnu. Wanaa kaŋ a tiŋ a vi niŋ, kɛ, a ka ka a cho wɔ bɛɛ yoomu mɛɛ naa ŋ suaa nuaa yɛ. Mbo chɔmnuŋ vɛlɛ Chemisi. O koŋ kɔɔli, mbo chɔmnuŋ wanaa o vem hɔlte ndɔ va kpou. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ mbo chɔmnuŋ ya Pɔɔl. Kɛ nduyɛ, ya ya violɔŋ nuu o yuŋgu Mɛlɛkaa choo o va suɛi kɔndɔfili.”—Kɔl. Tasoo 15:3-8.

LE SABU NAŊ SINA MAA MI CHIISU SƆLA FULASƐINIŊNDO WO

11. Vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo yɔŋnuŋ yɛ a “mɛɛ Yau Mɛlɛkaa dimi yɛ”?

11 Saboo opilɛ o naŋ sina maa mi Chiisu miiŋgu yoomu wo cho ni maa fulasɛiniŋ ndɔɔ yɔŋnuŋ “mɛɛ Yau Mɛlɛkaa dimi yɛ.” Mi Diom Mɛlɛkaa suaa a fulasɛiniŋ ndɔɔ okɔɔ. Le tamaseliiyo, mi Deeve poonyiaa maa Mɛlɛka mel niŋ “buɛi ndɔ sandaa” mbo lo o sɛiyo niŋ te. (Nuawɔ Chondei 16:10, NW.) O paale Pɛntikɔɔsileŋ choo wɔsi 33 ve, boondii Chiisu ve, mi kiilanɔɔ Pitɛ soliŋ bolle Baabuileŋ ndeŋ kpeku le suɛi a Chiisu okɔɔ aa, “Mi Deeve cha nduyɛ mbo poonyiaa a fulasɛiniŋ Chiisu wo okɔɔ aa, ‘Mɛlɛka a mel la mi va o sɛiyo niŋ te. A mel buɛi num sakpoo, mbo sɛ le.’”—Walta Wa. 2:23-27, 31.

12. Nɛɛ yaa che yɛ Chiisu teleŋ o miiŋgu yoomu wo?

12 Sabu diiŋ ndɔ tosa miŋ sina maa mi Chiisu miiŋgu yoomu wo cho ni, ŋ nɔ wanaa timbi seileŋ a ndi okɔɔ wa tau. Le palɛi hiouwɔɔ 40, mi Chiisu miiŋgu yoomu wo fula buɛiyaa nduaa o hɔl naa sɛi ndɔɔ wa o kpeloo niŋnda, o nɛi le kɔlaŋ Ɛmayɔɔ, a fondala cheleŋndaŋ. O teleŋnda laŋ niŋ, mbo suaa o waŋnda yɛ yɛ lo, o Pitɛ lo, a waŋnda kundalaŋ. A tonya, mi Chiisu miiŋgu yoomu wo fula vɛlɛ waŋnda 500 o hɔl! (Luku 24:13-15) Ŋ nɔla miŋ sɛɛŋgiaa nyɛ seiyaa che hei pɛŋ a lehɔlla dimi wo le.

