Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Re Oleleikristi Ọ “Rọo . . . Evaọ Olori Na Ọvo”—Kọ O gbẹ Lọhọ?

Re Oleleikristi Ọ “Rọo . . . Evaọ Olori Na Ọvo”—Kọ O gbẹ Lọhọ?

“Mẹ be sae ruẹ uvumọ ohwo nọ mẹ rẹ rọo evaọ ukoko na ha, ozọ u bi mu omẹ nọ enẹ ọvo mẹ te jọ goli rite oke owho.”

“Ezae obọ akpọ jọ a rrọ wowou, a te je wo uyoyou gbe ororokẹ. A be wọso egagọ mẹ hẹ, yọ o wọhọ nọ a tube woma vi inievo-emezae jọ nọ e rrọ ukoko na.”

Inievo jọ nọ e re te rọo ho a ta ọkpọ eme nana no. Dede na, a riẹ nọ Pọl ukọ na ọ hrẹ Ileleikristi nọ a “rọo . . . evaọ olori na ọvo,” ohrẹ nọ u fo nọ Oleleikristi kpobi o re fihọ iruo. (1 Kọr. 7:39) Nọ o rrọ ere na, fikieme Oleleikristi ọ rẹ rọ ta ọkpọ eme nọ ma wariẹ evaọ obehru na?

OWARE NỌ AHWO JỌ A BE RỌ RUAWA

Ẹsejọhọ ahwo nọ a ta eme nọ ma wariẹ evaọ obehru na a bi roro nọ inievo-emetẹ nọ e re te rọo ho a bu vi inievo-emezae evaọ ukoko na. Ere o ginẹ rrọ evaọ erẹwho buobu. Wọhọ oriruo, evaọ obọ Korea, whọ rẹ jọ udevie inievo 100 nọ e re te rọo ho ruẹ inievo-emetẹ 57, rekọ inievo-emezae 43. Yọ evaọ obọ Colombia, evaọ udevie inievo 100 nọ e re te rọo ho, 66 yọ inievo-emetẹ, 34 kọ inievo-emezae.

Evaọ erẹwho jọ, ẹbẹbẹ jọ họ, esẹgbini nọ e rrọ ukoko ho a re mi ohwo nọ ọ gwọlọ rehọ ọmọtẹ rai igho buobu, onọ u bi ru nọ inievo-emezae nọ i wo ugho tere he a gbẹ be sae kaki wo aye he. Onana o rẹ sai ru nọ inievo-emetẹ nọ e rrọ erẹwho itieye na a rẹ rọ ruawa nọ o te jọ bẹbẹ re a wo ọzae “evaọ Olori na.” Fikiere a sai roro nọ, “Kọ o te lọhọ re mẹ sae jọ usu ibe Ileleikristi mẹ ruẹ emamọ oniọvo-ọmọzae nọ ọ te rehọ omẹ?” *

O GWỌLỌ NỌ MA RE FIEVAHỌ JIHOVA

Otẹrọnọ who wo ọkpọ iroro ahwo nọ ma wariẹ eme rai na, jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova ọ riẹ kpahe uyero ra. Ọ riẹ epanọ onana o rrọ owhẹ oma.—2 Irv. 6:29, 30.

Dede na, Jihova ọ kẹ omai ohrẹ evaọ Ebaibol na nọ ma rọo evaọ Olori na ọvo. Fikieme? Fikinọ ọ riẹ oware nọ u woma kẹ idibo riẹ. Orọnikọ ọ gwọlọ thọ omai no ebẹbẹ nọ i re noi ze ọvo ho nọ ma tẹ jowọ nọ u fo ho, rekọ ọ gwọlọ nọ ma wo evawere. Evaọ oke Nehemaya nọ ahwo Ju buobu a jẹ rehọ ahwo erẹwho efa nọ e jẹ gọ Jihova ha, Nehemaya ọ rọ ekpehre uruemu Solomọn kẹ ae oriruo. Dede nọ “Ọghẹnẹ [Solomọn] o you rie, . . . eyae erara na a ru rie thọ uzi.” (Neh. 13:23-26) Fiki ewoma idibo riẹ Ọghẹnẹ o ro jie uzi kẹ omai nọ ma rọo evaọ ukoko na ọvo. (Ol. 19:7-10; Aiz. 48:17, 18) Uzi nana o were Ileleikristi uzẹme yọ a be rẹroso Ọghẹnẹ kẹ ọkpọvio. Fikiere, nọ a te bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ wọhọ Osu rai, u re dhesẹ nọ a gine vuhumu nọ ọye họ Osu Ehrugbakpọ na.—Itẹ 1:5.

