Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

Okuti Ankho Utyiyale?

Okuti Ankho Utyiyale?

Oñgeni okukala omutyitwa-tyilongo tyo Roma tyakuatesileko apostolu Paulu?

Paulu Wapopile Okuti: “Ame Ndyikakoyeswa na Sesale!”

Okukala omutyitwa-tyilongo tyo Roma, ankho tyiyakulila omunthu motyilongo atyiho. Omutyitwa-tyilongo tyo Roma, ankho una okuendela movitumino viepundaumbo enene lio Roma, ha movitumino viomapundaumbo omatutu. Tyina amahungwa utavela okuvetwa, ngetyi tyipopia ombonge yepundaumbo ekahi, mahi nkhele upondola okuita opo akakoyeswe nombonge onene yo Roma. Inkha walinga otyipuka tyimuipaesa, ankho upondola okuita okukakoyeswa nomutumini wo Roma.

Cicero, omulume umwe ankho wankhimana unene mo Roma kotyita tyo tete Puetyi Kristu Eheneye, wati: “Okukuta omu Roma ankho otyivi unene, iya okumuveta nokumuipaa ankho onkhali onene.” Ankho tyikahi ngatyina omunthu aipaa he ine o ina.

Apostolu Paulu waivisile unene motyilongo atyiho tyo Roma. Mokonda ankho omutyitwa-tyilongo tyo Roma, tyemukuatesileko ovikando vitatu: (1) Wapopilile ovakoyesi vo mo Filipu okuti etyi vemuveta vatomba ovitumino vio Roma. (2) Mo Jelusalei wapopile okuti ndyimu Roma opo ahavetwe. (3) Waitile opo akakoyeswe na Sesale Omutumini wo Roma, opo omutumini oo, muene eliivileko.Atos 16:37-39; 22:25-28; 25:10-12.

Oñgeni Ovanthita Kohale Ankho Vafetwa?

A cuneiform contract for the purchase of sheep and goats, about 2050 B.C.E.

Ohongoi yombunga Jako, walisile ovipako via inanthu Labau omanima 20. Jako waundapelele Labau omanima 14, mokonda yovana vevali ovahikuena. Iya momanima 6 ankho pahe ufetwa ovipako. (Gênesis 30:25-33) Omukanda utiwa Biblical Archaeology Review, wati: “Omuhona okulinga omphango nomunthita wae ngetyi tyalingile Labau na Jako, ankho tyiiwe nawa novahoneki, novatangi vo kohale.”

Onomphango mbo kohale mbahonekwa kovipuka viaheyululwa momatunthu ko Nuzi, no ko Larsa, no kononthele ononkhuavo mbo Iraque, mbutyilekesa nawa. Omphango ankho ikala enima, ihimbika pomuvo onongi mbutetwa omainya, alo pomuvo mbukatetwa vali menima ekuavo. Ankho ovanthita vetavela otyilinga tyokulisa ovipako ovitwei novindema viavalulwa, nomanima vina ankho ahonekwa. Tyina enima liamapu, omuhona ankho utuailwa omainya onongi, nongundi, noviketa, novipuka ovikuavo vali. Etyi tyihupa-po ankho tyikala tyomunthita.

Opo ovipako viliyawise, ankho tyitei kombalulo ine kotyifwe tyo nongi onondema omunthita apewa. Inkha upewa onondema mbuna 100, omuhona ankho ukevelela oviketa 80. Inkha pavomba imwe, omunthita ankho wiifeta. Otyo ankho tyilunda unene omunthita okuyunga nawa ovipako apewa.