Tuʼn qxiʼ toj xnaqʼtzbʼil

Tuʼn qikʼx atz jatumel ta tajlal xnaqʼtzbʼil

Aju tnam «a Qman tok te Kydios»

Aju tnam «a Qman tok te Kydios»

«At tzalajbʼil kye xjal a Qman [‹Jehová›, TNM] tok te Kydios.» (SAL. 144:15)

1. ¿Alkye kyxim junjun xjal kyiʼj qeju in che ajbʼen te Dios?

AT NIM xjal in kubʼ kyximen toj ambʼil jaʼlo qa aʼyeju junjun nimaq okslabʼil twitz tkyaqil Txʼotxʼ, aʼyeju in nok qʼuqeʼ kykʼuʼj tiʼj Jesús ex qeju mintiʼ in nok qʼuqeʼ kykʼuʼj tiʼj Jesús, mintiʼx in nonin kyiʼj xjal. Axpe ikx at junjuntl in kubʼ kyximen qa aqeju okslabʼil lu mintiʼ in tzalaj Dios kyiʼj ex qa in tzaj kyxnaqʼtzaʼn nya ax tok. Noqtzun tuʼnj, in kubʼ kyximen qa kyoj kykyaqil okslabʼil twitz Txʼotxʼ ateʼ xjal ax tok in che ajbʼen te Dios ex qa a jlu in tzaj tqʼoʼn Dios twitz tiʼj, ax ikx tmajen Dios qe, che chi. Noqtzun tuʼnj, ¿axpe tok jlu? Moqa, ¿tajbʼil Dios tuʼn tel kypan kyibʼ tmajen tiʼj nya ax tok okslabʼil? Qjyom tzaqʼwebʼil te jlu toj Tyol Dios aj tyolin kyiʼj xjal ax tok o che ajbʼen te Jehová.

JAW TJYOʼN JEHOVÁ JUN TNAM

2. a)¿Alkyeqe e ok te ttnam Jehová? (Qʼoʼnka twitza tiʼj tnejel tilbʼilal.) b) ¿Alkye techel ok tuʼn tel nikʼbʼaj tiʼj qa otoq che jaw jyoʼn te ttnam Jehová ex qa at jun tbʼanel kyamiwbʼil tukʼil?

2 Malo tzikʼ jun 4000 abʼqʼi tjawlen tjyoʼn Jehová jun kʼloj xjal tuʼn kyok te ttnam tzalu twitz Txʼotxʼ. In nok qʼoʼn Abrahán «te mambʼaj kye kykyaqil okslal», aju ok te nejenel te jun ja xjal nim kybʼaj ex kyukʼex txqantl majen (Rom. 4:11; Gén. 14:14). «Jun nejenel» ela Abrahán toj kywitz qeju ajkawil te Canaán ex nimentoq kyuʼn tej kyyolin tukʼil (Gén. 21:22; 23:6). Kyaj bʼant tiʼj tyol Jehová tukʼil Abrahán ex kyukʼe tiyjil, moqa tyajil (Gén. 17:1, 2, 19). Xi tqʼamaʼn Dios jlu te Abrahán: «Aju yol kyjel bʼant tiʼj wuʼne kyukʼile ex aju il tiʼj kjapunel kyuʼn kykyaqil tiyjila che ul itzʼj te tibʼajxi, atzun jlu: Kykyaqil xinaq ateʼ kyxole il tiʼj tuʼn kysircunsidarinjtz [...], kʼajbʼeltzun te jun techal tiʼj yol otoq kyaj bʼant tiʼj wuʼne kyukʼile» (Gén. 17:10, 11). Kubʼ t-sircunsidarin tibʼ Abrahán ex kykyaqil qeju xinaq, moqa ichan, toj tja ik tzeʼn tzaj tqʼamaʼn Dios kye (Gén. 17:24-27). Aju circunsición ok te jun techel yol kyaj bʼant tiʼj tukʼe Abrahán ex qe tyajil qa aqe otoq che jaw jyoʼn te ttnam Dios ex qa at jun tbʼanel kyamiwbʼil tukʼil Jehová.

