Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Yọroma kẹ Ekpehre Usu Evaọ Edẹ Urere Nana

Yọroma kẹ Ekpehre Usu Evaọ Edẹ Urere Nana

“Usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi.”1 KỌR. 15:33.

ILE: 73, 119

1. Etoke vẹ ma be rria na?

MA BE rria etoke nọ o rrọ bẹbẹ gaga. Ebaibol o se etoke obẹbẹ nana nọ u muhọ evaọ ukpe 1914 na, “edẹ urere na.” No umuo ukpe yena vrẹ eware i te yoma vi epaọ anwẹdẹ kpobi evaọ ikuigbe ohwo-akpọ, onọ u dhesẹ nọ “oke obẹbẹ nọ o te bẹ eyeri” na u gine muhọ no. (2 Tim. 3:1-5) Ofariẹ, eware i ti dhe eyeyoma, keme eruẹaruẹ Ebaibol i dhesẹ nọ “ahwo omuomu gbe eviẹahwohọ a ti no onọ u yoma ruọ onọ o mai yoma.”2 Tim. 3:13.

2. Iruemu vẹ a be jọ eware ẹkeriotọ omawere dhesẹ nẹnẹ? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

2 Evaọ ẹkeriotọ omawere, ahwo buobu a re rri hayo ru eware nọ Ebaibol o se ozighi, ọfariẹ-ogbe, iruẹru imizi, hayo iruemu itieye efa nọ Ọghẹnẹ o mukpahe. Wọhọ oriruo, a rẹ jọ Itanẹte, etẹlẹvisiọno, ifimu, gbe ebe sa-sa dhesẹ ozighi gbe ọfariẹ-ogbe wọhọ eware nọ i fo eruo. Iruemu nọ a jẹ hae ghọ evaọ okenọ u kpemu, i zihe ruọ iruemu nọ a kuenu kẹ no evaọ eria buobu enẹna. Rekọ oyena u dhesẹ hẹ inọ Ọghẹnẹ ọ jẹ iruemu itieye rehọ.Se Ahwo Rom 1:28-32.

3. Ẹvẹ a be hai rri otu nọ ọ rẹ roma totọ koko izi Ọghẹnẹ?

3 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, ilele Jesu a whaha ẹkeriotọ omawere nọ i fo ho. Onana gbe izi Ọghẹnẹ nọ a je koko u ru nọ amọfa a jẹ rọ raha odẹ rai je kpokpo ai. Pita ukọ na o kere nọ: “U bi gbe ae unu inọ [whai Ileleikristi] wha gbe bi kuomagbe ai evaọ iruemu iyoma yena ha, fikiere a tẹ be ta eme iyoma kpahe owhai.” (1 Pita 4:4) Epọvo na o rrọ nẹnẹ re, amọfa a re rri ahwo nọ a be roma totọ koko izi Ọghẹnẹ wọhọ oghẹrẹ ahwo. U te no ere no, Ebaibol ọ ta nọ “ahwo kpobi nọ a gwọlọ yeri uzuazọ omarọkẹ Ọghẹnẹ evaọ usu kugbe Kristi Jesu a ti kpokpo ai.”2 Tim. 3:12.

“USU UYOMA O RẸ RAHA URUEMU EZI”

4. Eme Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu kpahe akpọ nana?

4 Ikereakere na e vẹvẹ enọ e gwọlọ ru oreva Ọghẹnẹ unu inọ a du you akpọ nana gbe iruẹru riẹ hẹ. (Se 1 Jọn 2:15, 16.) Setan Ẹdhọ nọ ọ rrọ “Ọghẹnẹ uyero-akpọ nana” ọ be kpọ iruẹru egagọ, esuo-ohrowo, ekiọthuọ akpọ na gbe idhere sa-sa nọ a bi ro whowho evuẹ rai. (2 Kọr. 4:4; 1 Jọn 5:19) Fikiere, u fo nọ mai Ileleikristi ma rẹ yọroma kẹ usu nọ ma rẹ nya kugbe ahwo obọ akpọ. Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu nọ: “Jọ a su owhai thọ họ. Usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi.”1 Kọr. 15:33.

5, 6. Amono u fo nọ ma re mu usu kugbe he, kọ fikieme?

