Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ be Kpako te Ohwo Ziezi Wọhọ Epaọ Kristi?

Kọ Whọ be Kpako te Ohwo Ziezi Wọhọ Epaọ Kristi?

Kpako ziezi te ohwo . . . wọhọ epanọ Kristi ọ rrọ.”—ẸF. 4:13.

ILE: 69, 70

1, 2. Oghẹrẹ orro vẹ o gwọlọ nọ Oleleikristi kpobi ọ rẹ daoma wo? Kẹ oriruo.

AYE uwou-orọo nọ o wo orimuo ọ tẹ gwọlọ dẹ ibi-ire evaọ eki, ọ rẹ salọ emamọ. Orọnikọ ẹsikpobi ọ rẹ salọ enọ e mai rro hayo enọ e mai ku hu. Ukpoye, o re rri gwọlọ enọ e ware ziezi. Ọ gwọlọ ibi-ire nọ e were ziezi, nọ i wo emamọ ore, nọ e rẹ jẹ kẹ ohwo erri. Ẹhẹ, ọ rẹ salọ ibi-ire nọ e who te ziezi.

2 Nọ ohwo o te wo ẹnyaharo te omauromudhe gbe ame-ọhọ no, ọ rẹ gbẹ rro haro. Utee riẹ họ, epanọ o re ro te odibo Ọghẹnẹ nọ ọ kpako te ziezi. Orọnikọ ẹkpako ugboma ma be ta kpahe na ha, ukpoye orọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ. Pọl ukọ na ọ ta evaọ ileta riẹ se Ileleikristi obọ Ẹfisọs kpahe epanọ o rọ gwọlọ nọ a gbe wo ẹnyaharo evaọ usu rai kugbe Ọghẹnẹ. Ọ tuduhọ ae awọ nọ a daoma “jọ ọvo . . . evaọ ẹrọwọ na gbe evaọ eriariẹ egbagba kpahe Ọmọ Ọghẹnẹ, rro te ohwo ziezi . . . koyehọ kpako ziezi te ohwo . . . wọhọ epanọ Kristi ọ rrọ.”—Ẹf. 4:13.

3. Uyero vẹ o jọ ukoko obọ Ẹfisọs nọ o rrọ udevie idibo Jihova nẹnẹ re?

3 Okenọ Pọl o kere ileta nana, yọ ukoko Ileleikristi obọ Ẹfisọs na u dina te ikpe jọ no. Oke yena yọ Ileleikristi buobu nọ e jọ ukoko na a wo ẹnyaharo gaga no evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Rekọ o gbẹ gwọlọ nọ ejọ e rẹ kpako te ziezi. Epọvo na o rrọ kẹ Isẹri Jihova nẹnẹ re. Inievo buobu a gọ Ọghẹnẹ kri no yọ a wo ẹnyaharo ziezi no evaọ egagọ Jihova. Rekọ orọnọ Ileleikristi kpobi a wo ẹnyaharo te ere no ho. Wọhọ oriruo, idu ahwo buobu a be họ-ame kukpe kukpe, fikiere o gbẹ gwọlọ nọ ejọ e rẹ daoma rro te ẹkpako. Kọ whẹ omara?—Kọl. 2:6, 7.

ORRO OLELEIKRISTI

4, 5. Ẹvẹ Ileleikristi nọ e kpako ziezi a sai ro wo ohẹriẹ no ohwohwo, rekọ eme aikpobi a wo kugbe? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

4 Whọ tẹ be kiẹ ibi-ire nọ e ware rri evaọ obọ eki, whọ rẹ ruẹ nọ aikpobi a rrọ oghẹrẹ ovo ho. O make rrọ ere na, u re wo eware jọ nọ i re dhesẹ nọ aikpobi e ware no. Epọvo na re, Ileleikristi nọ e kpako te ziezi a rẹ sae jọ ahwo uyẹ sa-sa, yeri uzuazọ sasa notọ ze, jọ ọvuọ ikpe riẹ, wo oghẹrẹ onaa sa-sa, yọ oma o sae ga ejọ vi ejọ. Uruemu rai hayo uruemu ẹwho rai o sai je wo ohẹriẹ. Ghele na, ahwo kpobi nọ a be rro evaọ usu rai kugbe Ọghẹnẹ a re wo eware jọ nọ i re dhesẹ nọ a kpako te ziezi. Evaọ oghẹrẹ vẹ?

