Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñanemarangatúkena opa mbaʼe jajapóvape

Ñanemarangatúkena opa mbaʼe jajapóvape

“Penemarangatu vaʼerã opa mbaʼe pejapóvape.” (1 PED. 1:15)

1, 2. a) ¿Mbaʼépa Jehová oipota ojapo enterove isiérvo? b) ¿Mbaʼe porandúpa oñembohováita ko artíkulope?

APÓSTOL Pedro imanduʼa vaʼekue lívro de Levíticore ha espíritu sánto rupive heʼi kristianokuéra hekopotĩ vaʼerãha opa mbaʼépe, umi isrraelítape ojejerure haguéicha (elee 1 Pedro 1:14-16). Jehová ningo “Imarangatu” ha haʼe oipota enterove isiérvo, tahaʼe unhído térã “ambue ovechakuéra”, oñehaʼãmbaite avei imarangatu ‘opa mbaʼe ojapóvape’ (Juan 10:16).

2 Ko artíkulope ñaaprendéta hetave mbaʼe ivaliosoitereíva oĩva lívro de Levíticope. Ñahesaʼỹijóvo umi téxto ñantendevéta mbaʼérepa Jehová oipota ñanemarangatu opa mbaʼépe ha mbaʼéichapa ikatu ñakumpli haʼe ojeruréva. Avei ñambohováita koʼã porandu: ¿Mbaʼérepa siémpre jajapo vaʼerã Jehová Léi heʼíva ha jasegi ikonsého? ¿Mbaʼéichapa lívro de Levítico ohechauka jarrespeta vaʼerãha Jehovápe añoite kómo Governánte? ¿Mbaʼépa ñaaprende umi sakrifísio ojapo vaʼekuégui umi isrraelíta?

ÑANEÑEʼẼRENDÚKENA SIÉMPRE JEHOVÁPE

3, 4. a) ¿Mbaʼérepa kristianokuéra tekotevẽ okumpli Jehová Léi ha osegi ikonsého? b) ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñañevenga ni ñandepyʼaro?

3 Jehová ñandeguerohory hag̃ua tekotevẽ ñakumpli Iléi ha jasegi ikonsého. Aníkena ñapensa koʼã mbaʼe naiñimportanteguasuiha térã natekotevẽiha ñapena hese. Koʼág̃a ningo nañaimevéima pe Léi Mosáika poguýpe, upéicharõ jepe upéva ñanepytyvõ gueteri jahechakuaa hag̃ua mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai Ñandejárape g̃uarã. Por ehémplo, Jehová heʼi vaʼekue umi isrraelítape: “Ndovaléi reñevenga ni ndepyʼaro ne ermanokuérare. Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha. Che hína Jehová” (Lev. 19:18, NM).

4 Jahechaháicha, Jehová ndoipotái ñañevenga ni ñandepyʼaro ñande rapichándi (Rom. 12:19). Nañapenáiramo Jehová Léi ha ikonséhore, ñamongyʼáta héra ha ñambovyʼáta Satanáspe. Upévare, oĩramo ñanembopochýva, aníkena japyta ñandepyʼaro. La Biblia ñanekompara voi umi ‘kambuchi’ henyhẽvare tesórogui, térã pe tembiapo Jehová omeʼẽvagui ñandéve (2 Cor. 4:1, 7). Japoíramo ásido upe “kambuchípe” katuete ombyaipaite umi tesóro. Upéicha avei, pe pyʼaro ikatu ombyaipaite umi mbaʼe porã jajapóva Jehová servísiope.