5 Re ma siọ uruemu ezi mai ba ẹraha, o gwọlọ nọ ma rẹ whaha usu kugbe ahwo nọ a re ru eware iyoma. Orọnikọ ahwo oyoma nọ a rrọ idibo Jihova ha ọvo ma rẹ whaha usu rai hi, rekọ te idibo Jihova nọ i bi keke aro fihọ thọ izi riẹ. Otẹrọnọ ahwo otiọye nọ a se omarai Ileleikristi a thuzi ulogbo yọ a be rọwo kurẹriẹ hẹ, ma rẹ fa usu no ai.Rom 16:17, 18.

6 Otẹrọnọ ma mu usu kugbe ahwo nọ a bi koko izi Ọghẹnẹ hẹ, ma te hae gwọlọ ru eware nọ a bi ru na re ma sae gbẹ jọ egbẹnyusu rai. Wọhọ oriruo, ma te mu usu kugbe ahwo nọ a re gbe-ọfariẹ, ma sai mu ọfariẹ họ egbe. Oyena o via kẹ Ileleikristi jọ no, yọ a si ejọ rai no ukoko fikinọ a rọwo kurẹriẹ hẹ. (1 Kọr. 5:11-13) A gbe kurẹriẹ hẹ, uyero rai o sae wọhọ onọ Pita ukọ na o dhesẹ.Se 2 Pita 2:20-22.

7. Amono u fo nọ a rẹ jọ egbẹnyusu ekpekpe mai?

7 Dede nọ ma re dhesẹ ẹwo kẹ ahwo kpobi, te enọ i bi koko izi Ọghẹnẹ hẹ, onana u dhesẹ nọ ma re mu usu okpekpe kugbe ai hi. Fikiere o te jọ oware othọthọ re Osẹri Jihova o lele ohwo nọ ọ roma mudhe kẹ Jihova ha je bi koko izi riẹ hẹ nyusu orọo. Ẹgbakiete mai nọ ma re kru u wuzou vi ọjẹrehọ ahwo nọ a bi koko izi Ọghẹnẹ hẹ nọ ma re wo. U fo nọ ahwo nọ a bi koko izi Ọghẹnẹ a rẹ jọ egbẹnyusu ekpekpe mai. Jesu ọ ta nọ: “Ohwo kpobi nọ o bi ru oreva Ọghẹnẹ, ọye họ oniọvo-ọmọzae mẹ gbe oniọvo-ọmọtẹ mẹ gbe oni mẹ.”Mak 3:35.

8. Ẹvẹ ekpehre usu u ro kpomahọ emọ Izrẹl oke anwae?

8 Emọ Izrẹl a rọ ẹro ruẹ enwoma nọ i re no ekpehre usu ze. Okenọ Jihova o siwi ai no igbo Ijipti no, nọ ọ jẹ rehọ ai kpohọ Ẹkwotọ Eyaa na, Jihova ọ vuẹ rai epanọ a re lele ahwo ẹkwotọ na yeri, inọ: ‘Wha ruwẹ kẹ edhọ rai hi, wha gọ ae gbehe, hayo wha rri iruo rai gbehe, rekọ wha rẹ vaha ae kpobi, wha ve wiri edẹẹ rai ibribro. Wha vẹ gọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai.’ (Ọny. 23:24, 25) U yoma gaga inọ emọ Izrẹl buobu a yoẹme kẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ hẹ. (Ol. 106:35-39) Fikinọ a fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ hẹ, Jesu ọ ta kẹ ae uwhremu na nọ: “Rri! A siọ uwou rai ba kẹ owhai no.” (Mat. 23:38) Jihova ọ siọ emotọ Izrẹl, o te kpeze eghale riẹ se ukoko Ileleikristi okpokpọ nọ a tohọ na.Iruẹru 2:1-4.

ROMATOTỌ SALỌ OWARE NỌ WHO RE SE JE RRI

9. Fikieme ekwakwa awhusi akpọ na e sae rọ jọ oware enwoma?

9 Eware buobu nọ akpọ na ọ be whaharo nẹnẹ evaọ etẹlẹvisiọno, ebe, eria itanẹte gbe eware itieye na efa, e rẹ sai kpomahọ Ileleikristi yoyoma. Orọnikọ akpọ na o ru eware nana re i fiobọhọ kẹ omai bọ ẹrọwọ nọ ma fihọ Jihova gbe eyaa riẹ ga ha. Ukpoye, i bi dhesẹ uruemu akpọ omuomu Setan gbe ẹjiroro riẹ. Fikiere, o gwọlọ nọ ma rẹ yọroma gaga re ma whaha eware nọ e rẹ sae kpare “isiuru akpọ” na fihọ omai udu.Tait. 2:12.

