1., 2. a) Prečo je pre kresťanov dôležitá vernosť Bohu a ako súvisí s neutralitou? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Čomu sú mnohí ľudia lojálni a aké následky to môže mať?

VERNOSŤ a neutralita bola pre pravých kresťanov dôležitá vždy, nielen v čase vojny. Prečo? Lebo svoj život sme zasvätili Jehovovi a sľúbili sme mu lásku, vernosť a poslušnosť. (1. Jána 5:3) Chceme sa riadiť Božími spravodlivými normami, a to bez ohľadu na svoj pôvod, národnosť či kultúru. Vernosť Jehovovi a jeho Kráľovstvu je pre nás dôležitejšia než čokoľvek iné. (Mat. 6:33) Ak chceme prejavovať takúto vernosť, nesmieme sa miešať do žiadnych konfliktov či sporov tohto sveta. (Iz. 2:4; prečítajte Jána 17:11, 15, 16.)

² Pre ľudí, ktorí nemajú rovnakú vieru ako my, je lojálnosť ich krajine, regiónu, kultúre či dokonca národnému mužstvu nesmierne dôležitá. Taký postoj vedie k súpereniu a niekedy až ku krviprelievaniu a genocíde. Hoci sa nemiešame do sporov tohto sveta, ich následky sa nás a našich rodín často dotýkajú, niekedy v podobe hroznej nespravodlivosti. Keď vlády urobia nejaké nesprávne rozhodnutie, môže nás to  znepokojiť, lebo sme boli stvorení so zmyslom pre spravodlivosť. (1. Mojž. 1:27; 5. Mojž. 32:4) Ako v takejto situácii reagujeme? Mohlo by sa nám ľahko stať, že nezostaneme neutrálni a necháme sa vtiahnuť do sporu.

3., 4. a) Prečo sa kresťania nezapájajú do sporov tohto sveta? b) Čo budeme rozoberať v tomto článku?

³ Vlády niekedy nútia občanov, aby sa zapojili do vzniknutých konfliktov. No praví kresťania to odmietajú. Nezapájame sa do politických sporov a odmietame brať do ruky zbraň. (Mat. 26:52) Ani sa nedáme ovplyvniť, aby sme vyvyšovali jednu časť Satanovho sveta nad inú. (2. Kor. 2:11) Nie sme časťou sveta, a preto nepodporujeme súperenie, ktoré v ňom vládne. (Prečítajte Jána 15:18, 19.)

⁴ Keďže sme nedokonalí, niektorí z nás ešte nevykorenili zo svojej mysle predchádzajúci spôsob uvažovania a na určité skupiny ľudí sa pozerajú s predsudkami. (Jer. 17:9; Ef. 4:22–24) Preto si v tomto článku rozoberieme niekoľko zásad, ktoré nám pomôžu prekonávať nesprávne sklony. Zamyslíme sa aj nad tým, ako školiť svoju myseľ a svedomie, aby sme zostali verní Božiemu Kráľovstvu.

5., 6. Ako sa Ježiš pozeral na rôznorodú spoločnosť, v ktorej žil, a prečo?

⁵ Ak nemáš istotu, ako sa v niektorej situácii zachovať, polož si otázku: Čo by urobil Ježiš? Ľudia, medzi ktorými žil, pochádzali z rôznych častí krajiny — z Judey, Galiley, Samárie a z iných oblastí. Z Biblie sa dozvedáme, že medzi týmito ľuďmi vládlo napätie. (Ján 4:9) Zlé vzťahy existovali aj medzi farizejmi a saducejmi, medzi bežnými ľuďmi a vyberačmi daní a medzi tými, ktorí mali rabínske vzdelanie, a tými, ktorí ho nemali. (Sk. 23:6–9; Mat. 9:11; Ján 7:49) V prvom storočí ovládali Palestínu Rimania, ktorých Židia nenávideli. Hoci Ježiš obhajoval náboženskú pravdu a uznával, že záchrana pochádza zo Židov, nikdy svojich učeníkov nepovzbudzoval, aby sa zapájali do miestnych sporov. (Ján 4:22) Naopak, učil ich milovať každého človeka ako svojho blížneho. (Luk. 10:27)

