Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

‘Kombeddi Dong Wudoko Jo pa Lubanga’

‘Kombeddi Dong Wudoko Jo pa Lubanga’

“Yam onongo pe wubedo dano pa Lubanga, ento kombeddi dong wudoko jone.”​—1 PET. 2:10.

1, 2. Alokaloka ango mutimme i Pentekote 33 K.M., dok angagi ma gudoko lumemba me rok manyen pa Jehovah? (Nen cal ma tye i pot karatac man.)

 PENTEKOTE 33 K.M., obedo nino ma pire tek adada i tekwaro pa jo pa Jehovah i lobo kany. Man aye nino ma alokaloka madit otimme iye. I nino meno, Jehovah otiyo ki cwiny maleng me cako rok manyen​—Icrael me cwiny, “jo [Icrael] pa Lubanga.” (Gal. 6:16) Pi tyen mukwongo, nicakke wa i kare pa Abraim, lirre onongo pe dong bibedo gin ma nyuto jo pa Lubanga. Ma lubbe ki ngat acel acel ma tye i kin rok meno manyen-ni, Paulo ocoyo ni: “Lirre me ada aye lirre ma dano bedo kwede ki i cwinye, ma en aye tic pa cwiny maleng.”​—Rom. 2:29.

2 Jo ma gukwongo bedo lumemba me rok manyen pa Lubanga-ni aye lukwena ki dong lupwonye mukene mia acel ki wiye ma gurwatte kacel i rum mo acel ma tye malo i Jerucalem. (Tic 1:12-15) Jo magi kionyo cwiny maleng i komgi ci gudoko lutino pa Lubanga. (Rom. 8:15, 16; 2 Kor. 1:21) Man nyuto ni Jehovah ojolo gityer pa Kricito dok oleyo ka wang gicikke me Cik ki gicikke manyen. (Luka 22:20; kwan Jo Ibru 9:15.) Pi meno, lupwonnye magi gudoko lumemba me rok manyen, jo manyen pa Jehovah. Cwiny maleng okonyogi me tito kwena i leb mapat pat ma Lujudaya ki jo ma gulokke i dini pa Lujudaya giloko. Jo magi gubino i Jerucalem ki i kabedo ducu ma tye ite Ker pa Luroma wek gikwer Nino Madit me Kwero Agikki Cabit Abiro nyo Kwero Ecuban me Cabit Abiro. Gin guwinyo dok guniang i lebgi “tic madito me twero pa Lubanga” ma Lukricitayo ma kiwirogi ki cwiny maleng gutito.​—Tic 2:1-11.

JO MANYEN PA LUBANGA

3-5. (a) Gin ango ma Petero otito bot Lujudaya i nino me Pentekote? (b) Rok manyen me Icrael me cwiny obedo ka dongo nining i kare ma pud ocakke acaka?

3 Jehovah otiyo ki lakwena Petero me yabo yo bot Lujudaya ki jo ma gulokke i dini pa Lujudaya wek gudok lumemba me rok man manyen-ni, kacokke pa Lukricitayo. I nino me Pentekote, Petero otito ka maleng bot Lujudaya ni omyero guye Yecu, laco ma gin ‘guguro i kom yat’ pien “Lubanga otyeko keto en me bedo Rwot [ki] dok Kricito.” I kare ma lwak gupenyo gin ma myero gitim, Petero ogamo ni: “Wungut, gibatijawu ngat acel acel ki i kinwu i nying Yecu Kricito, wek Lubanga owek balwu; ci wubilimo mot me cwiny maleng.” (Tic 2:22, 23, 36-38) I nino meno, dano 3,000 gunongo batija ci kimedogi i rok manyen ma en aye Icrael me cwiny. (Tic 2:41) I ngeye, lukwena gubedo ka tito kwena ki mit kom ma man onyako nyige adada. (Tic 6:7) Wel dano me rok manyen-ni obedo ka dongo.

