Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Jehová tuichaiterei chevendesi

Jehová tuichaiterei chevendesi

ANASE áño 1927-pe peteĩ puevloʼípe hérava Wakaw, opytáva Saskatchewan Canadápe. Areko cuatro ermáno ha mokõi ermána, upévare ikatu haʼe siémpre aime hague hénte apytépe.

Che famíliape ohupyty kuri pe krísis ekonómika ivaietéva hérava “Gran Depresión”, oñepyrũ vaʼekue 1929-pe. Oremboriahúramo jepe, núnka ndofaltáiva oréve roʼumi vaʼerã. Roguereko mimi vaʼekue ryguasu ha peteĩ vaka, upévare ógape ndofaltái ryguasu rupiʼa, kamby, kesu ha umícha. Upévare, entéronte roñopyryvõmba ikatu hag̃uáicha roñatende umi tembiapo ogapypeguáre ha ore gránhare.

Areko heta rrekuérdo porã upe tiémpope guare. Otóñope, papa ohómi vaʼekue puévlope ovende hag̃ua ore produktokuéra granhapegua. Ha oukuévo, katuete ogueru vaʼerã peteĩ káha renyhẽte mansána. Koʼag̃aite peve chemanduʼa mbaʼéichapa pe mansána ryakuã ojagarrapaite ore róga. Ndacheresaraimoʼãi voi mbaʼeichaitépa oregustámi vaʼekue umi mansána.

CHE FAMÍLIA OÑEPYRŨ OSTUDIA LA BIBLIA

Arekórõ guare seis áño, che tuvakuéra oñepyrũ ostudia la Biblia. Che ermáno ypykue hérava Johnny omano onase riremi. Mama ha papa oñeñandu vaieterei, ha oporandu pe paʼípe moõpa oĩ koʼág̃a Johnny. Haʼe heʼi chupekuéra Johnny ndojevautisái rupi, ohoha límbope. * Péro pe paʼi heʼi che tuvakuérape opagáramo hikuái chupe, haʼe ikatuha oñemboʼe Jóhnnyre osẽ hag̃ua upégui ha oho hag̃ua yvágape. ¿Mbaʼéichapa peẽ peñeñandúne raʼe ojeʼérõ peẽme péicha? Mama ha papa oñedesepsionaite ha upévare núnka noñeʼẽvéiva pe paʼíndi. Upéicharõ jepe, haʼekuéra opyta oikuaase mbaʼépa oiko raʼe Jóhnnygui.

Peteĩ díape mama ojuhu pe folléto ¿Dónde están los muertos?, ojapóva testígo de Jehová. Haʼe oikuaase mbaʼépa oiko umi omanóvagui, upévare pyaʼe voi oñemoĩ olee pe folléto. Papa og̃uahẽ rire ógape, mama vyʼápe heʼi chupe: “¡Aikuaáma moõpa oĩ Johnny! Haʼe ningo okénte hína, péro ág̃ante opáy jeʼýta”. Upe kaʼarúpe voi papa oleepaite avei upe folléto. Tuicha ipyʼaguapy hikuái oikuaa rire umi omanóva haʼeteha okénteva, ha peteĩ díape orresusitataha (Ecl. 9:5, 10; Hech. 24:15).

Koʼã mbaʼe ningo orembovyʼa ha tuichaiterei orepytyvõ. Mama ha papa oñepyrũ ostudia la Biblia ha oho rreunionhápe pe kongregasión Wákawpe, oĩhápe heta ukraniáno. Upe riremínte oñepyrũma opredika hikuái.

Tiémpo rire, rova Columbia Británicape. Pe kongregasión upepegua orerresivi porãiterei. Chemanduʼa roñembyatými hague rostudia hag̃ua pe rrevísta Ñemañaha domingorã. Koʼã mbaʼe orepytyvõ rohayhuve hag̃ua Jehovápe ha romombaʼeve hag̃ua la Biblia. Rohechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová orevendesi ha isentído oréve la ore rekove.