⁶ Prečo Ježiš nepodporoval zaujatosť Židov voči iným ľuďom? Pretože ani on, ani jeho Otec nemajú so spormi tohto sveta nič spoločné. Keď Jehova v spolupráci so svojím Synom stvoril muža a ženu, chcel, aby naplnili celú zem. (1. Mojž. 1:27, 28) Boh vytvoril ľudí tak, aby mohli privádzať na svet deti rôznych rás. Jehova ani Ježiš nepovažujú žiadnu ľudskú rasu, národnosť alebo jazyk za nadradený. (Sk. 10:34, 35; Zjav. 7:9, 13, 14) A my sa musíme riadiť ich dokonalým príkladom. (Mat. 5:43–48)

7., 8. a) V akej otázke musíme zaujať jasný postoj? b) Čo si musíme uvedomovať, pokiaľ ide o riešenie ľudských problémov?

⁷ Avšak v jednej dôležitej otázke musíme zaujať jasný postoj — v otázke Jehovovej zvrchovanosti. Musíme dať najavo, že stojíme na Jehovovej strane. Rozpor v tejto otázke vznikol už v záhrade Eden, keď Satan spochybnil oprávnenosť Jehovovej vlády. Všetci sa musíme rozhodnúť, čiu vládu považujeme za najlepšiu: či Božiu, alebo Satanovu. Skús si úprimne odpovedať na tieto otázky: Postavil som sa na Jehovovu  stranu tým, že poslúcham jeho zákony a normy namiesto toho, aby som žil podľa vlastných predstáv? Súhlasím s tým, že jediným riešením ľudských problémov je Božie Kráľovstvo? Alebo si myslím, že ľudia si dokážu vládnuť sami? (1. Mojž. 3:4, 5)

⁸ Z tvojich odpovedí sa dá zistiť, ako zareaguješ, keď sa ťa niekto opýta, čo si myslíš o rôznych sporných otázkach. Politici, aktivisti a reformátori sa už dlho usilujú nájsť riešenie problémov, ktoré rozdeľujú ľudskú spoločnosť. Možno sa o to snažia z dobrých pohnútok, ale my vieme, že jedine Božie Kráľovstvo dokáže vyriešiť ľudské ťažkosti a zabezpečiť spravodlivosť. Preto musíme ponechať záležitosti v Jehovových rukách. Veď k čomu by to viedlo, keby každý z nás prichádzal so svojím vlastným riešením? Nespôsobilo by to v zbore rozdelenie?

9. a) Aká závažná situácia vznikla v korintskom zbore v prvom storočí? b) Akú radu dal korintskému zboru apoštol Pavol?

⁹ Všimni si, aká závažná situácia vznikla v korintskom zbore v prvom storočí. Nastal tam rozkol, lebo niektorí členovia zboru hovorili: „Ja patrím k Pavlovi,“ „Ale ja k Apollovi,“ „Ale ja ku Kéfasovi,“ „Ale ja ku Kristovi.“ Keď sa o tejto situácii dozvedel apoštol Pavol, bol rozhorčený. Povedal im: „Tak je Kristus rozdelený.“ Čo bolo potrebné, aby napravili svoj nebezpečný spôsob uvažovania? Pavol týchto kresťanov napomenul: „Nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ Ani dnes by v kresťanskom zbore nemali byť žiadne rozdelenia. (1. Kor. 1:10–13; prečítajte Rimanom 16:17, 18.)

10. Čím Pavol znázornil, že kresťania musia byť neutrálni v záležitostiach tohto sveta?