4 Lacen, tic me tito kwena oo wa i Camaria kun bene kelo adwogi maber. Pilipo, latit lok me kwena maber-ri obatija dano mapol, ento gin pe gunongo cwiny maleng cutcut. Lukiko madit ma i Jerucalem ocwalo Petero gin ki Jon bot jo ma kibatijagi i Camaria-ni wek ‘guket cinggi i komgi, ci gulimo cwiny maleng.’ (Tic 8:5, 6, 14-17) Pi meno, jo me Camaria magi bene kiwirogi ki cwiny maleng ci gudoko lumemba me Icrael me cwiny.

Petero otito kwena bot Kornelio ki jo me ode (Nen paragraf me 5)

5 I mwaka 36 K.M., Jehovah dok aye otiyo ki Petero me yabo yo bot jo mukene me doko lumemba me rok manyen-ni, Icrael me cwiny. Man otimme i kare ma Petero otito kwena bot ladit wi mony miya acel pa jo Roma ma nyinge Kornelio kacel ki wadine ki bene lureme. (Tic 10:22, 24, 34, 35) Baibul wacci: “I kare ma Petero pud tye ka loko lok . . . , cwiny maleng opye i kom jo ducu ma gubedo ka winyo lokke. Lujudaya ma guye Yecu ma onongo gubino ki Petero guuro mada pien mot me cwiny maleng dong gionyo wa i kom Lurok.” (Tic 10:44, 45) Nicakke i kare meno, lurok ma pe kilirogi gucako doko lumemba me Icrael me cwiny.

“LWAK MA GILWONGO KI NYINGE”

6, 7. Gin ango ma lumemba me rok manyen-ni gutimo macalo ‘lwak ma gilwongo ki nying Jehovah?’

6 I cokke pa lukiko madit i cencwari me acel i 49 K.M., lapwonnye Yakobo owaco ni: “Cimeon [Petero] dong otito kit ma Lubanga okwongo nyuto kwede ni eparo pi Lurok kun okwanyo ki i kingi lwak ma gilwongo ki nyinge.” (Tic 15:14) Lujudaya kacel ki lurok onongo gibibedo i rok man manyen-ni ma kilwongogi ki nying Jehovah. (Rom. 11:25, 26a) Lacen, Petero ocoyo ni: “Yam onongo pe wubedo dano pa Lubanga, ento kombeddi dong wudoko jone.” Petero otito tic pa rok man manyen-ni ni: “Wun wubedo rok ma giyero, ajwagi pa kabaka [“luker ma lulamdog,” NW], rok maleng, jo pa Lubanga kikome, wek wutit pi tic me deyo pa ngat ma olwongowu nia ki i piny macol wek wudony i lengone me aura.” (1 Pet. 2:9, 10) Onongo myero gumi pak bot Jehovah, Ngat ma Loyo Polo ki Lobo kun gitito nyinge i dye lwak ki tekcwiny.

7 Jehovah onongo dong tye ka tic ki rok manyen me Icrael me cwiny kun bene lwongogi ni: “Gin rok ma an aye acweyogi pira kena, wek guwer wer me paka.” (Ic. 43:21) Gutito ki tekcwiny ni Jehovah keken aye Lubanga me ada ki dok bene ni lubange mukene-ni ducu gubedo lubange me goba. (1 Tec. 1:9) Gin gumiyo caden i kom Jehovah kacel ki Yecu “i Jerucalem ki i Judaya ducu ki i Camaria, wa i agikki lobo ducu.”​—Tic 1:8; Kol. 1:23.

8. Gin ango ma lakwena Paulo owaco me ciko jo pa Lubanga i cencwari me acel?

8 Lakwena Paulo obedo ngat acel ma cwinye tek i kin ‘lwak ma kilwongogi ki nying Jehovah’ i cencwari me acel. En otito ki tekcwiny ni Jehovah keken aye tye ki twero me loc i kare ma ocung tye ka lok i nyim lukamfiri, kun waco ni, “Lubanga ma yam ocweyo lobo ki jami ducu ma tye iye-ni, en aye Rwot me polo ki lobo.” (Tic 17:18, 23-25) I agikki me ticce macalo lamiconari, Paulo ociko jo ma kilwongogi ki nying Lubanga ni: “Angeyo ni ka apokke woko kwedwu, orudi mager bidonyo i kinwu ci pe gibitimo kica bot romi. Dok i kin wun kikomwu bene bia iye jo ma gibiloko lok ma ngako dano ci gibwolo lupwonnye miyo gilubo korgi.” (Tic 20:29, 30) I agikki me cencwari me acel, jo mungak onongo dong gitye mapol.​—1 Jon 2:18, 19.

