Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

E Sa Nɛ Wa Je Mi Bami He Nɛ Tsɔ

E Sa Nɛ Wa Je Mi Bami He Nɛ Tsɔ

“Nyɛ ha nɛ nyɛ je mi bami he nɛ tsɔ.”1 PETRO 1:15.

1, 2. (a) Mɛni Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa e we bi nɛ a pee? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

MAWU ha nɛ Petro tsɛ munyu se kɛ je Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ mi, nɛ e tsɔɔ kaa e sa nɛ Kristofohi nɛ a pee a he klɔuklɔu kaa bɔ nɛ e sa kaa Israel bi ɔmɛ ko pee ɔ. (Kane 1 Petro 1:14-16.) Yehowa “ngɛ klɔuklɔu,” enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ “to kpa” amɛ nɛ a bɔ mɔde nɛ a je mi bami he nɛ tsɔ.Yohane 10:16.

2 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na Mawu sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ klɔuklɔu peemi he ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ mi konɛ wa kɛ tsu ní. Jehanɛ ɔ, wa ma ha sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto: Kɛ e sa nɛ waa bu wa hɛ nɛ wa ma ma kɛ fɔ Mawu mlaahi a nɔ ɔ ha kɛɛ? Mɛni Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa nɔ yemi ɔ se nɛ wa ma fĩ ɔ he? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ afɔlehi nɛ Israel bi ɔmɛ sã a he?

HYƐ NƐ HI NƐ O KO MA O HƐ KƐ FƆ MAWU MLAAHI A NƆ

3, 4. (a) Mɛni he je e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a ma a hɛ kɛ fɔ Baiblo mlaahi kɛ sisi tomi mlaahi a nɔ ɔ? (b) Mɛni he je e sɛ nɛ waa ye wa he lue, aloo wa ná nihi a he abofu ɔ?

3 Loko wa maa sa Yehowa hɛ mi ɔ, e sa nɛ waa kɛ  e mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní. E sɛ nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ ekoeko nɔ kɔkɔɔkɔ. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ mi kaa wa be Mose Mlaa a sisi mohu lɛɛ, se jamɛ a Mlaa a yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ nɔ́ nɛ sa Yehowa hɛ mi, kɛ nɔ́ nɛ sɛ e hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Koo ye mo nitsɛ o he lue, nɛ koo nyɛ o ma a mi bi ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko; se mohu, moo suɔ o nyɛmi nɔmlɔ ka bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he ɔ. Imi ji Yehowa.’3 Mose 19:18.

4 Yehowa sume nɛ waa ye wa he lue aloo wa ná nihi a he abofu. (Roma Bi 12:19) Ke waa kɛ Mawu mlaahi kɛ sisi tomi mlaahi tsu we ní ɔ, wa maa gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ, nɛ Satan bua maa jɔ. Ke nɔ ko pee wɔ nɔ́ dɔ nɔ́ ko po ɔ, e sɛ nɛ wa mi mi nɛ fu nɔ ɔ pe nine. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ji “zu buɛhi” nɛ a kɛ juetli wo mi. Juetli nɛ ɔ ji sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ. (2 Korinto Bi 4:1, 7) Abofu ngɛ kaa ngo nyu. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ngɔ ngo nyu ko kɛ pue juetli nɛ wa hɛɛ ɔ nɔ.

5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Aaron kɛ e binyumu ɔmɛ nɛ a gbo ɔ a he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

5 Ngɛ 3 Mose 10:1-11 ɔ mi ɔ, a tsɔɔ haomi ko nɛ mi wa nɛ ba Aaron weku ɔ nɔ. Yehowa ha la je hiɔwe ba kpata Aaron binyumuhi, Nadab kɛ Abihu a hɛ mi. Mawu de Aaron kɛ e weku ɔ kaa a ko ye aywilɛho ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ. Mɛni ka po ji nɛ ɔ! Anɛ o peeɔ o he klɔuklɔu nɛ o kɛ o weku mi bimɛ, aloo ni kpahi nɛ a fie mɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ bɔɛ lo?Kane 1 Korinto Bi 5:11.

