Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikókena heʼiháicha pe orasión del padrenuéstro. Párte 2

Jaikókena heʼiháicha pe orasión del padrenuéstro. Párte 2

“Pende Ru Ñandejára ningo oikuaáma voi mbaʼépa peikotevẽ.” (MAT. 6:8)

1-3. ¿Mbaʼérepa peteĩ ermána oĩ segúra Jehová okontesta hague kuri iñorasión?

PETEĨ prekursóra rregulár hérava Lana, ovisita kuri Alemania áño 2012-pe. Haʼe heʼi ndahesaraimoʼãiha mbaʼéichapa upérõ Ñandejára okontesta chupe mokõi orasión. Ohokuévo pe aeropuértope ojerure Jehovápe otopakami hag̃ua chupe peteĩ persóna oñeinteresátava pe marandu porãre. Upéi og̃uahẽvo pe aeropuértope, oñentera al ótro día ae osẽtaha pe avión haʼe oviaháta haguépe. Ojerure jey Jehovápe toipytyvõmi chupe, pórke isoguéma ha ndorekói moõpa opytáta oke.

2 Oñemboʼepamírente, ohendu peteĩ heʼíva chupe: “Lana, ¿mbaʼéiko rejapo koʼápe?”. Upe oñeʼẽva chupe haʼe peteĩ ikompañerokue kolehiopegua oviahátava hína Sudáfricape. Oĩ hendive isy ha ijavuéla, ohóva odespedi hag̃ua chupe. Upéi Lana omombeʼu chupekuéra mbaʼépa la iprovléma, ha umi kuñakarai oinvita chupe opyta hag̃ua hógape upe pyharépe. Hiʼarive oporandu hikuái Lánape heta mbaʼe irrelihióngui ha pe prekursorádogui.

3 Al ótro día, orambosapa rire hikuái, Lana osegi oñemongeta hendivekuéra la Bíbliare. Ha oviaha mboyve hetãme, oanota umi kuñakarai dáto, ikatu hag̃uáicha umi ermáno upe lugarpegua ovisita chupekuéra. Lana oservi de prekursóra koʼág̃a peve ha oĩ segúra Jehová okontesta hague iñemboʼe (Sal. 65:2).

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

4 Jareko jave provléma, pyaʼe voi ñañemboʼe Jehovápe, ha haʼe katuete ñanerendu ha ñanepytyvõ (Sal. 34:15; Prov. 15:8). Péro pe padrenuéstrope Jesús omboʼe vaʼekue mbaʼe mbaʼépa iñimportanteve jajerure. Ko artíkulope jahechavéta cuatro mbaʼe oñemensionáva pe padrenuéstrope, ha ñaaprendéta mbaʼéichapa koʼãva ñanepytyvõ jasegi hag̃ua ñaneñeʼẽrendu Jehovápe (elee Mateo 6:11-13).

“EMEʼẼNA ORÉVE ORE REMBIʼURÃMI KO ÁRAPE G̃UARÔ

5, 6. Ndofaltáiramo jepe ñandéve jaʼumi vaʼerã, ¿mbaʼérepa jajerure vaʼerã: “Emeʼẽna oréve ore rembiʼurãmi”?

5 Jesús ndeʼíri pe padrenuéstrope: “Emeʼẽna chéve che rembiʼurãmi”. Upéva rangue haʼe heʼi: “Emeʼẽna oréve ore rembiʼurãmi”. Jahechamína mbaʼépa ojapo peteĩ superintendénte de sirkuíto hérava Victor, oservíva Áfricape. Haʼe heʼi: “Aagradese Jehovápe che ha che rembireko natekotevẽi haguére rojepyʼapy rokaru ni ropaga hag̃ua alkilér. Umi ermáno omoĩmba oréve koʼã mbaʼe. Péro ajerure Jehovápe toipytyvõmi umi ermáno ohasávape nesesida ombohovái hag̃ua iprovlemakuéra”.

6 Ikatu ningo ñandéve ndofaltái jaʼumi vaʼerã, péro oĩ heta ermáno imboriahúva térã ohasa asýva oiko rupi desástre naturál. Aníkena ñanderesarái ñañemboʼe vaʼerãha hesekuéra. Péro ikatu avei jajapo heta mbaʼe ñaipytyvõ hag̃ua umi ermánope. Por ehémplo, ikatu ñakomparti hendivekuéra umi mbaʼe jarekóva. Ikatu avei ñameʼẽ ñane kontrivusión pe obra mundiálpe g̃uarã. Jaikuaa ningo koʼã kontrivusión ojepuruha oñepytyvõ hag̃ua umi ermáno oikotevẽvape (1 Juan 3:17).

7. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka natekotevẽiha jajepyʼapyeterei “koʼẽrõ g̃uarãre”?

7 Jesús omboʼe rire pe padrenuéstro, omoĩ peteĩ ehémplo ñanepytyvõva jahechakuaa hag̃ua natekotevẽiha jajepyʼapyeterei ñane remikotevẽre. Haʼe heʼi kuri Jehová okuidaha umi lírio oĩvare pe ñúre, ha upéi oporandu: “¿Mbaʼéicha piko pejeroviaʼiete ha ndapehechakuaái koʼytevéntema haʼe omeʼẽtaha peẽme pende aorã? Upévare, aníke arakaʼeve pejepyʼapyeterei ha peje: [...] ‘¿Mbaʼéiko romondéta?’”. Upéi heʼi avei: “Ani pejepyʼapyeterei koʼẽrõ g̃uarãre” (Mat. 6:30-34). Koʼã mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue ñanemboʼe ndovaleiha jajepyʼapyeterei umi mbaʼe ñaikotevẽvare, síno javyʼáma vaʼerãha jahupytymívare káda día. Upéicharõ, ikatu hína jajerure Jehovápe peteĩ lugár jaiko hag̃ua, peteĩ traváho ñañemantene hag̃ua, ha tañanemoarandu ikatu hag̃uáicha jadesidi porã oiméramo ñanderasykatu. Péro oĩ peteĩ mbaʼe iñimportantevéva jajerure vaʼerã ñane ñemboʼépe. ¿Mbaʼépa hína upéva?

8. ¿Mbaʼépa ñanemomanduʼa vaʼerã pe fráse: “Emeʼẽna oréve ore rembiʼurãmi”? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

8 Pe fráse: “Emeʼẽna oréve ore rembiʼurãmi”, ñanemomanduʼa vaʼerã ñaikotevẽha avei umi mbaʼe omombaretétava ñande jerovia. Peteĩ jey Jesús heʼi vaʼekue: “Yvypóra noikotevẽi pan rehe añónte oikove hag̃ua, oikotevẽ guei opaite mbaʼe Jehová heʼívare” (Mat. 4:4). Upéva heʼise jajerure vaʼerãha Jehovápe osegi hag̃ua omeʼẽ ñandéve opa mbaʼe ñanemoag̃uivétava hese.

“EPERDONA ORÉVE UPE RODEVÉVA”

9. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe pekádo haʼeteha peteĩ déuda?

9 Pe padrenuéstrope Jesús heʼi vaʼekue: “Eperdona oréve upe rodevéva”. Ha ótra okasiónpe katu heʼi avei: “Eperdonamína oréve ore pekádo” (Mat. 6:12; Luc. 11:4). Haʼe heʼi péicha pórke pe pekádo haʼete hína peteĩ déuda. Áño 1951-pe, rrevísta Ñemañaha (ingléspe), heʼi kuri japekáramo japytaha jadeve Ñandejárape. Ñande jahayhu ha ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Jehovápe. Péro japeka jave ikóntrape, jafalla hína hendive, ha Jehová nomereséi upéva. Avei japyta vaíma henondépe ha haʼe ikatu hína ñanderrechasa. Pe rrevísta heʼi avei: “Japekáramo, jahechauka hína ndajahayhuiha Ñandejárape” (1 Juan 5:3).

10. a) ¿Mbaʼéicha rupípa Jehová ikatu ñaneperdona? b) ¿Mbaʼéichapa ñanemoñeñandu Jehová ojapo vaʼekue ñande rehehápe?

10 ¡Ajépa jaagradesete Jehovápe omeʼẽ haguére Itaʼýra ñanderehehápe ikatu hag̃uáicha ñaneperdona! Ñande ñaikotevẽ Jehová ñaneperdona káda día. Ojapóma ningo haimete 2.000 áño Jesús omano hague, péro koʼag̃aite peve ñanevenefisia isakrifísio. Akóinte jaagradese vaʼerã Jehovápe ko rregálo ijojahaʼỹvare. Jesús nomanóirire ñanderehehápe, ndaikatumoʼãi kuri jajei pekádo ha ñemano poguýgui (elee Salmo 49:7-9; 1 Pedro 1:18, 19). Pe padrenuéstrope heʼívo: “Eperdonamína oréve ore pekádo”, ohechauka ndahaʼeiha ñandénte ñaikotevẽva Jesús sakrifísiore, síno avei ñane ermanokuéra. Jehová oipota siémpre jakuida pe amista jarekóva hendive ha avei oipota ñañeinteresa ñane ermanokuérare. Upévare, ani hag̃ua ñane ermáno opyta vai Jehová renondépe, pyaʼe voi ñaperdona vaʼerã chupe ofalláramo ñanendive. Heta vése umi ofénsa vyroreieterei, péro ñaperdona jave ñane ermanokuérape, jahechauka hína jahayhuha chupekuéra ha jaagradeseha Jehovápe ñaneperdona haguére (Col. 3:13).

