1., 2. a) Ako môžeme získať večný život? b) Čo nám pomôže zostať na ceste života?

DŇOM svojho krstu sme sa vydali po novej ceste, ktorá vedie k večnému životu. Ak zostaneme verní Bohu, môžeme sa tešiť buď na život v nebi, alebo na zemi. Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca [svojho života alebo tohto zlého systému], bude zachránený.“ (Mat. 24:13) Teda do cieľa sa dostaneme len vtedy, keď budeme Jehovovi verne slúžiť až do konca. Medzitým si však musíme dávať pozor na to, aby našu pozornosť neodviedli záležitosti tohto sveta a aby sme z cesty života neodbočili. (1. Jána 2:15–17) Čo nám v tom pomôže?

² Pomôcť nám môže príklad, ktorý dal Ježiš. V Biblii nachádzame správu o jeho živote a keď ju študujeme, dozvedáme sa, aký je. Na základe toho, čo sa o ňom dozvieme, ho môžeme milovať a prejavovať v neho vieru. (Prečítajte 1. Petra 1:8, 9.) Spomeňme si na slová apoštola Petra. Napísal, že Ježiš nám zanechal príklad, aby sme „verne nasledovali jeho šľapaje“. (1. Petra 2:21) Keď to budeme robiť, dosiahneme  „cieľ svojej viery“, našu záchranu. * V predchádzajúcom článku sme si ukázali, ako môžeme napodobňovať Ježišovu pokoru a nežnosť. Teraz preskúmame, ako môžeme napodobňovať jeho odvahu a schopnosť rozlišovať.

3. Čo je odvaha a ako ju môžeme nadobudnúť?

³ Odvaha je vlastnosť, ktorá človeku dodáva silu a pomáha mu, aby sa nevzdal. O odvážnom človeku sa dá povedať, že „vytrváva napriek ťažkostiam“, „zastáva sa toho, čo je správne“ a „znáša utrpenie dôstojne a s vierou“. Odvaha úzko súvisí s bázňou, nádejou a láskou. Ako? Keď budeme mať zdravý strach urobiť niečo, čím by sme sa Bohu znepáčili, budeme mať odvahu prekonať strach z človeka. (1. Sam. 11:7; Prísl. 29:25) Nádej nám pomáha vidieť za svoje súčasné problémy a pozerať sa do budúcnosti s dôverou. (Žalm 27:14) A obetavá láska nám dodá odvahu, takže budeme dokonca ochotní riskovať svoj život za bratov. (Ján 15:13) Odvahu môžeme nadobudnúť tak, že budeme dôverovať Bohu a napodobňovať príklad jeho Syna. (Žalm 28:7)

4. Ako Ježiš prejavil odvahu, keď bol medzi učiteľmi v chráme? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁴ Ježiš sa už ako 12-ročný chlapec odvážne zastával toho, čo je správne. Všimni si, čo sa stalo v chráme, keď sedel medzi učiteľmi. (Prečítajte Lukáša 2:41–47.) Títo učitelia dobre poznali mojžišovský Zákon, ale i židovské tradície, ktoré sťažovali dodržiavanie Zákona. No Ježiš sa ich učenosťou nedal zastrašiť. Nezostal ticho, ale „vypytoval sa“ ich. Asi nekládol otázky, aké by sa dali očakávať od zvedavého chlapca v jeho veku. Boli to zrejme otázky, ktoré viedli k premýšľaniu. Na týchto vzdelaných učiteľov to tak zapôsobilo, že si sadli a počúvali. A ak si mysleli, že ho chytia za slovo úskočnými otázkami, veľmi sa mýlili. Všetci, ktorí ho počúvali, vrátane učiteľov, „boli ohromení jeho porozumením a jeho odpoveďami“. Ježiš sa odvážne zastával pravdy z Božieho Slova.