6, 7. (a) Mɛni he e sa nɛ wa susu ke wa ngɛ juɛmi pee kaa wa maa ya yo kpeemi ko ngɛ sɔlemi tsu ko mi, aloo wa be yae? (Hyɛ sisi ningma.) (b) Ke wa be yo kpeemi ko yae ngɛ sɔlemi tsu mi ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ tsɔɔ nihi níhi a nya ha kɛɛ?

6 Eko ɔ, waa kɛ ka ko kaa nɔ́ nɛ ba Aaron kɛ e weku ɔ nɔ ɔ be kpee. Se ke wa weku no ko nɛ pi Odasefo no ji lɛ fɔ wɔ nine kaa waa ba yo kpeemi ngɛ sɔlemi tsu ko mi hu nɛɛ? Mlaa ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ya, loo wa ko ya. Se sisi tomi mlaahi ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ. *— Hyɛ sisi ningma.

7 Eko ɔ, wa juɛmi nya si nɛ wa ma kaa wa maa sa Yehowa hɛ mi, nɛ waa pee wa he klɔuklɔu ɔ, be wa weku li a nya ngɔe. (1 Petro 4:3, 4) E sɛ nɛ waa  wo a mi mi la, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ gbi blɛuu nɛ tsɔɔ mɛ níhi a nya fitsofitso. Ke e maa hi ɔ, e sa nɛ waa kɛ mɛ nɛ susu enɛ ɔ he loko be ɔ nɛ su. Wa ma nyɛ maa na mɛ si kaa a fɔ wɔ nine kaa waa ba a yo kpeemi ɔ sisi. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma de mɛ kaa wa suɔ nɛ a bua nɛ jɔ ngɛ yo kpeemi ligbi ɔ nɔ, nɛ wa be suɔe kaa waa pee nɔ́ ko nɛ maa hao a kɛ nihi nɛ maa ba lejɛ ɔ, ke waa kɛ wa he wui a jami mi ní peepeehi a mi. Enɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko ngmɛɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he.

MO FĨ YEHOWA NƆ YEMI Ɔ SE

8. Kɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ tu Yehowa nɔ yemi ɔ he munyu ha kɛɛ?

8 Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ tu Yehowa nɔ yemi ɔ he munyu si abɔ. A de pe si 30 sɔuu kaa Mawu ji nɔ nɛ wo mlaahi nɛ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ mi ɔ nɛ. Mose le enɛ ɔ, nɛ e pee kaa bɔ nɛ Yehowa fã lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. (3 Mose 8:4, 5) Kaa bɔ nɛ Mose pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa pee Nyɔmtsɛ Yehowa suɔmi nya ní be tsuaa be. Mawu asafo ɔ yeɔ bua wɔ mohu lɛɛ, se be komɛ ngɛ nɛ ke wɔ pɛ wa ngɛ he ko ɔ, waa kɛ kahi kpeɔ kaa bɔ nɛ e ba Yesu nɔ benɛ e ngɛ nga a nɔ ɔ. (Luka 4:1-13) Ke wa he Mawu ye nɛ wa fĩ e nɔ yemi ɔ se ɔ, wa be wa hemi kɛ yemi ɔ he ngmɛɛe nɛ wa be nɔmlɔ hu hɛ mi gbeye yee.Abɛ 29:25.

