Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Oñeporandúva jepi

Oñeporandúva jepi

Ymave ñane puvlikasionkuéra oexplikave mbaʼépa orrepresenta káda detálle oĩva umi rreláto vívlikope, ¿mbaʼérepa ndojejapoguasuvéi upéicha?

Rrevísta Ñemañaha 15 de septiembre de 1950-pe (ingléspe), heʼi kuri heta persóna, kósa térã istória oĩva la Bíbliape, sapyʼánte orrepresentaha ambue mbaʼe iñimportantevéva. Por ehémplo, ñane puvlikasionkuérape ojeʼe vaʼekue Jefté, Job ha Rebeca orrepresentaha umi unhídope. Avei ojeʼe kuri Débora ha Rahab orrepresentaha pe ‘aty guasúpe’ (Apoc. 7:9). Péro koʼág̃arupi noñemeʼẽvéima koʼãichagua explikasión. ¿Mbaʼérepa upéva? Jahechamína.

Sapyʼánte la Biblia oñeʼẽ peteĩ persónare ha upéi ohechauka orrepresentaha ótra kósa térã ótra persónape. Por ehémplo, Gálatas 4:21-31 omombeʼu peteĩ istória orrepresentáva peteĩ mbaʼe oñekumplítava upe rire. Ko téxto oñeʼẽ mokõi kuñáre: Abrahán eskláva hérava Agar, ha hembireko hérava Sara. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue Agar orrepresentaha tetã Israélpe, ha Sara orrepresentaha Jehová rembirekópe, térã Ñandejára organisasión, pe párte oĩva yvágape. Upéi Pablo heʼi pe rréi ha saserdóte hérava Melquisedec orrepresentaha Jesúspe (Heb. 6:20; 7:1-3). Heʼi avei proféta Isaías ha itaʼyrakuéra orrepresentaha Jesúspe ha umi unhídope (Heb. 2:13, 14). ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa koʼã explikasión oĩ porãha? Pórke Jehová voi ohaika Páblope koʼã mbaʼe espíritu sánto rupive.

MBAʼÉPA OJEJAPO VAʼEKUE

Pe Páskua hudíape ojesakrifika vaʼekue peteĩ ovecharaʼy (Núm. 9:2).

MBAʼÉPA ORREPRESENTA

Pablo heʼi pe ovecharaʼy ojesakrifika vaʼekue pe Páskua hudíape orrepresentaha Crístope (1 Cor. 5:7).

La Bíblia heʼíramo jepe peteĩ persóna orrepresentaha peteĩ mbaʼe oikótava, térã ótra persónape, nañapensái vaʼerã káda detálle orrepresentaha álgo. Por ehémplo, Pablo oexplika Melquisedec orrepresentaha Jesúspe. Jaikuaaháicha, peteĩ jey Melquisedec ogueraha pan ha víno Abrahánpe oderrota rire cuatro rréipe. ¿Orekópa algún signifikádo Melquisedec ojapo vaʼekue? Pablo ndeʼíri mbaʼeve upévare. Upéicharõ, avave ndoikói vaʼerã opensa orekoha avei ótro signifikádo (Gén. 14:1, 18).

Jesús omano riréma, oĩ vaʼekue eskritór rrelihióso omboʼe vaíva umi héntepe. Haʼekuéra tuicha ojavy heʼívo entéro umi istória oĩva la Bíbliape orekoha avei ótro signifikádo, tahaʼe umi detálle mimi jepe. Peteĩ ensiklopédia iñimportánteva heʼi oĩha líder rrelihióso, umíva apytépe Orígenes, Ambrosio ha Jerónimo, omboʼéva káda detálle orekoha peteĩ signifikádo iñimportantetereíva. Por ehémplo, la Biblia omombeʼu Jesús orresusita rire ojaparese hague idisipulokuérape ha peteĩ milágro rupive oipytyvõ hague chupekuéra oguenohẽ hag̃ua 153 pira. Pe ensiklopédia heʼi oĩha eskritór rrelihióso oaseguráva pe número 153 orrepresentámante vaʼerãha álgo (The International Standard Bible Encyclopaedia).

