Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñamboyke vaʼerã umi deséo vai

Ñamboyke vaʼerã umi deséo vai

“Pemopotĩke pende po [...] ha pemopotĩke pene korasõ.” (SANT. 4:8)

1. ¿Mbaʼéichapa opensa heta hénte?

KO MÚNDOPE hetaiterei hénte ndorrespetái Ñandejára Léi. Por ehémplo, heta persóna opensa ndaivairiha oreko rrelasión sexuál hapicha kuimbaʼe térã hapicha kuñándi, térã omenda mboyve. Umi pelíkula, lívro, músika ha propagánda opresenta koʼã mbaʼe iporãrõguáicha (Sal. 12:8). Añetehápe ningo hetaiterei hénte hekokyʼa, péro upéva ndeʼiséi ñande ndaikatumoʼãiha ñanderekopotĩ. Jehová ikatu hína ñanepytyvõ jaiko hag̃ua haʼe oipotaháicha (elee 1 Tesalonicenses 4:3-5).

2, 3. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñamboykete umi deséo vai? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

2 Ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeguerohory, ñamboyke vaʼerã umi mbaʼe chupe ndogustáiva. Péro ñaneimperfékto rupi sapyʼánte ikatu ñandestira pe inmoralida, umi pirápe ostiraháicha pe karnáda. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo oúramo ñane akãme peteĩ pensamiénto kyʼa? Pyaʼe jaipeʼa vaʼerã, pórke jasegínteramo ñapensa hese ikatu imbareteve ha oñepresenta vove peteĩ oportunida jaju japeka. La Biblia heʼi: “Umi mbaʼe jajaposéva oñembohapóramo ñande pyʼapýpe, upéva omoheñói pekádo” (elee Santiago 1:14, 15).

3 Jahechaháicha, ñañatende porã vaʼerã mbaʼépa ñapensa. Ñamboykéramo umi deséo vai, ndajaʼamoʼãi inmoralida sexuálpe ni ndajasufrimoʼãi pe pekádo káusare (Gál. 5:16). Ko artíkulope jahecháta mbohapy mbaʼe ñanepytyvõtava ñamboykete hag̃ua umi deséo vai. Primero, ñane amista Jehovándi. Segundo, umi konsého oĩva la Bíbliape. Ha tercero, pe ajúda omeʼẽva ñandéve ñane ermanokuéra iñexperiensiavéva.

ÑANE AMISTA JEHOVÁNDI

4. ¿Mbaʼéichapa jahechauka Jehová haʼeha ñane amígo?

4 Opavave oikoséva Jehová amígoramo ojapo vaʼerã ko téxto heʼíva: “Pemopotĩke pende po” ha “pemopotĩke pene korasõ” (Sant. 4:8). Upéva heʼise umi mbaʼe ñapensáva ha jajapóva ogusta vaʼerãha Jehovápe. Ñande ningo iñamígo, upéicha rupi ñañehaʼã ñapensa umi mbaʼe ipotĩvare ani hag̃ua ñambopochy chupe (Sal. 24:3, 4; 51:6; Filip. 4:8). Jehová oikuaa ñaneimperfektoha ha sapyʼánte ndaikatuiha ñakontrola ñane pensamiénto. Upéicharamo jepe, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñamboyke umi deséo vai ha ñapensa umi mbaʼe iporãvare. Ha ani ñanderesarái Jehová oñeñandu vaiha ñapensa jave umi mbaʼe tieʼỹre (Gén. 6:5, 6).

5, 6. ¿Mbaʼérepa ñañemboʼe vaʼerã ou jave ñane akãme umi deséo vai?

5 Ñañemboʼe meméramo Jehovápe, haʼe ñanepytyvõta ñamboyke hag̃ua umi deséo vai. Avei omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto ha ñanemombaretéta ñanderekopotĩ hag̃ua. Ikatu voi jaʼe chupe ñapensaseha umi mbaʼe haʼe oguerohorývare (Sal. 19:14). Ñaneumílde vaʼerã ha ñaporandu avei chupe oĩpa álgo ñane korasõme ikatúva ñandegueraha vai (Sal. 139:23, 24). Ha pyʼỹinte jajerure vaʼerã chupe tañanepytyvõ ñamboyke hag̃ua pe inmoralida oñepresenta jave pe tentasión (Mat. 6:13).

