Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Zọhọ Fihọ Evawere gbe Okugbe nọ Ma bi Wo Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ

Zọhọ Fihọ Evawere gbe Okugbe nọ Ma bi Wo Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ

“Me [re] ti fi oruaro họ oria awọ mẹ na.”—AIZ. 60:13.

ILE: 102, 75

1, 2. Eme a rọ ọkpọ ẹme na, “uririawọ” dhesẹ evaọ Ikereakere Hibru na?

JIHOVA ỌGHẸNẸ ọ ta nọ: “Odhiwu họ agbara-uvie mẹ akpọ na kọ uririawọ mẹ.” (Aiz. 66:1) Ọ tẹ jẹ ta kpahe “uririawọ” riẹ na nọ: “Me [re] ti fi oruaro họ oria awọ mẹ na.” (Aiz. 60:13) Ẹvẹ o bi ro ru onana? Kọ otofa vẹ onana u wo kẹ omai, nọ o rọnọ “uririawọ” Ọghẹnẹ ma be rria na?

2 U te no otọakpọ na nọ a rọ ẹme na “uririawọ” dhesẹ no, a jọ Ikereakere Hibru rọ ọkpọ ẹme ọvona dhesẹ etẹmpol oke anwae emọ Izrẹl re. (1 Irv. 28:2; Ol. 132:7) Etẹmpol yena o jọ ehri egagọ uzẹme evaọ otọakpọ oke yena. Oyena u ru nọ o ro wo erru gaga evaọ aro Jihova, yọ o jẹ hae wha orro fihọ oria awọ Riẹ.

3. Eme họ etẹmpol ẹwoho ologbo Ọghẹnẹ, kọ oke vẹ o rọ romavia?

3 Nẹnẹ, ehri egagọ uzẹme o gbẹ rrọ ugogo etẹmpol jọ nọ a bọ fihọ oria jọ otọakpọ na ha. Ukpoye, etẹmpol ẹwoho ọ riẹ enẹna, yọ o be wha orro se Jihova vi uwou jọ kpobi. Ọruẹrẹfihotọ nọ ma sai ro wo emamọ usu kugbe Ọghẹnẹ nẹnẹ họ etẹmpol ẹwoho na, onọ ọkwa ozerẹ Jesu gbe idhe ẹtanigbo riẹ i ru lọhọ. Ọruẹrẹfihotọ nana o muhọ evaọ ukpe 29 C.E nọ Jesu ọ rọ họ-ame. Oke yena Jihova ọ rọ rehọ Jesu mu Ozerẹ Okpehru ọrọ etẹmpol ẹwoho ologbo Riẹ.—Hib. 9:11, 12.

4, 5. (a) Ẹvẹ Olezi 99 o dhesẹ oware nọ o mae rrọ ẹgwọlọ idibo Jihova? (b) Onọ vẹ u fo nọ ma rẹ nọ omamai?

4 Idhere nọ ma bi ro dhesẹ nọ ma wo edẹro kẹ etẹmpol ẹwoho Ọghẹnẹ hayo ọruẹrẹfihotọ egagọ uzẹme họ, odẹ riẹ nọ ma bi whowho kẹ ahwo gbe ujiro nọ ma be rọ kẹe fiki okẹ ẹtanigbo na. O rrọ oware evawere gaga nọ ma rọ riẹ nọ Ileleikristi uzẹme nọ i bu vi ima eree (8,000,000) a be kẹ Jihova orro nẹnẹ. Wo ohẹriẹ no ahwo egagọ efa nọ a re roro nọ okenọ a te no otọakpọ na kpobọ odhiwu no a ti ro jiri Ọghẹnẹ, Isẹri Jihova kpobi a riẹ nọ u wuzou gaga re a jọ otọakpọ obonẹ jiri Jihova enẹna.

