Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Sabu Naŋ Nɔ Miŋ Wa A Diandaa Wo

Sabu Naŋ Nɔ Miŋ Wa A Diandaa Wo

“La nɔ mi la wa a diandaa.”—LƐF. 11:45, NW.

1. Vɛɛ yau Lɛfitikɔɔ wo mala yɛ naa?

YAU Lɛfitikɔɔ wo soo a diondɔɔ okɔɔ tau mbo hiau yaula cheleŋ o Baabuiyo niŋ. Chɛhowa yeema mi wanaa cho ndu piɛiyo o sandei choo wa, wa a diandaa. Lelaŋ, yau Lɛfitikɔɔ wo sinaa pɛŋgu mala naa le miŋ wa a diandaa.

2. Ɔɔ sɔɔŋ ŋpum o yau Lɛfitikɔɔ wo niŋ?

2 Muuse, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo poonyiaa yau Lɛfitikɔɔ wo ni. Nduyɛ “diom o diom cho o yau” wo hoo niŋ, diom Mɛlɛkaa o cho ni, le naa malaa miŋ pɛɛku tonyaa a Mɛlɛka okɔɔ. (Tim. Diiŋ Ndɔɔ 3:16) Bolle kɛ kɛ cho o yauwo hoo niŋ nɔ diola Chɛhowalaŋ le bɛmbɔɔ tɔ. Te ŋ bii pɛ nyɛ Lɛfitikɔɔ dimi wo bila, ŋ sɔla yoomuaŋ le kiɔɔ nyɛ o nyɛ ke Mɛlɛka diola wɔɔŋndaŋ. (Lɛf. 22:32, NW) Diomndaŋ ndaŋ “Ya cho Chɛhowa ni” o yauwo hoo niŋ loonuŋ naa maa ŋ nɔ miŋ diikuŋ Mɛlɛka. O buŋgɛi hei niŋ a i cho lachi ve, ŋ tuɛi niŋ yeela sɔɔŋ kɛndɛŋ cho o yau Lɛfitikɔɔ wo niŋndoŋ, ke Mɛlɛka yɔŋgu naa le waa a diandaa o ndu piɛiyo niŋndo

DIONDƆƆ YEEMAŊ

3, 4. Yɛɛ pulɔŋ Elɔŋndo a puaa nduaa sim yɛ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo)

3 Nuawɔ Lɛfitikɔɔ 8:5, 6 (NW). Mi Chɛhowa hɛli Elɔŋ le mbo wa masa wanaa soliaa salaa, nduyɛ le mi puaa nduaa bɛɛ wa wanaa soliaa salaa le Kaaleŋ Isɔluɛi. Elɔŋ sim le foofu Chiisu Kiliti wo, nduyɛ puaa nduaa sim le buɛiyaa pɔyaŋaa Chiisuaa. Baa pulɔŋ Elɔŋndo ndoo sim le diondɔɔyɛi Chiisu ve ni? Sako bɛɛ. Chiisu ndoo nɔ haki le, nduyɛ “tɔɔyaŋ bɛɛ cho ndu choo le.” Lelaŋ, pulɔŋ waa naa yeemaŋ le ndu le. (Hibuluiya 7:26; 9:14) Kɛ, pulɔŋ Elɔŋndo sim le diondɔɔ, a sandii Chiisu nɔ ve. Yɛɛ pulɔŋ puaa Elɔŋnda sim yɛ niŋ?

4 Pulɔŋ puaa Elɔŋnda sim le diondɔɔ wanaa Mɛlɛka hɛli le waa wanaa soliaa salaa o choo choo niŋndo. Baa yiŋɔɔ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda ndoo chiɛɛliaŋ pa a pulɔŋ puaa Elɔŋnda? Sako bɛɛ. Yiŋɔɔ mamɛŋndo feŋa hakilaŋ te, kɛ o sim le yɔŋgɔŋ waŋndo o Chɛhowa Mɛlɛka lo a kɔllo wulee. “Diom Mɛlɛkaa” pulu Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda ni, nduyɛ hei chɔm maa a nɔ ma tol pɛɛkula Kilitilaŋ kɔɔli a kɔl ndaa kpou o yoomu ndaa niŋ. (Ɛfi. 5:25-27) A pulu nda ma simnuŋ a diandaa. Kɛ ɔɔ niŋ “saa cheleŋnda”?—Chɔŋ 10:16.

5. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa Diom Mɛlɛkaa dindi saa cheleŋnda ni?

5 O cho le “faŋga bɛndu bɛndoo” ɔɔ saa cheleŋnda, a Chiisu dimi wa le puaa Elɔŋnda sim te. (Chɔɔmɔŋndo 7:9) Baa Diom Mɛlɛkaa dindi wanaa sɔla haa yiŋɔɔ mamɛŋndo wa ni? Ei, ndu dindi nda ni! Mɛɛ wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa nua o Baabuiyo niŋ ma chɛl maa kooma Chiisu tala lɛŋndaŋ ma cho nyɛ sɔvɛ, ma duau tiindaŋndo o diomnda laŋ niŋ, nduyɛ ma wa Mɛlɛka piɛiyo a “diandaa idii a ichɔl.” (Chɔɔmɔŋndo 7:13-15, NW) Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda hiau lachi a diondɔɔyɛi chɔmndo te a wa pɛ ‘Kela kɛndɔɔ.’ (Pitɛ Tasoo 2:12) Nuawɔ mɛɛ Chɛhowa naŋ kɔl lɛ se te o che pɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda a diandaa diompilɛ, nduyɛ ma wa Chiisu nilaŋ yaŋɔɔ a ndu diikɔŋndo, wana cho nda mandaa wo!

6. Mɛɛndaŋ ipilaya kuɛɛ chuu yɛ naa tɔnɔɔ?

6 Diondɔɔ ŋdial ndoo yeemaŋ le kunda wana soliaa salaa wo cho nyɛ sɔvɛ le wanaa Chɛhowaa hau. Wanaa naŋ pɛɛku Baabuiyo wa cho chɔɔ mɛɛ fondala naala lepiɛilaŋ la cho la diandaa yɛ, vɛlɛ a mɛɛ naŋ cho a diandaa o chuɛinɔŋ naa niŋ yɛ. Diondɔɔyɛi kunda wanaa soliaa salaa mala naa le sinaa maa wana o wana wa pɛ pembii Chɛhowɛi cho filioŋnde helɔɔ le ndu piɛiyo, “kɔl ndɔɔ nɔ mbo wa o diandaa.” (Nuawɔ Chondei 24:3, 4; Ais. 2:2, 3, NW.) Yiyaŋnda naalaŋ, a kɔlta naalaŋ la nɔ mi la wa la diandaa o wali naŋ cho tosaa le Mɛlɛka wo niŋ. Nduyɛ dialuŋ naŋ bɛɛ nɔ miŋ wa ŋ diandaa. Hei chɔm maa ŋ nɔ miŋ wa naapila mɛɛndaŋndo lɔɔlɔɔ. Waŋnda apum nɔ ma tosa siŋgaŋnda sɔvɛlaŋ le ma wa a diandaa o Mɛlɛka piɛiyo niŋ. (Kɔl. Diiŋ Ndɔɔ 13:5) Le tamaseliiyo, te wana yiŋ niŋndo tofa pɛ fotueila tum fondolaŋ a siɛlɛi fondo fuu, o nɔ mbo nyunaŋ aa, ‘I cho pa yapila kɛsioo o diandaa?’ O hei niŋ, o nɔ mbo sɔla malaa le kaa wɔɔŋ koŋ malɔɔ.—Chem 5:14.

LA DIIKUŊ MI LA WA A DIANDAA

7. A mɛɛ Lɛfitikɔɔ 8:22-24 dimi yɛ, tamasi kuɛɛ Chiisu kɛsi yɛ?

7 Mɛɛ kunda wanaa soliaa salaa kilaŋ o Isɔluɛi niŋ, ma chua kooma saa kondoo ma suu Masa Wanaa Soliaa Salaa Elɔŋ nda puaa nduaa o nile bakɛndɛleŋ, suei bɛnduii bakɛndɛi, a suei bɛnduii pelii bamialle. (Nuawɔ Lɛfitikɔɔ 8:22-24, NW.) Koowaŋ soliŋndo kpeku o nɛiyo hoo choo chɔm ni maa wanaa soliaa salaa nɔ ma diikɔŋ le tosaa wali keŋnuŋ nda wo o nɛi sɔviɔɔ choo. Lende koni Masa Soliaa Salaa Chiisu kɛsi tamaseliiyo le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda ni. Nile ndɔleŋ le wa lɔɔlɔɔ o sila Mɛlɛkaa. Chiisu wa bala ndɔlaŋ soliŋndo kpeku le hɛnaŋ Chɛhowaa tosaa, nduyɛ, peluŋ ndɔŋ bɛɛ wa wali diandaa Chɛhowaa tosaa.—Chɔŋ 4:31-34.