3. ¿Alkye tten e ok tyajil Abrahán te jun tnam?

3 Jacob, moqa Israel, tbʼi tal tchman Abrahán ok, ex ten 12 tkʼwaʼl Jacob (Gén. 35:10, 22b-26). Tej tbʼet ambʼil, aqeju kabʼlaj tkʼwaʼl Jacob e ok te mambʼaj kye 12 kʼloj tyajil aj Israel (Hech. 7:8). Tuʼnju tzaj waʼyij toj Canaán, xiʼ Jacob ex qe toj tja atz Egipto, atz jatumel taʼtoq jun tkʼwaʼl Jacob aju José tbʼi, aju otoq t-xi qʼoʼn toklen tuʼn Faraón tuʼn t-xi tqʼoʼn kywa xjal ex aju otoq tzʼok qʼoʼn te tkabʼ ajkawil toj Egipto (Gén. 41:39-41; 42:6). Chmet nim kybʼet tkʼwaʼl Jacob ex e ok te «nimku kʼloj xjal», ex e ok te jun tnam (Gén. 48:4; kjawil uʼjit Hechos 7:17).

KLET JUN TNAM

4. ¿Alkye kymod aj Egipto ten kyukʼe tyajil Jacob tnejelku?

4 Junlo kabʼe syent abʼqʼi e ten tiyjil Jacob toj Egipto atz toj jun piẍ txʼotxʼ Gosén tbʼi ex atz ttzi jun aʼ Nilo tbʼi (Gén. 45:9, 10). Toj junlo 100 abʼqʼi e anqʼin aj Israel toj mojbʼabʼil kyukʼe aj Egipto. E anqʼin toj tal kytnam ex e xqʼuqin kyiʼj alumaj. Mintiʼtoq in che xobʼ te Faraón in kawin toj ambʼil aju, tuʼnju ojtzqintoq José tuʼn Faraón ex in tzalaj tiʼj (Gén. 47:1-6). Nya bʼaʼn in che ela xjal xqʼuqil ẍneʼl toj kywitz aj Egipto, noqtzun tuʼnj, xi kynimen aju tzaj tqʼamaʼn Faraón kye ex xiʼ kyqʼoʼn ambʼil kye aj Israel tuʼn kyanqʼin toj Egipto (Gén. 46:31-34).

5, 6. a) ¿Alkye chʼixpubʼil tzaj tiʼj ttnam Dios toj Egipto? b) ¿Alkye tten kyaj anqʼin Moisés, ex tiʼ bʼant tuʼn Jehová tuʼn tklet ttnam?

5 Noqtzun tuʼnj, tzaj jun chʼixpubʼil nimxix kyxol ttnam Dios tuʼnju «te tibʼajxi ok juntl rey tuj Ejipt, mintiʼ ojtzqiʼntoq José tuʼn ex xi tmaʼn kye t-xjalil kyjaʼ: —Kykeʼyinxe; ma chmet kyajlal aj Israel mas ik tzaʼn qe, ex mas at kyipun qwitz. E kubʼtzun jatzʼoʼn aj Israel tuʼn aqʼuntl kyuʼn aj Ejipt. Tuj kʼixkʼoj e ten kyuʼn aj Ejipt, tuʼnju kyuwxix aqʼuntl kubʼ qʼoʼn kyibʼaj tuʼn tbʼant xoqʼl ex loqʼ kyuʼn, ax ikx tuʼn tbʼant kykyaqil wiq aqʼuntl tuj kojbʼil. E ok lajwersin tuʼn tbʼant tkyaqil jlu kyuʼn» (Éx. 1:8, 9, 13, 14).