5. ¿Mbaʼépa ñaaprende Aarón ohasa vaʼekuégui omanórõ guare mokõi itaʼýra? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

5 Levítico 10:1-11 omombeʼu Aarón ha ifamiliakuéra ohasa hague peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva. Jehová ombou tata yvágagui ha ojuka mokõi Aarón raʼýpe, hérava Nadab ha Abihú. Upe rire omanda Aarón ha hogayguakuérape ani hag̃ua ohechauka oñembyasyha upe oiko vaʼekuére. Oiméne ijetuʼuete raʼe chupekuéra okumpli hag̃ua ko mandáto. Upéicha avei Jehová heʼi porã ñandéve ani hag̃ua jajeheʼa ñane hénte térã ñane amígo oñemosẽ vaʼekuére kongregasióngui. ¿Jahechaukápa ñanemarangatuha Jehová renondépe ñaneñeʼẽrendúvo koʼã situasiónpe? (Elee 1 Corintios 5:11.)

6, 7. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa jahecha vaʼerã jadesidi hag̃ua jahátapa peteĩ kasamiéntope tupaópe? (Ehecha pe nóta.) b) ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe ñane héntepe ñaneinvitárõ jaha hag̃ua ikasamientohápe tupaópe?

6 Ikatu ningo ndajahasái peteĩ situasión ijetuʼuetereíva Aarón ha hogayguakuéra ohasa haguéicha. Péro ñapensamína, ¿mbaʼépa jajapóta peteĩ ñane hénte omendátarõ tupaópe ha ñaneinvita jaha hag̃ua? Jaikuaaháicha, la Bíbliape ndeʼíri direktoite ndovaleiha jajapo upéva, péro pype oĩ heta konsého ikatútava ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua ko situasiónpe. *

7 Ikatu oĩ ñane hénte nontendéiva mbaʼérepa jadesidi ndajahái umichahárupi. Péro ñande ñaneñeʼẽrenduse Jehovápe ha jahechaukase ñanemarangatuha ko situasiónpe (1 Ped. 4:3, 4). Katuete ningo ndajaipotamoʼãi ñane hénte ipochy ñanendive, upévare mborayhúpe ñañeʼẽ vaʼerã chupekuéra ha jaexplika porãnte mbaʼérepa ndajahamoʼãi. Péro ani jaheja ohasaiterei tiémpo ñañeʼẽ hag̃ua hendivekuéra. Ñepyrũrã jaagradesekuaa chupekuéra ñaneinvita haguére ikasamientorã. Ha upéi ikatu jaʼe pe seremónia rrelihiósape ojejapotaha heta mbaʼe ñande ndaikatumoʼãiva jajapo, ha ndajaipotaiha oñeñandu vai hikuái térã otĩ ñandereheve. Jajapóramo upéicha, jahechaukáta ñaneñeʼẽrenduha Jehovápe opa mbaʼépe.

JEHOVÁ AÑOITE ÑANE GOVERNÁNTE

8. ¿Mbaʼéichapa lívro de Levítico ohechauka Jehová añoite haʼeha pe Governánte Tuichavéva?

8 Lívro de Levítico ohechauka porã Jehová añoite haʼeha pe Governánte Tuichavéva. Mas de 30 vése voi Levíticope heʼi Jehová omeʼẽ hague umi Léi oĩva pype. Moisés oikuaa porã vaʼekue umi Léi ouha Ñandejáragui, upéicha rupi siémpre ojapo upépe oñemandáva (Lev. 8:4, 5). Ñande avei akóinte ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Jehovápe, pe Governánte Tuichavévape, ha iñorganisasión ñanepytyvõ upearã. Péro sapyʼánte tekotevẽta jahechauka ñaneovedienteha chupe ñaime jave ñaneaño, oiko haguéicha Jesús rehe pe desiértope (Luc. 4:1-13). Jajeroviáramo Jehováre ha jarrespetáramo chupe ñane Governánteramo, katuete ñaneñeʼẽrendúta ha ndajakyhyjemoʼãi oĩramo ñandejopýva (Prov. 29:25).

9. ¿Mbaʼérepa umi hénte ndochaʼéi ñanderehe?