Chéve ha che ermanokuérape ijetuʼu vaʼekue ropredika hag̃ua, oikoháicha jepi heta mitãrusúre. Che ha che ermána menór hérava Eva, roprepara jepi pe presentasión upe méspe g̃uarã ha rojapo peteĩ demostrasión pe Aty Ñanemboʼévape Japredika Hag̃ua. Oreotĩramo jepe, koʼã mbaʼe orepytyvõ roñeʼẽ hag̃ua la Bíbliare ha orekatupyry hag̃ua predikasiónpe.

Oremitãrõ guare, igústo oréve ou jave opyta ógape umi ermáno oservíva de tiémpo kompléto. Rovyʼaiterei ningo pe superintendénte de sirkuíto, hérava Jack Nathan, ou jave ojospeda ógape ovisita jave ore kongregasión. * Haʼe ningo siémpre oremokyreʼỹ roservi porã hag̃ua Jehovápe ha omombeʼu oréve umi experiénsia igustoitereíva. Koʼã mbaʼe oremokyreʼỹ roservi hag̃ua Jehovápe ore pyʼaite guive.

Chemanduʼa apensa hague: “Chetuicha vove, ajoguase ermáno Náthanpe”. Koʼág̃a ahechakuaa opokoiterei hague cherehe ko ermáno ehémplo. Upéicha rupi, arekópe 15 áño, ajedesidi aservi Jehovápe de tiémpo kompléto. Eva ha che rojevautisa áño 1942-pe.

ROHASA UMI PRUÉVA IJETUʼÚVA

Segunda gérra mundiál aja, umi hénte omombaʼeterei ipaís. Eskuélape oĩ vaʼekue peteĩ profesóra ifanatikaitereíva. Haʼe omosẽ vaʼekue umi mokõi che ermánape ha peteĩ che ermánope nomombaʼéi haguére pe vandéra. Upéi oovligase che profesórape chemosẽ hag̃ua avei pe eskuélagui. Péro che profesóra heʼi chupe ñaimeha peteĩ país lívrepe ha káda uno orekoha derécho odesidívo opartisipátapa umi aktivida patriótikape. Upéi heʼi avei chupe: “Chéma aikuaa vaʼerã amosẽtapa che alúmnope térãpa nahániri”.

Pe profesóra ifanatikaitéva heʼi chupe: “Tuicha katu rejavy. Neremosẽiramo Melítape, chete rodenunsiáta”. Che profesóra heʼi mama ha papápe chemosẽmante vaʼerãha, ndojaposéiramo jepe upéva, ani hag̃ua operde itraváho. Haʼetépe ningo rokonsegipa la roikotevẽva ikatu hag̃uáicha rosegi rostudia ógapente. Tiémpo riremínte, rova ótro lugárpe, opytáva 30 kilómetro upégui. Ha upépe roñepyrũ jey roho eskuélape.

Pe gérra aja ndaikatúi vaʼekue rodistrivui umi puvlikasión vívlika, pórke pe goviérno oproivi orehegui. Upéicha rupi roipuru la Bíbliante ropredika hag̃ua. Upéva orepytyvõ roikuaa porãve hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ ha roipurukuaave hag̃ua umi téxto ropredika jave. Avei orepytyvõ rosegi porãve hag̃ua Cristo ehémplo ha rohechakuaa hag̃ua mbaʼeichaitépa Jehová oñangareko orerehe.

ASERVI DE TIÉMPO KOMPLÉTO

Ambaʼapokuaa vaʼekue pelukeríape ha agana heta prémio upe haguére

Eva ha che roñepyrũ ore prekursorádo rotermina rire ore koléhio. Ñepyrũrã ambaʼapo peteĩ supermerkádope. Chéve ningo siémprente voi chegustáva la pelukería ha apraktika mimi ógape, upémarõ astudia upe profesión seis mésere. Ha añemantene hag̃ua, ambaʼapo dos día a la semána peteĩ pelukeríape ha dos vése al mes aporomboʼe.

