Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

‘La Yaŋ Nilaŋ mi La Sɔla Sina Pɛŋgoo’

‘La Yaŋ Nilaŋ mi La Sɔla Sina Pɛŋgoo’

“Nya kpou la yaŋ nilaŋ o nyɛ ya cho nya dimul lo le mi la sɔla sina pɛŋgoo.”—MAK. 7:14.

1, 2. Le yɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ kɛɛ yɛ sinaa pɛŋgu suɛi Chiisu wa dimioo ve?

MI WAŊNDO tuei lepum waŋndo suɛi o ndu lo. Mbo sina pɛŋ diomnde wana koŋ. Kɛ ɔɔ tɔnɔ o sɔla wo, te o bii nyɛ wana koŋ cho dimioo wo bila le? (Kɔl. Tasoo 14:9) Lende koni, mi waŋnda o waalaŋ niŋ tuɛi Chiisu suɛi. Lepum pɛŋ, o sɔɔŋ ndaŋ maŋgalaŋ niŋ o wa suɛi ni. Kɛ a koŋ kpou, o cho nda kpede le sina nyɛ o wa dimioo wo pɛŋgu le. Le saboo hoo Chiisu dimul wanaa wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ wa ni aa, “Nya kpou la yaŋ ya nilaŋ o nyɛ ya I cho nya dimul lo le mi la sɔla sina pɛŋgoo.”—Mak. 7:14.

2 Le yɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ kɛɛ yɛ sina pɛŋgu suɛi Chiisu wa dimioo ve? Yiyaŋnda wɔɔŋndaŋ apum ndaa nɔ ni, nduyɛ ma kinda kɔlta ndalaŋ kpiŋ. Mi Chiisu dimi a wanaa suu waa naa okɔɔ aa, “La chaa bɔɔ kafɛilaŋ nuuviaa le savala Mɛlɛkalaŋ kiɔɔ, le hali kpeŋ mi la manda kaa nyaa.” (Mak. 7:9) Waŋnda haa kindiŋ kposoŋ le sinaa suɛi Chiisu wa dimioo ve pɛŋgu le. Ndaa yeema ma siŋga kaala ndalaŋ, a yiyaŋnda ndalaŋ te. Kɛlɛŋgaa nila ndalaŋ la wa tueiyɔɔ, kɛ kɔlta ndalaŋ la wa la kindaa kpiŋ! (Nuawɔ Maatiu 13:13-15.) Vɛɛ naŋ looku yɛ miŋ sina te kɔlta naalaŋ la cho pɛ la kumbiaa le tɔnɔɔ sɔlaa o sɔɔŋ Chiisu pɛɛku woŋ niŋ?

MƐƐ NAŊ SƆLA TƆNƆƆ O PƐƐKU CHIISOO NIŊ YƐ

3. Le yɛɛ buɛiyaa Chiisuaa sina yɛ sɔɔŋ Chiisu dimi woŋ pɛŋgu?

3 Ŋ nɔ miŋ tol tamasi buɛiyaa tuisiaŋaa Chiisuaa kɔɔli. Mbo dimi a nda okɔɔ aa, “Nyaaloo cho le nya, kanifuule hɔlta nyalaŋ la cha. Nduyɛ, nila nyalaŋ la tuɛi suɛi.” (Mat. 13:16, NW) Le yɛɛ nda nda sina yɛ nyɛ Chiisu wa dimioo wo pɛŋgu, mbo hiau acheleŋnda? I tasei, ndaa nɔ yeemɛi le Chiisu nyuuniaa, nduyɛ le yaasiaa ma sina pɛŋgu sɔɔŋ o wa dimioo woŋ. (Mat. 13:36; Mak. 7:17) O diiŋ ndɔɔ, ndaa nɔ vɛlɛ yeemɛi le hiouwɔɔ lachioo tosaa a nyɛ nda chɛl o kɔlta ndalaŋ niŋndo. (Nuawɔ Maatiu 13:11, 12.) O yaa ndɔɔ, o cho ko le ndapila le ndaa yeema ma soliŋ kpeku nyɛ nda tuei, nduyɛ ma sina pɛŋgu wo le, kɛ a wa vɛlɛ kindiŋndo le acheleŋnda malaa.—Mat. 13:51, 52.