¹⁰ Pavol nabádal pomazaných kresťanov, aby zameriavali svoju pozornosť na občianstvo v nebi, a nie na „pozemské veci“. (Fil. 3:17–20) * Pomazaní sa mali správať ako vyslanci zastupujúci Krista. Vyslanec sa nemieša do vnútorných záležitostí krajiny, do ktorej bol vyslaný. Podobne ani pomazaní sa nemiešajú do sporov tohto sveta. (2. Kor. 5:20) Medzi tých, ktorí zachovávajú vernosť Božiemu Kráľovstvu, patria aj kresťania s nádejou na život na zemi. Ani oni by sa nemali zapájať do konfliktov tohto sveta.

11., 12. a) V akom prostredí môže byť pre kresťanov náročné zachovávať vernosť Božiemu Kráľovstvu? b) S akým problémom bojovala jedna sestra, ale čo jej pomohlo?

¹¹ Na celom svete žijú skupiny ľudí, ktorých spája spoločný jazyk, história či kultúra. Na svoj pôvod sú často veľmi hrdí. V takomto prostredí si musia kresťania strážiť svoje myslenie a školiť svedomie, aby zareagovali správne, keď vznikne nejaká otázka týkajúca sa neutrality. Ako to môžu robiť?

¹² Zamyslime sa nad príkladom Mirjety, ktorá pochádza z bývalej Juhoslávie. * Od detstva bola vedená k tomu, aby nenávidela Srbov. Keď sa zo štúdia Biblie dozvedela, že Jehova je nestranný a národnostné predsudky rozdúchava  Satan, snažila sa zbaviť nacionalistického cítenia. Raz, keď vypuklo etnické násilie tam, kde žila, ozvala sa v nej stará nenávisť. Zistila, že je pre ňu náročné vydávať svedectvo Srbom. No uvedomila si, že nemôže len tak nečinne sedieť a dúfať, že tieto nesprávne pocity samy od seba zmiznú. Prosila Jehovu, aby jej pomohol prekonať tento postoj a aby mohla rozšíriť svoju službu a stať sa priekopníčkou. Hovorí: „Najviac mi pomáha to, že sa sústreďujem na službu. Keď sa rozprávam s ľuďmi o Biblii, snažím sa napodobňovať Jehovovu osobnosť a byť k nim láskavá. Vďaka tomu sa môj negatívny postoj stratí.“

13. a) Do akej nepríjemnej situácie sa dostala istá sestra a ako sa zachovala? b) Čo sa môžeme naučiť z jej skúsenosti?

¹³ Teraz pouvažujme o inej situácii. Zoila pochádza z Mexika, ale žije v Európe. Niektorí bratia v jej zbore, ktorí sú z inej časti Latinskej Ameriky, mali netaktné až pohŕdavé poznámky na adresu jej domoviny, tamojších zvykov a dokonca aj hudby. Je pochopiteľné, že Zoila sa cítila veľmi nepríjemne. Ako sa zachovala? Ako by si sa v tejto situácii zachoval ty? Je chvályhodné, že Zoila prosila Jehovu o pomoc v tom, aby sa neurazila. Aj niektorí z nás musia ešte stále vynakladať veľké úsilie, aby sa ovládli, keď sa niekto negatívne vyjadrí o ich domovine. Preto by sme nikdy nemali povedať ani urobiť niečo, čo by vyvolalo dojem, že jedna skupina ľudí je nadradená druhej. Nechceme medzi bratmi a ani medzi inými ľuďmi spôsobiť rozdelenie. (Rim. 14:19; 2. Kor. 6:3)

14. Čo nám pomôže, aby sme sa na ľudí pozerali tak ako Jehova?