5 Ma be rọ enẹ lele oriruo idibo Ọghẹnẹ nọ i wo ẹrọwọ nọ a dhesẹ evaọ Olezi 99:1-3, 5. (Sei.) Wọhọ epanọ ikere yena i dhesẹ, Mosis, Erọn, gbe Samuẹle a tha ọruẹrẹfihotọ egagọ uzẹme uke evaọ oke rai. (Ol. 99:6, 7) Nẹnẹ, taure Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a tẹ nyai kuomagbe Jesu evaọ obọ odhiwu kẹ iruo izerẹ, Ileleikristi nana a kake jọ otọakpọ gọ Jihova no evaọ etẹmpol ẹwoho na. Utu “igodẹ efa” na nọ i bu te ima buobu no enẹna a be tha ae uke re. (Jọn 10:16) Dede nọ ẹruore itu ivẹ nana i wo ohẹriẹ, a be rọ okugbe ọvo gọ Jihova evaọ otọakpọ obonẹ nọ o rrọ uririawọ Ọghẹnẹ. U fo re mai omomọvo ma nọ oma mai nọ, ‘Kọ mẹ bẹ rọ oma kpobi tha ọruẹrẹfihotọ egagọ uzẹme Jihova uke?’

EPANỌ A RE RO VUHU AHWO NỌ A RRỌ EGAGỌ UZẸME NẸNẸ

6, 7. Ẹbẹbẹ vẹ ọ romavia evaọ udevie Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ, kọ eme o gwọlọ nọ a re vuhumu?

6 Nọ a rọ ukoko Ileleikristi na mu no, oke nọ o ruemu u tube te ikpe udhusoi (100) ho taure ikọ erue nọ a ruẹaro rai na a te muọ oma họ ẹrọvia. (Iruẹru 20:28-30; 2 Tẹs. 2:3, 4) No oke yena vrẹ, o tẹ jọ bẹbẹ gaga re a vuhu enọ e be ginẹ gọ Ọghẹnẹ evaọ etẹmpol ẹwoho riẹ nọ o rrọ otọakpọ. Rekọ nọ ikpe udhusoi buobu e ruemu no, oke u te ti te nọ Jihova ọ rẹ rọ rehọ Jesu Kristi ru eware vẹ, ọnọ ọ rrọ Ovie ọkpokpọ nọ o ro mu.

7 Evaọ ukpe 1919, a te ti vuhu enọ Jihova ọ jẹrehọ nọ e be gọe evaọ edhere uzẹme. Oke yena yọ a ru rai fo no re Jihova ọ ruẹse jẹ egagọ rai rehọ vi epaọ anwẹdẹ. (Aiz. 4:2, 3; Mal. 3:1-4) Eruẹaruẹ nọ Pọl ukọ na ọ ruẹ ikpe udhusoi buobu nọ i kpemu i te muhọ erugba ẹmẹrera.

8, 9. Otofa esa vẹ “aparadase” nọ Pọl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na o wo?

8 Eruẹaruẹ nọ Pọl ọ ruẹ na e rrọ obe 2 Ahwo Kọrint 12:1-4. (Sei.) Ebaibol na o se oware nọ Pọl ọ jọ eruẹaruẹ igbunu nana ruẹ na eviavia. Eviavia na i kiekpahe oware nọ o te via evaọ obaro, orọnikọ oware nọ o via evaọ oke riẹ hẹ. Okenọ a “rehọ [Pọl] vrẹ idudhe kpohọ odhiwu avọ esa” na, “aparadase” vẹ ọ ruẹ? Aparadase nọ Pọl ọ ta kpahe na u ti kiekpahe aparadase otọakpọ, aparadase egagọ Ọghẹnẹ, gbe aparadase obọ odhiwu, yọ enana kpobi e te jọ oke ovona evaọ obaro. Aparadase otọakpọ na, ọ rẹ sae jọ ọnọ ma bi rẹro riẹ nọ ọ te jọ otọakpọ evaọ obaro na. (Luk 23:43) Yọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ na ọ sae jọ evawere gbe okugbe nọ ma te reawere vọvọ evaọ akpọ ọkpokpọ na. U te no ere no, aparadase obọ odhiwu na ọ sae jọ obọdẹ uyero nọ o rrọ obọ odhiwu nọ a se “aparadase Ọghẹnẹ.”—Evia. 2:7.

