Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ma rẹ Sae Jọ Fuafo Evaọ Uruemu Mai

Ma rẹ Sae Jọ Fuafo Evaọ Uruemu Mai

“Wha wozẹ abọ rai fo, . . . je ru udu rai fo.” JEM. 4:8.

1. Ẹvẹ ahwo akpọ a rri ẹfuọ uruemu nẹnẹ?

ỌFARIẸ-OGBE ọ da oria kpobi fia nẹnẹ. Evaọ eria buobu, a gbe bi rri rie nọ o thọ họ re ezae i lele ezae wezẹ, hayo re ahwo nọ a re te rọo ho gbe enọ e rọo no a lele amọfa wezẹ. A be tubẹ jọ etẹlivisiọno gbe ebe-usi tuduhọ ahwo awọ yeri oghẹrẹ uzuazọ utionana. (Ol. 12:8) Ọfariẹ-ogbe ọ da oria kpobi fia te epanọ ohwo ọ sae rọ nọ omariẹ nọ, ‘Kọ o ginẹ lọhọ re ohwo ọ jọ fuafo evaọ uruemu riẹ?’ Ma rẹ kẹ uyo onọ nana ududu inọ, Ee. Ileleikristi uzẹme a rẹ sae jọ fuafo evaọ uruemu rai avọ obufihọ Jihova.—Se 1 Ahwo Tẹsalonika 4:3-5.

2, 3. (a) Fikieme u ro wuzou re ma si iroro ọfariẹ-ogbe no udu? (b) Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

2 Dede na, o gwọlọ nọ ma rẹ kaki vuhumu inọ re uruemu mai o sae jọ fuafo, ma rẹ whaha isiuru ọfariẹ-ogbe. Wọhọ epanọ oghọlọ nọ a fi adha họ o rẹ sai si emeri urru nọ emeri na ọ rẹ rọ gwọlọ nyae lọe na, ere ọfariẹ-ogbe ọ rẹ sai si Oleleikristi urru te epanọ ọ rẹ rọ gwọlọ gbe-ọfariẹ nọ o gbe si iroro na no udu ẹsiẹsiẹe he. Nọ oke o be nyaharo na, isiuru itiena e rẹ ga te epanọ e rẹ rọ dowọ muotọ evaọ udu ohwo. O tẹ via ere, makọ odibo Jihova dede ọ rẹ sai ru lele isiuru iyoma nana nọ uvẹ na o tẹ nwani rovie. Uzẹme o ginọ rrọ inọ, “isiuru . . . i [re] yẹ uzioraha.”—Se Jemis 1:14, 15.

3 O rẹ da gaga nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ oware nọ ohwo o roro kpahe umutho oke o rẹ sai su kpohọ uzioraha ulogbo. Rekọ o rrọ oware uduotahawọ nọ ma rọ riẹ nọ ma tẹ whaha ekpehre isiuru, o rẹ thọ omai no ọfariẹ-ogbe gbe ebẹbẹ ilogbo nọ i re noi ze. (Gal. 5:16) Joma ta kpahe eware esa jọ nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehru isiuru: usu mai kugbe Jihova, ohrẹ Ebaibol na, gbe obufihọ ibe Ileleikristi mai nọ i kruga je wo orimuo evaọ ukoko na.

“SI KẸLE ỌGHẸNẸ”

4. Fikieme u ro wuzou re ma si kẹle Jihova?

4 Ohrẹ nọ Ebaibol na ọ kẹ ahwo nọ a gwọlọ “si kẹle Ọghẹnẹ” họ: “Wha wozẹ abọ rai fo, . . . je ru udu rai fo.” (Jem. 4:8) Ma te rri usu mai kugbe Jihova ghaghae, ma rẹ dao ẹgba mai kpobi re ma ru ei eva were evaọ kabọ kabọ uzuazọ mai, onọ u kugbe iroro mai. Ma gwọlọ nọ ma re wo “eva efuafo” ẹkwoma eware nọ e fo, enọ i woma, gbe enọ i fo ejiro nọ ma rẹ tẹrovi. (Ol. 24:3, 4; 51:6; Fil. 4:8) Uzẹme inọ Jihova ọ riẹ nọ ma gba ha. Ọ riẹ nọ ekpehre isiuru e rẹ ziọ omai udu ẹsejọ. Rekọ ma rẹ kareghẹhọ nọ o rẹ dae nọ ma tẹ be hai roro kpahe eware iyoma viukpenọ ma rẹ dao ẹgba mai kpobi re ma whaha iroro itieye na. (Emu. 6:5, 6) Ma tẹ riẹ onana, u re ru nọ ma rẹ rọ gbaemu nọ ma rẹ whaha ekpehre isiuru.