5. Ako Ježiš prejavoval odvahu počas svojej služby na zemi?

⁵ Ježiš počas svojej služby na zemi prejavil odvahu v rozličných situáciách. Smelo odhalil náboženských vodcov, ktorí vyučovali falošné náuky a zavádzali ľudí. (Mat. 23:13–36) Pevne odolával vplyvu skazeného sveta. (Ján 16:33) Stále pokračoval vo zvestovaní dobrého posolstva, aj keď mu jeho nepriatelia kládli odpor. (Ján 5:15–18; 7:14) A dvakrát nebojácne vyhnal z chrámu tých, ktorí toto miesto znesväcovali. (Mat. 21:12, 13; Ján 2:14–17)

6. Ako Ježiš prejavoval odvahu v posledný deň svojho pozemského života?

⁶ Keď premýšľame nad tým, ako odvážne sa Ježiš správal počas posledného dňa svojho pozemského života, veľmi to posilňuje našu vieru. Vedel, aký bude sled udalostí po Judášovej zrade. Napriek tomu Judášovi na slávnosti Pesach povedal: „Čo robíš, urob rýchlejšie.“ (Ján 13:21–27) V Getsemanskej záhrade nebojácne predstúpil pred vojakov, ktorí ho prišli zatknúť, a povedal im, že je to on, koho hľadajú. Hoci jeho život bol v nebezpečenstve, chránil svojich učeníkov. (Ján 18:1–8)  Počas výsluchu pred Sanhedrinom odvážne vyhlásil, že je Kristus a Boží Syn, aj keď vedel, že veľkňaz hľadá zámienku, aby ho mohol dať usmrtiť. (Mar. 14:60–65) Zostal verný Bohu až do smrti na mučeníckom kole. Skôr ako naposledy vydýchol, triumfálne zvolal: „Je dokonané!“ (Ján 19:28–30)

7. Mladí, ako vnímate to, že ste Jehovovi svedkovia? Ako môžete prejaviť odvahu?

⁷ Ako môžeme napodobňovať Ježišovu odvahu? V škole. Mladí, svoju odvahu dokazujete, ak dávate jasne najavo, že ste Jehovovi svedkovia, hoci sa vám možno budú ostatní posmievať. Tak všetci uvidia, akí ste hrdí na to, že nosíte Jehovovo meno. (Prečítajte Žalm 86:12.) Možno sa ocitnete pod tlakom, aby ste prijali evolučnú teóriu ako fakt. Vy však máte opodstatnené dôvody veriť, že biblická správa o stvorení je pravdivá. Tomu, „kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás“, môžete ukázať presvedčivé dôkazy v brožúre Pôvod života — päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť. (1. Petra 3:15) Potom budete mať dobrý pocit z toho, že ste sa dokázali odvážne zastať pravdy z Božieho Slova.

8. Prečo môžeme zvestovať dobré posolstvo s odvahou?

⁸ V službe. Sme praví kresťania, a preto je dôležité, aby sme „smelo hovorili s mocou od Jehovu“. (Sk. 14:3) Prečo môžeme zvestovať dobré posolstvo s odvahou? Po prvé, vieme, že oznamujeme pravdu, lebo toto posolstvo je založené na Biblii. (Ján 17:17) Po druhé, „sme Božími spolupracovníkmi“ a podporuje nás svätý duch. (1. Kor. 3:9; Sk. 4:31) A po tretie, uvedomujeme si, že horlivou službou dokazujeme svoju oddanosť Bohu a lásku k blížnemu. (Mat. 22:37–39) Keďže sme odvážni, nemôžeme zostať ticho. Sme rozhodnutí odhaľovať náboženské lži, ktoré zaslepujú mysle ľudí. (2. Kor. 4:4) Dobré posolstvo budeme oznamovať aj napriek tomu, že sa stretávame s ľahostajnosťou, posmechom alebo s odporom. (1. Tes. 2:1, 2)

9. Ako môžeme prejavovať odvahu v náročných situáciách?

⁹ V náročných situáciách. Vďaka dôvere v Boha dokážeme odvážne a s vierou znášať ťažké situácie. Keď nám zomrie niekto blízky, je prirodzené, že prežívame žiaľ. Nestrácame však nádej. S dôverou prosíme „Boha každej útechy“ o silu. (2. Kor. 1:3, 4; 1. Tes. 4:13) Keď vážne ochorieme alebo utrpíme ťažký úraz, možno nás ochromuje silná bolesť. No napriek tomu sa nedopustíme kompromisu a neprijmeme liečbu, ktorá by bola v rozpore s biblickými zásadami. (Sk. 15:28, 29) Keď sme skľúčení, možno nás „naše srdce odsudzuje“, ale nevzdávame sa. Dôverujeme Jehovovi, že je „blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia“. * (1. Jána 3:19, 20; Žalm 34:18)

10. Čo je schopnosť rozlišovať a ako sa prejavuje?