9. Gin ango ma otimme i kom ‘lwak ma gilwongogi ki nying Jehovah’ i nge to pa lukwena?

9 I nge to pa lukwena, jo mungak gunya mapol ata ma man onywalo dini pa Lukricitayo ata-ni. Ma ka bedo ‘lwak ma gilwongogi ki nying Jehovah,’ jo mungak bene gukwanyo wa nying Lubanga woko ki Baibulgi. Gin gikwero kwer pa lukamfiri dok pe giketo deyo i kom Lubanga pienni gipwonyo pwony ma pe jenge i Ginacoya dok gidonyo i lweny kacel ki tim tarwang. Pi cencwari mapol, Jehovah onongo tye ki nyig jo mogo manok ma gilugen i lobo ento dulle ma “gilwongo ki nyinge” onongo pe.

GINYWALO ROK MANYEN

10, 11. (a) Gin ango ma Yecu owaco i carolokke i kom kal ki doo? (b) Carolok pa Yecu-ni ocobbe nining i nge 1914, dok adwogine obedo ningo?

10 I carolokke ma omiyo i kom kal ki doo, Yecu otito ni jo mungak gibiweko piny bibedo macol i yo me cwiny. En owaco ni “i kare ma dano dong gubuto woko,” Larac-ci bicoyo doo i poto ma Wod pa dano ocoyo iye kal. Gin ducu bidongo kacel nio wa i kare me “agikki piny.” Yecu otito ni “kodi mabeco” cung pi “litino me ker pa Lubanga” ki dok “doo” cung pi “litino pa Larac[-ci].” I kare me agikki, Wod pa dano bicwalo “lutic” ma gin aye lumalaika me poko kin jo ma gicung pi kal ki i kom doo. Ci dong lumalaika bicoko litino me Ker pa Lubanga. (Mat. 13:24-30, 36-43) Man otimme nining, ki dok oyabo yo pi Lubanga me bedo ki jone i lobo kany nining?

11 Kare me “agikki piny” ocakke i 1914. I kare ma lweny ocakke i mwaka meno, Lukricitayo alip manok ma kiwirogi, ma gin aye “litino me ker pa Lubanga” onongo pud gitye opii me pwony goba pa Babilon madit. I 1919, Jehovah olarogi, kun keto apokapoka ma nen ka maleng i kingi ki “doo” nyo jo ma giporo bedo Lukricitayo. En ocoko “litino me ker[-re]” kun ketogi i te dul acel macalo lwakke, me cobo lok ma yam lanebi Icaya ocoyo ni, “Gibinywalo lobo i nino acel keken? Dok bene gitwero nywalo rok kulu i dakika mo manok keken? Pien i kare ma arem pud ocakke acaka i kom Cion, cutcut en onywalo litino awobene woko.” (Ic. 66:8) Cion, ma cung pi lumalaika pa Jehovah-ni ‘onywal’ i kare ma rok manyen pa Lukricitayo ma kiwirogi ocakke i lobo kany.

12. Jo ma kiwirogi gunyuto nining ni gipore me ‘lwonge ki nying Jehovah’ i kareni?

12 Calo Lukricitayo macon, “litino me Ker” ma kiwirogi onongo myero gubed lucaden pa Jehovah. (Kwan Icaya 43:1, 10, 11.) Pi meno, onongo gibibedo pat i yo me kwogi macalo Lukricitayo ki dok bene i tito “lok man me kwena maber me ker pa Lubanga . . . me bedo caden bot rok ducu.” (Mat. 24:14; Pil. 2:15) I timo man, gukonyo dano milion mapol me bedo ki wat maber ki Jehovah.​—Kwan Daniel 12:3.

“WEK WANYWAK WOT KWEDI”

13, 14. Gin ango ma jo ma gipe i kin Icrael me cwiny myero gutim ka gimito woro ki dok tic pi Jehovah, dok lunebi gutito man nining?