Áño 1955-pe, ajeprepara aha hag̃ua asambleahápe Nueva Yórkpe (Estados Unidos) ha Núrembergpe (Alemania). Pe asambléa héra vaʼekue “Reino triunfante”. Péro aviaha mboyve Nueva Yórkpe, aikuaa ermáno Nathan Knórrpe. Haʼe ha hembireko ou pe séde mundiálgui peteĩ asamblearã Vancoúverpe (Canadá). Hembireko ojerure chéve apeinami hag̃ua chupe. Ermáno Knórrpe ogustaiterei la ipeinádo ha heʼi chekuaaseha. Upéi rojotopárõ guare, haʼe chupe ahasataha Nueva York rupi aha mboyve Alemániape. Upémarõ ermáno Knorr cheinvita ambaʼapo hag̃ua nueve día Betel de Broóklynpe.

Upe viáhe okambiaite che situasión. Nueva Yórkpe aikuaa peteĩ ermáno imitãvape héravape Theodore (Ted) Jaracz. Tiémpo rire, haʼe oporandu chéve chépa prekursóra. Naimoʼãiete voi oporandutaha chéve upéva ha arresponde: “Nahániri”. Péro che amíga hérava LaVonne orerendu ha heʼi: “Si, haʼéngo prekursóra”. Ted nontendevéi la oikóva ha oporandu: “¿Mávapepa la agueroviáta?”. Upémarõ haʼe chupe aserviha kómo prekursóra ha opa rire umi asambléa asegitaha ajapo la che prekursorádo.

PETEĨ KUIMBAʼE OHAYHÚVA JEHOVÁPE

Ted onase áño 1925-pe Kentúckype (Estados Unidos). Ifamíliape, haʼe añoite oservi Jehovápe ha ojevautisa a los 15 áño. Orekórõ guare 17 áño oñepyrũ iprekursorádo rregulár ha osegi 67 áñore pe servísio de tiémpo komplétope.

Orekórõ guare 20 áño, ojegradua pe séptima kláse Escuela Bíblica de Galaad de la Watchtówerpe. Upéi oservi de superintendénte viahánte Cleveland, Ohíope (Estados Unidos), ha cuatro áño haguépe oñeasigna chupe Austráliape. Upépe oservi kómo siérvo de sukursál.

Ted ha che rojotopa jey Núrembergpe pe asambleahápe. Rohasa tiémpo oñondive ha roñepyrũ rojegusta. Ahechakuaa hese oserviha Jehovápe ipyʼaite guive, iguápo, okumpli porãha hembiapokuéra, ivuéno, iñamávle ha ojepyʼapyha hapicháre. Avaloraiterei ningo koʼã kualida porã haʼe orekóva. Upéi opa rire pe asambléa, haʼe oho jey Austráliape ha che katu Vancóuverpe, péro rosegi roñekomunika por kárta.

Ted oservi rire cinco áñorupi Austráliape, ou jey Estados Unídospe. Upéi ova Vancóuverpe ha upépe oservi kómo prekursór. Che hentekuéra oikuaárõ guare Tédpe, okae porãiterei chupekuéra. Che ermáno majór hérava Michael, hakateʼỹeterei cherehe, ha ojepyʼapy jepi ohechávo oĩha algún ermáno omañáva cherehe. Péro Ted okae porã chupe. Upévare peteĩ vuéltape heʼi chéve: “Melita, ko ermáno ningo ikalidaiterei. Etrata porãkena chupe. Aníkena ndevýra ha ejavy ko oportunida”.

Romenda 1956-pe ha 53 áñore vyʼápe roservi de tiémpo kompléto

Che avei ahayhueterei Tédpe. Romenda el 10 de diciembre de 1956. Roservi kómo prekursór Vancouver ha Califórniape. Upéi rovisita umi kongregasión oĩva Misuri ha Arkánsaspe. Dieciocho áñore roviaha Estados Unidos tuichakuére ha káda semána ropyta diferénte ógape. Rohasa heta mbaʼe porã predikasiónpe ha rokonsegi heta ore amigorã. Ore kosakuéra ningo peteĩ valíhapente ijapáma, upéicharõ jepe rovyʼaiterei ore servísiope.