8. Yɛɛ wanaa cho Chɛhowa piɛiyo wa kpou nɔ yɛ ma tosa?

8 Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda, a saa cheleŋaa Chiisuaa nɔ ma diikuŋ maa Masa Wanaa Soliaa Sala ndaa. Wanaa cho Chɛhowa piɛiyo wa kpou nɔ ma diikuŋ nɛi chɔmaa cho o Diom Mɛlɛkaa niŋndo, nduyɛ ma kɛɛ suɛi tɛɛmbuu nyina Mɛlɛkaa kɔllo ve. (Ɛfi. 4:30) A nɔ kuee ‘ma tosa mi kaala ndalaŋ la wa sakpo.’—Hibu. 12:13.

9. Yɛɛ puaapiliaa yaa tosa wallo a Dialii Kuumbaŋ Choo ve wa dimi yɛ, nduyɛ vɛɛ nyɛ nda dimi wo mala yɛ num le waa o diandaa?

9 Ŋ yaasiaŋndɔ nyɛ puaapiliaa a yaa, a tosa wallo latulu a Dialii Kuumbaŋ Choo ve, nduyɛ ma nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa dimi a kɔl ndaa fau wo. Mi opilɛ dimi aa, “Dikenaŋ teŋgeŋndo wa hoo ni. Mi che bɛɛ naa a cho a pɔyaŋnda a nyina diandaa, chaŋyɛi nii naa ndaa tosa mi sina maa wanaa lahakiaa nda cho ni. O wɔsiŋ hiou woŋ niŋ, kpeleŋ nuu wa le diikɔŋndo wanaa cho chilaŋ chuaa wa ni.” Mi o diiŋ ndɔɔ dimi aa, “Bolii Baabuiye mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 10:5 cho naa yɛ, le dimi maa ‘naŋ diikuŋ Kilitileŋ,’ mala ya ni le diikɔŋndo, a waa diompilɛ a wanaa cho chilaŋ chuaa wa. Diikɔŋ fula o kɔllo niŋ di wo.” Mi o yaa ndɔɔ dimi aa, “Kaalaa nyɛ Chɛhowa kaala wo, ma tul leyɛ nyɛ o tul leyɛ wo, ma tol nɛi ndɔ chɔmaa kɔɔli lɔɔlɔɔ a tosaa nyɛ o hini kɔllo, chɔm maa a cho kɔɔna ndɔɔ diikɔŋndo, a wanaa o cho soliŋndo kpeku le sabu ndɔɔ o chieeŋndo choo peeloo wa.” Mi puaapilɛnɔɔ hoo pɛɛku isɔɔ a Netaŋ Nɔɔ okɔɔ, o ndoo simnuŋ waŋndo opilɛ o Dialii Kuumbaŋnde tɛɛŋndo. Mɛɛ suɛi lebolle hei hiŋ o Bandu Mɛŋgɛlaa wɔsi 1925 niŋ, “Birth of the Nation,” (La naissance de la nation) mbo diikuŋ. Mi diikɔŋ ndɔɔ hoo piiliaŋ puaapilɛnɔɔ hoo tau. Yiyaŋndo o diomnda puaapiliaa yaa wa haa dimilaŋ choo mala num ma wa o diandaa a diikɔŋndo okɔɔ.