9 Rekọ fikieme Pọl ọ rọ ta nọ “o yo eme nọ a rẹ sae ta ha, nọ i fo eme nọ ohwo ọ rẹ ta ha”? Keme oke yena o jọ oke nọ ọ rẹ rọ fa otọ eware igbunu nọ ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ yena tọkọ toni hi. Rekọ enẹna Ọghẹnẹ ọ kẹ omai uvẹ na no, nọ ma be rọ ta kpahe eghale nọ idibo riẹ a bi wo.

10. Kọ “aparadase egagọ Ọghẹnẹ” gbe “etẹmpol ẹwoho Ọghẹnẹ” oware ovona? Ru ei vẹ.

10 Noke toke, ma be hae ta ẹme te udhedhẹ nọ ma be reawere riẹ evaọ egagọ Ọghẹnẹ, koyehọ “aparadase egagọ Ọghẹnẹ.” Onana o kẹre te okugbe hayo obọdẹ uyero nọ a rẹ ruẹ obọ riẹ hẹ nọ ma be reawere riẹ evaọ egagọ Ọghẹnẹ, onọ u bi ru omai wo udhedhẹ kugbe Jihova gbe ibe Ileleikristi mai. Dede na, “aparadase egagọ Ọghẹnẹ” u wo ohẹriẹ no “etẹmpol ẹwoho Ọghẹnẹ.” Etẹmpol ẹwoho Ọghẹnẹ na họ ọruẹrẹfihotọ egagọ uzẹme nẹnẹ. Yọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ na, koyehọ omawere gbe okugbe nọ idibo Ọghẹnẹ a bi wo evaọ egagọ riẹ, u re dhesẹ ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ jẹrehọ nọ e be gọe evaọ etẹmpol ẹwoho Riẹ nẹnẹ.—Mal. 3:18.

11. Uvẹ-ọghọ vẹ ma wo nẹnẹ nọ u wobọ kugbe aparadase egagọ Ọghẹnẹ?

11 O rọ oware evawere nọ ma rọ riẹ nọ anwọ ukpe 1919 ze, Jihova ọ kẹ ahwo-akpọ nọ a gba ha uvẹ re a jọ ibe iruiruo riẹ. Onọ u ru rie lọhọ nọ a be sai ro wuhrẹ amọfa uzẹme na, bọ ae ga, je ru ai kurẹriẹ ziọ ukoko riẹ nọ udhedhẹ gbe okugbe o dafia. Kọ who bi wobọ evaọ iruo iwoma nana? Kọ whọ be ruabọhọ iruo nọ e be wha orro fihọ “oria awọ” Jihova nọ whọ rrọ ibe oruiruo riẹ na?

UKOKO JIHOVA U BI WO ERRU VI EPAỌ ANWẸDẸ

12. Evaifihọ vẹ ma wo kpahe orugba eruẹaruẹ obe Aizaya 60:17? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

12 A jọ obe Aizaya 60:17. (Sei.) ruẹaro kpahe obọdẹ inwene nọ e te romavia evaọ abọ ukoko Jihova nọ o rrọ otọakpọ. Inievo nọ e gbẹ maha hayo otu nọ o kurẹriẹ ziọ ukoko na obọ a se hayo yo mi amọfa no kpahe inwene sa-sa nọ a ru no evaọ ukoko na. Rekọ uvẹ-ọghọ ulogbo o rrọ kẹ inievo nọ e rehọ ẹro ruẹ inwene nana nọ e romavia no na. Agbẹta nọ u ro mu inievo nana ẹro inọ Jihova ọ be rọ Ovie nọ o ro mu no kpọ je su ukoko Riẹ na. U gine wo eware nọ o lẹliẹ e rai wo imuẹro nana, yọ ere o rrọ kẹ omai re. Ikuigbe rai nọ who re yo e rẹ sae bọ ẹrọwọ ra ga je ru nọ eva nọ who fihọ Jihova e rẹ rọ ga vi epaọ anwẹdẹ.

13. Owha-iruo vẹ Olezi 48:12-14 o kẹ omai?

13 O tẹ make rọnọ ma kurẹriẹ kri no, o gwọlọ nọ ma rẹ vuẹ amọfa kpahe ukoko Jihova. Oghẹrẹ udhedhẹ gbe okugbe nọ idibo Ọghẹnẹ a be jọ egagọ riẹ wo evaọ akpọ omuomu nana nọ ogbekuo ọ dafia nọ uyoyou o rrọ họ na, yọ oware nọ ma rẹ sai se iruo igbunu. Eware igbunu nọ ukoko Jihova hayo “Zayọn” o bi ru, gbe uzẹme nọ ma riẹ kpahe aparadase egagọ Ọghẹnẹ yọ eware nọ ma rẹ rọ evawere gbiku rai kẹ “ige nọ e be tha.”Se Olezi 48:12-14.