13. Vɛɛ sɛmbɛ buɛiyaa Chiisuaa chɔm yɛ maa ndaa laalaŋ kɛsɛ fulasɛiniŋ Chiisoo?

13 Sabu yaa ndɔ naŋ sina maa mi Chiisu miiŋgu yoomu wo cho sɛmbɛ buɛiyaa nduaa dɔu le waŋnda dimullo a ndi okɔɔ wo ni. Yooŋgu kɛndɛ nda wa dimioo a fulasɛiniŋ Chiisoo okɔɔ wo tosa ni ma sɔla nyɛ kɛndilaa, saŋgaa, a piɔmndo. Te ndoo yɔŋ pɛ aa choolaŋ icho ni maa Chiisu fula o sɛiyo niŋ te, le yɛɛ Pitɛ ndoo luei yɛ yoomu ndɔɔ o kpundɔɔ niŋ le seileŋ timbioo a fulasɛiniŋ Kilitioo okɔɔ o sim lachiaa lepiɛiya lo, a ndaa tul Chiisu leyɛ ma choŋgu ndu le mbo sɔla piɔmndo wo? Saboo wa ni maa Pitɛ, nda buɛiyaa cheleŋnda ndaa laalaŋ kɛsɛ maa Chiisu miiŋgu yoomu, nduyɛ mbo wa wali Mɛlɛka yeema mbo tosaŋndo nɛiyo chɔmndo. Le handɔɔ lechoo, fulasɛiniŋ Chiisoo ke buɛiyaa nduaa tiindaŋndo maa nda bɛɛ cho hunɔɔ fulasɛiniŋndo sɔla. Le tamaseliiyo, mi Tiiviŋ wu a laalaŋndo maa fulasɛiniŋndo cho wa le wanaa vi wa.—Walta Wa. 7:55-60.

14. Le yɛɛ ŋ laalaŋ yɛ maa Chiisu cho achal?

14 Sabu hiɔɔlu ndɔ naŋ sina maa mi Chiisu miiŋgu yoomu wo cho ni maa ŋ nɔ nyɛ timbi seileŋ maa o cho suŋ suŋ Masa, nduyɛ, ndu cho hau kunda leKilisiɔŋndo Bolleŋ ni wo. Nduyɛ fula makɔɔlioo cho ni, Kilisiɔŋnde tonyaleŋ le cho hiouwɔɔ lachi a kuiyo. Hei ndii yɔŋnuŋ niŋ pa, te Chiisu ndoo sɔla fulasɛiniŋndo le? Naapum, ŋ ve pɛŋ tueiyɔɔ a ndu okɔɔ le, te ndoo sɔla fulasɛiniŋndo le. Kɛ ŋ nɔ saboo o kala poŋ le laalaŋndo maa Chiisu cho achal. Nduyɛ, o cho wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ mandaa, a nɛiyo chɔmndo o fondala leviltaŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ.

NYƐ FULASƐINIŊ CHIISOO SIM LE NAA WO

15. Le yɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo ke yɛ naa kɔl sikpaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo?

15 Fulasɛiniŋ Chiisoo ke naa yoomuaŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Le wɔsioŋ 2,000 niŋ, yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa soliŋ nyɛ o nyɛ chɔu kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ kuunaa. Mɛɛ simullo nyɛ Mɛlɛka dimi wo cho naa yɛ, pɛɛsiaa, tandalaŋ, kuunaa, kotaa, a diyɔɔ. ‘Wolɔɔ o wolɔɔ chɔu cho le mbo simul naa,’ nduyɛ mbo kuuna naa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, a waŋnda siiŋgoo buɛiyaa Chiisuaa le. (Ais. 54:17, NW) Ŋ nɔ isioŋ le buɛiyaa Setanaa le. Chiisu cho latulu a naa, mbo wa naa malaa a mɛɛ o dimi yɛ. (Mat. 28:20) Lelaŋ, siooŋii bii naa le, o yɔŋ bɛɛ mi yaamɔɔwaa naa kindiŋ le naa kuunaa, a nɔla kposoŋ te!

Fulasɛiniŋ Chiisoo ke naa kɔl sikpaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo (Tofa Pɛl 15)

16, 17. (a) Vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo tosa yɛ mi nyɛ o nyɛ o pɛɛku wa tonya? (b) A mɛɛ Chɔŋ 11:25 dimi yɛ, kpaaya kuɛɛ Mɛlɛka ke yɛ Chiisu?