Reipotáramo Ñandejára neperdona, nde avei reporoperdona vaʼerã (Ehecha párrafo 11)

11. ¿Mbaʼérepa tekotevẽterei ñaperdona ñande rapichápe?

11 Ñande ningo ñaneimperfékto, ha upévare heta vése ijetuʼu ñaperdona hag̃ua umi ofallávape ñanendive (Lev. 19:18). Ha jaikóramo ñamombeʼu ótro ermánope ojejapo vaʼekue ñanderehe, ikatu hína pe ermáno oñemoĩ ñande favórpe ha pe ofalláva kóntrape. Oikóramo upéva ndaiporimoʼãvéima unida kongregasiónpe. Ha ndajajapóiramo mbaʼeve ñasolusiona hag̃ua pe provléma, jahechaukáta nañamombaʼeiha Jesús sakrifísio ha ndaikatumoʼãi ñañevenefisia chugui. Avei, nañaperdonáiramo ñande rapichápe, Jehová nañaneperdonamoʼãi (elee Mateo 6:14, 15). Añetehápe, jaipotáramo Jehová ñaneperdona, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua jaʼa umi pekádo igrávevape (1 Juan 3:4, 6).

“ANI REHEJA ROʼA MBAʼE VAÍPE”

12, 13. a) ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Jesúsre ojevautisa riremi? b) ¿Mbaʼérepa ndajakulpái vaʼerã ótrope jaʼáramo peteĩ ñuhãme? c) ¿Mbaʼépa ohechauka Jesús siémpre iñeʼẽrendu rupi?

12 Pe padrenuéstrope heʼi avei: “Ani reheja roʼa mbaʼe vaípe”. Upéva ñanemomanduʼa Jesúsre oiko vaʼekue ojevautisa riremi. Upérõ Jehová oheja “pe Aña ou omoñuhã hag̃ua chupe” (Mat. 4:1; 6:13). ¿Mbaʼérepa Jehová oheja oiko upéva? Jaikuaaháicha, Jesús ou oprova hag̃ua siértopa la ojeʼe vaʼekue Adán ha Eva orrechasárõ guare Jehová goviérno. Péro upearã oñekotevẽ heta tiémpo. Por ehémplo, ojehecha vaʼerã oimépa Jehová ndojapoporãi rakaʼe yvypórape, ajeve opeka hikuái. Ojeprova vaʼerã añetehápepa yvypóra naiñeʼẽrendumoʼãi Jehovápe ojecha vaíramo. Avei ojehechauka vaʼerã siértopa yvyporakuéra oiko porãvéta Jehová reheʼỹ (Gén. 3:4, 5). Péro Jesús iñeʼẽrendu rupi oprova Satanás ijapuha. Ha umi mbaʼe Satanás okuestiona vaʼekue, koʼẽrõite oñemyesakãmbaitéta. Upe rire, entéro oikóva yvágape ha ko yvy ape ári okomprováta Jehová goviérno iporãveha opavavépe g̃uarã.

13 Jehová ningo peteĩ persóna sánta. Upéicha rupi, haʼe núnka ndoprovái avavépe ojapo hag̃ua ivaíva. Péro Satanás ndaupeichaiete. Haʼe siémpre ‘oñehaʼãmbaite ñandereity iñuhãme’ (Mat. 4:3). Satanás ñandeprova heta hendáicha, péro káda uno jadesidi vaʼerã jarrechasátapa umi tentasión térãpa nahániri (elee Santiago 1:13-15). Ñapensamína Jesús ojapo vaʼekuére Satanás omoñuhãsérõ guare chupe. Haʼe pyaʼe voi orrechasa pe tentasión ha upepete osita Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Jesús odesidi iñeʼẽrendu Jehovápe. Upéicharõ jepe Satanás noñentregái, ohaʼarõ ótro moménto oprova jey hag̃ua chupe (Luc. 4:13). Péro Jesús siémpre iñeʼẽrendu Itúvape. Péicha haʼe ohechauka peteĩ persóna perfékta ikatuha iñeʼẽrendu oĩramo jepe peteĩ situasión ijetuʼuetereívape. Ñanemanduʼa vaʼerã Satanás ñandeprovaha avei oipotágui jadesovedese Jehovápe.

14. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jaʼa umi ñuhãme?