SAWA MƐLƐKAA DIIKƆŊNDO A KOOWAŊ OKƆƆ

10. Le yɛɛ o bɛnda yɛ miŋ bii sawa Mɛlɛkaa a koowaŋ okɔɔ?

10 Nuawɔ Lɛfitikɔɔ 17:10 (NW). Mi Chɛhowa dimul Isɔluɛiya maa “a dia kooma suu o suu le.” Kilisiɔŋnɔɔ nɔ mbo kɛɛ kooma visioo, a ma wanachioo dioo. (Walta Wa. 15:28, 29) Sioonde nɔ mi i bii naa te ŋ yiyaŋ pɛ maa ‘Chɛhowa faŋa naa hɔlteŋ kɔɔli’ nduyɛ mbo soli naa po kunda ndɔɔ tɛɛŋ. Ŋ kaala ndu, nduyɛ ŋ yeema miŋ diikuŋ ndu. O wa bɛɛ mi simul piɔmndo komal naa, ŋ nɔ kɔl sikpaa le kiɔɔ diikɔŋndo nyɛ wanaa buulaŋ kposoŋ le sawa Chɛhowaa a koowaŋ okɔɔ le wa a dimul naa wo le. Tonya icho ni maa, ŋ cho mamɔɔ sɔla le mɛɛ naŋ bii sawa Mɛlɛkaa a koowaŋ okɔɔ yɛ. Kɛ naapila hɛli le Mɛlɛka diikɔŋndo ni. (Chiud 17, 18) Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ sina a hei okɔɔ le mbo mala naa miŋ nɔ “kɔl sikpaa” le kiɔɔ koowaŋ dioo, ɔɔ le chɛlɔɔ ma hivi naa maŋ o ŋdial?—Dut. 12:23, NW.

11. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa Paale Malaa laHakileŋ o wɔsioo niŋ ve ko dunyɛi yɔŋaa le?

11 Mɛɛ masa wanaa soliaa salaa ndoo soliŋ kooma visioo kpeku o sindɔɔ niŋ o Paale Malaa laHakileŋ choo o Isɔluɛi niŋ yɛ, mala naa le sinaa mɛɛ Mɛlɛka che koowaŋ yɛ. Ndaa soliŋ koowaŋ kpeku le mako teŋgeŋndo. Le mi wanaa tosa hakilaŋ nda ndaa nyuna Chɛhowa le haki malaa. Mi ndaa fasaŋa kooma nau towaa, a ma chuiŋndo o kumbu kɔfu kpemaa lachi, vɛlɛ a kpeŋgii o cho ve. (Lɛf. 16:14, 15, 19, NW) Hei kumbul Chɛhowa nɛiyo ni le mbo mal hakila Isɔluɛiya. Le handɔɔ lechoo, mi Chɛhowa yɔŋgu sawaa maa te waŋndo yeema pɛ visioo dioo, o nɔ fɛŋ mbo tala kooma nduaŋ lɛŋ mbo kumbu maŋ a chundoo. “Kanifuule, o koowaŋ niŋ yoomu nyɛ o nyɛ yoomaa cho ni.” (Lɛf. 17:11-14, NW) Baa hei kpou ndii ve sala sɔvɛ le tosaa le? Sako bɛɛ. Koowaŋ soliŋndo kpeku o Paale Malaa laHakileŋ choo, vɛlɛ a sawa Chɛhowa yɔŋgu le ma tala koowaŋ lɛŋndo, chɛlaŋ a sawa Chɛhowa yɔŋgu Nuuwaa a chuauwaa nduaa o tase ndɔɔ a koowaŋ okɔɔ wo. (Kan Ch. 9:3-6) Mi Chɛhowa kɛɛ kpoŋ koowaŋ dioo le yoomoo kiindiaa. Yɛɛ hei sim yɛ le Kilisiɔŋnda?