4. Nyɛm sala yaa kuɛɛ yeemaŋ yɛ le sinaa talela Chiisu laŋ pɛŋgu?

4 Te ŋ yeema pɛ miŋ sina talela Chiisu dimi laŋ pɛŋgu, ŋ nɔ miŋ tol tamasi buɛiyaa nduaa laalaŋnda kɔɔli. Ŋ nɔ miŋ tosa nyɔɔŋ sala yaa. I tasei, ŋ nɔ miŋ chua teleŋndo le pɛɛkoo, nduyɛ miŋ yiyaŋ o sɔɔŋ Chiisu dimi woŋ choo. Le hei tosaa, ŋ nɔ miŋ yaasiaa, nduyɛ miŋ nyuna nyunala sɔvɛlaŋ. Hei ke naa kɔlkaloo. (Tal. 2:4, 5, NW) O diiŋ ndɔɔ, ŋ nɔ miŋ che mɛɛ kɔlkalu naŋ sɔla koŋ ndo chɛlaŋ a nyɛ naŋ sina niŋndo yɛ, a tɔnɔ naŋ cho sɔlaa o ndu niŋndo. Keŋ tosa miŋ sɔla sina pɛŋgoo. (Tal. 2:2, 3, NW) O mɛɛlaa kpɔŋ, ŋ nɔ miŋ soliŋ nyɛ naŋ pɛɛku wo kpeku, miŋ dɔu ndu o wali niŋ o yoomu naa niŋ. Hoo chɔm ni maa ŋ nɔ taasioo.Tal. 2:6, 7, NW.

5. Chɔmndɔ tamaseliiyo le sinaa teŋgeŋ cho kɔlkaloo, sina pɛŋgoo, a taasioo tɛɛŋndo.

5 Ɔɔ teŋgeŋ cho kɔlkaloo, sina pɛŋgoo, a taasioo tɛɛŋndo? Ŋ tuuwɔ ndi naa, a cho isisi o bilioo tɛɛŋ, mi nyɛ nyaanaŋndo wa num hinullo. O tasoo, kɔlkaloo cho num mala le sinaa maa nyɛ nyaanaŋndo cho hunɔɔ. O diiŋ ndɔɔ, sina pɛŋgoo cho tosa ma sina maa, te a lo isisi o fondaŋ koŋ pɛ, nyɛ nyaanaŋ koŋ cho num kundɔɔ! O yaa ndɔɔ, taasioo cho num mala ma huulu chuliaŋ o nɛiyo daŋgala! Le saboo hoo Baabuiyo kindila ni maa, “ŋ nɔ miŋ saa taasioo kpiŋ.” Ndu tosa ni miŋ wa yoomu!—Tal. 3:21, 22, NW; Tim. Tasoo 4:16.

6. Nyunala hiɔɔlu la kuɛɛ naŋ cho yɛ muli te ŋ wa pɛ talela ŋɔmmɛu Chiisu dimi laŋ yaasiaa? (Tofa  kɔfoo o peele 10 choo)

6 O buŋgɛi hei niŋ, a i cho lachi ve, ŋ cho yaasiaa talela Chiisu dimi laŋ la ŋɔmmɛu. Nduyɛ o kɛ kɛ cho naa mala miŋ muli nyunalaŋ ndaŋ. Yɛɛ tale koŋ o sim yɛ? (Hoo mala naa miŋ sɔla kɔlkaloo.) Le sabu yɛɛ Chiisu soliŋ yɛ tale koŋ kpeku? (Hoo mala naa miŋ sɔla sina pɛŋgoo.) Vɛɛ naŋ soliŋ yɛ nyɛ o dimi o tale koŋ niŋndo kpeku le mbo mala naa, a acheleŋnda? (Hoo cho taasioo ni.) O mɛɛlaa kpɔŋ, yɛɛ tale koŋ pɛɛku yɛ naa a Chɛhowa nda Chiisu okɔɔ?