14, 15. Inwene vẹ a jọ ukoko na ru evaọ etoke ikpe 1970, kọ ẹvẹ onana o rọ wha erere ze no?

14 Anwọ ikpe jọ ze na, inievo nọ e kpako no evaọ usu mai a rọ ẹro ruẹ inwene sa-sa nọ e romavia no evaọ ukoko na, enọ i fiobọhọ whẹ erru họ abọ ukoko Jihova nọ o rrọ otọakpọ vi epaọ anwẹdẹ no. A rẹ gbẹ sae kareghẹhọ okenọ ikoko e jẹ hai wo odibo ukoko viukpọ ugboma ekpako, okenọ erẹwho e jẹ hai wo omọvo nọ ọ rẹ rẹrote iruẹru uwou-ogha viukpọ Ogbẹgwae Uwou-Ogha, gbe okenọ ekpọvio e jẹ hai no obọ prẹsidẹnte ọrọ Watch Tower Society ze viukpọ Utu Ẹruorote Iruẹru Isẹri Jihova. Dede nọ inievo efa e jẹ hai fiobọhọ kẹ inievo nana jiroro sa-sa, oniọvo ọvo jọ nọ a ro mu evaọ ukoko, uwou-ogha, gbe obọ ehri ukoko ọ jẹ hai ku iroro-ejẹ na họ, yọ onọ ọ ta a jẹ hai ru lele. Evaọ etoke ikpe 1970, inwene jọ e tẹ romavia kpahe onana, a rọ utu ekpako mu evaọ ikoko, iwou-ogha, gbe obọ ehri ukoko nọ i re kuomagbe rẹrote ukoko Jihova viukpọ oniọvo ọvo jọ.

15 Kọ inwene nana e wha irere jọ ze no? Ma sae ta avọ imuẹro nọ, Ee. Fikieme? Fikinọ a ru lele otoriẹ nọ a wo no Ebaibol na ze kpahe oghẹrẹ nọ a jẹ rọ rẹrote ukoko na evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ. Ukpenọ a rẹ rọ ẹme oniọvo jọ ọvo ru iruo evaọ ukoko na, ekpako sa-sa nọ Jihova o ro mu wọhọ “ekẹ” a be rọ iruemu-aghae nọ a wo zọhọ fihọ iroro-ejẹ nọ i re fiobọhọ kẹ ukoko na soso.—Ẹf. 4:8; Itẹ 24:6.

Jihova ọ be jọ oria kpobi kẹ ahwo ithubro nọ a gwọlọ (Rri edhe-ẹme avọ 16, 17)

16, 17. Enwene vẹ nọ a ru kẹle na ọ mae were owhẹ, kọ fikieme?

16 Ofariẹ, roro kpahe inwene nọ e romavia no kẹlena kpahe oghẹrẹ nọ ebe mai e be jọ enẹna, eware nọ ma bi kere kpahe, gbe idhere nọ ma be rọ rehọ ae kẹ ahwo. O be hae kẹ omai evawere nọ ma tẹ be rọ ebe iwoma mai nọ e ta kpahe eware nọ a rẹ sai fihọ iruo evaọ uzuazọ kẹ ahwo evaọ usiuwoma ota. Yọ okenọ ma tẹ be rehọ eware nọ a ku ze ọgbọna whowho usiuwoma na, wọhọ oria evuẹ jw.org mai na, u re ru omai ruẹ nọ o ginẹ rrọ ẹgwọlọ Jihova re ithubro riẹ i te ahwo kpobi obọ. Ithubro nọ e roja gaga kẹ ahwo buobu rekinọ a be sae jọ oria ofa ruẹ hẹ.