Kaa bɔ nɛ Mose pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa pee Nyɔmtsɛ Yehowa suɔmi nya ní be tsuaa be

9. Mɛni he je nɛ nihi sume Mawu we bi a sane ngɛ je kɛ wɛ ɔ?

9 E sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa a maa wa Mawu we bi yi mi ngɛ je kɛ wɛ, ejakaa Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “A maa nuu nyɛ; nɛ a maa ngɔ nyɛ ngɔ ha nɛ a wa nyɛ yi mi nɛ a gbe nyɛ. Nɛ ye he ɔ, je ma amɛ tsuo maa nyɛ nyɛ.” (Mateo 24:9) Nihi sume wa sane mohu lɛɛ, se wa yaa nɔ nɛ wa fiɛɛɔ nɛ wa peeɔ wa he klɔuklɔu ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. Wa yeɔ anɔkuale, nɛ wa nɔmlɔ tso kɛ wa je mi bami hu he tsɔ nyaii. Wa ji ma bi kpakpahi hulɔ. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nihi sume wa sane ɔ? (Roma Bi 13:1-7) Ejakaa wa buɔ Yehowa tue kaa lɛ ji wa Nɔ Yelɔ, se pi nɔ kpa ko. Wa jaa “lɛ pɛ,” nɛ wa be wa hɛ mae kɛ fɔ e mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi nɛ da a nɔ kɔkɔɔkɔ.Mateo 4:10.

10. Mɛni ba nyɛmi nyumu ko nɛ e ngmɛɛ e hemi kɛ yemi he ɔ nɔ?

10 Wa “pi je ɔ mi bi,” enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ wa he wui tahi nɛ a hwuɔ ngɛ je ɔ mi ɔ mi, nɛ waa kɛ wa he hu wui ma kudɔmi sanehi a mi. (Kane Yohane 15:18-21; Yesaya 2:4.) Kristo se nyɛɛli komɛ nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa a, ngmɛɛ a hemi kɛ yemi ɔ he nɛ a kɛ a he wo je ɔ mi. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu pia a he nɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. (La 51:17) Se a ti ni komɛ lɛɛ, a pia we a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ngɛ Je Mi Ta Enyɔne ɔ hwue ɔ, a wo nyɛmimɛ nyumuhi fuu tsu ngɛ Hungary nɛ pi kaa a pee nɔ́ yaya ko. Ta buli bua nyɛmimɛ 160 nɛ a yi jeha 45 lolo ɔ nya kɛ ho ma kake ko mi ya, nɛ a fã mɛ kaa a kɛ a he nɛ wo ta buli a ní tsumi mi. A kpɛti nihi fuu kua ke a be jã pee, se nimli nɛɛ kɛ a he wo mi. Jeha enyɔ se ɔ, a fã a kpɛti nɔ kake kaa e ya gbe Odasefohi nɛ mɛɛ a ngmɛɛ we a  hemi kɛ yemi ɔ he ɔ. Lɛ nitsɛ e nyɛmi tutuutu piɛɛ a he! Se e nyɛ we nɛ e gbe Odasefohi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ.

O KƐ O TSUI TSUO NƐ SƆMƆ YEHOWA

11, 12. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ afɔlehi nɛ blema Israel bi ɔmɛ sã a mi?

11 Mlaa a tsɔɔ afɔlehi nɛ e sa kaa Israel bi ɔmɛ nɛ a sã. (3 Mose 9:1-4, 15-21) E sɛ nɛ kpa ko nɛ hi afɔle nɛ a maa sã a he, ejakaa e daa si kɛ ha Yesu afɔle nɛ ye mluku ɔ. E biɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a sã afɔle ɔ eko tsuaa eko ngɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ hulɔ. Ke binyɛ ko fɔ ehe ɔ, a tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee ɔ ngɛ 3 Mose 12:6 mi. Baiblo ɔ de ke: “Ke yo ɔ gbe e he tsukɔmi ɔ nya ngɛ binyumu, loo biyo fɔmi se ɔ, e ngɔ jijɔ nɛ ye jeha kake, kɛ lahuɛ, loo beleku lahuɛ kake kɛ ba ha osɔfo ɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ sinya a nya. Osɔfo ɔ nɛ ngɔ jijɔ ɔ kɛ sã sami bɔ. Lahuɛ, loo beleku lahuɛ ɔ lɛɛ e kɛ sã yayami pami bɔ.” E ngɛ mi kaa Yehowa tsɔɔ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ e sa kaa a kɛ sã afɔle ɔ mohu lɛɛ, se Mlaa a tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ suɔmi nɛ e susuɔ nɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke binyɛ ɔ be nyɛe ma ha jijɔ ɔ, e ma nyɛ ma ha lahuɛ enyɔ, aloo beleku lahuɛ enyɔ. (3 Mose 12:8) E ngɛ mi kaa yo ɔ ji ohiatsɛ mohu lɛɛ, se Yehowa suɔ e sane nɛ e bua jɔ e he kaa bɔ nɛ e bua jɔɔ nihi nɛ a ngɔɔ níhi nɛ e he jua wa kɛ ba sãa afɔle ɔ a he ɔ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ enɛ ɔ mi?