Ababọ avro, whọ gwọlọ whaha “usu nọ u fo ho” nọ who re mu kugbe ohwo nọ ọ rẹ sai ru owhẹ no edhere Ọghẹnẹ. (2 Kọr. 6:14) Ileleikristi buobu nẹnẹ a bi ru lele ekpọvio Ọghẹnẹ nọ e rẹ thọ idibo riẹ ẹsikpobi yọ a vuhumu no inọ oware areghẹ nọ u fo eruo oye. Rekọ otujọ o bi veghe uzou.

O GBẸ LỌHỌ

Oniọvo-ọmọtẹ mai jọ evaọ obọ Australia nọ a re se Maggy, * ọ ta kpahe oware nọ o via kẹe okenọ o mu usu-orọo họ ẹnya kugbe ọmọzae obọ akpọ jọ inọ: “Re mẹ sai jọ kugbei ọvo dede, iwuhrẹ e jẹ hai vo omẹ n’oke t’oke. Onana u kpomahọ usu mẹ kugbe Jihova yoyoma.” Oniọvo-ọmọtẹ mai ọfa jọ evaọ obọ India nọ a re se Ratana ọ ta nọ o mu usu obẹlẹ họ ẹnya kugbe ọmọ-eklase riẹ nọ o mu Ebaibol họ ewuhrẹ. Rekọ nọ oke o be nyaharo na, ọmọtẹ na o te ti muẹrohọ nọ kpakọ fiki usu nọ ọmọzae na ọ gwọlọ mu kugbei ọvo o bi ro wuhrẹ Ebaibol. Ukuhọ riẹ oniọvo-ọmọtẹ na o te no ukoko na je kuomagbe egagọ efa re ọ ruẹse rọo.

Oniọvo-ọmọtẹ mai nọ a re se Ndenguè evaọ obọ Cameroon yọ omọfa nọ ọ jẹ ekpehre owọ utiona. Ikpe 19 ọ jọ evaọ okenọ ọ rọ ruọ orọo. Ọmọzae obọ akpọ nọ a gbẹ jẹ nya usu-orọo ọ ya eyaa kẹe nọ ọ te kẹe uvẹ ruabọhọ egagọ riẹ. Rekọ nọ a rọo nọ eka ivẹ ọvo e jẹ ruemu no, ọzae riẹ na ọ tẹ whaha iẹe iwuhrẹ enya. Oniọvo-ọmọtẹ na ọ ta nọ: “Mẹ tẹ jọ goli, yọ ẹviẹviẹ ọvo mẹ jẹ hae viẹ. Me te ti vuhumu nọ me fi omamẹ họ igbo no. Mẹ tẹ jẹ hae vioja riẹ n’oke t’oke.”

Uzẹme riẹ họ, o nwane rọnọ ọrivẹ-orọo kpobi nọ ọ rrọ ukoko ho ọ rẹ nwane geva hayo kare ororokẹ hẹ. Dede na, otẹrọnọ whọ rọo ohwo obọ akpọ yọ ebẹbẹ itieye na i te owhẹ hẹ, ẹvẹ orọo utiona u ti kpomahọ usu ra kugbe Ọsẹ obọ odhiwu ra, Jihova? Ẹvẹ o te jọ owhẹ oma nọ whọ tẹ kareghẹhọ nọ who veghe uzou kẹ ohrẹ nọ ọ kẹ owhẹ rọkẹ ewoma obọra? Mai wuzou na, ẹvẹ owọ nọ whọ jẹ na o te jọ Jihova oma?—Itẹ 1:33.