5, 6. Ẹvẹ olẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehre isiuru?

5 Obọdẹ edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma fi eva mai kpobi họ Jihova họ, ma tẹ be hae lẹ sei re o fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehre isiuru. Ma te si kẹle Jihova evaọ olẹ, o re si kẹle omai re. Ọ be hae rọ ẹzi ọfuafo riẹ fiobọhọ kẹ omai noke toke, onọ u bi ru ọtamuo nọ ma gwọlọ rọ whaha ekpehre isiuru jẹ jọ fuafo ga ziezi. Fikiere, ajọ ma hai roro kpahe eware ezi ẹsikpobi jẹ rọ ere dhesẹ kẹ Ọghẹnẹ nọ ma ginẹ gwọlọ ru eva were iẹe. (Ol. 19:14) Kọ ma be hae rọ omaurokpotọ yare iẹe nọ ọ kiẹ udu mai riwi sọ ọ te ruẹ “edhere umuomu” jọ, koyehọ ekpehru isiuru nọ e rẹ sai si omai ruọ uzioraha? (Ol. 139:23, 24) Kọ ma be hae lẹ sei ẹsikpobi re o fiobọhọ kẹ omai kru ẹgbakiete mai nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ?—Mat. 6:13.

6 Ẹsejọhọ oghẹrẹ nọ a rọ yọrọ omai notọ ze hayo oghẹrẹ uzuazọ nọ ma je yeri vẹre u ru nọ ma ro wo isiuru kẹ eware jọ nọ Jihova o mukpahe. O make rrọ ere na, ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai ru inwene re ma sae gọe evaọ edhere nọ ọ rẹ jẹrehọ. Devidi ovie na o vuhu onana mu. Okenọ o bru-ẹnwae kugbe Batshẹba, ọ lẹ se Jihova nọ: “Kẹ omẹ eva efuafo, re whọ rehọ uvi ẹzi ọkpokpọ kẹ omẹ.” (Ol. 51:10, 12) Fikinọ mai yọ ahwo-akpọ nọ a gba ha, iruemu nọ i fo ho e rẹ sai si omai urru ẹsejọ, rekọ Jihova ọ rẹ sae kẹ omai ẹzi nọ ma re ro yoẹme kẹe no udu ze. Nọ iroro iyoma e tẹ make dowọ muotọ evaọ udu mai, je bi gbe isiuru nọ ma rọ gwọlọ jọ fuafo hotọ, Jihova ọ rẹ sae kpọ owojẹ mai nọ ma je koko izi riẹ jẹ rehọ ai yeri uzuazọ. Ọ rẹ sai ru nọ ekpehre isiuru e gbẹ rọ rehọ iroro mai no ho.—Ol. 119:133.

Isiuru iyoma jọ e tẹ romavia, jẹ be dowọ muotọ evaọ udu mai, o gwọlọ nọ ma re vi ei no okioke yena (Rri edhe-ẹme avọ 6)

“WHA JỌ ENỌ I RE RU LELE ẸME NA”

7. Ẹvẹ Ẹme Ọghẹnẹ ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehre isiuru?

7 Jihova ọ rẹ sae rọ Ẹme riẹ, Ebaibol na kiyo elẹ nọ ma be lẹ sei kẹ obufihọ. Areghẹ nọ ohwo o wo no Ẹme Ọghẹnẹ ze “ọ rẹ jọ fuafo.” (Jem. 3:17) Ma te bi se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ je roro didi kpahe oware nọ ma se o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehre isiuru. (Ol. 19:7, 11; 119:9, 11) U te no ere no, iriruo gbe ithubro sa-sa e rrọ Ebaibol na nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ro kie ruọ okpẹtu nọ o re no ekpehre isiuru ze he.

8, 9. (a) Eme ọ lẹliẹ ọmoha jọ lele ogberẹ aye jọ gbe-ọfariẹ? (b) Evaọ oke mai na, uyero vẹ ma sae jọ fi uthubro nọ o rrọ obe Itẹ uzou avọ 7 na họ iruo?