5 Odibo Jihova nọ ọ kpako ziezi o re yeri uzuazọ nọ u re dhesẹ nọ ọ be rọ aro kele Jesu, ọnọ o fi oriruo hotọ kẹ omai re ma “lele ithihi riẹ kpekpekpe.” (1 Pita 2:21) Eme Jesu o dhesẹ nọ u wuzou gaga? Jihova nọ ma rẹ rọ udu, uzuazọ, gbe iroro mai kpobi you, ma ve je you erivẹ mai wọhọ epanọ ma you omamai. (Mat. 22:37-39) Oleleikristi nọ ọ kpako ziezi ọ rẹ daoma ru lele uthubro yena. O re yeri uzuazọ nọ u re dhesẹ nọ ọ rọ usu riẹ kugbe Jihova karo gbe inọ o you amọfa te epanọ o re ro siobọno eware jọ fiki rai nọ o tẹ gwọlọ ere.

Ileleikristi nọ e kpako no a sai dhesẹ omaurokpotọ nọ a tẹ be rọ uketha kẹ inievo nọ e gbẹ maha nọ e be kobaro evaọ iruo ukoko na (Rri edhe-ẹme avọ 6)

6, 7. (a) Iruemu jọ vẹ a re ro vuhu Oleleikristi nọ ọ kpako ziezi? (b) Eme u fo nọ ma rẹ nọ omamai?

6 Dede na, ma riẹ nọ uyoyou yọ abọvo jọ ọrọ ubi ẹzi na nọ o gwọlọ nọ Oleleikristi nọ ọ kpako te ziezi o re wo. (Gal. 5:22, 23) Ẹwolẹ, oma-onyẹ, gbe odiri yọ abọfa sa-sa ubi ẹzi na nọ i wuzou gaga re. Iruemu nana i re fiobọhọ kẹ Oleleikristi nọ ọ kpako te ziezi fi oware idhọvẹ kparobọ ababọ ofu nọ o re mu. I re je fiobọhọ kẹe thihakọ ebẹbẹ nọ o rẹro rai hi ababọ udu nọ u re whrehe iei. Nọ o te bi ru ewuhrẹ omobọ riẹ, ọ rẹ kiẹ gwọlọ ehri-izi Ebaibol nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹe hẹriẹ oware uwoma no uyoma. Onọ u re ru ei jiroro nọ i re dhesẹ nọ ọ kpako ziezi evaọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, ọ rẹ gaviezọ kẹ obruoziẹ-iroro riẹ nọ ọ rehọ Ebaibol wuhrẹ no. O re vuhumu ẹsikpobi inọ edhere nọ Jihova ọ gwọlọ nọ a ru eware u woma vi orọ ọyomariẹ, jẹ rọ enẹ dhesẹ nọ o wo omaurokpotọ. * Ọ rẹ rọ ajọwha ta usiuwoma na jẹ zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko riẹ.

7 Ghele epanọ ma gọ Jihova kri te no kẹhẹ, ma sae nọ omamai nọ, ‘Kọ u wo eria jọ nọ o jọ gwọlọ nọ mẹ gbẹ rọ aro kele oriruo Jesu vi epaọ anwẹdẹ, jẹ rọ enẹ gbe wo ẹnyaharo?’

“EMU ỌGAGA Ọ RRỌ KẸ AHWO NỌ A KPAKO”

8. Eme ma rẹ sae ta kpahe otoriẹ nọ Jesu o wo kpahe Ikereakere na?

8 Jesu Kristi ọ riẹ Ẹme Ọghẹnẹ lafi. Makọ okenọ ọ jọ ikpe 12 dede, ọ rọ Ikereakere na lele otu iwuhrẹ egagọ ta ẹme evaọ obọ etẹmpol. “U te je gbe ahwo kpobi nọ a jẹ gaviezọ kẹe unu fiki epanọ o wo otoriẹ te gbe iyo nọ ọ jẹ kẹ.” (Luk 2:46, 47) Oke ofa jọ evaọ odibọgba riẹ, Jesu ọ wariẹ eria Ikereakere nọ i fo, onọ u ru ahwo nọ a jẹ wọso iẹe ruru unu rai.—Mat. 22:41-46.

9. (a) Idhere jọ vẹ nọ i wuzou ohwo nọ ọ gwọlọ wo ẹnyaharo evaọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ o re ro wuhrẹ Ebaibol na? (b) Ẹjiroro vẹ ma re ro wuhrẹ Ebaibol na?