¹⁰ Človek, ktorý má schopnosť rozlišovať, dokáže rozoznať dobré od zlého a vybrať si to, čo je správne. (Hebr. 5:14) Podľa inej definície má taký človek „schopnosť dobre sa rozhodovať v duchovných záležitostiach“. Kresťan, ktorý vie správne rozlišovať, hovorí a koná  tak, aby sa páčil Bohu. Starostlivo volí slová, aby druhých povzbudzoval, a nie im ubližoval. (Prísl. 11:12, 13) Je „pomalý do hnevu“. (Prísl. 14:29) „Ide priamo dopredu“, čo znamená, že sa v živote zameriava správnym smerom. (Prísl. 15:21) Ako môžeme získať schopnosť rozlišovať? Musíme študovať Božie Slovo a riadiť sa ním vo svojom živote. (Prísl. 2:1–5, 10, 11) Keďže Ježiš nám dal v schopnosti rozlišovať dokonalý príklad, môžeme sa od neho veľa naučiť aj v tomto smere.

11. Ako sa Ježišova schopnosť rozlišovať prejavovala v jeho reči?

¹¹ Ježišovu schopnosť rozlišovať vidno vo všetkom, čo Ježiš hovoril a robil. Jeho reč. Pri zvestovaní dobrého posolstva používal dobrý úsudok a volil „pútavé slová“, nad ktorými jeho poslucháči žasli. (Luk. 4:22; Mat. 7:28) Často nechával za seba hovoriť Božie Slovo — čítal z neho a odvolával sa naň. Vždy vedel, ktorú časť z neho má použiť. (Mat. 4:4, 7, 10; 12:1–5; Luk. 4:16–21) Písmo aj vysvetľoval. Robil to tak, že v jeho poslucháčoch to zanechalo hlboký dojem. Po svojom vzkriesení sa rozprával s dvomi učeníkmi, ktorí boli na ceste do Emaus, a „vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho“. Jeden z učeníkov potom povedal: „Či nehorelo naše srdce, keď nám... úplne otváral Písma?“ (Luk. 24:27, 32)

12., 13. Z čoho vidno, že Ježiš bol pomalý do hnevu a rozumný?

¹² Jeho pocity a postoj. Schopnosť rozlišovať pomáhala Ježišovi ovládať sa. Vďaka nej bol „pomalý do hnevu“. (Prísl. 16:32) Bol „miernej povahy“. (Mat. 11:29) Aj keď jeho učeníci mali veľa nedostatkov, nikdy s nimi nestratil trpezlivosť. (Mar. 14:34–38; Luk. 22:24–27) Napriek tomu, že zažíval nespravodlivosť, vždy zostal pokojný. (1. Petra 2:23)

¹³ Schopnosť rozlišovať prispievala tiež k tomu, že Ježiš bol rozumný. Chápal ducha mojžišovského Zákona a konal v súlade s ním. Zamyslime sa napríklad nad ženou, ktorá „bola postihnutá krvotokom“. (Prečítajte Marka 5:25–34.) Táto žena sa pretlačila zástupom, dotkla sa Ježišovho odevu a bola uzdravená. Podľa Zákona bola nečistá a nesmela sa nikoho dotýkať. (3. Mojž. 15:25–27) Ale Ježiš prejavil schopnosť rozlišovať. Uvedomoval si, že „milosrdenstvo a vernosť“ sú „závažnejšie veci Zákona“ a ženu nepokarhal. (Mat. 23:23) Naopak, láskavo jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ Áno, Ježiš prejavoval schopnosť rozlišovať, a preto vykonal aj tento láskavý skutok. Ako to na teba pôsobí?