Inievo sa-sa wariẹ akpọ na soso họ nọ e rọo no evaọ ukoko na a rẹ vuẹ owhẹ nọ re ohwo ọ “rọo . . . evaọ Olori na ọvo” họ oware nọ o mai woma. Enọ e re te rọo ho a gba riẹ mu nọ a re ru eva were Ọghẹnẹ ẹkwoma ukoko na ọvo nọ a rẹ jọ gwọlọ ọrivẹ-orọo. Imoni Michiko, oniọvo-ọmọtẹ mai jọ nọ ọ re te rọo ho evaọ obọ Japan a jẹ tẹzẹ iẹe re ọ rehọ ọzae nọ ọ rrọ ukoko ho. U te no ukpokpoma yena no, ọ be ruẹ egbẹnyusu gbe egbẹrioma riẹ jọ nọ a wo ezae no evaọ ukoko na. Oniọvo na ọ ta nọ: “Mẹ rẹ vuẹ omamẹ ẹsikpobi nọ, nọ orọnọ Jihova yọ ‘Ọghẹnẹ evawere na,’ orọnikọ ohwo ọ rọo hayo ọ rọo ho u re ru ei wo evawere he. U te je mu omẹ ẹro nọ Jihova o re ru ẹgwọlọ mai kẹ omai. Fikiere, otẹrọnọ ma sae ruẹ ọrivẹ-orọo ho dede nọ ma gwọlọ rọo, o rẹ mai woma re ma jọ ere evaọ etoke nana.” (1 Tim. 1:11) Ukuhọ riẹ, Michiko ọ tẹ rehọ emamọ oniọvo-ọmọzae jọ evaọ ukoko na, yọ eva e were riẹ gaga inọ o thihakọ hẹrẹ.

Epọvo na re, inievo-emezae jọ a thihakọ hẹrẹ gaga re a tẹ te ruẹ emamọ oniọvo-ọmọtẹ nọ a rẹ rehọ. Oniọvo otiọye jọ họ Bill evaọ obọ Australia. Ọ ta nọ ẹsejọ emetẹ obọ akpọ e jẹ hai si ei urru. Rekọ ọ jẹ hae yọrọ oma gaga re ọ siọ usu okpekpe ba emu kugbe emetẹ na. Fikieme? Keme ọ gwọlọ jowọ nọ u re su kpohọ “usu nọ u fo ho” kugbe ọnọ ọ rrọ Oleleikristi hi hi. Anwọ ikpe buobu ze na, u wo inievo-emetẹ jọ nọ ọyomariẹ ọ jẹ hai wo isiuru kpahe, rekọ inievo nana a je wo isiuru kẹe he. Bill ọ hẹrẹ ikpe 30 soso taure ọ tẹ te ruẹ emamọ oniọvo-ọmọtẹ evaọ ukoko na. Ọ ta nọ: “Mẹ vioja riẹ vievie he inọ mẹ hẹrẹ te enẹ. Eva e be were omẹ gaga enẹna keme mẹ avọ aye mẹ ma bi kpohọ usiuwoma kugbe, wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ kugbe, je bi ru eware efa kugbe evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Eva e rẹ were omẹ nọ mẹ avọ aye mẹ ma tẹ rrọ kugbe egbẹnyusu riẹ keme aikpobi idibo Jihova. Izi Ebaibol nọ ma bi fihọ iruo i bi fiobọhọ kẹ omai ru usu mai ga evaọ orọo na.”