6 Axpe ikx etz tqʼoʼn Faraón jun kawbʼil atz jatumel tzaj tqʼamaʼn qa iltoq tiʼj tuʼn kykubʼ bʼiyet qe tal qʼa aj kyul itzʼji kykʼwaʼl aj Hebreo (Éx. 1:15, 16). Toj ambʼil lu ul itzʼji Moisés. Tej tikʼ oxe xjaw, el ewin tuʼn ttxuʼ, aju Jokébed tbʼi, ex okx tewan kyxol tqan ajlaj ttzi nimaʼ Nilo. Kanet Moisés tuʼn tmeʼl, moqa tmyal, Faraón ex ok tqʼoʼn te tal. Tnejel, ax tnan Moisés jaw chʼisin te, aju at qʼuqbʼil tkʼuʼj tiʼj Jehová. Tej tchʼiy Moisés, ok te ajbʼel te Jehová (Éx. 2:1-10; Heb. 11:23-25). Tzaj tqʼoʼn Jehová twitz tiʼj yajbʼil in nikʼxtoq kyuʼn aj Israel ex bʼaj t-ximen tuʼn tajbʼen Moisés tuʼn, tuʼn kyetz tiʼn tjaqʼ kykawbʼil aj Egipto (Éx. 2:24, 25; 3:9, 10). Iktzun tten e «klet» tnam lu tuʼn Jehová (Éx. 15:13; kjawil uʼjit Deuteronomio 15:15).

OK JUN TNAM TE TTNAM DIOS

7, 8. ¿Alkye tten e ok tqʼoʼn Jehová ttnam te jun tnam paʼn maj te?

7 Naʼmxtoq kykubʼ tnukʼuʼn Jehová qe aj Israel tuʼn kyok te jun tnam, noqtzun tuʼnj, e jaw tjyoʼn aj Israel tuʼn kyok te ttnam. Kyjuʼtzun, xi tqʼamaʼn Moisés ex Aarón jlu te Faraón: «Ate Qmane [‹Jehová›, TNM] ex Qdiose, aqoʼye aj Israel, in tmaʼn teya kyjaʼ: Che ttzoqpintza qe xjal etzan wuʼne, tuʼn kyikʼsan ninqʼij te nimbʼil weye tuj tzqij txʼotxʼ» (Éx. 5:1).

8 Noqtzun tuʼnj, nya tajtoq Faraón tuʼn kyex ttzaqpiʼn aj Israel. Tuʼntzunju, tzaj tqʼoʼn Jehová lajaj kʼixbʼisabʼil kyibʼaj aj Egipto ex yajxitl, kyim Faraón kyukʼex t-soldad toj mar Rojo (Éx. 15:1-4). Tej tikʼ chʼixmi oxe xjaw, kyaj bʼant tiʼj tyol Jehová kyukʼe aj Israel twiʼ witz Sinaí tbʼi ex xi ttziyen jlu kye: «Qa ma chinx kynimane tuj tkyaqil, ex qa ma japun kyuʼne aju yol kyaj bʼant tiʼj wuʼne kyukʼile, che okeltzune te jun kʼloj xjal etzan wuʼne kyxol kykyaqil nasyon, [...] ex che okele te jun kʼloj xjal paʼmaj te weye» (Éx. 19:5, 6).

9, 10. a) Ik tzeʼn in tzaj tqʼamaʼn Deuteronomio 4:5-8, ¿alkye tten e ok aj Israel tuʼn Ley te junxitl tnam kywitz txqantl tnam? b) ¿Alkye tten kubʼ kyyekʼun aj Israel qa e ok te «jun kʼloj xjal paʼmaj» te Jehová?