14. Na čo sa Ježiš v živote zameral a čo všetko pre to robil?

¹⁴ Na čo sa v živote zameral. Ježiš prejavil schopnosť rozlišovať aj v tom, že sa v živote zameriaval správnym smerom a nikdy z neho nevybočil. Svoj život zasvätil zvestovaniu dobrého posolstva. (Luk. 4:43) Rozhodoval sa vždy tak, aby ho v službe nič nerozptyľovalo a aby úspešne dokončil úlohu, ktorú dostal od Boha. Múdro sa rozhodol pre jednoduchý spôsob života, a tak mohol čas a silu venovať službe. (Luk. 9:58) Uvedomoval si, aké je dôležité školiť ďalších, aby mohli po jeho smrti pokračovať vo zvestovateľskej činnosti. (Luk. 10:1–12; Ján 14:12) Svojim nasledovníkom sľúbil, že ich bude v tomto  diele podporovať „až do záveru systému vecí“. (Mat. 28:19, 20)

15. Ako sa schopnosť rozlišovať prejaví v našej reči?

¹⁵ Ako môžeme napodobňovať Ježišovu schopnosť rozlišovať? Naša reč. Pri rozhovoroch so spolukresťanmi ich chceme povzbudzovať a nie im ubližovať. (Ef. 4:29) Keď s druhými hovoríme o Božom Kráľovstve, naša reč je „okorenená soľou“, čo znamená, že sme taktní. (Kol. 4:6) Najprv sa snažíme zistiť, čo ľudí zaujíma a čo potrebujú, a podľa toho prispôsobíme svoje slová. Uvedomujeme si, že naše láskavé slová môžu otvoriť cestu k srdciam ľudí. A keď im vysvetľujeme, čomu veríme, nechávame za seba hovoriť Bibliu. Odvolávame sa na ňu ako na autoritu a kedykoľvek je to možné, priamo z nej čítame. Vieme, že Biblia má na ľudí oveľa väčší vplyv než čokoľvek, čo by sme povedali my sami. (Hebr. 4:12)

16., 17. a) Ako ukážeme, že sme „pomalí v hneve“ a rozumní? b) Čo nám umožní zostať zameraní na službu?

¹⁶ Naše pocity a postoj. Schopnosť rozlišovať nám pomáha, aby sme sa ovládali a boli „pomalí v hneve“. (Jak. 1:19) Keď nás niekto urazí, snažíme sa pochopiť, čo je pravou príčinou jeho slov či konania. Pochopenie môže zmierniť náš hnev, takže „prejdeme ponad priestupok“. (Prísl. 19:11) Schopnosť rozlišovať tiež prispieva k tomu, že sme rozumní. To znamená, že sme realistickí a neočakávame od druhých dokonalosť. Uvedomujeme si, že možno zápasia s problémami, ktorým nemusíme úplne rozumieť. Sme ochotní si ich vypočuť a keď je to vhodné, prispôsobiť sa ich želaniu. (Fil. 4:5)

¹⁷ Na čo sa v živote zameriavame. Ako Ježišovi nasledovníci vieme, že zvestovať dobré posolstvo je tá najväčšia česť. Preto robíme také rozhodnutia, ktoré nám umožňujú zostať zameraní na službu. Chceme žiť jednoducho a dávať duchovné veci na prvé miesto. Tak sa budeme môcť v čo najväčšej miere venovať tej najdôležitejšej práci — zvestovateľskej službe —, až kým nepríde koniec. (Mat. 6:33; 24:14)

18. Čo ti pomôže zostať na ceste záchrany a čo si odhodlaný robiť?

¹⁸ Ako sa ti páčil rozbor týchto Ježišových vlastností? Predstav si, aký úžitok by si mohol nadobudnúť zo štúdia ďalších jeho vlastností, a tak ho mohol napodobňovať v ešte plnšej miere! Buďme teda rozhodnutí verne kráčať v Ježišových šľapajach. Ak to budeme robiť, zostaneme na ceste záchrany a ešte viac sa priblížime k Jehovovi, ktorého Ježiš tak dokonale napodobňoval.