Mlaa a tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ suɔmi nɛ e susuɔ nɔ he

12 Bɔfo Paulo wo Kristofohi he wami kaa ‘a sã yi jemi afɔle ha Yehowa.’ (Hebri Bi 13:15) Ke wa tsɔɔ nihi Yehowa biɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ yi jemi afɔle sãe ha lɛ. Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ji mumuihi ɔ ngɔɔ mumuihi a gbi kɛ jeɔ Mawu yi. Kristofohi nɛ a tlɔ he kake ɔ guu sɛ womihi a ngmami, kɛ tɛlifoo nɔ odase yemi nɔ kɛ jeɔ Yehowa yi. Ke nihi ba slaa mɛ hu a yeɔ ni ɔmɛ odase kɛ jeɔ Yehowa yi. Nɔmlɔ tso mi he wami kɛ nyɛmi nɛ wa ngɛ ɔ lɛ maa tsɔɔ níhi nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ je Yehowa yi. Se e sa nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ je Yehowa yi.Roma Bi 12:1; 2 Timoteo 2:15.

13. Mɛni he je e sa nɛ waa bu fiɛɛmi nɛ wa yaa a he akɔtaa a?

13 Akɛnɛ wa suɔ Yehowa he je ɔ, wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa sãa yi jemi afɔlehi kɛ haa lɛ. (Mateo 22:37, 38) Se ke nyɔhiɔ ɔ gbo nɛ a de wɔ ke waa bu fiɛɛmi nɛ wa ya a he akɔtaa a, kɛ wa peeɔ wa ní ha kɛɛ? E sa nɛ waa je wa tsui mi kɛ pee jã, ejakaa lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu gbeye. (2 Petro 1:7) Se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ susu kaa ja e kɛ ngmlɛfia fuu fiɛɛ loko e ma nyɛ maa bu he akɔtaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke bwɔmi aloo hiɔ ha nɛ nɔ ko kɛ hɛngmɛfia 15 pɛ fiɛɛ po ɔ, e ma nyɛ maa bu he akɔtaa. Akɛnɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ e ma nyɛ ma tsu he je ɔ, Yehowa bua jɔ he. Yehowa le hu kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ suɔ lɛ, nɛ a suɔ nɛ a pee e we Odasefohi. Kaa bɔ nɛ ohiatsɛmɛ nɛ a hi si ngɛ blema Israel ɔ keɔ Mawu ní ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi nɛ a nyɛ we nɛ a ya fiɛɛmi fuu ɔ, kɛ bua jɔmi ma nyɛ maa bu fiɛɛmi nɛ a ya a he akɔtaa. A kɛ fiɛɛmi nɛ wa yaa a he akɔtaa nɛ wa buu ɔ piɛɔ je kɛ wɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ he akɔtaa bumi ɔ he. Enɛ ɔ  yeɔ bua asafo ɔ nɛ e leɔ bɔ nɛ e sa kaa e to fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya ha. Enɛ ɔ he je nɛ wa buɔ fiɛɛmi nɛ wa yaa a he akɔtaa a nɛ.