9 Toj nim syent abʼqʼi, aqeju wibʼaj toj jun ja kyxol tmajen Jehová in che ajbʼen te jun ajkawil, te jun jwes ex te jun pal. Ax jlu bʼant kyuʼn aj Israel tej kypon toj Egipto ex tej naʼmxtoq kyok qʼoʼn te majen (Gén. 8:20; 18:19; Job 1:4, 5). Ajbʼen Moisés tuʼn Jehová tuʼn ttzaj tqʼoʼn qe tley kye aj Israel ex aqe ley lu che ajbʼeltoq tuʼn Jehová tuʼn kyok aj Israel te junxtl tnam kywitz txqantl tnam (kjawil uʼjit Deuteronomio 4:5-8; Sal. 147:19, 20). Tzaj tqʼamaʼn Ley tuʼn kyel paʼn pal tiʼj txqantl aqʼuntl toj tnam ex tuʼn kyjaw jyoʼn qe jwes kyxol «tij xjal», aqeju iltoq tiʼj tuʼn kyxi nimet tuʼnju at kyojtzqibʼil ex tuʼnju at kynabʼil (Deut. 25:7, 8). Ajbʼen Ley tuʼn Jehová tuʼn t-xi tqʼamaʼn kye aj Israel alkyetoq tten tuʼn kyajbʼen te ex alkyetoq tten tuʼn kyanqʼin tkyaqil qʼij.

10 Tej chʼixtoq kyokx aj Israel toj Txʼotxʼ Tziyen Maj, xi tnaʼn Jehová juntl maj qe tkawbʼil kye, tej t-xi tqʼamaʼn Moisés jlu: «Ax ikx ma tzaj tmaʼn Qman kyeye jaʼlo, qa aqeye aj Israel jun kʼloj xjal etzan tuʼn ex oʼkx tekuxix ik tzaʼnx o tzaj ttziyan kyeye, ex ma tma tuʼn kyjapun kykyaqil qe tmandamyent kyuʼne. Tuʼn Qman che okel qʼoʼne te jun nasyon maʼxix toklen kywitz qe mastl nasyon o che bʼant tuʼn, tuʼntzun kyjaw nimsaʼne, tuʼn kyyolin xjal bʼaʼn kyiʼje, ex tuʼn tten nimbʼil kyeye; ex che okele te jun kʼloj xjal paʼmaj tuʼn kyajbʼene oʼkx te» (Deut. 26:18, 19).

JAKUTOQ CHE AJBʼEN QEJU NYA AJ ISRAEL TE DIOS JUNX KYUKʼE AJ ISRAEL

11-13. a) ¿Alkyeqe ok kymojbʼan kyibʼ tukʼe ttnam Dios? b) ¿Tiʼ iltoq tiʼj tuʼn tbʼant tuʼn jun xjal nya aj Israel qa taj tuʼn tajbʼen te Jehová?

11 Aqe aj Israel e jaw tjyoʼn Jehová tuʼn kyok te ttnam twitz Txʼotxʼ, noqtzun tuʼnj, ax ikx xi tqʼoʼn ambʼil kye xjal nya aj Israel tuʼn kynajan kyxol aj Israel. Ik tzeʼn tej kyetz tzaqpiʼn aj Israel toj Egipto, «ax ikx e jeʼtz nimku txkaj xjal kyukʼil», aʼyeju nya aj Israel qe. Kyxol qeju kʼloj xjal lu ateʼtoq aj Egipto (Éx. 12:38). Tej ttzaj qʼoʼn twuqin kʼixbʼisabʼil, at junjun «xi kyniman tyol Qman kyxol qeju attoq kyoklen ttxlaj Faraón» ex e jeʼtz naj kyukʼe aj Israel tej kyetz toj Egipto (Éx. 9:20).