10. Eme ọ te via kẹ ikpehre ebe gbe ighe etẹlivisiọno akpọ nana?

10 Kẹle na, ikpehre ebe gbe ighe etẹlivisiọno e te gbẹ jọ họ. Onana o te via nọ a tẹ raha akpọ omuomu Setan nana nọ o be wha eware nana haro na no. Ebaibol ọ ta nọ: “Akpọ na ọ be vrẹ yọ ere isiuru riẹ re, rekọ ohwo nọ o bi ru oreva Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.” (1 Jọn 2:17) Oso-ilezi na ọ so re nọ: “A ti kpe iru-umuomu na kufiẹ; rekọ enọ e be hẹrẹ ỌNOWO kpobi, a rẹ te rehọ otọ na reuku. . . . Enọ e rọ oma kpotọ, e rẹ te rọ otọ na reuku; oma o rẹ te were ae evaọ omofọwẹ.” Kọ ẹvẹ onana u ti kri te? “Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.”—Ol. 37:9, 11, 29.

11. Ẹvẹ Ọghẹnẹ ọ be rọ rehọ emamọ emu iwuhrẹ riẹ ko idibo riẹ?

11 Wo ohẹriẹ no eware nọ akpọ nana ọ be whaharo, eware nọ ukoko Jihova u bi ru evaọ edẹ urere nana i re fiobọhọ kẹ ohwo wo emamọ iruemu, iruemu nọ i re ru ohwo wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Jesu ọ jọ olẹ ta kẹ Jihova nọ: “Re a wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, o gwọlọ nọ a rẹ riẹ owhẹ, Ọghẹnẹ uzẹme ọvo na, gbe ọnọ who vi ze na, Jesu Kristi.” (Jọn 17:3) Ọsẹ obọ odhiwu mai na ọ be rọ ukoko riẹ kẹ omai emu iwuhrẹ Ebaibol buobu nọ e be bọ omai ga. Oghale ulogbo o rrọ nọ ma ro wo emagazini, ibroshọ, ebe, ividio, gbe oria itanẹte nọ e be wha egagọ uzẹme haro. Ukoko Ọghẹnẹ u ru ọruẹrẹfihotọ nọ a be rọ jọ ikoko nọ i bu te idu udhusoi gbikpe (110,000) ru iwuhrẹ koka koka evaọ akpọ na soso. Evaọ iwuhrẹ yena, te ikokohọ esese gbe ilogbo, ma re wuhrẹ ebe nọ a kere no Ebaibol na ze, enọ e rẹ lẹliẹ ẹrọwọ nọ ma fihọ Ọghẹnẹ gbe eyaa riẹ ga ziezi.Hib. 10:24, 25.

RỌO “EVAỌ OLORI NA ỌVO”

12. Eme họ otọ ohrẹ Ebaibol na inọ, rọo “evaọ olori na ọvo”?

12 Ekpehre usu nọ a rẹ whaha u wuzou gaga, maero rọkẹ Ileleikristi nọ e gwọlọ rọo. Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu nọ: “Wha mu usu nọ u fo ho kugbe enọ e rrọ Ileleikristi hi hi. Didi usu ẹrẹreokie o wo kugbe emuemu? Hayo didi usu elo o wo kugbe ebi?” (2 Kọr. 6:14) Ebaibol na ọ hrẹ idibo Ọghẹnẹ nọ e be gwọlọ ọrivẹ orọo inọ a rọo “evaọ olori na ọvo,” koyehọ a rọo Oleleikristi nọ ọ rọ oma mudhe jẹ họ-ame no ọvo, ọnọ o bi yeri uzuazọ lele iwuhrẹ Ebaibol na. (1 Kọr. 7:39) Nọ Oleleikristi ọ tẹ rọo ibe Oleleikristi, u re ru nọ o re ro wo ọrivẹ nọ ọ roma mudhe kẹ Jihova no, onọ u re fiobọhọ kẹ ai kru ẹgbakiete rai.