16 Fulasɛiniŋ Chiisoo tosa ni mi nyɛ o nyɛ o pɛɛku wa tonya. Mi Pɔɔl poonyiaa maa te Kiliti ndoo miiŋgu yoomu le, tiindaŋ leKilisiɔŋndo, a yooŋgu kɛndɛ cho dimiŋndo wo wa simnɔŋ nyɛ fondoo fuu. Mi wana pɛɛkaa Baabui pum poonyiaa aa, “Te Kiliti ndoo miiŋgu yoomu le, . . . i wa simnɔŋ suɛi imɔnɔ le Kilisiɔŋnda, nduyɛ mi ndaa simnɔŋ wanaa lakafa bɛndu.” Te Chiisu ndoo miiŋgu yoomu le, yau Maatiu wo, Maki, Luku, a o Chɔŋ poonyiaa wo wa simnɔŋ bundɛi kɔl tambɛi a po kɛndɛ, kɔlkalu yaamɔɔwa dii hoo wo. Kɛ mi Kiliti miiŋgu yoomu, mbo kindi tiindaŋ naa maa, nyɛm o pɛɛku fau woŋ cho tonya. Nduyɛ, nyɛm o pɛɛku a chilaŋ okɔɔ woŋ bɛɛ cho tonya.—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:14, 15, 20.

17 Mi Chiisu dimi aa, “Ya cho wana miŋgi waŋnda yoomu wo ni. Nduyɛ, ya tosa mi waŋnda a wa yoomu kpeekpeiyo ni. Wana o wana dɔu tiindaŋ ndɔɔ o ya niŋ pɛ, a yɔŋ bɛɛ mbo vi o cho va yoomu.” (Chɔŋ 11:25) Suɛi Chiisu dimi hei ve cho delɔɔ lɛŋ te, i nɔ le yɔŋnɔŋndo kɛsɛ. Chɛhowa ke Chiisu kpaayaa le mbo soli waŋnda o sɛilaŋ niŋ, o cho ko a sɔla niŋ fulasɛiniŋndo o inyinaya le kɔlaŋ o choo choo niŋnda le, kɛ waŋnda o biiliɔŋndaŋ niŋ cho vɛlɛ fulasɛiniŋndo sɔla ma tuei yoomu fafɛɛŋndo yeela o chieeŋndo choo. Piɔm sala soliaŋ Chiisoo, a fulasɛiniŋ ndɔɔ chɔm maa piɔmndo cho lɛ wa le. Vɛ, sinalapɛŋgu naŋ nɔ a hei okɔɔ wo kindi naa le miŋ biunuŋ nyɛpalaa, nduyɛ miŋ nɔ kɔl sikpaa o wa bɛɛ mi piɔmndo komal naa le?

18. Tiindaŋ yɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo ke yɛ naa?

18 Fulasɛiniŋ Chiisoo ke naa tiindaŋndo maa waŋchieeya sɔla niŋ kɔɔsɔɔ a mɛɛ sawala kaalaala Chɛhowalaŋ la cho yɛ. Mɛɛ Pɔɔl wa suɛi o waŋpiaanduaa a waŋlaanduaa kundaa lo sindɛ o chioo Atɛŋ, mbo dimi aa, “Mɛlɛka hɛli paaleŋ le kɔɔsɔɔ a waŋnda kpede o chieeŋndo niŋ. Nduyɛ, kɔɔsɔ ndɔɔ o nɔ lakafa le. O hɛli wana pilɛ. Wana koŋ, ndu cho hunɔɔ kɔɔsɔ a waŋnda ni. O miŋgi waŋndo hoo yoomu le waŋnda kpou chɔmndo kpendekele maa o cho hei tosa.” (Walta Wa. 17:31) A tonya, Chiisu cho wana Mɛlɛka yulu iso le kɔɔsɔɔ hoo wo ni. Nduyɛ, ŋ nɔ tiindaŋndo maa kɔɔsɔ ndɔɔ wa niŋ sapko, vɛlɛ a kaalaa.—Nuawɔ Aisaiya 11:2-4, NW.