13 I pwony mukato-ni, waneno ni Jehovah onongo jolo woro pa lurok ka guwore kacel ki jone. (1 Luker 8: 41-43) I kareni bene, jo ma gipe i kin Icrael me cwiny myero gubed kacel ki jo pa Jehovah, “litino me ker pa Lubanga”​—Lucaden ma kiwirogi pa Jehovah.

14 Lunebi aryo gutito wacon pi kit ma dano mapol bibedo ka bino kwede ka woro Jehovah kacel ki jone i kare man me agikki-ni. Lanebi Icaya owacci: “Lwak lurok mapol gibibino gibiwacci, ‘Wubin, waitu i wi got pa Rwot [Jehovah], i ot pa Lubanga pa Yakobo; wek en opwonywa kit mere, ka wek walub yo mere.’ Pien cik bia ki i Cion, lok pa Rwot [Jehovah] bia ki i Jerucalem.” (Ic. 2:2, 3) Lanebi Jekaria bene otito ni “rok mapol ki rok matego gibibino i Jerucalem ka yenyo Rwot [Jehovah] me mony ki me lego kica bote.” En oporogi ki “jo apar ma gua ki i lwak rok ma lebgi patpat” ma gibimako dog kanyi pa Icrael me cwiny kun giwacci: “Wek wanywak wot kwedi, pien wawinyo ni Lubanga tye kwedwu.”​—Jek. 8:20-23.

15. Tic ango ma “romi mukene[-ni]” ‘giwoto’ ka timone kacel ki Icrael me cwiny?

15 “Romi mukene[-ni]” ‘giwoto kacel’ ki Icrael me cwiny i tic me tito kwena maber me Ker pa Lubanga. (Mar. 13:10) Gidoko jo pa Lubanga, “lwak acel” kacel ki jo ma kiwirogi i te loc pa “lakwat maber” Kricito Yecu.​—Kwan Jon 10:14-16.

NONG GWOK I KIN JO PA JEHOVAH

16. Jehovah bikelo bute me agikki me “twon can madit atika[-ni]” nining?

16 I nge jwero Babilon Madit, kibioto lweny i kom jo pa Jehovah, dok i kare meno wabimito gwok pa Jehovah. Kit macalo meno bibedo bute me agikki me “twon can madit atika[-ni],”Jehovah aye bimoko cawa ma jami magi me aura-ni bitimme iye. (Mat. 24:21; Ejek. 38:2-4) I kare meno, Gog bioto lweny i kom jo pa Jehovah ma “yam gicokogi ki i kin lurok mapatpat.” (Ejek. 38:10-12) Ka meno otimme, Jehovah bilaro jone kun lwenyo i kom Gog kacel dul monnye. Jehovah bimoko twero me locce ki dok bilonyo nyinge, pien en owaco ni: “Abinyuto bot lwak me rok ducu . . . wek gungeya. Man bimiyo gingeyo ni an aye a Rwot [Jehovah].”​—Ejek. 38:18-23.

I kare me “twon can madit atika[-ni],” omyero wabed cok ki kacokkewa (Nen paragraf me 16-18)

17, 18. (a) Jo pa Jehovah gibinongo tira ango ka Gog ocako lweny i komgi? (b) Ka wamito ni Jehovah ogwokwa, ngo ma omyero watim?

17 Ka Gog ocako lweny, Jehovah biwaco ki luticce ni: “Wubin, wun jona, wudony i kicikawu, ka wulor doggola woko; kong wukanne kunnu pi kare mo manoknok, nio wang ma akemo pa Rwot [Jehovah] dong okato.” (Ic. 26:20) I kare meno, Jehovah biminiwa tira ma bilaro kwowa, ki dok ‘kicika’ nen calo cung pi kacokkewa mapat pat.

18 Ka wamito ni Jehovah ogwokwa i kare me twon can madit atika-ni, omyero waye ni Jehovah tye ki jone i lobo kany i kacokke mapat pat. Omyero wamedde ki bedo kacel kwedgi dok wabed cok ki kacokkewa mapatpat. Calo laco Jabuli, myero walok ki cwinywa ducu ni: “Lar a ki bot Rwot [Jehovah]; mi gummi obed i kom joni!”​—Jab. 3:8.