8 Obe Itẹ 5:8 o ta nọ: “Wha nyase [ogbọfariẹ] na ba thethabọ, wha nya kẹle unuẹthẹ uwou riẹ hẹ.” A jọ obe Itẹ uzou avọ 7 ta kpahe enwoma nọ i re noi ze nọ ohwo o te gbabọkẹ uthubro nana. A jọ etẹe ta kpahe ọmoha jọ nọ ọ jẹ nya oria nọ o kẹle uwou aye jọ nọ ọ rrọ ogberẹ vrẹ. Oke u bi siarohọ no. Evaọ ubiozọ iyẹrẹ na, aye na o te zere iei yọ ẹsejọhọ o ku iwu nọ i rovie oma riẹ họ fihọ. Ọ tẹ gbalọ iẹe jẹ viọlọ iẹe unu. Eme obẹlẹ riẹ e tẹ kpare isiuru owezẹ fihọ udu ọmoha na te epanọ o rọ wọhọ nọ ọ gbẹ sae whaha iẹe he. Onana u te su aimava na ruọ ọfariẹ-ogbe. O rrọ vevẹ inọ orọnikọ ọfariẹ-ogbe o wọ ọmọzae na ruọ otafe owọwọ yena ha. O wo areghẹ gbe orimuo ho. O make rrọ ere na, ọ ruẹ uye ebẹbẹ nọ i no owojẹ riẹ na ze. Dodokọ ọ kẹnoma kẹ aye na thethabọ.—Itẹ 7:6-27.

9 Kọ ma sai kpohọ oghẹrẹ oria nọ u re ru omai wo isiuru kẹ owezẹ ọzae avọ aye wọhọ ọmọzae nọ ọ kare orimuo na? Wọhọ oriruo, u wo oghẹrẹ ighe jọ nọ a fi awhaha họ evaọ etẹlivisiọno, rekọ ẹsejọ a re dhesẹ ai ghele nọ aso o te te no. Kọ eme o rẹ sae via otẹrọnọ ma be hai mu nyẹ gwọlọ eria ughe sa-sa evaọ oke utiona? Yọ o rẹ sae wha enwoma ze nọ ma te bi mu rovie eware evaọ itanẹte, keme onana o rẹ sae wọ omai kpohọ oria iwoho ẹbẹba hayo eware efa nọ i wobọ kugbe ọfariẹ-ogbe. Evaọ oke utiona, ma rẹ sae nyaku oware jọ nọ o rẹ kpare isiuru ọfariẹ fihọ omai udu je whrehe ọtamuo nọ ma gwọlọ rọ jọ fuafo lọlọhọ.

10. Fikieme isiuru obẹlẹ nọ a re mu dhesẹ kẹ omọfa e rẹ rọ wha enwoma ze? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

10 Edhere ọfa jọ nọ Ebaibol na o bi ro fiobọhọ kẹ omai họ, ohrẹ nọ o kẹ kpahe epanọ u fo nọ ọmọtẹ avọ ọmọzae a re lele ohwohwo yeri. (Se 1 Timoti 5:2.) Ohrẹ nana o kuvẹ kẹ isiuru obẹlẹ nọ imava a re mu dhesẹ kẹ ohwohwo ho. Ahwo jọ a re roro nọ enwoma evo e riẹ hẹ nọ ohwo ọ tẹ be rọ oma gbe ibiaro dhesẹ isiuru obẹlẹ kẹ amọfa ababọ oma rai nọ u te ohwohwo. Rekọ isiuru obẹlẹ nọ a re mu dhesẹ kẹ amọfa, hayo evawere nọ a re wo kpahe isiuru itieye e rẹ sae fi iroro iyoma họ ohwo udu, onọ o rẹ sai su kpohọ ọfariẹ-ogbe. O via ere no vẹre, yọ o rẹ sae wariẹ via.