MOO KASE NÍ NƐ O SÃ YI JEMI AFƆLE HA YEHOWA

14. Mɛni he je e sa nɛ wa susu bɔ nɛ wa kaseɔ ní ha a he ɔ.

14 Wa kase ní kpakpahi fuu ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ mi. Anɛ o bua jɔɛ kaa a kɛ womi nɛ ɔ piɛɛ Mawu Munyu ɔ he lo? (2 Timoteo 3:16) Anɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa pee o he klɔuklɔu lo? Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ lɛ, nɛ e sa nɛ waa pee jã hulɔ. O ma nyɛ maa kase níhi nɛ ngɛ Baiblo womi kpa amɛ a mi ɔ hu saminya. (Kane Abɛ 2:1-5.) O kɛ sɔlemi nɛ susu bɔ nɛ o kaseɔ ní ha a he. Mo bi o he ke: ‘Anɛ i kɛ ye tsui tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe lo? Aloo i puɛɔ be fuu ngɛ tiivi hyɛmi, video nɔ fiɛmihi, hɛja jemihi, aloo ní kpahi a he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ i yɛ ye hɛ mi ngɛ anɔkuale ɔ mi lo?’ Ke jã a, lɛɛ e maa hi wawɛɛ kaa o ma susu munyu nɛ Paulo tu ngɛ Hebri Bi ɔmɛ a womi ɔ mi ɔ he.

Anɛ nyɛ kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ nyɛ peeɔ weku Mawu jami daa lo? (Hyɛ kuku 14)

15, 16. Mɛni he je nɛ Paulo wui e munyu ɔ he bo benɛ e ngma womi ya ha Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ?

15 Benɛ Paulo ngɛ womi ngmae ya ha Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ, e wui e munyu ɔ he bo. (Kane Hebri Bi 5:7, 11-14.) Paulo gba mi kpoo nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ nɔ́ sisi numi yee.” Mɛni he je nɛ Paulo kɔɛ e lilɛ mi bɔɔ po ɔ? Paulo suɔ nyɛmimɛ ɔmɛ kaa bɔ nɛ Yehowa hu suɔ mɛ ɔ. Paulo bua jɔɛ he kaa Hebri nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ mi sisije tsɔɔmi ɔmɛ kasee kpamisaa. E tsɔɔ kaa a ngɛ kaa nihi nɛ a ngɛ nyɔ pupɔe.  E ngɛ mi kaa Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ a he hia mohu lɛɛ, se ke wa suɔ nɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ anɔkuale ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa ye “niye ní nitsɛ,” nɛ ji Baiblo mi tsɔɔmihi nɛ a mi kuɔ ɔ.

16 Be mi nɛ e sa kaa Hebri bi ɔmɛ nɛ a tsɔɔ nihi ní ɔ, e he ba hia kaa a tsɔɔ mɛ mohu ní. Mɛni he je? Ejakaa a yi “niye ní nitsɛ.” Mo bi o he ke: ‘Anɛ ye bua jɔɔ Baiblo tsɔɔmihi nɛ a mi kuɔ ɔ a he lo? Anɛ i kɛ gɛjɛmi kaseɔ níhi kaa jã lo? Aloo i pee we jã, nɛ i sɔɛle hulɔ lo? Ke jã ji sane ɔ, anɛ imi lɛ ye bua jɔɛ ní kasemi he lo?’ Pi fiɛɛmi pɛ nɛ e sa kaa waa fiɛɛ kɛ ha nihi, mohu ɔ, e sa nɛ waa tsɔɔ mɛ ní, nɛ waa pee mɛ kaseli.Mateo 28:19, 20.

17, 18. (a) Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa ye “niye ní nitsɛ” daa a? (b) Kɛ e sa kaa waa bu dã nɛ nya wa nɛ wa maa nu loko wa maa ya asafo mi kpehi ɔ ha kɛɛ?

17 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nyɛ we wa nɔ kaa waa kase Baiblo ɔ. Wa ngɛ asafo ɔ mi kɛ jio, kpaako wa ba asafo ɔ mi jio, ke Baiblo ɔ kasemi yee ha wɔ po ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye “niye ní nitsɛ.” Ke wa suɔ nɛ wa pee wa he klɔuklɔu ɔ, lɛɛ e he hia nɛ waa pee jã.