9 Wọhọ Jesu, Oleleikristi nọ ọ gwọlọ rro te ẹkpako o re seri uwuhrẹ Ebaibol họ họ fikinọ o wo umutho eriariẹ jọ no. Noke toke, ọ rẹ kiẹ Ebaibol na kokodo, keme ọ riẹ nọ “emu ọgaga ọ rrọ kẹ ahwo nọ a kpako.” (Hib. 5:14) U re vevẹ, Oleleikristi nọ ọ kpako no ọ rẹ daoma wo “eriariẹ egbagba kpahe Ọmọ Ọghẹnẹ.” (Ẹf. 4:13) Kọ who wo omaa isase Ebaibol ikẹdẹ kẹdẹ? Kọ whọ be hai ru uwuhrẹ omobọ ra ẹsikpobi, jẹ be hae ruẹrẹ oke jọ họ kẹ egagọ uviuwou koka koka? Nọ whọ be kiẹ Ẹme Ọghẹnẹ rri na, hai muẹrohọ ehri-izi Ebaibol nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ epanọ Jihova o re roro gbe epanọ o re rri eware. Kẹsena whọ vẹ hae daoma fi ehri-izi Ebaibol na hiruo, kuvẹ re e kpọ iroro-ejẹ ra, onọ u ti ru owhẹ si kẹle Jihova vi epaọ anwẹdẹ.

10. Ẹvẹ eriariẹ Oleleikristi nọ ọ kpako ziezi i re ro kpomahọ iruẹru uzuazọ ikẹdẹ kẹdẹ riẹ?

10 Oleleikristi nọ ọ kpako ziezi ọ rẹ riẹ nọ eriariẹ Ebaibol nọ o re wo ọvo u te he. U te no eriariẹ Ebaibol nọ o wo no, o gwọlọ nọ o re wo uyoyou kẹ ehri-izi Ebaibol nọ ọ riẹ gbe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o re ru eware. Oghẹrẹ jọ nọ o re ro dhesẹ nọ o wo uyoyou utiona họ, eware nọ e rọwokugbe oreva Jihova nọ ọ rẹ rọ karo evaọ uzuazọ viukpọ ẹgwọlọ ohwo-akpọ. Ofariẹ, evaọ oke nana yọ Oleleikristi na ọ “ba” iruemu anwae riẹ no oma no. Nọ Oleleikristi o bi ru inwene yena, yọ ọ be whẹ uruemu Kristi na họ oma, “onọ a ma lele oreva Ọghẹnẹ evaọ uvi ẹrẹreokie gbe uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ.” (Se Ahwo Ẹfisọs 4:22-24.) Ọghẹnẹ ọ rọ ẹzi ọfuafo riẹ kpọ ahwo nọ a kere Ebaibol na. Nọ eriariẹ gbe uyoyou nọ Oleleikristi o wo kẹ izi Ebaibol i bi diwi na, o gwọlọ nọ o re rovie udu gbe iroro riẹ kẹ ekpakpọ ẹzi ọfuafo na. Onana u re je fiobọhọ kẹe rro evaọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ.

WHA JỌ OKUGBE ỌVO

11. Eme Jesu ọ rẹriẹ ovao dhe okenọ ọ jọ kugbe ahwo uviuwou riẹ gbe ilele riẹ?

11 Okenọ Jesu ọ jọ ohwo ọgbagba evaọ otọakpọ, ahwo nọ a gba ha a wariẹ e riẹe họ. Ọsẹgboni riẹ nọ a yọrọ e riẹ a gba ha, yọ ọ raha ikpe buobu kugbe imoni riẹ nọ e gba ha re. Makọ ilele ekpekpe riẹ dede a wo ẹzi okpiroro gbe oma-uhrowo nọ o da oria kpobi fia evaọ oke rai. Wọhọ oriruo, evaọ owọwọ ẹdẹ nọ a ro kpe Jesu na, “avro ọgaga ọ . . . romavia . . . evaọ udevie rai kpahe ọnọ ọ mae rro.” (Luk 22:24) Rekọ Jesu o wo imuẹro nọ ilele riẹ nọ e gba ha na a sae rro te ẹkpako evaọ usu rai kugbe Ọghẹnẹ jẹ sae to ukoko nọ u wo okugbe họ. Owọwọ yena, Jesu ọ lẹ se Ọsẹ obọ odhiwu riẹ inọ ajọ ikọ riẹ na a jọ okugbe ọvo, ọ ta nọ: “[Jọ] aikpobi a . . . jọ ọvo, wọhọ epanọ whẹ, Ọsẹ, ọ rrọ usu kugbe omẹ, mẹ tẹ jẹ rrọ usu kugbe owhẹ na, re a sae jọ usu kugbe omai re, . . . re a sae jọ ọvo wọhọ epanọ ma rrọ ọvo na.”—Jọn 17:21, 22.