9 Ñande testígo de Jehová jaikuaa porã oĩtanteha voi ñandepersegíva. Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape: “Umi hénte pendepersegíta ha pendejukáta, ha opa tetãme avave ndaijaʼemoʼãi penderehe che réra káusare” (Mat. 24:9). Oĩramo jepe ndochaʼéiva ñanderehe, jasegi japredika ha jahechauka Jehovápe ñanemarangatuha opa mbaʼépe. Péro, ¿mbaʼérepa umi hénte nañanderayhúi ñañehaʼãramo jepe ñanderekopotĩ, ñaneonrrádo ha ñakumpli umi léi? (Rom. 13:1-7.) Haʼekuéra ndochaʼéi ñanderehe ñaneñeʼẽrendu haguére Jehovápe opa mbaʼe ári. Ñande “chupe añoite” jaadora ha ni mbaʼevéicharõ nañamboykéi imandáto ha ikonsého (Mat. 4:10).

10. ¿Mbaʼe situasiónpepa ojecha peteĩ Testígo naiñeʼẽrendúi vaʼekue Jehovápe?

10 La Biblia heʼi kristianokuéra ‘ndojeheʼaiha ko múndore’. Upévare ñande ndajaikéi polítikape ni ndajahái gerrahápe (elee Juan 15:18-21; Isaías 2:4). Péro ñambyasýramo jepe, oĩ vaʼekue ermáno naiñeʼẽrendúiva Jehovápe ha oñentremete koʼã mbaʼépe. Upe rire oĩ heta oñarrepentíva ha oñemoag̃ui jeýva Jehováre (Sal. 51:17). Péro oĩ avei umi ndojapóiva upéva. Jahechamína peteĩ mbaʼe oiko vaʼekue Hungríape segunda gérra mundiál aja. Unos kuánto ofisiál ombyaty peteĩ siudápe 160 testígo de Jehová orekóva ménos de 45 áño ha oĩ vaʼekue préso diferénte kárselpe upe tetãme. Oñembyatypa rire koʼã ermánope ojeʼe chupekuéra katuete ojapo vaʼerãha pe servísio militár. Opavave lénto oñenega, péro nueve ojapo pe huraménto militár ha omonde pe unifórme. Dos áño haguépe, peteĩva umi nuévegui ojecha peteĩ situasión ijetuʼuetereívape: oñemoĩ chupe peteĩ pelotón de fusilamiéntope ha oñemanda chupekuéra ojuka hag̃ua unos kuánto testígo de Jehovápe. ¡Oiméne tuichaite oñemondýi ohechávo umíva apytépe oĩha avei iñermáno tee! Haʼetépe ningo ojejoko jey pe fusilamiénto.

ÑAMEʼẼKENA JEHOVÁPE PE IPORÃVÉVA

11, 12. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi sakrifísio haʼe ojerure vaʼekue?

11 Pe Léi Mosáika omanda vaʼekue umi isrraelítape omeʼẽ hag̃ua ofrénda Jehovápe (Lev. 9:1-4, 15-21). Koʼã sakrifísio orrepresenta Jesús sakrifísio perfékto ha upévare ndorekói vaʼerã mbaʼeveichagua defékto. Avei káda uno ojejapo vaʼerã Jehová omandahaichaite. Por ehémplo, Levítico 12:6-pe heʼi mbaʼépa ojapo vaʼerã peteĩ kuña imemby rire: “Oñekumpli rire umi día de purifikasión, ogueru vaʼerã tavernákulo entrádape peteĩ ovecha mácho orekóva un áño ha omeʼẽ pe saserdótepe ikatu hag̃uáicha ojapo pe ofrénda ojehapýva. Ỹrõ ikatu ogueru peteĩ palomaraʼy térã peteĩ tortóla ojejapo hag̃ua pe ofrénda ipekádore”. Pe Léipe oñemyesakã porã mbaʼeichagua sakrifísiopa oñemeʼẽ vaʼerã, upéicharõ jepe ojekuaa porã Jehová ontendeha káda uno isiérvope ha ohayhuha chupekuéra. Pe sy ndorekóiramo omeʼẽ hag̃ua peteĩ ovecha, ikatu kuri oikuaveʼẽ Jehovápe mokõi tortóla térã mokõi palomaraʼy (Lev. 12:8, NM). Jahechaháicha, Jehová ohayhu ha omombaʼeterei avei umi imboriahúvape, ohayhuháicha umi ótro ikatúvape omeʼẽ peteĩ animál hepymiéva. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva?