11. Emamọ oriruo vẹ Josẹf o fihotọ?

11 Josẹf ọ jowọ nọ u dhesẹ areghẹ evaọ ẹme nana. Okenọ aye olori riẹ Pọtifa ọ jẹ gwọlọ lẹliẹe, Josẹf ọ se. Rekọ aye na o no etẹe serihọ họ. Kẹdẹ kẹdẹ ọ jẹ hai zizie Josẹf inọ ọ jọ kugbei. (Emu. 39:7, 8, 10) Ọgba-eriariẹ Ebaibol jọ ọ ta nọ, otọ ẹme nọ aye Pọtifa ọ jẹ hae ta kẹ Josẹf na họ: “’Jọ omai imava ọvo ma jọ kugbe evaọ umutho oke,’ avọ irẹro nọ onana u ti ru [Josẹf] wo isiuru kẹe je lele iei wezẹ.” Rekọ Josẹf ọ gba riẹ mu inọ o re kie kẹ aye na vievie he. Ọ daezọ isiuru obẹlẹ nọ aye na o je dhesẹ kẹe he, yọ ọyomariẹ o dhesẹ isiuru itieye kẹ aye na gbe he. Onana u ru nọ ọ sae rọ whaha urusio ọfariẹ kpobi nọ o hae te dowọ muotọ evaọ udu riẹ. Okenọ aye na ọ jẹ te gbae họ lele iei wezẹ, Josẹf ọ jowọ nọ u fo ababọ oke oraha. “Ọ . . . dhẹ ruọ otafe siọ ewu ba e obọ, ọ jẹ dhẹ no eva uwou na.”—Emu. 39:12.

12. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ oware nọ ma rri o rẹ sai kpomahọ udu mai?

12 Ebaibol na ọ tẹ jẹ vẹvẹ omai unu kpahe enwoma nọ i re noi ze nọ ma tẹ kuvẹ re ibiaro mai i su omai thọ. Ibiaro ohwo nọ i re ghoro kpenẹ avọ enẹ e rẹ sae kpare isiuru ọfariẹ-ogbe fihọ iẹe udu. Jesu ọ ta nọ, “ohwo kpobi nọ o bi rri aye te epanọ o ro wo isiuru owezẹ kẹe yọ o lele aye na bruẹnwae no evaọ udu riẹ.” (Mat. 5:28) Kareghẹhọ oware nọ o via kẹ Devidi ovie na. Devidi “ọ . . . jọ eva ehru uwou [riẹ] ruẹ aye jọ nọ ọ be họ.” (2 Sam. 11:2) Devidi ọ kpọ ovao rri obọfa ha, yọ o si iroro noi gbe he. Onana u ru nọ o ro wo isiuru owezẹ kẹ aye omọfa je lele iei bruẹnwae.

13. Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma ‘duwu aro mai iyeri,’ kọ eme onana u kugbe?

13 Re ma ruẹse whaha isiuru ọfariẹ-ogbe, o gwọlọ nọ ma re ‘duwu aro mai iyeri’ wọhọ epanọ Job, ọzae ẹrọwọ na o ru. (Job 31:1, 7, 9) Ma rẹ gbaemu inọ ma rẹ sẹro ibiaro mai re ma siọ ubiẹro ọfariẹ ba ero rri omọfa. Onana u kugbe iwoho ọfariẹ nọ ma re si ẹro no, o make rrọ evaọ itanẹte, esabọdo, ebe, hayo eria efa jọ kpobi.

14. Ẹvẹ ma sai ro wo erere no uthubro kpahe epanọ ma rẹ rọ jọ fuafo na ze?

14 Otẹrọnọ evaọ eware nọ ma be ta anwẹsiẹ na who muẹro họ eria jọ nọ o jọ gwọlọ nọ whọ rẹ daoma gaga whaha ekpehre isiuru, ru inwene nọ u fo ababọ oke oraha. Rọ omaurokpotọ jẹ uthubro Ebaibol na rehọ, onana o rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ whaha uzioraha jẹ jọ fuafo evaọ uruemu ra.—Se Jemis 1:21-25.

“SE EKPAKO UKOKO NA”

15. Fikieme u ro wuzou re ma gwọlọ obufihọ nọ ma tẹ be hai wo iroro ọfariẹ-ogbe?

15 Otẹrọnọ isiuru ọfariẹ-ogbe o be hae kẹ omai uye, ibe Ileleikristi mai a rẹ sai fiobọhọ re nọ ma tẹ vuẹ ae ẹbẹbẹ mai. Evaọ uzẹme, o lọhọ tere he re ma lele omọfa ta kpahe oghẹrẹ ẹme otiọna. Rekọ ma tẹ sae gbaudu ta kẹ oniọvo jọ nọ o kri ukoko na no nọ o wo orimuo, jẹ kẹe uvẹ nọ ọ kiẹ omai riwi nọ o tẹ gwọlọ ere o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai whaha oghẹrẹ isiuru iyoma kpobi. (Itẹ 18:1; Hib. 3:12, 13) Nọ ma tẹ be hae ta ẹbẹbẹ mai kẹ oniọvo nọ ọ kpako je wo orimuo evaọ ukoko na o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai vuhu eria sa-sa nọ o gwọlọ nọ ma jọ ru inwene. Onana o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai jowọ nọ u fo nọ ma jẹ gbẹ sae daji uyoyou Jihova.