12. Vɛɛ yau Pɔɔl poonyial Kilisiɔŋaa Hibuluiya wo mɔsɔŋa yɛ koowaŋ a malɔɔ hakioo?

12 Mɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl poonyial Kilisiɔŋaa Hibuluiya a kpaaya koowaŋ ma nɔ le dindioo wo okɔɔ, mbo tɛɛsiaa aa, “Mɛɛ Savala Mɛlɛka ke Muuse laŋ la dimi yɛ, nyɔɔŋ ŋ faŋga faŋga mɛɛ a koowaŋ malaŋ ŋ diandu Mɛlɛka o hɔl. Nduyɛ, le mi waŋndo sɔla malɔɔ le yɔŋ wɔɔŋ o tosa wo mɛɛ mi koowaŋ ma tala maa sala.” (Hibu. 9:22) Mi Pɔɔl dimi vɛlɛ maa salala visiaa laa nɔ tɔnɔ tau le, kɛ loonɔŋndo ko la wa Isɔluɛiya ni maa wanaa lahakiaa nda cho ni. Nduyɛ maa, ndaa yeema nyɛ cheleŋ o faŋa hakila ndalaŋ kpede wo. A tonya, Sawala Mɛlɛka ndoo ke Muuse laŋ laa “velaŋ sɔɔŋ kɛndɛŋ cho hunɔɔ va woŋ. Savala laŋ la nɔla mi la chɔm nyɛ kɛndɛ walaŋ mɛɛ sɔɔŋ kpeekpei muŋ ŋ nɔ le hunɔɔ vaa yɛ le.” (Hibu. 10:1-4) Vɛɛ malɔɔ lahakioo nɔla yɛ mbo yɔŋnuŋ?

13. Vɛɛ ŋ yiyaŋ yɛ a kooma sɔvɛ Chiisu kuɛ Chɛhowa lachi waŋ?

13 Nuawɔ Ɛfisiaŋnda 1:7. Piɔm sala soliaŋ Chiisoo, o yɔŋguŋ ndupila wulee ‘le mbo vi le naa wo,’ cho nyɛ sɔvɛ le wanaa kaala ndu a Finya ndɔ wo kpou. (Kal. 2:20, NW) Kɛ, nyɛ Chiisu ndoo tosa o piɔm ndɔɔ kɔɔli a miiŋgu ndɔɔ yoomu wo, baŋa naa ni kɛsɛ. Ndu tosa ni miŋ sɔla malɔɔ lahakioo. Chiisu peelu nyɛ ndoo sim lewundu o Sawa Muusioo bɛŋgu, o Paale Malaa laHakileŋ choo wo ni. O paale leŋ choo, mi masa wanaa soliaa salaa ndoo chua kooma visiaa nda soli salaa waŋ ma tiŋ, mbo luɛi a maŋ o fondaŋ hiou Diondɔɔ Kpou wo o maaŋndo niŋ, a o maaŋ Sɔlɔmɔŋndo niŋ Mɛlɛka lachi. (Lɛf. 16:11-15, NW) Lende koni Chiisu kuɛ a kooma ndɔ ma sɔviaŋ Mɛlɛka lachi o choo choo niŋ ni. (Hibu. 9:6, 7, 11-14, 24-28) Ŋ nɔ miŋ chɔm balika melaa o hɔbɛi le mɛɛ naŋ sɔla malɔɔ hakioo, a kɔlta iyamala walaŋ ndaŋ yɛ. Kanifuule, ŋ dɔu tiindaŋndo o kooma Chiisuaŋ niŋ!

14, 15. Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ sina nduyɛ miŋ diikuŋ sawa Chɛhowaa a koowaŋ okɔɔ?

14 A bii niko bila le sabu Chɛhowa dɔu sawaa maa naŋ dia koowaŋ o nɛi o nɛi niŋ te wo? (Lɛf. 17:10, NW) A sina le sabu Mɛlɛka che koowaŋ nyɛ diandaa wo? O che koowaŋ nyɛ sɔvɛ mɛɛ o che yoomoo nyɛ sɔvɛ yɛ. (Kan Ch. 9:4) A chɛl pa maa ŋ nɔ miŋ chɛl yiyaŋ Mɛlɛkaa a koowaŋ okɔɔ nduyɛ miŋ bii sawa ndɔɔ le maŋ fafaŋndo? Nɛi naŋ sɔla kɔl nyuloo suee a Mɛlɛka wo cho tiindaŋ naa dɔuwɔɔ o sala soliaŋ Chiisoo niŋ ni, a chɛlɔɔ maa nyɛ sɔviɔɔ koowaŋ ma cho Mɛlɛka o hɔl ni.—Kol. 1:19, 20.