12 Apóstol Pablo omokyreʼỹ kristianokuérape omeʼẽ hag̃ua “peteĩ sakrifísio [de alavánsa] Ñandejárape” (Heb. 13:15). ¿Mbaʼéichapa jajapo upéva? Predikasión rupive. Péicha ñamombeʼu héra marangatu umi héntepe ha ñambotuicha Jehovápe. Naentéroi ningo ikatu ñameʼẽ Jehovápe peteĩchapa ñande sakrifísio, pórke káda uno idiferénte ñane situasión. Péro ani ñanderesarái mbaʼépa la iñimportantevéva: ñameʼẽ Jehovápe pe iporãvéva. Por ehémplo, oĩ ermáno ndaikatúiva osẽ hógagui ijedaitereíma rupi térã hasykatúgui, ha upévare opredika por kárta, por teléfono térã umi ohóvape ovisita chupekuéra. Upéicha haʼekuéra ombotuicha avei Jehovápe (Rom. 12:1; 2 Tim. 2:15).

13. ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei ñantrega ñane infórme káda mes?

13 Ñameʼẽ vaʼerã Jehovápe ñande sakrifísio ñande pyʼaite guive, ndahaʼéi ñameʼẽ vaʼerãgui reínte (Mat. 22:37, 38). Péro, ¿mbaʼéichapa ñañeñandu ojejerure jave ñandéve ñantrega hag̃ua ñane infórme káda mes? Ñantregávo ñane infórme jahechauka hína ‘ñamombaʼeguasuha Ñandejárape’, térã jahayhu ha ñaneñeʼẽrenduha chupe (2 Ped. 1:7). Péro ndovaléi ñasẽ japredika ñamoĩ hag̃uánte hetave óra ñane infórmepe. Peteĩ puvlikadór ndaikatúiramo opredika mas de 15 minúto káda mes, tahaʼe ijeda haguére térã hasýgui, ikatúnte avei oinforma upe kantida. Jehovápe g̃uarã iñimportánte umi minúto opredikáva, ha oikuaa pe ermáno térã pe ermána ohayhuha chupe ha omombaʼetereiha pe priviléhio orekóva oservi rupi chupe Itestígoramo. Ñandejára ontende koʼã ermáno sirkunstánsia ha ohecha ojapoha ikatúva guive oservi hag̃ua chupe, upévare ovaloraiterei chupekuéra. Jahecha haguéicha, peteĩ isrraelíta imboriahúva jepe ikatu vaʼekue oikuaveʼẽ isakrifísio Jehovápe. Upéicha avei umi ermáno ndaikatúiva ojapo heta mbaʼe Ñandejára servísiope, ikatúnte avei ontrega iñinfórme, saʼíramo jepe upe ojapóva. Entéro puvlikadór ontregáramo iñinfórme ojekuaáta mbaʼéichapa oñembaʼapo hína ko yvy tuichakuére. Péicha Jehová organisasión ohecha moõpa oĩ nesesida ha mbaʼépa tekotevẽ ojejapo oñepytyvõve hag̃ua. Upévare iñimportanteterei ñantrega ñane infórme káda mes.

ÑAHESAʼỸIJO PORÃKENA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼ

14. ¿Mbaʼépa iporã ñañeporandu?