16, 17. (a) Ẹvẹ ekpako na a sai ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ a be hai wo ekpehre isiuru? Kẹ oriruo. (b) Fikieme u ro fo re ahwo nọ a be hai rri ifoto ẹbẹba a gwọlọ obufihọ ababọ oke oraha?

16 Ekpako ukoko yọ inievo nọ i te ziezi nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma te wo ẹbẹbẹ. (Se Jemis 5:13-15.) U wo oniọvo-ọmọzae jọ nọ ọ rrọ uzoge evaọ obọ Brazil nọ isiuru ọfariẹ-ogbe e kẹ uye ikpe buobu. Ọ ta nọ: “Mẹ riẹ nọ iroro nọ e jọ omẹ udu na e jẹ dha Jihova eva, rekọ mẹ jẹ sae ta ẹbẹbẹ nana kẹ omọfa ha fiki omovuọ.” U woma gaga nọ ọkpako jọ evaọ ukoko riẹ o muẹrohọ nọ oware jọ o be kẹe uye jẹ tuduhọ iẹe awọ inọ ọ ta ẹbẹbẹ riẹ kẹ ekpako na re a fiobọhọ kẹe. Oniọvo-ọmọzae na ọ ta nọ: “Ẹwo nọ ekpako na a dhesẹ kẹ omẹ u gbe omẹ unu gaga, a tubẹ jọ wowou je dhesẹ ororokẹ vi epanọ me rẹro riẹ dede. A romatotọ gaviezọ nọ mẹ jẹ ta ẹbẹbẹ na kẹ ae. A rọ Ebaibol na ru omẹ riẹ nọ Jihova o gbe wo uyoyou kẹ omẹ, a tẹ jẹ lẹ kugbe omẹ. Onana u ru riẹ lọhọ nọ mẹ rọ jẹ ohrẹ nọ a kẹ omẹ no Ebaibol na ze rehọ.” Nọ ikpe jọ e ruemu no, nọ oniọvo nana o je ti wo ẹnyaharo ziezi no evaọ ukoko na, ọ ta nọ: “Enẹna me vuhumu no inọ u gine wuzou re ma gwọlọ obufihọ nọ ma te wo ẹbẹbẹ viukpenọ mai ọvo ma rẹ wọ owha na.”

17 U wuzou gaga re ma gwọlọ obufihọ otẹrọnọ fiki ifoto ẹbẹba nọ ma be hai rri ma bi ro wo isiuru ọfariẹ-ogbe. Epanọ ma si ẹbẹbẹ na no kri te, ere ekpehre isiuru e te dowọ muotọ te evaọ udu mai, nọ “i te dihọ no, i ve [ti] yẹ uzioraha.” Onana o vẹ te wha edada se amọfa jẹ wha ekela se Jihova. Fikinọ idibo Jihova buobu a gwọlọ ru eva were iẹe jẹ daji ukoko Ileleikristi na u ru nọ a be rọ jẹ obufihọ rehọ.—Jem. 1:15; Ol. 141:5; Hib. 12:5, 6.

GBAEMU NỌ WHỌ RẸ JỌ FUAFO EVAỌ URUEMU RA

18. Eme họ ọtamuo ra?

18 Nọ uruemu ahwo-akpọ inẹnẹ u bi dhe eyeyoma na, eva e be were Jihova inọ idibo riẹ e be daoma jọ fuafo evaọ iroro, je bi koko izi ikiẹrẹe riẹ kpahe ẹfuọ uruemu. Nọ o rrọ ere na, jọ omai omomọvo ọ gbaemu nọ ma re si kẹle Jihova, jẹ ohrẹ nọ ọ be kẹ omai no Ebaibol na ze rehọ gbe onọ ọ be rọ ẹkwoma ukoko Ileleikristi na kẹ omai. Ma tẹ rrọ fuafo evaọ uruemu mai, u re ru nọ ma re ro wo evawere gbe udhedhẹ iroro enẹna. (Ol. 119:5, 6) Yọ okenọ a tẹ raha Setan no evaọ obaro, ma ti wo uvẹ nọ ma te rọ rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ nọ ogbekuo ọvuọvo ọ te jọ họ.