Ótro eskritór rrelihióso upe tiémpope guare hérava Agustín de Hipona, heʼi pe rreláto omombeʼúva Jesús oipuru hague cinco pan de seváda ha mokõi pira omongaru hag̃ua 5.000 kuimbaʼépe, orekoha ótro signifikádo. Por ehémplo heʼi umi cinco pan de seváda orrepresentaha umi cinco lívro de la Biblia oĩva iñepyrũme. Avei omombeʼu upe tiémpope pe trígo ovaleveha pe sevádagui, ha upévare ikatu ojeʼe pe Nuevo Testamento iñimportanteveha pe Antiguo Testaméntogui. Upéi heʼi umi mokõi pira orrepresentaha peteĩ rréipe ha peteĩ saserdótepe. Ótro eskritór rrelihióso omensiona avei Jacob ojapo vaʼekue. Jaikuaaháicha, haʼe ojogua kuri Esaúgui un pláto tembiʼúre pe derécho orekóva haʼe haguére taʼýra ypykue. La Biblia heʼi pe gíso de lentéha pytã asy hague. Upévare pe eskritór rrelihióso heʼi pe gíso de lentéha pytã asýva orrepresentaha Jesús ruguy omeʼẽva esperánsa yvyporakuérape oho hag̃ua yvágape.

Péro koʼã explikasión ningo noĩri la Bíbliape, upéicha rupi ñande yvypóra ndaikatúi jaikuaa oimépa siérto térãpa nahániri. ¿Mbaʼépa upéicharõ ikatu jajapo? La Biblia heʼíramo peteĩ istória, peteĩ persóna, térã peteĩ kósa orrepresentaha ambue mbaʼe iñimportantevéva, jarovia vaʼerã upéva. Péro ndeʼíriramo katu, ndajaroviamoʼãi.

¿Mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve umi istória oĩva la Bíbliape? Romanos 15:4 heʼi: “Opa mbaʼe ojehai vaʼekue yma Ñandejára Ñeʼẽme, ojehai ñanerekomboʼe hag̃ua. Koʼãva omeʼẽ ñandéve esperánsa, ñanepytyvõgui ñaaguanta hag̃ua ha ñanekonsola avei”. Pablo heʼi vaʼekue umi kristiáno unhído síglo primeropeguápe ikatuha oaprende heta mbaʼe Ñandejára Ñeʼẽgui. Ha upe guive entéro kristiáno, tahaʼe unhído térã “umi ambue ovechakuéra” oikóva koʼã “ára pahápe”, oñevenefisia umi enseñánsa porãitégui oĩva la Bíbliape (Juan 10:16; 2 Tim. 3:1).

¿Mbaʼépa ñanemboʼe koʼã mbaʼe? La majoría umi istória oĩva la Bíbliape noñeʼẽi sólamente umi unhídore, ambue ovechakuérare térã kristiáno oiko vaʼekue peteĩ tiémpope. Añetehápe, umi mbaʼe oĩva la Bíbliape ou porãiterei Ñandejára puévlope, tahaʼe ymave guarépe térã koʼag̃aguápe. Por ehémplo, Job sufrimiénto norrepresentái umi mbaʼe ohasa vaʼekue umi kristiáno pe primera gérra mundiál ajánte. Heta Ñandejára siérvo, tahaʼe kuña ha kuimbaʼe, unhído ha oĩva umi ambue ovechakuéra apytépe, oiko vaʼekue ymave ha koʼag̃agua, osufrínte avei Job osufri haguéicha, ha tuichaiterei okonsola chupekuéra oleévo Job rembiasakue. Péicha ohechakuaa hikuái mbaʼéichapa Jehová ohayhu ha oiporiahuvereko isiervokuérape (Sant. 5:11).

Koʼág̃arupi oĩ heta ermána ijedáva ohechaukáva iñeʼẽrenduha Ñandejárape ojapo haguéicha Débora. Avei oĩ heta ansiáno imitãva gueteri, péro iñarandúva Elihú iñarandu haguéicha. Jareko heta prekursór ipyʼaguasu ha ikyreʼỹva Jefté ha ambue Jehová siérvoicha. Ha heta ermáno ipasiénsia ha oaguantakuaa umi mbaʼe ijetuʼúva ojapo haguéicha Job. ¡Ajépa jaagradesete Jehovápe ohaika haguére la Bíbliape koʼãichagua istória omeʼẽva ñandéve konsuélo ha esperánsa!

Opa koʼã mbaʼére ñane puvlikasionkuérape osẽ jave umi istória oĩva la Bíbliape, ndeʼiguasuvéima mbaʼépa orrepresenta káda detálle. Upéva rangue, oñeʼẽve umi leksión ñanemboʼévagui káda istória.