NỌ WHỌ BE HẸRẸ JIHOVA NA

Eme whọ rẹ sai ru nọ whọ be hẹrẹ re Jihova o ru oreva riẹ na? Roro kpahe oware nọ o soriẹ nọ whọ gbẹ re te rọo ho. Otẹrọnọ fiki uzi Ebaibol nọ o ta nọ ma “rọo . . . evaọ Olori na ọvo,” kiyọ whọ riẹ ru gaga nọ who bi ro koko uzi na. Jọ u mu owhẹ ẹro nọ, ọtamuo nọ who bi ro koko uzi Jihova na o be were iẹe. (1 Sam. 15:22; Itẹ 27:11) Gbẹ hai ‘rovie eva ra kẹe’ evaọ olẹ. (Ol. 62:8) Nọ whọ be hae lẹ se Jihova ẹsikpobi na, u ti ru nọ usu ra kugbei o te rọ ga vi epaọ anwẹdẹ. Yọ usu nana u ti dhe ẹgẹga nọ whọ be dadamu ọtamuo ra ghelọ ẹtẹzẹ otu nọ ọ be gwọlọ nọ whọ rọo ohwo obọ akpọ. Jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova o wo isiuru kpahe idibo riẹ kpobi nọ i bi koko izi riẹ, yọ whọ rrọ ghaghae kẹe. O bi roro kpahe ẹgwọlọ gbe ọdawẹ ra. Uzẹme o rrọ inọ ọ ya eyaa kẹ ohwo ọvo ho inọ ọ te gwọlọ ọzae hayo aye kẹe. Rekọ whọ tẹ ginẹ gwọlọ ọrivẹ-orọo, Ọghẹnẹ ọ riẹ obọdẹ edhere nọ o ti ro ru ẹgwọlọ ra gba kẹ owhẹ.—Ol. 145:16; Mat. 6:32.

Ẹsejọ whọ sae ta ọkpọ ẹme Devidi, nọ ọ ta nọ: “O ỌNOWO, ovẹrẹ yo kẹ omẹ! Oma o rọ ẹzi mẹ no! Who si ovao ra no dhere omẹ hẹ.” (Ol. 143:5-7, 10) Evaọ oke utiona, kẹ Ọsẹ obọ odhiwu ra na uvẹ nọ o re ro dhesẹ oreva riẹ kẹ owhẹ. Whọ sai ru onana nọ whọ tẹ be hai se Ebaibol na je roro didi kpahe oware nọ who bi se. Whọ te riẹ izi riẹ ziezi jẹ ruẹ oghẹrẹ nọ o ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ no evaọ okenọ u kpemu. Whọ tẹ be hae gaviezọ kẹe, u ti mu owhẹ ẹro vi epaọ anwẹdẹ inọ o ginẹ rrọ oware areghẹ re who yoẹme riẹ.

Ileleikristi nọ e re te rọo ho a wo iruo buobu evaọ ukoko na, ẹsibuobu a re fiobọhọ kẹ iviuwou gbe emaha na

Eme ọfa ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ gbe wo evawere evaọ oke nana nọ whọ re te rọo ho na? Whọ sae rọ oke nana wuhrẹ iruemu wọhọ orimuo, ọghọ-oruo, ajọwha iruo, ewoma, omarọkẹ Ọghẹnẹ, gbe iruemu iwoma efa nọ e rẹ lẹliẹ owhẹ wo emamọ odẹ. Enana yọ obọdẹ iruemu nọ i re ru evawere jọ uviuwou. (Emu. 24:16-21; Rut 1:16, 17; 2:6, 7, 11; Itẹ 31:10-27) Rọ Uvie Ọghẹnẹ karo ẹkwoma obọ nọ who re wo ziezi evaọ iruo usiuwoma ota na gbe iruẹru ukoko na efa. Onana o te thọ owhẹ. Bill nọ ma fodẹ no vẹre na ọ ta kpahe okenọ o ri ti ro wo aye he inọ: “Ikpe na e jẹ dhẹ vẹrẹ gaga! Mẹ jẹ rọ oke yena ru iruo ọkobaro.”

Ẹhẹ, re Oleleikristi ọ “rọo . . . evaọ Olori na ọvo” o gbẹ lọhọ. Who te ru lele uzi nana kiyọ whọ be rọ ọghọ kẹ Jihova, yọ who ti wo eghale nọ e rẹ tọ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Oghale u te ọnọ ọ be dhẹozọ ỌNOWO, ọnọ ọ rẹ jọ evaọ izi riẹ ghọghọ! Efe obuobu ọ rọ eva uwou riẹ; ẹrẹreokie riẹ ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.” (Ol. 112:1, 3) Fikiere, jọ o jọ ọtamuo ra inọ who re koko uzi Jihova nọ o ta nọ rọo “evaọ Olori na ọvo.”

^ edhe-ẹme 7 Evaọ uzoẹme nana, eriwo inievo-emetẹ ma be rọ ta ẹme na, rekọ u kiekpahe inievo-emezae re.

^ edhe-ẹme 13 Ma nwene edẹ na jọ.