12 Tej chʼixtoq kyikʼx aj Israel toj aʼ Jordán tbʼi tuʼn kyok te tajaw txʼotxʼ Canaán, xi tqʼamaʼn Moisés jlu kye aj Israel: «kykʼujlame qe stranjer xjal», aʼyeju ateʼtoq kyxol (Deut. 10:17-19). Qa attoq jun xjal nya aj Israel tajbʼil tuʼn tjapun ley nim toklen tuʼn, ik tzeʼn qeju Lajaj Kawbʼil xi qʼoʼn te Moisés, xi tqʼamaʼn Jehová kye aj Israel tuʼn t-xi kyqʼoʼn ambʼil te xjal tuʼn tnajan kyxol (Lev. 24:22). At junjun xjal nya aj Israel qe e ok te ajbʼel te Jehová, ex kynaʼ ik tzeʼn tnaʼ Rut, aju te tnam Moab, tej t-xi tqʼamaʼn jlu te Noemí, aju aj Israel: «Aju ttanmiya kʼokel te ntanmiye ex aju Tdiosa kʼokel te Ndiose» (Rut 1:16). Aqeju stranjer xjal lu e ok te judiy tuʼnju xi kyokslaʼn ley tzaj qʼoʼn kye aj Israel, ex kubʼ kysircunsidarin kyibʼ (Éx. 12:48, 49). Tzalaj Jehová tej t-xi tqʼoʼn ambʼil kye tun kyajbʼen te junx tukʼe tnam otoq jaw t-skʼoʼn (Núm. 15:14, 15).

Ok kykʼujlaʼn aj Israel qeju xjal nya aj Israel e najan kyxol (Qʼoʼnka twitza tiʼj taqikʼ 11 a 13)

13 Ax ikx in tzaj tyekʼun aju tnaʼj Dios Salomón qa in tzalajtoq Jehová tuʼn kyajbʼen xjal te aʼyeju nya aj Israel qe. Tej tok jun ninqʼij tuʼn t-xi qʼamet te Jehová qa otoq bʼant tja, xi tqʼamaʼn Salomón jlu toj tnaʼj Dios: «Ax ikx qe stranjer xjal, aqeju mya ax e itzʼj kyxol xjal etzan tuʼna, qa ma che tzaj tuj juntl tnam najchaq tuʼn kyul naʼl tbʼiya tuj ja lu, tuʼnju otoq kybʼi ju tbʼiya maʼxix t-xilen ex tipumala nimxix, bʼiʼx che tzaj tbʼiʼna max tuj kyaʼj, max tuj lugar jatum najliya, ex bʼiʼx tzaj tqʼoʼna tkyaqilju kxel kyqanin teya, tuʼntzun tel kynikʼ kykyaqil nasyon twitz txʼotxʼ tiʼja, ex tuʼntzun tnimanjtza kyuʼn, ik tzaʼn in nimanjtza kyuʼn aj Israel, aqeju etzan tuʼna, ex tuʼn tel kynikʼ tiʼj qa a in tzaj naʼn tbʼiya tuj ja lu, aju ma jaw nbʼinchaʼne» (2 Crón. 6:32, 33). Axpe ikx toj tqʼijlalil Jesús, qa at jun xjal nya aj Israel tajbʼiltoq tuʼn tajbʼen te Jehová, iltoq tiʼj tuʼn tajbʼen te Jehová junx tukʼilju ttnam otoq jaw tjyoʼn (Juan 12:20; Hech. 8:27).

JUN TNAM OK TE TESTIW

14-16. a) ¿Tiquʼn jaku txi qʼamet qa ok tnam Israel te testiw? b) ¿Tiʼ iltoq tiʼj tuʼn tbʼant kyuʼn aj Israel tuʼnju otoq che etz tzaqpiʼn tjaqʼ kykawbʼil aj Egipto tuʼn Jehová?