KULII MƆSTAA (MOUTARDE) VE

7. Yɛɛ tale kulii mɔstaa ve sim yɛ?

7 Nuawɔ Maatiu 13:31, 32. Yɛɛ tale Chiisu dimi a kulii mɔstaa ve wo sim yɛ? Kulii keŋ sim le yooŋgu kɛndɛ leMasa Mɛlɛka cho dimiŋndo wo, a fulamakɔɔli ndɔɔ, ndu cho yɛ kunda leKilisiɔŋndo ni. Mɛɛ “kulii mɔstaa ve mɛsɛla mii hiau kululaŋ kpou yɛ,” lende koni kunda leKilisiɔŋndo kanduŋ o pɔmbɔ ni, o wɔsi 33 niŋ boondii Chiisu ve. Kɛ mɛɛ wɔsioŋ hiou nyɛɛmbɔ, chɔ chɔ mi kunda leKilisiɔŋndo simnuŋ o bɛndu. Mbo pɛŋgɛlaŋ wana ve bɛɛ ndi kɔl te. (Kol. 1:23) Hiouwɔɔ lachioo hoo cho suɛi tɔnɔ bɛndu. Kanifuule mi Chiisu dimul naa maa, “youwa bɛɛ ma huŋ taŋgul waaŋnde o lɛuwuŋ ndɔŋ choo.” Youwa haa sim lewundu wanaa landuŋ kɔl le sɔɔŋ cho a Mɛlɛka okɔɔ woŋ nda ni, ma wa wunduaŋ, a naa lɔlaa nuuviaa o kunda leKilisiɔŋndo niŋ.—Tuuwɔ Ɛsikiɛ 17:23, NW.

8. Le yɛɛ Chiisu soliŋ yɛ tale kulii mɔstaa ve kpeku?

8 Le yɛɛ Chiisu soliŋ yɛ taloo hoo kpeku? O soliŋ kulii mɔstaa cho hei hindɔɔ o kaamaa bɛndoo niŋnde kpeku le tuuwo mɛɛ Masale Mɛlɛkaleŋ le nɔ kpaaya le pɛŋgɛlaŋndo, mandaa, vɛlɛ a simultaŋ kpou tiuwo ba yɛ. Kanduŋ a wɔsi 1914, hindɔɔ kɔɔna Mɛlɛkaa o lɛŋndeŋ choo cho wo cho suɛi kɔndɔfili bɛndu. (Ais. 60:22, NW) Wanaa cho kɔɔna koŋ holnɔŋndo wa cho manda iMɛlɛkayaa tueiyɔɔ yeela o hɔbɛi. (Tal. 2:7; Ais. 32:1, 2, NW) Le handɔɔ lechoo, wali leMasa cho hoo pɛŋgɛlaŋndo wo kpeenuŋ te, nduyɛ o cho simultaŋ kpou hiɔlɔŋndo.—Ais. 54:17, NW.

9. (a) Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o tale Chiisoo niŋ a kulii mɔstaa ve okɔɔ? (b) Yɛɛ hei pɛɛku yɛ naa a Chɛhowa nda Chiisu okɔɔ?

9 Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o tale kulii mɔstaa ve niŋ? Kɛlɛŋgaa miŋ wa o fonda Seiyaa Chɛhowaa cho nyɛɛmbɔ wo, ɔɔ lepum ŋ keleŋa fulamakɔɔlioo chɔ o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ te. Kɛ te ŋ sina pɛ maa Masale Mɛlɛkaleŋ le tiuba simultaŋ kpou chɔulaba, keŋ mala naa miŋ biunuŋ. Le tamaseliiyo, mɛɛ Ŋgɔɔ Ɛduiŋ Skinner fuuluu Iŋdiaa o wɔsi 1926 niŋ, Seiyaa Chɛhowaa nyɛɛmbɔ koni wa o lɛŋnde leŋ niŋ ni. O kandɔŋndo, hiouwɔɔ lachioo wa bɔɔ lakpasii. Kɛ o wa hiouwɔɔ lachi a yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, nduyɛ o wa chɔɔ mɛɛ yooŋgu leMasaa wa kpɔkɔsilaŋ huuloo yɛ. Suŋ suŋ niŋ, Seiyaa Chɛhowaa hiouwɔɔ 37,000 cho Iŋdiaa ni. Lakaŋ, waŋnda hiouwɔɔ 108,000 chal o bɔŋaŋ Loonuŋ Yaa choo ni. Tofawɔ vɛlɛ tamaselii cheleŋ o chɔm mɛɛ Masale Mɛlɛkaleŋ le cho hiouwɔɔ lachi a pɛŋgɛlaŋndo o kɔndɔfili bɛndoo niŋ yɛ. Wɔsi Ŋgɔɔ Skinner fuuluu Iŋdiaa wo yooŋgu kɛndɔɔ kanduŋ Sambiaa ni. Suŋ suŋ niŋ, wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa 170,000 cho loŋ ni. Nduyɛ, waŋnda 763,915 chal o bɔŋaŋ Loonuŋ Yaa choo ni o wɔsi 2013 niŋ. Hoo chɔm maa o ŋwaŋ 18 kɛ kɛ tɛɛŋ o Sambiaa niŋ, waŋndo opilɛ hiŋ o bɔŋaŋ koŋ ni. Nuawɔ hiouwɔɔ lachi kɛndɛ bɛndu se!