14 Umi mbaʼe Satanás okuestiona vaʼekue noñesolusionambái gueteri. Upévare Jehová oheja gueteri Satanáspe ñandeprova. Péro siémpre ñanemanduʼa vaʼerã ndahaʼeiha Jehová la omoĩva ñandéve umi tentasión. Haʼe ojeroviaiterei ñaneñeʼẽrendutaha chupe ha ñanepytyvõse upearã. Péro Jehová nañandejopýi jajapo hag̃ua haʼe heʼíva, síno oheja káda uno jadesidi. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jaʼa Satanás ñuhãme? Jajapo vaʼerã mokõi mbaʼe: Primero, jakuida vaʼerã ñane amista Jehovándi, ha segundo, siémpre jajerure vaʼerã chupe tañanepytyvõ. Jahechamína mbaʼéichapa Jehová okontesta ñane ñemboʼe.

Jakuida vaʼerã ñane amista Jehovándi ha japredika vaʼerã kyreʼỹme (Ehecha párrafo 15)

15, 16. a) ¿Mbaʼeichagua tentasiónpa oĩ koʼág̃arupi? b) ¿Mávapa oreko la kúlpa peteĩ ermáno hoʼáramo peteĩ tentasiónpe?

15 Jehová omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto ipoderosoitéva ikatu hag̃uáicha ñanepytyvõ jarrechasa hag̃ua umi tentasión. Avei omeʼẽ ñandéve Iñeʼẽ ha pe kongregasión ñandeavisa hag̃ua umi pelígrogui. Por ehémplo, heʼi ñandéve ani hag̃ua jaipurupa rei ñane tiémpo, ñande pláta ha ñane enerhía, ñakonsegi hag̃ua umi mbaʼe nañaikotevẽiva. Jahechamína mbaʼépa ojapo Espen ha Janne. Ko matrimónio oservi vaʼekue kómo prekursór rregulár heta tiémpore peteĩ lugár oĩvehápe nesesida. Péro upéi ou hikuái ifamília ha ohejámante iprekursorádo. Koʼág̃a haʼekuéra oiko Európape peteĩ país iporãvehápe la situasión, ha orekóma hikuái mokõi mitã. Pe ermáno omombeʼu: “Koʼág̃arupi ndaikatuvéima rojapo heta mbaʼe Jehová servísiope yma guaréicha. Upévare pyʼỹi rojerure Jehovápe ani hag̃ua roʼa umi tentasiónpe. Ha avei rojerure chupe taorepytyvõ ikatu hag̃uáicha siémpre rojerovia mbarete ha ropredika kyreʼỹ”.

16 Oĩ avei ótro ñuhã ipeligrosoitereíva: pe pornografía. Jahecháramo pornografía ndaikatúi jakulpa Satanáspe ni imúndope. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼe ha imúndo ndaikatúi ñandejopy jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ndajajaposéiva. Umi ohecháva pornografía nomboykéi hína umi pensamiénto vai. Péro oĩ heta ermáno ha ermána orrechasáva ko tentasión, ha ñande avei ikatu jajapo upéva (1 Cor. 10:12, 13).

“OREPEʼA [...] PE IVAÍVAGUI”

17. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jaipotaha Jehová ‘ñandepeʼa pe ivaívagui’? b) ¿Mbaʼépa ojapóta Jehová koʼẽrõite?

17 ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta jaipotaha Jehová ‘ñandepeʼa pe ivaívagui’? Upearã ‘ndajajeheʼái vaʼerã ko múndore’, ni ndajahayhúi vaʼerã “umi mbaʼe oĩva ipype” (Juan 15:19; 1 Juan 2:15-17). ¡Ajépa javyʼaitéta Jehová ohundi vove Satanás ha imúndope! Péro upéva oiko mboyve, Satanás ojapóta ikatúva guive ani hag̃ua jaservi Jehovápe, pórke “orrenegaiterei hína oikuaágui mbykypaitemaha itiémpo”. Upévare jasegi vaʼerã jajerure Jehovápe ani hag̃ua Satanás ñanemoñuhã (Apoc. 12:12, 17).

18. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jaipotáramo Jehová ñandepeʼa opaichagua jehasa asýgui?

18 Jahechaséramo mbaʼéichapa Jehová ñandepeʼáta opaichagua jehasa asýgui, jasegi vaʼerã jajerure chupe tou Irréino, toñemopotĩ héra ha tojejapo hembipota ko yvy ape ári. Jajerovia vaʼerã Jehová nombofaltamoʼãiha ñandéve mbaʼeve ha ñanepytyvõtaha jasegi hag̃ua ñaneñeʼẽrendu chupe.