14 Attoq kye aj Israel Kydios, aju Jehová tbʼi, ax ikx kye xjal attoq kyex kydios. Tuʼntzunju, iltoq tiʼj tuʼn t-xi tzaqʼwet xjel lu: «¿Alke axix tok Dios?». Tej tbʼet ambʼil, toj tqʼijlalil Isaías aju t-sanjel Jehová, tzaj tqʼamaʼn Jehová tuʼn t-xi tzaqʼwet xjelbʼitz lu toj tumel ik tzeʼn in xi tzaqʼweʼn jun xjelbʼil twitz jun jwes. Tqʼama qa tuʼn tel nikʼbʼaj qa ax tok dios qeju kydios xjal, bʼaʼntoq tuʼn ttzaj kyiʼn kytestiw twitz jun jwes. Xi tqʼamaʼn Jehová jlu kye: «Bʼaʼn tuʼn ttzaj kyiʼn testiw tiʼj tuʼn kymante qa ik tten jlu ex tuʼn qbʼinte ex tuʼn tel qnikʼ tiʼj qa ax tok kyyol» (Is. 43:9).

15 Aqeju kydios tnam mintiʼ bʼant tuʼn ttzaj kyyekʼun qa ax tok dios qe. Tuʼnju jun dios qe aʼyeju bʼinchaʼn qe, aʼyeju mintiʼ in bʼant kyyolin ex aʼyeju il tiʼj tuʼn t-xi iqʼin kyuʼn xjal (Is. 46:5-7). Atzunte Jehová xi tqʼamaʼn jlu te ttnam: «Aqeye testiw wiʼje, ex aqeye nmajene e jaw nskʼoʼne tuʼn wojtzqinjtze kyuʼne, tuʼn tok qeʼ kykʼuʼje wiʼje ex tuʼn tel kynikʼe alkye qine. Mi aʼl juntl dios o ten nej nwitze ex mi aʼl juntl ktel te tibʼajxi. Oʼkx qine Dios aju Kymane, mi aʼl juntl jaku che klete tuʼn [...], ax qeye testiw wiʼje» (Is. 43:10-12).

16 Ik tzeʼn jun testiw in xi tqʼamaʼn aju bʼiʼn tuʼn te jun jwes, xi tqʼoʼn Jehová oklenj te ttnam tuʼn tok te ttestiw ex tuʼn t-xi kyqʼamaʼn qa ax tok Dios te. Tqʼama Jehová jlu tiʼj ttnam: «O nbʼinchaye qe xjal lu tuʼn tjaw kynimsaʼn nbʼiye tuʼn kybʼitz» (Is. 43:21). Ok ojtzqiʼn kywitz aj Israel kyuʼn xjal te ttnam Dios. Tuʼnju onin Jehová kyiʼj tuʼn kyetz tzaqpiʼn tjaqʼ kykawbʼil aj Egipto, tajbʼiltoq Jehová tuʼn kynimen aj Israel te tuʼn tkyaqil kykʼuʼj ex tuʼn tjaw nimsaʼn kyuʼn te Kawil kyibʼaj aju Nimxix Toklen tibʼaj tkyaqil. Tqʼama Miqueas, aju t-sanjel Dios, alkye kymod iltoq tiʼj tuʼn tten tej tqʼama jlu: «Maske in che niman qe mastl tnam kye qe kydios, atzun qe, te jumajx qo nimal te Qman [‹Jehová›, TNM] aju Qdios» (Miq. 4:5).

JUN TNAM MI BʼAʼN BʼIʼN

17. ¿Tiquʼn tqʼama Jehová qa otoq che ok aj Israel ik tzeʼn jun tqan uva aju mintiʼ tajbʼen?