6 Oiko mboyve ñandehegui Testígo, katuete ñandegustáne raʼe algúna kósa naiporãiva, ha oiméne jajapo voi raʼe upéva. Upéicha rupi, ikatu sapyʼánte ñandestira jey umi mbaʼe vai. Péro Jehová ikatu ñanepytyvõ ñakambia hag̃ua. Por ehémplo, ñañeʼẽmína rréi David rehe. Haʼe oreko vaʼekue rrelasión sexuál peteĩ tembireko ahénondi. Péro upe rire oñarrepenti ha ojerure Jehovápe ‘tomopotĩ’ chupe ikorasõ ha toipytyvõ chupe ikatu hag̃uáicha iñeʼẽrendu (Sal. 51:10, 12). Ñande kásope avei, oiméramo jareko umi deséo vai, jajerure vaʼerã Jehovápe ajúda. Haʼe añoite ikatu ñanepytyvõ ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe ha ñakontrolakuaa hag̃ua ñapensáva ha jajapóva (Sal. 119:133).

Ñañepyrũramo jareko peteĩ deséo vai, pyaʼe jaipeʼa vaʼerã ñane korasõgui (Ehecha párrafo 6)

UMI KONSÉHO OĨVA LA BÍBLIAPE

7. ¿Mbaʼéichapa la Biblia ñanepytyvõ ñamboyke hag̃ua umi deséo vai?

7 Jehová ikatu ombohovái ñane ñemboʼe la Biblia rupive. Upépe heʼi pe arandu oúva Ñandejáragui ipotĩha (Sant. 3:17). Jaleéramo la Biblia káda día ñapensa meméta umi mbaʼe ipotĩvare (Sal. 19:7, 11; 119:9, 11). Avei la Bíbliape jatopa heta konsého ha ehémplo ñanepytyvõva ñamboyke hag̃ua umi deséo vai.

8, 9. a) ¿Mbaʼéicha rupípa peteĩ mitãrusu ou opeka? b) ¿Mbaʼeichagua situasiónpepa iporã ñanemanduʼa pe konsého oĩvare Proverbios kapítulo 7-pe?

8 Proverbios 5:8 ñandeavisa porã ñañatende vaʼerãha ani hag̃ua jaʼa pe inmoralida sexuálpe. Proverbios kapítulo 7 omombeʼu peteĩ mitãrusu osẽ hague oguata pyhare peteĩ kuña hekovaíva oikohárupi. Ko kuña “oñemonde peteĩ prostitútaicha” ha oñemboʼy peteĩ kálle eskínape. Ohechávo pe mitãrusúpe, oho hendápe, ohetũ chupe ha oñepyrũ heʼi heta mbaʼe omoakãraku hag̃uáicha chupe. Oiméne pe mitãrusu osẽrõ guare hógagui nopensái kuri orekotaha rrelasión sexuál pe kuñándi. Péro oñepresentávo pe tentasión, haʼe nomboykéi umi deséo vai, ha ou opeka ha heta osufri. Haʼe opensárire umi konsekuénsiare, ni ndohói vaʼerãmoʼã pe kuña oĩha gotyo (Prov. 7:6-27, NM).

9 Ñande ñarrekonose vaʼerã ikatuha jadesidi vai ndajahechakuaáiramo pe pelígro. Por ehémplo, ñañemoĩramo ñakambia ha ñakambia de kanál pyharekue, ikatu hína peichahágui osẽ ñandéve peteĩ prográma tieʼỹ. Térã jaipuru jave Internet, naiporãi jaike umi páhina ndajaikuaaihápe, ni umi páhina orekóvape téma iñinteresánteva péro oĩ mimihápe avei propagánda tieʼỹ térã pornografía. Jahecháramo umi mbaʼe tieʼỹ, ikatu jareko deséo vai ha upéi ijetuʼuvéta ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe.