17 Oware jọ nọ o gwọlọ nọ ma re rri vo ha họ, areghẹ nọ ọ rrọ enwene nọ Utu Ẹruorote na u ru nọ ma ro wo ọruẹrẹfihotọ Egagọ Uviuwou hayo uvẹ uwuhrẹ omobọ-ohwo. Ẹnyaharo sa-sa nọ a ru no evaọ omaa ọruẹrẹfihotọ ikokohọ ilogbo gbe esese yọ oware ofa nọ ma muẹrohọ nọ o be kẹ omai evawere. Ẹsikpobi ma rẹ ta nọ, ikokohọ mai i bi dhe ewewoma kukpe kukpe. Yọ eva e be were omai kpahe isukulu ukoko na sa-sa nọ i bi dhe evievihọ. Evaọ inwene nana kpobi, ma be ruẹ nọ Jihova ọ be ginẹ kpọ ukoko na. Ọ be rọ ẹmẹrera whẹ erru họ ukoko riẹ gbe aparadase egagọ riẹ nọ ma be reawere riẹ nẹnẹ na vi epaọ anwẹdẹ.

EPANỌ WHỌ SAE RỌ ZỌHỌ FIHỌ EVAWERE GBE OKUGBE NỌ MA BI WO EVAỌ EGAGỌ ỌGHẸNẸ

18, 19. Ẹvẹ ma sae rọ zọhọ fihọ erru aparadase egagọ Ọghẹnẹ mai na?

18 Uvẹ-ọghọ ulogbo o rrọ nọ Jihova ọ rọ kẹ omai uvẹ re ma wobọ evaọ iruo nọ e rẹ whẹ erru họ aparadase egagọ riẹ na. Ma bi ru onana ẹkwoma usiuwoma Uvie na nọ ma be rọ ajọwha ta gbe obọ nọ ma bi fihọ kẹ ahwo zihe ruọ ilele Jesu. Oke kpobi nọ ma fiobọhọ kẹ ohwo wo ẹnyaharo te epanọ ọ rọ roma mudhe jẹ họ-ame, kiyọ iwhru aparadase egagọ Ọghẹnẹ na ma ru kẹre no na.—Aiz. 26:15; 54:2.

19 Ma rẹ sai je ru aparadase egagọ Ọghẹnẹ mai na wo erru vi epanọ ọ jọ nọ ma tẹ be daoma ru iruemu-aghae Oleleikristi mai woma vi epaọ anwẹdẹ. Onana u re ru nọ aparadase nọ ma be reawere riẹ nẹnẹ na o jẹ mai si amọfa urru. Ẹsibuobu, oware nọ o rẹ mai si ahwo ziọ ukoko na je si ai kẹle Ọghẹnẹ gbe Kristi họ, uruemu ẹfuọ mai gbe udhedhẹ nọ o rrọ udevie mai orọnikọ eriariẹ Ebaibol nọ ma wo ọvo ho.

Whọ sai fiobọhọ ru iwhru aparadase egagọ Ọghẹnẹ na kẹre (Rri edhe-ẹme avọ 18, 19)

20. Wọhọ epanọ o rrọ obe Itẹ 14:35, eme o rẹ jọ ẹgwọlọ mai?

20 Avro ọ riẹ hẹ, o be kẹ Jihova avọ Jesu evawere gaga nọ a be ruẹ erru nọ ọ rrọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ mai na, koyehọ udhedhẹ gbe okugbe nọ ma be reawere riẹ evaọ ukoko na nẹnẹ. Omawere nọ ma bi wo nẹnẹ evaọ iruo nọ ma be rọ zọhọ fihọ erru nọ ọ rrọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ na yọ ẹmẹvo oghọghọ nọ ma ti wo evaọ obaro, okenọ ma ti ru iruo nọ i ti zihe otọakpọ na soso ruọ aparadase dẹe. Ajọ ma hae kareghẹhọ ẹme nọ ọ rrọ obe Itẹ 14:35, onọ o ta nọ: “Odibo nọ o wo areghẹ o re wo aruoriwo obọ ovie.” Nọ ma bi ru iruo nọ e be zọhọ fihọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ na, koyehọ evawere gbe okugbe nọ ma be reawere riẹ evaọ ukoko na, ajọ ma ru onana avọ areghẹ hayo orimuo.