1., 2. Prečo Ježiš vyrozprával podobenstvo o talentoch?

Z PODOBENSTVA o talentoch jasne vyplýva, akú úlohu Ježiš zveril svojim pomazaným nasledovníkom. Je veľmi dôležité chápať význam tohto podobenstva, lebo sa týka všetkých pravých kresťanov, bez ohľadu na to, či majú nádej na nebeskú odmenu, alebo na život na zemi.

² Ježiš vyrozprával podobenstvo o talentoch v odpovedi na otázku svojich učeníkov, ktorá sa týkala „znamenia [jeho] prítomnosti a záveru systému vecí“. (Mat. 24:3) Toto podobenstvo sa teda spĺňa v našich dňoch a je súčasťou znamenia, že Ježiš je prítomný a vládne ako Kráľ.

3. Čo sa učíme z podobenstiev zapísaných v Matúšovi, v 24. a 25. kapitole?

³ Podobenstvo o talentoch je jedným zo štyroch podobenstiev zapísaných v Matúšovi 24:45 až 25:46. Tri z nich — o vernom a rozvážnom otrokovi, o desiatich pannách a o ovciach a capoch — Ježiš tiež vyrozprával vtedy, keď učeníkom hovoril o znamení svojej prítomnosti. Vo všetkých štyroch podobenstvách Ježiš poukazuje na vlastnosti, ktorými sa budú vyznačovať jeho praví nasledovníci  v týchto posledných dňoch. Podobenstvá o otrokovi, o pannách a o talentoch sa týkajú pomazaných kresťanov. V podobenstve o vernom otrokovi Ježiš zdôraznil, že malá skupina pomazaných, ktorej bola zverená úloha sýtiť jeho čeľaď v čase konca, by mala byť verná a rozvážna. V podobenstve o pannách položil dôraz na to, že všetci jeho pomazaní nasledovníci musia byť pripravení a bdelí, lebo hoci vedia, že Ježiš prichádza, nepoznajú deň ani hodinu. V podobenstve o talentoch pomazaným pripomenul, že pri vykonávaní kresťanských povinností musia byť usilovní. V poslednom podobenstve o ovciach a capoch sa Ježiš zameral na tých, ktorí majú nádej na život na zemi. Zdôraznil v ňom, že musia byť verní a zo všetkých síl podporovať jeho duchovných bratov na zemi. * Preskúmajme teraz podobenstvo o talentoch.

4., 5. Koho znázorňuje človek z podobenstva? Akú hodnotu mal jeden talent?

⁴ Prečítajte Matúša 25:14–30. V našich publikáciách už dlho vysvetľujeme, že človek, čiže pán z podobenstva, je Ježiš a že do cudziny odcestoval, keď v roku 33 n. l. vystúpil do neba. V jednom skoršom podobenstve objasnil dôvod svojej cesty do cudziny, totiž „aby si zabezpečil kráľovskú moc“. (Luk. 19:12) Plnú kráľovskú moc nezískal ihneď po svojom návrate do neba. * Z Biblie sa dozvedáme, že „sa posadil po Božej pravici“ a čakal až do roku 1914, keď mu boli „jeho nepriatelia položení ako podnož pod nohy“. (Hebr. 10:12, 13)

⁵ Človek z podobenstva vlastnil osem talentov, čo bol v tých dňoch obrovský majetok. * Pán pred odchodom do cudziny rozdelil talenty medzi svojich otrokov a očakával, že kým bude preč, budú s nimi obchodovať. Podobne ako tento človek, aj Ježiš vlastnil pred odchodom do neba niečo veľmi cenné. Čo to bolo? Odpoveď na túto otázku súvisí s tým, na čo sa v živote zameriaval.

6., 7. Čo predstavujú talenty?

⁶ Čomu Ježiš pripisoval veľkú dôležitosť? Bola to zvestovateľská služba, vďaka ktorej sa mnohí stali jeho nasledovníkmi. (Prečítajte Lukáša 4:43.) Vedel však, že je ešte potrebné vykonať veľa práce a že ešte veľa ľudí prijme dobré posolstvo. Pri jednej skoršej príležitosti svojim učeníkom povedal: „Pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve.“ (Ján 4:35–38) Dobrý roľník, ktorý obrába svoje pole, ho nenechá tak, keď sa blíži žatva. Podobný postoj mal aj Ježiš. Krátko po svojom vzkriesení a pred odchodom do neba dal svojim učeníkom dôležitú úlohu. Povedal im: „Preto choďte a robte učeníkov.“ (Mat. 28:18–20) Zveril im vzácny poklad, kresťanskú službu. (2. Kor. 4:7)

⁷ K akému záveru teda môžeme dospieť? Keď Ježiš poveril svojich nasledovníkov,  aby robili učeníkov, „zveril im svoj majetok“ — talenty. (Mat. 25:14) Stručne povedané, talenty predstavujú poverenie zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov.