14 Jahecha rire koʼã mbaʼe iñimportantetéva, ñantende porãve mbaʼérepa Jehová omoĩka la Bíbliape lívro de Levítico (2 Tim. 3:16). Oime vaʼerã katuete ñaime desidído ñanemarangatúvo, ndahaʼéi Jehová ojerure haguérente, síno haʼe omereségui ñameʼẽ chupe pe iporãvéva. Hiʼarive koʼã artíkulo ñanemokyreʼỹ jastudia porã hag̃ua la Biblia (elee Proverbios 2:1-5). Opavave ningo jaipota Jehová oguerohory umi sakrifísio jajapóva chupe g̃uarã. Upévare iporã ñañeporandu: “¿Ajepokuaápa astudia la Biblia ha entéro umi puvlikasión? ¿Noiméipa pe téle, videohuégo, depórte ha umi diversión káusare ndaikatúi hína aprogresa?”. Oiméramo upéicha, jajepyʼamongetami Pablo heʼi vaʼekuére umi kristiáno evréope.

¿Jahechaukápa iñimportanteha ñandéve g̃uarã pe estúdio de família ha pe estúdio personál? (Ehecha párrafo 14)

15, 16. ¿Mbaʼérepa Pablo direktoite heʼi umi kristiáno evréope mbaʼépepa tekotevẽ omehora?

15 Pablo direktoite heʼi vaʼekue umi kristiáno evréope mbaʼépepa tekotevẽ omehora (elee Hebreos 5:7, 11-14). Haʼe heʼi porã chupekuéra: ‘Peẽ penembegueterei pentende hag̃ua’. ¿Mbaʼérepa heʼi chupekuéra péicha? Pablo ohayhu koʼã ermánope Jehová ohayhuháicha chupekuéra, ha ojepyʼapy ohechávo oñekontentamaha hikuái umi mbaʼe oikuaamívarente Ñandejára Ñeʼẽgui, haʼete ku oikóva ‘kambýrente’. Tekotevẽrõ jepe oikuaa hikuái umi enseñánsa vásika, iñimportanteterei avei umi kristiáno oñalimenta umi ‘tembiʼu hypyʼũvare’. Upéva heʼise ostudia porã vaʼerãha hikuái opa mbaʼe omboʼéva Ñandejára Ñeʼẽ.

16 Koʼã ermánogui oikóma rangue maéstro, tekotevẽ gueteri oñemboʼe chupekuéra. ¿Mbaʼérepa oĩ hikuái upe situasiónpe? Noñalimentái rupi umi ‘tembiʼu hypyʼũvare’. Ñañeporandumína: “¿Mbaʼéichapa che aime hína? ¿Mbaʼépa apensa umi enseñánsa hypyʼũvare’? ¿Añehaʼãpa antende porã umíva? ¿Añemotiémpopa añemboʼe ha ahesaʼỹijo porã hag̃ua la Biblia? Ha oiméramo hasy chéve ajapo hag̃ua upéva, ¿noiméipa ajepokuaa hína astudia vai vaínte?”. Ñanemanduʼákena ñande ñaporomboʼe vaʼerãha jajapo hag̃ua disípulo, ndahaʼéi ñasẽnteva japredika (Mat. 28:19, 20).

17, 18. a) ¿Mbaʼérepa ñañehaʼã vaʼerã jastudia umi mbaʼe hypyʼũva oĩva la Bíbliape? b) ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe umi hoʼúva térã ndoʼúivare vevída alkoólika oho mboyve rreunionhápe?

17 Heta kristiánope ijetuʼu ostudia hag̃ua la Biblia, ha Jehová ndoovligái voi avavépe ojapo hag̃ua upéva. Upéicharõ jepe, entéro tekotevẽ ñañealimenta porã umi ‘tembiʼu hypyʼũvare’, ojapómarõ jepe heta tiémpo jaservi hague Jehovápe. Péicharõmante ikatúta ñemombarete ñande jerovia ha akóinte ñanepotĩta Ñandejára renondépe.