12, 13. (a) Ẹvẹ obe Ahwo Ẹfisọs 4:15, 16 u ro dhesẹ nọ u wuzou re ma zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko na? (b) Ẹvẹ oniọvo-ọmọzae jọ o ro fi ẹbẹbẹ riẹ jọ kparobọ je wuhrẹ epanọ o re ro ru oware nọ o rẹ wha okugbe ze?

12 Odibo Jihova nọ ọ kpako te ziezi ọ rẹ zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko na. (Se Ahwo Ẹfisọs 4:1-6, 15, 16.) Utee mai họ re idibo Ọghẹnẹ kpobi e “jẹhọ ohwohwo” evaọ okugbe, je lele ohwohwo ruiruo kugbe ziezi. Wọhọ epanọ Ebaibol na ọ ta, o gwọlọ omaurokpotọ mi omai re ma sai wo okugbe otiọna. Oleleikristi nọ ọ kpako te ziezi o re wo omaurokpotọ te epanọ ọ sai ro ru eware nọ e rẹ wha okugbe ze nọ ọ tẹ make rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ sebaẹgba amọfa. Eme who re ru nọ whọ tẹ rẹriẹ ovao dhe sebaẹgba oniọvo jọ evaọ ukoko na? Kọ eme who re ru nọ ohwo jọ o te ru owhẹ eva dha evaọ ukoko na? Kọ who re ru eware nọ e rẹ hẹriẹ owhẹ avọ ohwo nọ o ru owhẹ eva dha, manikọ whọ rẹ daoma gbẹ edhere kpobi nọ wha rẹ rọ ruẹrẹhọ? Oleleikristi nọ ọ kpako te ziezi ọ rẹ daoma gbẹ edhere kpobi nọ a sae rọ ruẹrẹhọ, orọnikọ o re ru oware nọ o rẹ hẹriẹ ae he.

13 Roro kpahe oriruo oniọvo-ọmọzae jọ nọ a re se Uwe. Evaọ okenọ u kpemu, ọ jẹ hae kuvẹ re sebaẹgba amọfa i ru eva dhae. Kẹsena ọ tẹ rọ Ebaibol na gbe obe Insight on the Scriptures wuhrẹ didi kpahe uzuazọ Devidi. Fikieme ọ jẹ salọ Devidi? Uwe ọ ta nọ: “Devidi ọ rọ ẹro ruẹ idibo Ọghẹnẹ efa evaọ oke riẹ nọ i je ru eware nọ i fo ho. Wọhọ oriruo, Sọl ọ jẹ gwọlọ kpei no, ahwo jọ a jẹ te rọ itho fi ei, yọ aye Devidi omariẹ dede o se rie ẹkoko. (1 Sam. 19:9-11; 30:1-6; 2 Sam. 6:14-22) Rekọ Devidi ọ kuvẹ vievie he re uruemu amọfa u whrehe uyoyou riẹ kẹ Jihova. U te no ere no, Devidi o wo ohrọ, onana yọ uruemu jọ nọ o gwọlọ nọ me re wo. Oware nọ me wuhrẹ no ekiakiẹ yena ze u nwene eriwo mẹ kpahe sebaẹgba ibe Ileleikristi mẹ. Me gbe bi fi eware nọ amọfa a ru omẹ thọ họ eva ha. Ukpoye, mẹ be daoma zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko na.” Kọ o rrọ utee ra inọ whọ rẹ zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko na re?

WO EGBẸNYUSU EVAỌ UDEVIE IDIBO ỌGHẸNẸ

14. Oghẹrẹ ahwo vẹ Jesu ọ salọ re a jọ egbẹnyusu ekpekpe riẹ?

14 Jesu ọ jẹ hae whẹtiẹ ahwo kpobi homa. Koghẹrẹ koghẹrẹ ahwo a jẹ hae gwọlọ bigbae, te ezae, te eyae, izoge, ekpako-soso, makọ emaha dede. Rekọ okenọ Jesu ọ jẹ salọ egbẹnyusu ekpekpe riẹ, orọnikọ ohwo kpobi ọ salọ họ. Ọ ta kẹ ikọ riẹ nọ: “Whai yọ egbẹnyusu mẹ nọ wha te bi ru eware nọ me jie uzi rai kẹ owhai.” (Jọn 15:14) Evaọ usu ahwo nọ a jẹ romakpotọ lele iei, jẹ rọ eva rai kpobi gọ Jihova Jesu ọ jọ salọ egbẹnyusu ekpekpe riẹ. Kọ whọ be rọ aro kele Jesu salọ egbẹnyusu nọ e be rọ eva rai kpobi gọ Jihova re? Fikieme onana u ro wuzou?