8. Čo pán očakával od otrokov, hoci každému dal iný počet talentov?

⁸ V podobenstve o talentoch sa hovorí, že pán dal jednému otrokovi päť talentov, druhému dal dva a ďalšiemu dal iba jeden. (Mat. 25:15) Hoci každému otrokovi dal iný počet talentov, od všetkých očakával, že budú s nimi usilovne obchodovať, to znamená, že budú robiť v službe všetko, čo môžu. (Mat. 22:37; Kol. 3:23) Kristovi nasledovníci začali s talentmi obchodovať na Letnice v roku 33 n. l. Ich úsilie, ktoré vynakladali vo zvestovateľskej službe a v robení učeníkov, je dôkladne zdokumentované v biblickej knihe Skutky apoštolov. * (Sk. 6:7; 12:24; 19:20)

9. a) Čo urobili dvaja verní otroci s talentmi a na čo to poukazuje? b) Akú úlohu majú „iné ovce“?

⁹ Prví dvaja otroci používali pánov majetok správnym spôsobom. Predstavujú verných pomazaných bratov  a sestry v čase konca. Snažia sa zvestovať dobré posolstvo zo všetkých síl, a to najmä od roku 1919. Aj keď obaja otroci z podobenstva dostali iný počet talentov, neznamená to, že predstavujú dve skupiny verných pomazaných. Obaja otroci usilovne pracovali a počet talentov zdvojnásobili. Sú však pomazaní jediní, ktorí musia byť usilovní vo zvestovaní dobrého posolstva a v robení učeníkov? Nie. Z Ježišovho podobenstva o ovciach a capoch sa dozvedáme, že to musia robiť aj kresťania, ktorí majú nádej na život na zemi. Majú tak jedinečnú česť verne pomáhať Ježišovým pomazaným bratom. Pomazaní aj „iné ovce“ slúžia bok po boku ako „jedno stádo“ a v týchto kritických posledných dňoch sa horlivo zapájajú do diela robenia učeníkov. (Ján 10:16)

10. Čo je významnou časťou znamenia Ježišovej prítomnosti?

¹⁰ Ježiš právom očakáva, že všetci jeho nasledovníci sa budú veľmi namáhať, aby robili ďalších učeníkov. Ako už bolo spomenuté, verní učeníci v prvom storočí zveľadili jeho majetok. Sú však Ježišovi nasledovníci rovnako horliví aj v tomto čase konca, keď sa spĺňa podobenstvo o talentoch? Určite áno, lebo nikdy predtým sa dobré posolstvo nedostalo k takému veľkému počtu ľudí ako dnes! Spoločné úsilie všetkých verných Ježišových nasledovníkov vedie k tomu, že každý rok sa státisíce ľudí dávajú pokrstiť a pripájajú sa k veľkému zástupu hlásateľov Kráľovstva. Prispievajú k tomu, že zvestovanie dobrého posolstva a robenie učeníkov sa stalo významnou časťou znamenia Ježišovej prítomnosti v kráľovskej moci. Ich Pán má z toho určite radosť!

11. Prečo môžeme povedať, že Ježiš príde účtovať vo veľkom súžení?

¹¹ Ježiš bude účtovať so svojimi otrokmi na konci veľkého súženia, ktoré je tesne pred nami. Aké dôvody nás vedú k tomuto záveru? V proroctve, ktoré je zapísané v 24. a 25. kapitole Matúša, Ježiš opakovane spomenul svoj príchod. Keď hovoril o svojej úlohe Sudcu vo veľkom súžení, povedal, že ľudia  „uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch“. Svojich nasledovníkov, ktorí budú žiť v tých dňoch, nabádal, aby zostali bdelí. Povedal: „Neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ a „Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“. (Mat. 24:30, 42, 44) Jeho slová, že „prišiel pán tých otrokov a účtoval s nimi“, sa očividne splnia vtedy, keď príde vykonať rozsudok nad Satanovým svetom. * (Mat. 25:19)

12., 13. a) Čo pán povedal prvým dvom otrokom a prečo? b) Kedy budú pomazaní s konečnou platnosťou zapečatení? (Pozri rámček „ Posúdení ako verní pri smrti“.) c) Akú odmenu dostanú tí, ktorí budú posúdení ako ovce?