10. ¿Mbaʼérepa Jehová siervokuéra ndovaléi onovilleapa rei? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

10 Ñandejára Ñeʼẽ ohechauka avei ñandéve mbaʼéichapa ojotrata vaʼerã kuña ha kuimbaʼe (elee 1 Timoteo 5:2). Peteĩ ermáno térã ermána omendáva, otrata vaʼerã de fórma espesiál iparéhape añoite. Ha umi kristiáno soltéro ha soltéra, otrata vaʼerã de fórma espesiál inóvio térã inóviapente. Testigokuéra ndoikói vaʼerã omakanea oimeraẽvandi ni onovilleapa rei. Oĩ opensáva ikatuha onovillea igustoitépe, ndopokóima guive ojuehe. Por ehémplo heʼi hikuái ndaivairiha onovillea omaña lája, imovimiéntore térã umi hésto ojapóvare. Umi oservíva Jehovápe ningo ndojapói vaʼerã koʼã mbaʼe. Upéicharõ, mokõi persóna, tahaʼe soltéro térã omendáva, oikóramo onovillea péicha, ikatu ou iñakãme pensamiénto kyʼa ha ikatu voi hoʼa inmoralida sexuálpe. Upéva oikóma hetáre ha ikatu avei oiko ñanderehe.

11. ¿Mbaʼépa ñaaprende José ehémplogui?

11 La Bíbliape oñeʼẽ José ehémplore, ha upéva ñanemboʼe peteĩ mbaʼe iñimportánteva. Ihéfe rembireko heta vése oñeinsinua chupe orekoségui hendive rrelasión sexuál. José heʼi porã chupe ndojapomoʼãiha upéva, péro pe kuña oiko hapykuéri. Káda día ojerure Josépe opyta hag̃ua hendive (Gén. 39:7, 8, 10). Peteĩ karai ostudiáva umi palávra vívlika, heʼi ko kuñakarai opensáne hague José opytáramo haʼeño hendive, noñenegamoʼãiha chugui. Péro José ojedesidi ndoikomoʼãiha onovillea pe kuñakaraíre. Upéicha rupi ndoikéi iñakãme umi deséo vai. Peteĩ día, pe kuñakarai ojagarra Josépe ijaógui ha heʼi chupe oñeno hag̃ua hendive. Péro José ojehekýi chugui ha osẽ odipara upégui, ha ‘ijao opyta pe kuñakarai pópe’ (Gén. 39:12, NM).

12. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi mbaʼe jahecháva ikatuha ñandegueraha vai?

12 Nañañatendéiramo, umi mbaʼe jahecháva ikatu omoñepyrũ ñane korasõme umi deséo vai. Jesús heʼi vaʼekue: “Entéro osegíva omaña peteĩ kuñáre ha iñakãraku hese, upéva oikóma hendive ipyʼapýpe ha péicha oporomoakãratĩma hína” (Mat. 5:28). Upéva oiko vaʼekue rréi David rehe. La Biblia omombeʼu haʼe oĩ hague hóga terrásape ha upe guive ohecha “peteĩ kuña porãite ojahúva” (2 Sam. 11:2). Ko kuña ningo omendáva, péro David omaña rangue ótro ládo, osegi omaña hese ha ndoipeʼái chupe iñakãgui. Amo ipahápe, pe deséo vai ipuʼaka hese ha oreko hendive rrelasión sexuál.

13. a) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jasegi Job ehémplo? b) ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

13 Job haʼe avei peteĩ ehémplo iporãitereíva ñandéve g̃uarã. Haʼe heʼi: “Che adesidíma peteĩ mbaʼe, ni mbaʼevéicharõ ndaikomoʼãi amaña ni cheakãraku ótro kuñáre” (Job 31:1, 7, 9, NM). ¿Mbaʼérepa iñimportánte jasegi Job ehémplo? Pórke péicha ndajarekomoʼãi deséo vai. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo Job ojapo haguéicha? Jajedesidi vaʼerã ndajadeseamoʼãiha peteĩ ndahaʼéivape ñande paréha. Ha oiméramo osẽ peteĩ taʼanga tieʼỹ télepe, komputadórape, kartélpe, diáriope, rrevístape, térã oimeraẽ ótro lugárpe, pyaʼe voi ñamaña vaʼerã ótro ládo.

14. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã siémpre ñanderekopotĩ hag̃ua?

14 Epensákena koʼã mbaʼe ñahesaʼỹijóvare. Ha oiméramo rehechakuaa tekotevẽha rekambia algúna kósape, pyaʼe rekambia vaʼerã. Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe, jajehekýita pe inmoralida sexuálgui ha siémpre ñanderekopotĩta (elee Santiago 1:21-25).

PE AJÚDA OMEʼẼVA ÑANDÉVE ÑANE ERMANOKUÉRA IÑEXPERIENSIAVÉVA

15. ¿Mbaʼérepa rejerure vaʼerã ajúda ijetuʼúramo ndéve rekontrola hag̃ua umi deséo vai?