15 Naa pumnda, mi bahawɛi danda kooma hiviaa komal naa teleŋndaŋ lapum. Lepum, wana naŋ cho o yuŋgoo niŋndo, ɔɔ chaaŋ naa mi bahawɛi danda kooma hiviaa komal ndu, te o nɔ pɛ mbo chɛl danda waa naa, ɔɔ o nɔ mbo chɛl ndu le. A teleŋ wɔɔŋ waa naa, kɛɛsiaa nɔ vɛlɛ mbo tosaŋ a danda kooma chobe chobiaŋ okɔɔ. Lelaŋ teleŋ i waa ndoo komal lɔ num te wo, o bɛnda ma sina pɔɔ nyɛ ŋ nɔ ma tosa wo. Te ŋ piɛi vɛlɛ pɛ a ndi okɔɔ, o mala naa miŋ sim o kala poŋ, nduyɛ miŋ kɛɛ bolleŋ lueiyo o hei bɛŋgu. Ŋ yeema miŋ tɛɛmbuu Chɛhowa kɔl le tosaa nyɛ Diom ndɔɔ pɛɛsa wo le! Wanaa chiɔwaa bɛnduaa a bɔɔbɔɔ, a wanaa chɛl kooma hiviaŋ nda dimul waŋnda le ma yɔŋgu koowaŋ le yoomulaŋ piŋioo. Kɛ wanaa Chɛhowaa sina maa Wana Toosiaa nda wo nɔ dioo ni mbo chɔm nda mɛɛ nda nɔ ma bii koowaŋ yɛ. Le ndu, kooma suu o suu ma cho nyɛ sɔwɛ. La ŋ waŋnuŋ a bɛɛndiaŋ nyɛkɛndɛi le sawa ndɔɔ biyɔɔ a koowaŋ okɔɔ. Kelala naalaŋ la nɔ mi la chɔm maa ŋ hini kɔl a kooma sala soliaŋ ma Chiisu yɔŋgu yoomoo waŋ. Maŋ kinɛi ma nɔla naa hakioo faŋa choo le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa ni.—Chɔŋ 3:16.

A nɔ kɔl sikpaa le sawa Chɛhowaa biyɔɔ a koowaŋ okɔɔ? (Tofa pɛlta 14, 15)

LE SABU CHƐHOWA YEEMA MIŊ WA A DIANDAA WO

16. Le yɛɛ wanaa Chɛhowaa nɔ yɛ ma dendu?

16 Mɛɛ Mɛlɛka wa Isɔluɛiya solioo o chɛleŋ niŋ Ichipi, mbo dimul nda aa, “Ya Mɛlɛka Chɛhowa, ya soli nya o lɛŋnde Ichipileŋ niŋ ni, mi huŋ a nya le mi wa Mɛlɛka nyaa. Lelaŋ, la wa a diandaa, kanifuule, wana diandaa ya I cho ni.” (Lɛf. 11:45, NW) Chɛhowa ndoo yeema mi wanaa nduaa wa a diandaa kanifuule ndupila bɛɛ cho o diandaa. Naa Seiyaa Chɛhowaa bɛɛ nɔ miŋ wa a diandaa. Yau Lɛfitikɔɔ wo mɛi itɛ o boo niŋ a hei okɔɔ le.

17 Vɛɛ ŋ che yɛ niko yau Lɛfitikɔɔ wo o Baabuiyo niŋ?

17 Sɔɔŋ naŋ yaasiaa muŋ ŋtiŋ o yau Lɛfitikɔɔ wo niŋndo nɔ bɔɔ tɔnɔɔ. A tonya, buŋgɛi naŋ pɛɛku hei ve i mala num ma hini kɔl a nyɛ Mɛlɛka dimi o yau Lɛfitikɔɔ wo niŋndo. Te o wa pɛ ma wa yiyaŋndo yiŋgoloŋ a sɔɔŋ sɔvɛ ŋ pɛɛku muŋ o yau Lɛfitikɔɔ wo niŋndoŋ choo, a cho chɔɔlu sina le sabu o bɛnda ma wa o diandaa wo. Kɛ, sɔɔŋ iMɛlɛkayaŋ sɔvɛ cheleŋ kuɛɛ cho yɛ vɛlɛ o Diom Mɛlɛkaa niŋ? Yɛɛ cheleŋ naŋ pɛɛku yɛ leniŋ a wali diandaa Chɛhowaa okɔɔ? Ŋ cho hunɔɔ sɔɔŋ muŋ pɛɛku o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.