17 Noqtzun tuʼnj, bʼisbʼajilxix tuʼnju el kypan kyibʼ aj Israel tiʼj Jehová. E ok ten ajbʼel kye txqantl dios, ik tzeʼn in bʼanttoq kyuʼn txqantl xjal. E ok ten ajbʼel kye dios aʼyeju bʼinchaʼn qe tiʼj tzeʼ ex tiʼj abʼj, ex e ok ten bʼinchal qe altar aju ajbʼen toj nya ax tok okslabʼil. Tej atxtoq jun 800 abʼqʼi tuʼn tul Jesús, kubʼ ttzʼibʼen Oseas jlu: «Ik kyten qe aj Israel ik tzaʼn jun tqan uva nim twitz, pero tej tok nim twitz kyawal, kubʼ kybʼinchaʼn mastl ky-altar [...]. Kabʼe tten kyximbʼetz aj Israel, atzun jaʼlo kxel kychjoʼn kyil» (Os. 10:1, 2). Tej tikʼ jun 150 abʼqʼi yajxitl, ax ikx tqʼama Jeremías jlu tiʼj Israel, tuʼnju mi bʼaʼn che bʼiʼn: «Ik e ok nqʼoʼne ik tzaʼn jun wiʼ tqan uva tbʼanil, e kuʼx wawaʼne ik tzaʼn tqan uva tzajni tiʼj tbʼanil iyaj, pero ma bʼaj kychʼexpun kyibʼe, ex ik ma che oke ik tzaʼn tqan uva at tuj kʼul mintiʼ tajbʼen. ¿Jatum ateʼ qe kydiose e bʼaj kybʼinchane? [...] E kytzaj qa jaku che klete kyuʼn ok ttzaj mya bʼaʼn kyibʼaje». «Aqeye etzan wuʼne, ma tzʼel nim qʼij tikʼlen nnaʼnjtze kyuʼne» (Jer. 2:21, 28, 32).

18, 19. a) Ik tzeʼn tzaj tqʼamaʼn Jehová, ¿alkyetoq tten kjawil tjyoʼn Jehová juntl ttnam twitz Txʼotxʼ? b) ¿Tiʼ kbʼel qxnaqʼtzaʼn toj juntl xnaqʼtzbʼil?

18 Ok tnam Israel ik tzaʼn jun tqan uva aju el nya bʼaʼn twitz tuʼnju mintiʼ e ajbʼen te Jehová toj tumel. Mintiʼ xi kylajoʼn tuʼn kyok te ttestiw Jehová tuʼnju e ok ten kʼulil kywitz tilbʼilal. Kyjuʼtzun, tej tul Jesús, xi tqʼamaʼn jlu kye nya bʼaʼn nejenel kye judiy: «Kʼelel qʼiʼn kyoklene tuʼn miʼn kyokxe tuj tkawbʼil Dios, ex kxel tqʼoʼn Dios kyoklen juntl kʼloj xjal, tuʼn t-xi kyqʼoʼn chʼin twitz awal teju tajaw awal» (Mat. 21:43). Oʼkx aju kjawiltoq jyoʼn tuʼn Jehová jakutoq tzʼok toj tajlal akʼaj tnam, toj juntl yol, aqeju axix tok aj Israel qe ex etzan qe tuʼn Dios. Jakutoq kyaj bʼant tiʼj «jun akʼaj yol» tuʼn Jehová kyukʼil. Tqʼama Jehová jlu kyiʼj: «Aqine chin okel te Kydios, atzun kye che okel te jun tnam etzan wuʼne» (Jer. 31:31-33).

19 Kukx o ten t-ximbʼetz Jehová tuʼn tten ttnam tzalu twitz Txʼotxʼ ex tuʼn tjaw nimsaʼn kyuʼn. Tuʼntzunju, axpe ikx tej tel kypan kyibʼ aj Israel tiʼj Jehová, jaw tjyoʼn Jehová juntl kʼloj xjal aju ok te aj Israel axix tok ex etzan tuʼn tuʼntzun tok te ttnam toj tnejel syent abʼqʼi. Noqtzun tuʼnj, ¿alkyetzun ttnam Dios toj ambʼil jaʼlo? ¿Alkye tten jaku che kanet quʼn aʼyeju axix tok ojtzqiʼn kywitz qa in che ajbʼen te Dios? Qo xnaqʼtzal tiʼj jlu toj juntl xnaqʼtzbʼil tzul.