¹² Keď sa pán vrátil, zistil, že otrok, ktorý dostal päť talentov, zarobil ďalších päť a otrok, ktorý dostal dva talenty, zarobil ďalšie dva. Preto každému z nich povedal: „Dobre si urobil, dobrý a verný otrok! Bol si verný nad málom. Ustanovím ťa nad mnohým.“ (Mat. 25:21, 23) Čo sa dá podľa týchto slov očakávať, keď Pán, oslávený Ježiš, príde v budúcnosti ako Sudca?

¹³ Pomazaní, ktorých predstavujú obaja usilovní otroci, budú s konečnou platnosťou zapečatení krátko pred vypuknutím veľkého súženia. (Zjav. 7:1–3) Potom, ešte pred Armagedonom, im Ježiš dá sľúbenú nebeskú odmenu. Čo sa stane s tými, ktorí pomáhali Kristovým bratom vykonávať zvestovateľskú službu? Budú posúdení ako ovce a dostanú jedinečnú príležitosť žiť na zemi pod vládou Kráľovstva. (Mat. 25:34)

14., 15. Chcel Ježiš povedať, že tretina jeho pomazaných bratov sa preukáže ako zlá a lenivá? Vysvetli to.

¹⁴ V podobenstve čítame aj o tom, čo urobil posledný otrok. Namiesto toho, aby so svojím talentom obchodoval alebo ho uložil u bankárov, zakopal ho. Prejavil zlý postoj, lebo úmyselne robil to, čo bolo proti vôli jeho pána. Preto ho pán právom označil za „zlého a lenivého“. Vzal mu talent, ktorý mu predtým zveril, a dal ho prvému otrokovi. Zlého otroka dal vyhodiť „von do tmy“, odkiaľ sa ozýval „jeho plač a škrípanie zubov“. (Mat. 25:24–30; Luk. 19:22, 23)

¹⁵ Posledný z troch otrokov teda svoj talent zakopal. Chcel tým Ježiš povedať, že tretina jeho pomazaných nasledovníkov sa preukáže ako zlá a lenivá? Nie. Ako to vieme? Zistíme to, keď toto podobenstvo porovnáme s dvomi ďalšími. V podobenstve o vernom a rozvážnom otrokovi sa Ježiš zmienil o zlom otrokovi, ktorý bil  svojich spoluotrokov. Tým nepredpovedal, že bude existovať akási skupina zlého otroka. Jeho slová sú skôr varovaním určeným vernému otrokovi, aby neprejavoval vlastnosti zlého otroka. Podobnú myšlienku nachádzame aj v podobenstve o desiatich pannách. Ježiš ním nechcel povedať, že polovica jeho pomazaných nasledovníkov sa bude správať ako päť pochabých panien. Chcel však svojich duchovných bratov varovať pred tým, čo by sa stalo, keby prestali byť bdelí a pripravení. * V tomto kontexte je potrebné chápať aj podobenstvo o talentoch. Ježiš v ňom nehovoril o tom, že mnohí jeho pomazaní bratia sa stanú v posledných dňoch zlými a lenivými. Skôr svojich pomazaných nasledovníkov vyzýval, aby „obchodovali“ s talentmi, čiže aby boli stále usilovní. Zároveň ich varoval, aby sa vyhýbali postoju a skutkom, akými sa vyznačoval zlý otrok. (Mat. 25:16)

16. a) Čo sa učíme z podobenstva o talentoch? b) Aké úpravy v našom porozumení tohto podobenstva nachádzame v tomto článku? (Pozri rámček „ Vysvetlenie podobenstva o talentoch“.)

¹⁶ Z podobenstva o talentoch sa učíme dve veci. Po prvé, pán z podobenstva, Ježiš Kristus, zveril svojim pomazaným otrokom niečo, čo považoval za veľmi cenné — poverenie zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov. Po druhé, Kristus od každého z nás očakáva, že budeme vo zvestovateľskej službe usilovní. Ak v tejto službe vytrváme a budeme Ježiša stále verne poslúchať, môžeme si byť istí, že nás odmení. (Mat. 25:21, 23, 34)