¹⁴ Vyrastal si v prostredí, kde sa kládol dôraz na vernosť národu alebo regiónu? Je toto cítenie v tebe stále ukryté? Ako kresťania by sme nemali dovoliť, aby nacionalistické predsudky pokrivili náš pohľad na ostatných. Ale čo ak si uvedomíme, že máme negatívny názor na ľudí inej národnosti, kultúry, jazyka alebo rasy? V takom prípade bude veľmi užitočné rozjímať o tom, ako sa na nacionalizmus a predsudky pozerá Jehova. Určite stojí za námahu, aby si si v našich publikáciách vyhľadal články na túto tému a preštudoval si ich na osobnom štúdiu alebo na rodinnom uctievaní. Pros Jehovu o pomoc, aby si sa dokázal pozerať na ľudí tak, ako sa na nich pozerá on. (Prečítajte Rimanom 12:2.)

15., 16. a) Akú reakciu môžeme očakávať od sveta, keď sa snažíme zachovať vernosť Bohu? b) Ako môžu rodičia pomáhať deťom, aby zachovali vernosť Jehovovi?

¹⁵ Skôr či neskôr sa všetci Jehovovi služobníci dostanú do situácie, v ktorej si budú chcieť zachovať dobré svedomie pred Jehovom a odlíšiť sa od svojho okolia — od svojich kolegov, spolužiakov, susedov, príbuzných a od iných. (1. Petra 2:19) No my sa musíme odlišovať! Nemali by sme byť prekvapení, že nás svet nenávidí, lebo Ježiš nás pred tým varoval. Väčšina našich odporcov nechápe dôležitosť sporných otázok, ktoré súvisia s kresťanskou neutralitou. Pre nás je však vernosť Božiemu Kráľovstvu nanajvýš dôležitá.

¹⁶ Ak chceme zachovať vernosť Jehovovi, musíme byť pevní napriek hrozbám odporcov. (Dan. 3:16–18) Strachu z človeka môžu podliehať ľudia v každom veku. No ísť proti prúdu môže byť ťažké najmä pre mladých. Rodičia, keď vaše deti musia riešiť problémy, ako je napríklad zdravenie zástavy alebo účasť  na nacionalistických oslavách, pomôžte im. Na rodinnom uctievaní im ukážte, ako sa na tieto veci pozerá Jehova. Vďaka tomu získajú odvahu zvládnuť náročné situácie. Naučte ich, ako môžu svoj postoj vysvetliť jasne a s úctou. (Rim. 1:16) Ak to bude potrebné, porozprávajte sa aj s ich učiteľmi a vysvetlite im, čomu veríte.

17. Akému postoju by sme sa mali vyhýbať a prečo?

¹⁷ Je pochopiteľné, že máme radi svoju krajinu, kultúru, jazyk či národné jedlá. Musíme sa však vyhýbať postoju: „To naše je najlepšie!“ Veď Jehova nás obdaril úžasnou rozmanitosťou, ktorú môžeme vidieť v jeho stvorení, a chce, aby sme sa z nej tešili. (Žalm 104:24; Zjav. 4:11) Prečo by sme teda mali trvať na tom, že tak ako sa veci robia u nás, tak je to najlepšie?

18. Aký úžitok nám to prinesie, keď sa budeme pozerať na ľudí tak ako Jehova?

¹⁸ Božou vôľou je, aby ľudia z každého národa, jazyka a kultúry spoznali pravdu a získali večný život. (Ján 3:16; 1. Tim. 2:3, 4) Ak sme prístupní iným názorom, často zistíme, že sa s nimi môžeme stotožniť. Obohatíme si tým život a podporíme našu kresťanskú jednotu. Keď chceme zachovať vernosť Jehovovi, nesmieme sa miešať do sporov tohto sveta. Sme Jehovovi veľmi vďační, že nás oslobodzuje od rozdeľujúcich vplyvov, pýchy a súťaživého ducha, ktorým sa vyznačuje Satanov svet. Buďme teda rozhodnutí podporovať pokojné vzťahy medzi našimi bratmi a osvojiť si postoj žalmistu: „Hľa, aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ (Žalm 133:1)