18 Ikatu hag̃uáicha ñanepotĩ Jehová renondépe, jastudia porã vaʼerã la Biblia ha jajapo haʼe ojeruréva ñandéve. Ñanemanduʼami jeýna Nadab ha Abihú rehe. Chupekuéra Jehová ohundi kuri oho haguére oikuaveʼẽ “tata haʼe nomandái vaʼekue”, ha ikatu voi koʼã kuimbaʼe kaʼúre ojapo raʼe upéva (Lev. 10:1, 2). Ñapensamíntena pe mandáto Jehová omeʼẽ vaʼekuére Aarónpe, omano riremínte umi mokõi itaʼýra (elee Levítico 10:8-11). ¿Heʼisépa upéva ndovaleiha jaʼu vevída alkoólika jaha mboyve rreunionhápe? Jajepyʼamongetamína upévare. Ñande ningo natekotevẽvéima ñakumpli pe Léi Mosáika (Rom. 10:4). Avei la Biblia ndeʼíri ivaiha jaʼuʼimi vevída, síno la ivaíva jaʼu rasa térã jakaʼu (1 Cor. 6:10; 1 Tim. 3:8). Por ehémplo, pe Páskua ojejapo vaʼekuépe yma ojeʼu vaʼekue cuatro kópa de víno. Ha Jesús omoñepyrũrõ guare pe Konmemorasión, heʼi vaʼekue ijapostolkuérape hoʼu hag̃ua pe víno orrepresentáva huguy (Mat. 26:27). Añetehápe ningo káda paíspe umi kostúmbre idiferénte. Heta lugárpe umi ermáno sapyʼánte hoʼu michĩmi vevída hembiʼu reheve oho mboyve rreunionhápe. Péro oĩ avei umi ikonsiénsia nopermitíriva chupe hoʼu vevída oho mboyve rreunionhápe, predikasiónpe térã ojapóta jave ótra aktivida kristiána. Upéicharõ jepe, iñimportanteve hína jahechakuaa “mbaʼépa pe hekopeguáva ha mbaʼépa ikatu ñanemongyʼa”. Péicha jajaseguráta jajapo hag̃ua Ñandejára oguerohorýva ha ñanemarangatúta opa mbaʼépe.

19. a) ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jajapo porãve hag̃ua ñande estúdio de família ha ñande estúdio personál? b) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñanemarangatu hag̃ua?

19 Oĩ ningo hetaiterei mbaʼe ikatúva ñaaprende jastudia porãramo Ñandejára Ñeʼẽ. Jehová organisasión omeʼẽ ñandéve heta mbaʼe ñanepytyvõtava jajapo porãve hag̃ua ñande estúdio de família ha ñande estúdio personál. ¿Jaipurúpa hína umíva? Ñañehaʼãkena jaikuaave jahávo Jehovápe ha umi mbaʼe haʼe ojapótava, ha koʼẽ koʼẽre ñañemoag̃uive hese (Sant. 4:8). Pe salmístaicha jajerure vaʼerã Jehovápe: “Cheresapeʼamína ikatu hag̃uáicha ahecha umi mbaʼe porãita oĩva nde Léipe” (Sal. 119:18, NM). Jajapókena opa mbaʼe ojeruréva ñandéve Jehová, pe ‘Imarangatúva’, ha kyreʼỹme ñamombeʼu “Ñandejára marandu porã” haʼéva hína pe “tembiapo imarangatúva” (1 Ped. 1:15; Rom. 15:16). Koʼã tiémpo jaikoha ijetuʼueterei, upévare ñañehaʼã vaʼerã ñanderekomarangatu opa mbaʼe jajapóvape ha jaservi Jehovápe añoite ñane Governánteramo.

^ párr. 6 Ehecha La Atalaya 15 de mayo de 2002, “Preguntas de los lectores”.