15 Oiméramo ijetuʼu ndéve rekontrola hag̃ua umi deséo vai, ejerure vaʼerã ajúda peteĩ ermáno iñexperiénsiavape. Haʼe ikatu omeʼẽ ndéve heta konsého ideprovéchova oĩva la Bíbliape. Añetehápe ningo ijetuʼu ñañeʼẽ hag̃ua koʼã témare, péro iñimportánte hína rejapo upéva (Prov. 18:1; Heb. 3:12, 13). ¿Mbaʼérepa? Pórke umi ermáno iñexperiensiavéva oipurúta la Biblia ohechauka hag̃ua ndéve mbaʼépepa tekotevẽ rekambia. Ha rejapóramo umi kámbio, esegíta ereko Jehovápe ne amígoramo.

16, 17. a) Emombeʼu peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa ansianokuéra oipytyvõ umi oñehaʼãvape okontrola umi deséo vai. b) ¿Mbaʼérepa umi ohecháva pornografía pyaʼe ojerure vaʼerã ajúda?

16 Umi ansiáno kongregasiongua la ñanepytyvõ porãvétava (elee Santiago 5:13-15). Jahechamína peteĩ mitãrusu Brasilgua ehémplo. Haʼe omombeʼu heta tiémpore ijetuʼu hague chupe okontrola hag̃ua umi deséo vai. Haʼe heʼi: “Aikuaa porã ningo Jehovápe ndogustaiha umi mbaʼe apensáva, péro atĩ añeʼẽ hag̃ua ko provlémare ótra persónandi”. Peteĩ ansiáno ohechakuaa hese oikotevẽha ajúda ha omokyreʼỹ chupe oñeʼẽ hag̃ua ansianokuérandi. Pe mitãrusu heʼi: “Umi ansiáno imbaʼeporã ha ontende mbaʼe situasiónpepa ajecha. Ha upéva opokoiterei cherehe, pórke chéve g̃uarã namereséi chetrata porã hikuái. Haʼekuéra cherendu porã, ha olee chéve umi téxto vívliko ohechaukáva Jehová cherayhuha, ha upéi oñemboʼe hikuái chendive. Koʼã mbaʼe tuicha chepytyvõ aasepta hag̃ua umi konsého oĩva la Bíbliape”. Koʼág̃a ohasáma heta tiémpo oiko hague upéva ha ko mitãkariaʼy oĩ porã jeýma Jehovándi. Haʼe omombeʼu: “Koʼág̃a ahechakuaa ikuentaveha jajerure ajúda, jaiko rangue ñañehaʼã ñaneaño ñakontrola hag̃ua umi deséo vai”.

17 Oiméramo nde rehecha jepi pornografía, tekotevẽ pyaʼe rejerure ajúda. ¿Mbaʼérepa? Pórke amáske rehaʼarõ, ifasilvéta reʼa hag̃ua pe inmoralida sexuálpe. Upéva oikóramo katu embosufrietereíta ne hentekuérape ha umi ne amígope. Avei nde káusare ikatu oñeñeʼẽ vai Ñandejárare. Heta ermáno ha ermána ojerure ajúda ansianokuérape ha osegi umi konsého oñemeʼẽva chupekuéra. Péicha ndoperdéi hikuái iñamista Jehovándi ha osegi kongregasiónpe (Sant. 1:15; Sal. 141:5; Heb. 12:5, 6).

EÑEHAʼÃMBAITÉKENA NDEREKOPOTĨ

18. ¿Mbaʼépa jasegi vaʼerã jajapo?

18 Ko múndo oĩva Satanás poguýpe ikyʼaverei ohóvo. Péro Ñandejára siervokuéra oñehaʼãmbaite hekopotĩ hag̃ua ha oipeʼa iñakãgui umi deséo vai. ¡Upéva ningo ombovyʼaiterei Jehovápe! Jaaprovechapaitékena umi mbohapy ajúda omeʼẽva ñandéve Ñandejára: ñane amista hendive, umi konsého oĩva la Bíbliape ha umi ermáno iñexperiensiavéva. Upéicha katuete javyʼáta ha ñane konsiénsia ipotĩta (Sal. 119:5, 6). Koʼẽrõitéma Satanás ndaiporimoʼãvéima, péro ñande jaikóta pára siémpre peteĩ múndo pyahúpe oĩtahápe umi hekopotĩvante.