Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ rregálo haʼekuéra nohaʼarõiva

Peteĩ rregálo haʼekuéra nohaʼarõiva

EL 28 de abril de 2013 ojejapo peteĩ rreunión espesiál siuda de Nagóyape, oĩva Japónpe. Ko rreuniónpe, ermáno Anthony Morris, miémbro del Kuérpo Governánte, opresenta peteĩ puvlikasión pyahu oĩva idióma japonéspe, hérava Ñandejára Ñeʼẽ: Marandu Porã ohai vaʼekue Mateo. Entéronte oñesorprendepa. Umíva apytépe umi oĩ vaʼekue pe lugár oikohápe voi ko rreunión ha umi ohecháva Internet rupive. Umi 210.000 persóna ohendúva ko anúnsio vyʼapópe ojepopete.

Ko puvlikasión ningo iporãiterei, oreko 128 páhina ha oñeguenohẽ pe Traducción del Nuevo Mundo oĩvagui japonéspe. Ermáno Morris heʼi ko lívro ojeprepara hague “oñepytyvõ porãve hag̃ua umi hénte oñeʼẽvape idióma japonés”. ¿Mbaʼe mbaʼépa oreko ko lívro? ¿Maʼerãpa ojejapo? ¿Ogustápa raʼe la héntepe?

MBAʼE MBAʼÉPA OREKO

Enterovéva ohecharamo pe lívro ojejapo lája. Japonéspe, umi létra ikatu oñemohenda en kolúmna térã ojoykerepa ojejapoháicha umi ótro idiómape. Heta rrevísta ha lívrope, umi létra oñemohenda ojoykerepa, umíva apytépe ñane puvlikasionkuéra osẽ ramovéva. Péro ko lívro pyahúpe oñemohenda en kolúmna, ojejapoháicha umi diário ha umi lívro iñimportantevévape oĩva japonéspe. Heta hénte heʼi péicha ifasilveha chupekuéra olee hag̃ua. Ko lívrogui ojepeʼa umi tituloʼi oñemoĩva jepi yvate ñande Bíbliape, ha upéva rangue heta párte oñemoĩ subtítulo; péicha ifasilve ojepilla hag̃ua mbaʼéguipa oñeñeʼẽ hína.

Umi ermáno ensegída voi oñepyrũma oipuru ko puvlikasión. Peteĩ ermána orekóva mas de 80 áño heʼi: “Che heta vésema aleepa lívro de Mateo, péro koʼág̃a oreko rire umi subtítulo ha ojeskrivi rupi en kolúmna, antende porãve pe Sermón del Mónte”. Ótra ermána, orekóva 30 áño, heʼi: “Unavetépe aleepa. Ha ajepokuaárõ jepe alee umi létra ojeskrivíva ojoykerepa, aikuaa hetápe ogustaveha oñemohendáramo en kolúmna”.

IDEPROVECHOITEREI OÑEPYTYVÕ HAG̃UA UMI HÉNTEPE

¿Mbaʼérepa ko lívro de la Biblia ideprovechoiterei oñepytyvõ hag̃ua umi hénte oñeʼẽvape japonés? Heta hénte oikóva Japónpe ndoikuaaguasúi mbaʼeve la Bíbliagui ha oĩ voi umi núnka ndohecháiva, upéicharõ jepe, haʼekuéra oleese. Ha ojejapo rupi ko puvlikasión, ikatúta olee hikuái peteĩ lívro de la Biblia jepe.

¿Mbaʼérepa ojeporavo lívro de Mateo? Heta hénte oikóva Japónpe ohendu jave pe palávra “Biblia” opensa Jesúsre. Jaikuaaháicha, lívro de Matéope oñemombeʼupaite máva familiarépa Jesús ha moõpa onase; upépe oĩ avei pe Sermón del Mónte, ha umi mbaʼe heʼi vaʼekue oikotaha umi ára pahápe. Koʼã téma ointeresa jepi umi hénte upepeguápe, upévare ojeporavo ko lívro.

Umi ermáno ensegída voi oñepyrũma opresenta ko puvlikasión opredikávo ogahárupi ha ojapóvo rrevisíta. Peteĩ ermána heʼi: “Koʼág̃a ifasilve ñapresenta Ñandejára Ñeʼẽ umi héntepe. Che akolokáma voi peteĩ pe día oñepresenta haguépe ko puvlikasión”.

¿OGUSTÁPA RAʼE LA HÉNTEPE?

¿Mbaʼéichapa umi ermáno opresenta ko puvlikasión? Heta hénte oikóva Japónpe ohendu jepi ojeʼeha “ani pejepyʼapyeterei koʼẽrõ g̃uarãre”, “ani peity pende pérla umi kurépe” ha “peikékena pe okẽ ipoʼívarupi” (Mat. 6:34; 7:6, 13). Péro ndoikuaái moõguipa osẽ koʼã expresión. Upévare oñesorprende otopávo ko puvlikasiónpe Jesús heʼi hague koʼã mbaʼe. Algúno heʼi voi: “Chéngo ymaite guive aleeséva la Biblia, una ves jepe raʼe”.

Umi puvlikadór orrevisitávo umi oheja vaʼekuépe ko puvlikasión, heta oĩ heʼíva chupekuéra ensegída oñepyrũma hague olee. Algúno katu oleepaitéma voi. Peteĩ karai orekóva 60 áñorupi heʼi peteĩ puvlikadórpe: “Igustoiterei ningo, aleéma heta vése, ha chemokyreʼỹeterei. Chepytyvõmína aaprendeve hag̃ua la Bíbliagui”.

Ko puvlikasión ojepuru avei ojepredika hag̃ua umi merkádo, plása, kállere ha umícha. Por ehémplo, peteĩ ermána oofrese ko lívro peteĩ mitãkuñáme, ha ojagarrámarõ chugui omeʼẽ avei chupe ikorréo elektróniko. Una óra haguépe, pe mitãkuña omondóma ko ermánape peteĩ mensáhe ha heʼi oñepyrũmaha olee ha oipotaha oñepytyvõ chupe oaprendeve hag̃ua. Pe sigiénte semánape oñepyrũma ostudia la Biblia, ha upe riremínte ohóma rreunionhápe.

Umi kongregasión oĩva Japónpe orresivíma mas de 1.600.000 ko puvlikasión pyahu hérava Ñandejára Ñeʼẽ: Marandu Porã ohai vaʼekue Mateo. Ha káda mes ojekoloka hetaiterei. Pe introduksión oĩva oñepyrũvo ohechauka porã maʼerãpa ojejapo ko puvlikasión: “Roipotaite ko lívro nepytyvõ reaprendeseve hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽgui”.