13. Uzi vẹ Ọghẹnẹ o jie kẹ emọ Izrẹl kpahe orọo?

13 Jihova ọ riẹ oware nọ o mai woma kẹ idibo riẹ, yọ noke toke ọ be hae vuẹ ae eriwo riẹ kpahe orọo. Muẹrohọ uzi uvevẹ nọ ọ rọ Mosis jie kẹ emọ Izrẹl oke anwae. Ọ ta kẹ ae kpahe ahwo erẹwho nọ e wariẹ e rae họ, enọ e be gọ Jihova ha inọ: “Wha lele ae ruọ orọo ho, wha rehọ emetẹ rai kẹ emezae rai hi hayo wha rehọ emetẹ rai gbehe. Keme na a re ti ku emezae rai rẹriẹ nọ a gbe ti lele omẹ hẹ, a vẹte gọ ẹdhọ; kẹsena o veti muofu ọgaga kpahe owhai, o veti kpe owhai no.”—Izie. 7:3, 4.

14, 15. Ẹvẹ ọkpọvio Jihova nọ Solomọn o gbabọkẹ o rọ wha enwoma sei?

14 Okenọ Solomọn, ọmọ Devidi o mu esuo riẹ họ, ọ gbẹ jọ ọmoha. Ọ lẹ se Jihova re ọ kẹe areghẹ, yọ Ọghẹnẹ ọ ginẹ kẹe areghẹ ziezi. Enẹ Solomọn o ro zihe ruọ ovie nọ o wo areghẹ gaga nọ o je su ẹkwotọ nọ ọruẹriọ ọ dafia. Okenọ ovie-aye obọ Shiba o weze bru Solomọn, eware nọ ọ ruẹ i gbe rie unu ga te epanọ ọ rọ ta nọ: “U je mu omẹ ẹro ho bẹsenọ mẹ te rọ nyaze mẹ jẹ rọ aro mẹ ruẹ; who ri, a ta abọvo rai kẹ omẹ hẹ; areghẹ ra gbe efe ra ọ vrẹ epanọ me yo.” (1 Iv. 10:7) Rekọ Solomọn ọ jọ ekpehre oriruo uwhremu na, onọ u dhesẹ oware nọ o rẹ sae via nọ ohwo o te gbabọkẹ uzi Ọghẹnẹ nọ o ta nọ odibo Jihova ọvo ma rẹ ruọ orọo kugbe.—Ọtausi. 4:13.

15 Ghelọ eware kpobi nọ Ọghẹnẹ o ru kẹ Solomọn, o gbolaro kẹ ujaje Ọghẹnẹ nyai wo eyae evaọ erẹwho nọ e wariẹ e rai họ, eyae nọ e jẹ gọ Jihova ha. Solomọn o “you eyae ewho efa” buobu, onọ u ru nọ o ro wo eyae nọ i bu te egba ihrẹ (700) gbe ese egba esa (300). Eme u no onana ze? Okenọ Solomọn ọ who no, eyae egedhọ riẹ “i te ku udu riẹ rẹriẹ re ọ gọ eghẹnẹ efa; . . . Fikiere Sọlomọn o te ru oware uyoma evaọ aro Ọghẹnẹ.” (1 Iv. 11:1-6) Ekpehre usu nọ Solomọn o mu u mi rie iroro, onọ u ru nọ o ro kie no egagọ uzẹme. Onana yọ ozọ-usio kẹ Oleleikristi kpobi nọ o rẹ sae jọnọ o bi roro kpahe orọo kugbe ohwo nọ ọ rrọ odibo Jihova ha.

16. Ohrẹ Ebaibol vẹ odibo Jihova nọ ọrivẹ-orọo riẹ ọ rrọ ukoko ho ọ rẹ sai fihọ iruo?

16 Kọ ẹvẹ kpahe imava-orọo nọ e rrọ idibo Jihova ha nọ ọjọ o je kurẹriẹ ziọ ukoko na? Ebaibol na ọ ta nọ: “Whai eyae wha romakpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ i bi lele Ẹme Ọghẹnẹ hẹ, ẹsejọhọ a vẹ te rọ fiki emamọ uruemu eyae rai kurẹriẹ ababọ ẹme nọ a ta kẹ ae.” (1 Pita 3:1) Eyae Ileleikristi a ta ẹme nana kẹ, rekọ ẹme ọvona o kie kpahe ezae nọ i kurẹriẹ ziọ ukoko na okenọ a ruọ orọo kugbe ohwo nọ ọ be gọ Jihova ha no. Ohrẹ Ebaibol na o rrọ vevẹ: Jọ emamọ ọrivẹ-orọo, je ru lele izi ikiẹrẹe Jihova kpahe orọo. Erivẹ-orọo buobu nọ e be gọ Jihova ha a jẹ uzẹme na rehọ no fikinọ a muẹrohọ emamọ uruemu ọzae hayo aye rai nọ o bi koko izi Jihova.