15. Ẹvẹ izoge a sai ro wo erere nọ a te mu usu kugbe Ileleikristi nọ e kpako ziezi?

15 Oghẹrẹ ibi-ire buobu e rẹ ware ziezi nọ e tẹ rrọ otọ ẹroro elo ọre. Ere ọvona re, usu osasa ibe Ileleikristi mai o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai wo ẹnyaharo te ẹkpako. Ma rehọ iẹe nọ whẹ yọ uzoge, yọ whọ be gwọlọ fi utee jọ họ kẹ omara evaọ uzuazọ. U ti dhesẹ nọ who wo areghẹ nọ who te bigba ibe Ileleikristi nọ i wo onaa ziezi evaọ egagọ Jihova nọ e be zọhọ fihọ okugbe nọ ọ rrọ ukoko na. Anwọ ikpe buobu ze nọ inievo nana e be rọ gọ Jihova na, ẹsejọhọ a rọ ẹro ruẹ ebẹbẹ gbe ise-abọ buobu no evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Inievo itieye na a sai fiobọhọ kẹ owhẹ nọ whọ jẹ salọ utee nọ o mai woma evaọ uzuazọ. Usu okpekpe nọ who re mu kugbe inievo nana o rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ jiroro nọ i fo, je fiobọhọ kẹ owhẹ wo ẹnyaharo te ẹkpako.—Se Ahwo Hibru 5:14.

16. Ẹvẹ inievo nọ e kpako no a ro fiobọhọ kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ evaọ ukoko rai?

16 Wọhọ oriruo, Helga ọ kareghẹhọ nọ taure o te ti nwrotọ no ekọleji, emọ eklase riẹ a jẹ hae ta kpahe ọvuọvuọ utee rai. Ibuobu rai a gwọlọ kpohọ isukulu ikpehru, onọ a roro nọ u ti fiobọhọ kẹ ai wo okpiruo nọ a te nwrotọ no. Helga ọ tẹ ta ẹme na kẹ egbẹnyusu riẹ nọ a gbẹ rrọ ukoko. Ọ ta nọ: “Ibuobu egbẹnyusu mẹ na a kpako vi omẹ, yọ a fiobọhọ kẹ omẹ gaga. A tuduhọ omẹ awọ inọ me mu iruo odibọgba oke-kpobi họ. Kẹsena me te muhọ, yọ me ru iruo ọkobaro na te ikpe isoi. Enẹna nọ ikpe buobu e ruemu no na, eva e were omẹ gaga nọ mẹ rọ oke uzoge mẹ tẹrovi egagọ Jihova. Mẹ vioja riẹ vievie he inọ me ru ere.”

17, 18. Ma tẹ kpako ziezi evaọ egagọ Ọghẹnẹ, ẹvẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai ru ẹjiroro nọ ma rọ rrọ uzuazọ gba?

17 Ma tẹ be daoma tẹrovi oriruo nọ Jesu o fihotọ u ti fiobọhọ kẹ omai rro evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Ma ti sikẹle Jihova, yọ isiuru mai re ma gọe e te ga vi epaọ anwẹdẹ kpobi. Nọ odibo Ọghẹnẹ ọ tẹ rro te ẹkpako evaọ egagọ Ọghẹnẹ, ọ rẹ rọ eva riẹ kpobi gọ Jihova. Jesu ọ tuduhọ ilele riẹ awọ nọ: “Jọ elo rai o lo evaọ iraro ahwo, re a ruẹse ruẹ iruo iwoma rai a vẹ rọ orro kẹ Ọsẹ rai nọ ọ rrọ obọ odhiwu.”—Mat. 5:16.

18 Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, Oleleikristi nọ ọ kpako te ziezi ọ rẹ sae jọ emamọ obufihọ kẹ ukoko nọ ọ rrọ. Yọ ẹkpako otiọna u re dhesẹ oma via evaọ oghẹrẹ nọ Oleleikristi ọ rẹ rehọ obruoziẹ-iroro nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ru iruo. Ẹvẹ obruoziẹ-iroro mai ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro? Kọ ẹvẹ ma sae rọ rehọ adhẹẹ kẹ iroro nọ ibe Ileleikristi mai a jẹ fiki obruoziẹ-iroro rai? Ma te ta kpahe enọ nana evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.

^ edhe-ẹme 6 Wọhọ oriruo, a sai mi inievo-emezae nọ e kpako no evaọ ikpe uvẹ-iruo rai jọ kẹ inievo-emezae nọ e gbẹ maha, jẹ vuẹ ae nọ a fiobọhọ kẹ inievo nana nọ a kẹ iruo na.