YIISIIYO

10. Yɛɛ taloo a yiisiiyo okɔɔ sim yɛ?

10 Nuawɔ Maatiu 13:33. Yɛɛ tale Chiisu dimi a yiisiiyo okɔɔ wo sim yɛ? Taloo hoo sim vɛlɛ le yooŋgu kɛndɛ leMasaa, a fulamakɔɔli ndɔɔ. “Kolo beedii lindaa koŋ kpede” sim le yooŋgu kɛndɛ leMasa cho pɛŋgɛlaŋndo o kaalaŋ niŋ kpou wo. Te kulii mɔstaa ve wa pɛ hindɔɔ, miŋ che kpendekele. Kɛ yiisiiyo ndu, ŋ chi mɛɛ o tosa mi kolo beediiyo hindu pɔfuu yɛ le. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ naŋ cha walaŋ nyɛ yɔŋnɔŋndo ni.

11. Le sabu yɛɛ Chiisu soliŋ yɛ tale yiisiiyo kpeku?

11 Le yɛɛ Chiisu soliŋ yɛ taloo hoo kpeku? Chɔmndo o wa ni maa, yooŋgu kɛndɛ leMasaa nɔ kpaayaa le hiouwɔɔ lachi a pɛŋgɛlaŋndo, a waŋnda siŋgaa. Yooŋgu kɛndɔɔ hoo fuuluu niŋ “ba o ba fee o chieeŋndo choo.” (Walta Wa. 1:8) O cho lɔɔlɔɔ le wana cha siŋgaŋnda yooŋgu kɛndɔɔ hoo cho tosaa laŋ te. O tase ndɔɔ, wana chi pɛŋ nyɛ yɔŋnuŋndo le. Kɛ siŋgaŋndo cho yɔŋnɔŋndo kɛsɛ. O cho ko a mɛɛ waŋnda cho kuiyo yɛ le, kɛ kaala wanaa chɛl yooŋgu kɛndɔɔ hoo wa bɛɛ cho siŋgaŋndo.—Luom. 12:2; Ɛfi. 4:22, 23.

12, 13. Chɔmndɔ tamaseliilaŋ mɛɛ wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ hoo cho pɛŋgɛlaŋndo yɛ, a mɛɛ tale yiisiiyo tɛɛsiaa ndi yɛ.

12 Lepum, mɛɛ mi wɔsilaŋ la hiou chalaŋ malaŋ wana cha fulamakɔɔli wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosa o tase ndɔɔ wo. Le tamaseliiyo, pɔnɔɔ a lanɔ pilɛ diolaŋ Filaŋ a Makiti, a cho niŋ wallo o lɛuvii cheleŋnde niŋnda, wa wallo o lɛuve Bilasil o wɔsi 1982 niŋ. Ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ o chiee pɔmbɔ pum niŋ. O pɛɛkula Baabui tase nda sɔla laŋ niŋ, chuaa wa nda tɛɛŋ a chuauwa a hiɔɔlu. Po ndɔ sulaa wa wɔsilaŋ 12 a boondii keŋ. Kɛ ndoo nɔ bɔɔ siɔmbulaŋ. Mi ndoo veŋnuŋ teleŋndaŋ lapum le pɛɛkoo. Mɛɛ nda yɔŋ pɔnɔɔ a lanɔɔ hoo naa cheleŋ, a tiu lɛ ba le nda pɛɛkoo le. Kɛ mɛɛ wɔsilaŋ la hiou 25, ma kua yilɔɔ o chiee koŋ niŋ. Mɛɛ nda miiŋgu, yɛɛ nda komallɛ? Kundaa wa loŋ a wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa 69, a kɔɔfaa lɔɔlɔɔ wa 13. Nduyɛ a wa bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ o Toŋgo sɛnɛiyo niŋ. Kɛ poombɔ lasiɔmbu koŋ yɛ? Bɛndu kɔɔna sɔɔŋ le wanaa chua chilaŋ o kundaa niŋnda o cho niŋ suŋ suŋ ni! O cho ko kpeŋ a yiisii Chiisu soliŋ kpeku o tale ndɔɔ niŋndo. Yooŋgu kɛndɛ leMasaa hoo cho pɛŋgɛlaŋndo kpeekpei, nduyɛ mbo wa yoomula waŋnda siŋgaa. Mi siŋgaŋndo hoo chuu pɔnɔɔ a lanɔ koŋ nyaaloo tau!