19. Vɛɛ laalaŋndo o fulasɛiniŋ Kilitioo niŋ piiliaŋ yɛ naa?

19 Laalaŋndo o fulasɛiniŋ Chiisoo niŋ nyindu naa le hɛnaŋ Mɛlɛkaa tosaa. Te ndoo ve le piɔm sala soliaŋ Chiisoo vɛlɛ a fulasɛiniŋ ndɔɔ le, ŋ wa lo a pɛɛsaa o hakioo niŋ a piɔmndo. (Luom. 5:12; 6:23) Te Chiisu ndoo sɔla fulasɛiniŋndo le, naa bɛɛ ŋ wa dimi aa, “Ŋ dioŋnuŋ diola naa, miŋ kolnuŋ kolɔɔ naa, kani fondole, ŋ cho wu siɔdii.” (Kɔl. Tasoo 15:32, NW) O cho o yelelaŋndaŋ choo le naŋ kɛsi kɔllo le. Kɛ, ŋ kaala tiindaŋ fulasɛiniŋndo. Ŋ chua ndu maa nyɛ sɔvɛ, nduyɛ ŋ nɔ saboo le tolɔɔ nɛi chɔmaa Chɛhowaa kɔɔli o nyɛ o nyɛ niŋ.

20. Vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisoo chɔm yɛ maa Chɛhowa nɔ kpaayaa?

20 Fulasɛiniŋ Kilitioo ve nyɛ poo poo le, kɛ mbo timbi seileŋ a kpaaya Chɛhowaa okɔɔ, Mɛlɛka “cho hunɔɔ fanda wanaa dɔu tiindaŋndo o ndu niŋnda” wo. (Hibu. 11:6, NW) Nuawɔ se kpaaya, vɛlɛ a taasi Chɛhowa soliŋ kpeku le Chiisu yoomu vi le wo kioo o choo choo niŋ! Le handɔɔ lechoo, mi Mɛlɛka chɔm kpaaya ndɔɔ le mbo peelu nyɛm o dimi woŋ kpou. Ipilɛ cho nyɛ o dimi a “kulii” teŋgeŋnde okɔɔ wo ni, i cho hunɔɔ tosa mi kpuluŋgumayɛi Chɛhowɛi i saŋgalaŋ chieeŋndo choo fau wo. Le mi diomnde o mɛi leŋ ndeŋ le peeluŋ, mɛɛ mi Chiisu wu, mbo miiŋgu vɛlɛ yoomu pila.—Kan Ch. 3:15, NW.

21. Yɛɛ tiindaŋ fulasɛiniŋndo sim yɛ le num?

21 Vɛ, ŋ mel Chɛhowa balikaa, wana ke naa tiindaŋ fulasɛiniŋndo wo le? Diom Mɛlɛkaa ke naa tiindaŋndo aa, “Tofawɔ! Boondei hei niŋ naa chalaa Mɛlɛkaa cho ŋwaŋnda chiee tɛɛŋ. O cho wa naa pilɛ nda ndaa, nduyɛ ma va wanaa ndɔ. Mɛlɛka pila o cho va a nda latulu. Ndu cho va Mɛlɛka ndaa ni. O cho nda mamɛmɛ o mamɛmɛ wɔɔsuu o hɔl fo. Wana o wana vi lɛ le. Wana o wana ve lɛ a kɔl tambɛi le, kɛlɛŋgaa mi wana chaŋ, kɛlɛŋgaa mi nyɛ nɛiyaa va, kani fuule, nyɛ o nyɛ paandu chuu faŋaŋ.” Kiilanɔɔ Chɔŋ nda dimul suɛi kɛndɛi bɛnduei hei ni. Ma dimul ndu aa, “Poonyiaa diomndaŋ ndaŋ, kani fuule, tonyaa la cho ni, nduyɛ la cho diomnda wana nɔla ma tiindaŋ.” Nɛɛnɛ Chɔŋ sɔla yɛ diomndaŋ ndaŋ o ba? Chiisu, o sɔla fulasɛiniŋndo wo.—Chɔɔmɔŋndo 1:1; 21:3-5.