NYUSU KUGBE AHWO NỌ A YOU JIHOVA

17, 18. Fikieme Noa avọ Ileleikristi ikpe udhusoi-ọsosuọ a rọ zọ evaọ okenọ a raha ahwo oke rai?

17 Dede nọ usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi, usu uwoma u re ru ohwo wo emamọ uruemu. Roro kpahe Noa, ọnọ ọ jẹ rria udevie ahwo nọ a jọ yoyoma rekinọ ọ rọwo mu usu kugbai hi. Evaọ oke yena, “Ọghẹnẹ ọ [tẹ] ruẹ nọ umuomu ohwo o ro thesiwa evaọ akpọ na, gbe iroro eva riẹ evọ avọ eyoma kẹse kẹse.” (Emu. 6:5) Jihova ọ tẹ gbaemu nọ ọ rẹ rọ Owhe Ologbo raha akpọ omuomu yena gbe ahwo oyoma na kpobi. Rekọ Noa ọ jọ “ohwo okiẹrẹe, nọ ọ kare ẹpoviẹ evaọ oge riẹ; Noa o te je lele Ọghẹnẹ nya.”—Emu. 6:7-9.

18 Noa ọ rọwo mu usu kugbe ahwo oke riẹ yena ha, enọ i je koko izi Ọghẹnẹ hẹ. Tei te imahrẹ nọ i kiọkọ evaọ uviuwou riẹ a duomahọ iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai, onọ u kugbe okọ na nọ a je ku. Evaọ oke ovona, Noa ọ jọ “ọtausiuwoma ẹrẹreokie.” (2 Pita 2:5) Noa ọ rehọ oke riẹ kpobi wobọ evaọ iruo iwoma nọ e jẹ were Ọghẹnẹ, onọ o kẹre te usiuwoma nọ ọ jẹ ta, okọ nọ o je ku, gbe emamọ usu nọ o wo kugbe ahwo uviuwou riẹ. Onana o soriẹ ze nọ Noa avọ ahwo uviuwou riẹ a rọ zọ okenọ Owhe Ologbo na o ku. U woma gaga inọ Noa, aye riẹ, emọ rai, gbe eyae emọ rai a yoẹme kẹ Ọghẹnẹ, fiki rai mai kpobi ma rọ rrọ uzuazọ nẹnẹ na. Epọvo na re, Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ i yoẹme a kẹnoma kẹ ahwo oke rai nọ e jẹ gọ Jihova ha, a tẹ zọ okenọ a raha Jerusalẹm evaọ ukpe 70 C.E.Luk 21:20-22.

Nọ ma tẹ be reawere ẹkeriotọ kugbe ibe Ileleikristi mai u re ru omai ruẹ epanọ uzuazọ o te jọ evaọ akpọ ọkpokpọ na (Rri edhe-ẹme avọ 19)

19. Re ma sai wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ, eme ma re ru hrọ?

19 O gwọlọ nọ mai idibo Jihova nẹnẹ ma rẹ rọ aro kele Noa, ahwo uviuwou riẹ, gbe Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ i yoẹme. Ma re mu usu kugbe ahwo omuomu nọ a rrọ akpọ nana vievie he, ukpoye ibe Ileleikristi mai nọ i bi yoẹme kẹ Jihova o gwọlọ nọ ma re mu usu kugbe. Nọ ma tẹ talamu enọ e be romakpotọ kẹ ekpọvio Ọghẹnẹ evaọ oke obẹbẹ nana, u ti fiobọhọ kẹ omai “dikihẹ ga evaọ ẹrọwọ na.” (1 Kọr. 16:13; Itẹ 13:20) Dai roro kpahe obọdẹ ẹruore nọ ma wo na. Ma tẹ yọroma kẹ ekpehre usu evaọ edẹ urere nana, ma te zọ ruọ akpọ ọkpokpọ okiẹrẹe Jihova nọ ọ kẹle no na evaọ okenọ ọ te raha akpọ omuomu nana.