13 Ŋ chi kpaaya yooŋgu kɛndɛ leMasaa hoo nɔ le waŋnda siŋgaa wo le. Hei cho yɔŋnɔŋndo o lɛŋii bɔɔbɔɔ niŋ, o bii fau lɛŋii nda kuuna wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ hoo ve. O kendu le mi wana sina fondala yooŋgu kɛndɔɔ hoo fuuluu niŋ o lɛŋii keŋ niŋnda, nduyɛ mi kɔndɔfillo bii naa a fulamakɔɔlioo. Ŋ tofaŋndɔ tamaseliiyo a lɛŋnde Kiuba leŋ. O wɔsi 1910 niŋ, yooŋgu kɛndɔɔ fuuluu loŋ ni. O wɔsi 1913, mi Ŋgɔɔ Lɔɔsɛl kua yilɔɔ loŋ. Kɛ o kandɔŋndo, hiouwɔɔ lachioo wa bɔɔ lakpasii. Kɛ suŋ suŋ niŋ vɛɛ lawaa Kiuba? Waŋnda 96,000 cho niŋ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo loŋ ni. Nduyɛ, waŋnda 229,726 chal o bɔŋaŋ Loonuŋ Yaa choo o wɔsi 2013 niŋ ni. O lɛŋii cho o kuuna bɛŋgu le ve bɛɛ, yooŋgu kɛndɛ leMasaa fuuluu niŋ o fondala bɔɔbɔɔ. Mi Seiyaa cho loŋnda yiyaŋ pɛŋ maa yooŋgu kɛndɔɔ dimiŋ niŋ loŋ tau le. *Ikil. 8:7; 11:5, NW.

14, 15. (a) Tɔnɔ yɛɛ naa kpou sɔla yɛ o tale yiisiiyo hoo niŋ? (b) Yɛɛ hoo pɛɛku yɛ naa a Chɛhowa nda Chiisu okɔɔ?

14 Tɔnɔ yɛɛ naŋ sɔla yɛ o nyɛ Chiisu pɛɛku naa a tale yiisiiyo okɔɔ wo? Te ŋ yiyaŋ pɛ yiŋgoloŋ o nyɛ tale Chiisoo hoo simndo choo, ŋ cho sina maa sabu o sabu cho le miŋ buulaŋ a mɛɛ yooŋgu kɛndɛ leMasaa hoo komal niŋ wanaa tuiyɔ a ndu okɔɔ le wa le. Nyɛ o nyɛ fee cho Chɛhowa o ba bɛŋgu. Kɛ wali yɛɛ naŋ nɔ yɛ le tosaa? Diom Mɛlɛkaa muli aa, “Tɔl tɔlɔɔla numnda yɛ yɛlaŋ idii a ichɔl. Kanifuule, a sina o kpeekpei cho naŋɔɔ wo le. Naapum hoo niŋ te, kɛ mi koŋ naŋ. Kɛlɛŋgaa mi la naŋ dɔɔ kpou a sina le.” (Ikil. 11:6, NW) Kɛ o wa bɛɛ aa lende icho ni, ŋ nɔ miŋ puɛɛnuŋ kposoŋ le piɛileŋ le mi wallo hoo sɔla hiouwɔɔ lachioo le, o bii fau o lɛŋii nda kuuna ndu ve niŋ.—Ɛfi. 6:18-20.

15 Le handɔɔ lechoo, te ŋ ve fulamakɔɔli kɛndɛ chɔ o kandɔŋndo le, ŋ nɔ miŋ tambu kɔl te. Ŋ pɛɛsaŋ kposoŋ “paale wallo hoo kanduŋ o pɔmbɔ wo le.” (Sɛk. 4:10, NW) Lepum, mi fulamakɔɔlioo wanuŋ o hɔbɛi, ŋ ve ndu bɛɛ kɔl pɛŋ te!—Chon. 40:5; Sɛk. 4:7, NW.