18 Ja wa kaseɔ Ngmami ɔ saminya, nɛ wa peeɔ Mawu suɔmi nya ní loko wa ma nyɛ maa pee wa he klɔuklɔu. A kpata Aaron binyumuhi, Nadab kɛ Abihu a hɛ mi, ejakaa a ngɔ ‘la ko nɛ Yehowa kplɛɛ we nɔ’ kɛ ya sã afɔle ha lɛ. Eko ɔ, dã ngɛ a hɛ mi jamɛ a be ɔ mi. (3 Mose 10:1, 2) Lɔ ɔ se ɔ, moo bu nɔ́ nɛ Mawu de Aaron ɔ tue. (Kane 3 Mose 10:8-11.) Anɛ ngmami nɛ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa ke wa maa ya Kristofohi a kpe ko ɔ, e sɛ nɛ waa nu dã nɛ nya wa loko waa ya lo? Mo susu he nɛ o hyɛ: Wa be Mlaa a sisi. (Roma Bi 10:4) Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ nuɔ dã bɔɔ ko kɛ yeɔ ní loko a yaa asafo mi kpehi. A ngɔ wai kɛ kplu eywiɛ kɛ ye Hetsɔmi ɔ. Benɛ Yesu ngɛ Kaimi ɔ sisi toe ɔ, e ha nɛ e bɔfo ɔmɛ nu wai. Wai ɔ daa si kɛ ha e muɔ ɔ. (Mateo 26:27) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa nu dã fuu, nɛ e sɛ nɛ waa de dã hulɔ. (1 Korinto Bi 6:10; 1 Timoteo 3:8) Kristofohi fuu a he nile deɔ mɛ kaa ke a kɛ a he maa wo Yehowa jami mi ní peepee ko mi ɔ, e sɛ nɛ a nu dã nɛ nya wa. Se e slo si fɔfɔɛ nɛ ngɛ ma tsuaa ma nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ titli nɛ he hia ji kaa Kristofohi maa “le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ klɔuklɔu, kɛ nɔ́ gu a kpɛti,” konɛ a ya nɔ nɛ a pee a he klɔuklɔu, nɛ a sa Yehowa hɛ mi.

19. (a) Mɛni wa maa pee konɛ wa weku Mawu jami kɛ wa dɛhe ní kasemi nɛ nu tso? (b) Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o pee o he klɔuklɔu daa?

19 Ke wa kase Mawu Munyu ɔ saminya a, wa maa le Baiblo sisi tomi mlaahi fuu. Moo ngɔ níhi nɛ waa kɛ hlaa níhi a mi ɔ kɛ tsu ní saminya konɛ nyɛ weku Mawu jami, aloo o dɛhe ní kasemi nɛ nu tso. E sa nɛ o le Yehowa kɛ e yi mi tomi ɔmɛ saminya. Moo hɛ mo kɛ su e he. (Yakobo 4:8) Moo sɔle ha Mawu kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ la a. E la ke: “Bli ye hɛngmɛ, konɛ ma na nyakpɛ níhi nɛ ngɛ o mlaa a mi.” (La 119:18) Ko ma o hɛ kɛ fɔ Baiblo mlaahi kɛ sisi tomi mlaahi a nɔ kɔkɔɔkɔ. Moo je o tsui mi nɛ o kɛ Yehowa, nɛ ji Mawu nɛ “ngɛ klɔuklɔu” ɔ mlaahi nɛ tsu ní. O kɛ kã nɛ “fiɛɛ sane kpakpa a nɛ je Mawu ngɔ ɔ.” (1 Petro 1:15; Roma Bi 15:16) E sa nɛ waa pee wa he klɔuklɔu ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. E ba mi kaa wɔ tsuo wa maa pee wa he klɔuklɔu, konɛ wa fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se.

^ kk. 6 Hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ May 15, 2002 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.