WANA LEYULAA A POU BAA KALA CHO O TUWAA LƐŊNDO

16. Yɛɛ tale wana leyulaa, a tale pou baa kala cho o tuvaa lɛŋndo sim yɛ?

16 Nuawɔ Maatiu 13:44-46. Tale Chiisu dimi a wana leyulaa a pou baa kala cho o tuwaa lɛŋndo, yɛɛ o sim yɛ? Boondii Chiisu wa lɛŋ naŋndo, mi wanaa leyulaa nda kuɛ pɔɔli o pee mɛŋma ihɛl pum diolaŋ Iŋdiaŋ Oosiɔŋ le pouta baa kala laŋ nuuviaa. Wana leyulaa o taloo hoo niŋ sim le wanaa nɔ yeemɛi kpeekpeiye wa, a tosa o nɛi o nɛi niŋ le halikpeŋ ma peelu yeemɛi nda nɔ le pɛɛkoo a Mɛlɛka okɔɔ wo. “Pou baa kala bɛndoo” sim le tonya sɔvɛ cho a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ wo. Mɛɛ yulanɔɔ hoo che tɔnɔ pou koŋ, mbo pisi nyɛ o nyɛ fee o nɔ “o foofu” le ndu piondɔɔ. Mi Chiisu suaa vɛlɛ a po wa wallo yondoo niŋ mbo saaluŋ pou baa kalaa o “tuvaa” lɛŋndo okɔɔ. Poo hoo ndu cho maa yulanɔ koŋ te. Ndu ve pou baa kala nuuviaa le. Kɛ mi ndu bɛɛ tosa maa yulanɔ koŋ. Mbo pisi “nyɛ o nyɛ fee” o nɔ halikpeŋ mbo sɔla pou baa kala koŋ.

17. Le yɛɛ Chiisu dimi yɛ talelaŋ a wana leyulaa, vɛlɛ a pou baa kala cho o tuvaa lɛŋndo okɔɔ?

17 Le yɛɛ Chiisu dimi yɛ talela tiɔɔŋndaŋ ndaŋ? Chɔmndo o wa ni maa waŋnda saaluŋ tonyaa o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ. Waŋnda apum cho ndu nuuviaa ma wa kɔlaŋ levil le ndu saalɔŋndo. Apum yɛ, o cho nuuviaa le nda lo ndu le. Kɛlɛŋgaa waŋndo komal nda a ndu ni. Mɛɛmɛɛ i wa, puaa haa, o kɛ kɛ che nyɛ o saaluŋndo nyɛ sɔvɛ, nduyɛ mbo soliŋ sala tau le ndu sɔlaa.

18. (a) Vɛɛ naŋ looku yɛ tɔnɔɔ sɔla o talela tiɔɔŋndaŋ ndaŋ niŋ? (b) Yɛɛ hoo pɛɛku yɛ naa a Chɛhowa nda Chiisu okɔɔ?

18 Vɛɛ naŋ looku yɛ tɔnɔɔ sɔla o talela tiɔɔŋndaŋ ndaŋ niŋ? (Mat. 6:19-21) Nyunaŋndɔ aa, ‘I nɔ pa kaa puaa ŋiɔɔŋnda haa ndaa nɔ wo? Ya bɛɛ I che pa tonyaa nyɛ sɔvɛ maa nda? I cho pa soliŋndo sala le ndu saa kpiŋ, baa I cho chɛlɔɔ mi sɔɔŋ cheleŋ wa ya kaya kayaa, mɛɛ kɔl landɛiyo le bahawɛilaŋ o yoomoo niŋ cho naa yɛ?’ (Mat. 6:22-24, 33; Luk. 5:27, 28; Fil. 3:8) Mɛɛ nyaale naa le tonyaa saalɔŋndo yiŋgila fau, lende koni yeemɛi nɛi kiandu ni le ndu kɛsioo nyɛ tase o yoomu naa niŋ.

19. Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

19 Maa ŋ chɔmnuŋ maa ŋ yaŋ nilaŋ o talelaŋ ndaŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ, nduyɛ miŋ sina laŋ pɛŋgu fɔ! Ŋ kɛsiŋ o kɔl maa, o cho ko le sinaa nyɛ talelaŋ ndaŋ la simndo le, kɛ ŋ nɔ miŋ tosa sɔɔŋ naŋ pɛɛku o laŋ niŋndo. Ŋ cho chɔɔlu yaasiaa talelaŋ la yaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ, miŋ che nyɛ naŋ pɛɛku a laŋ okɔɔ wo.

^ pɛl. 13 Yooŋgula waa ndoo la cho vɛlɛ o lɛŋnde hei niŋ, Achɛŋtina (2001 Yearbook [Yau iWɔsioo], peele 186), Chamani Ba Paaleŋ le Chaŋndo (1999 Yearbook [Yau iWɔsioo], peele 83), Papua New Guinea (2005 Yearbook [Yau iWɔsioo], peele 63), and Robinson Crusoe Island (Bandu Mɛŋgɛlaa, Kooŋndo 15, 2000, peele 9).