Che ningo arrespeta Tédpe, pórke haʼe ohayhueterei Jehovápe, pe persóna iñimportantevéva ko univérsope. Rojepokuaámi rolee ha rostudia la Biblia oñondive. Pyharekue roñeno mboyve, roñesũ jepi ore rupa kóstare ha Ted ojapo peteĩ orasión orerehehápe. Upéi káda uno roñemboʼe jey. Che siémpre apilla oĩ jave álgo oipyʼapýva chupe, pórke opuʼã jey jepi, oñesũ ha oñemboʼe puku porã. Aadmiraiterei chupe, pórke siémpre oheka Jehová gía, odesidíta jave umi mbaʼe naiñimportanteguasúiva jepe.

Unos kuánto áño romenda rire, Ted heʼi chéve oñepyrũtaha hoʼu pe pan ha pe víno Konmemorasionhápe. Omombeʼu chéve heta oñemboʼe hague ikatu hag̃uáicha oĩ segúro upéva haʼeha Jehová volunta. Añetehápe, upe heʼíva nachesorprendeguasúi. Chéve g̃uarã peteĩ priviléhio ijojahaʼỹva aipytyvõ Cristo ermánope, peteĩ persóna Jehová oiporavóva oiko hag̃ua yvágape (Mat. 25:35-40).

PETEĨ ASIGNASIÓN PYAHU

Áño 1974-pe rorresivi peteĩ asignasión orembovyʼaitereíva. Tédpe oñenombra miémbro del Kuérpo Governánte de los Testigos de Jehová. Upe riremínte roñeinvita roservi hag̃ua Betel de Broóklynpe. Haʼe oñatende aja umi rresponsavilida orekóva, che amopotĩ umi koty ha ambaʼapo mimi pelukeríape.

Ted oreko hetaiterei rresponsavilida, umíva apytépe ovisita vaʼerã umi sukursál oĩva diferénte paíspe. Haʼe ningo ojepyʼapyeterei umi país oĩvare Europa del Éstepe, pórke umírupi ojeproivi pe predikasión. Roime aja de vakasión Suéciape, Ted heʼi chéve: “Melíta, Polóniape ningo ojeproivi pe predikasión, ha aipytyvõseterei umi ermáno upepeguápe”. Upémarõ rokonsegi ore visarã ha roho Polóniape. Upépe Ted oñerreuni umi ermáno odirihívandi pe predikasión upe paíspe. Péro ani hag̃ua avave ohendu chupekuéra oñemongeta jave, osẽ oguata hikuái are porã. Umi cuatro día rohasávape Polónipe, Ted oñerreuni heta órare umi ermánondi. Che avyʼa ahechávo Ted ojapoha ikatúva guive oipytyvõ hag̃ua umi ermáno upepeguápe.

Roho jey Polóniape áño 1977-pe. Frederick Franz, Daniel Sydlik ha che ména ojapo pe primera visíta ofisiál del Kuérpo Governánte. Upérõ ojeproivi gueteri pe predikasión. Upéicharamo jepe, haʼekuéra oho diferénte siudápe oñemongeta hag̃ua umi superintendéntendi, prekursorkuérandi ha umi ermánondi heta áñorema oservíva Jehovápe.

Ted ha unos kuánto ermáno pe Ministerio de Justicia de Moscú renondépe, oñemeʼẽrõ guare rrekonosimiénto legál predikasiónpe

Pe ótro áñope, Milton Henschel ha Ted oho Polóniape. Upérõ oĩma unos kuánto funsionário goviernopegua noñeoponeguasúiva umi Testígore ni pe predikasiónre. Milton Henschel ha Ted oñerreuni hendivekuéra. Áño 1982-pe, pe goviérno omeʼẽ permíso ojejapo hag̃ua asambléa de un día. Ha un año haguépe ojejapóma asambléa tuichamiéva, la majoría umi lokál alkiládope. Ha pe predikasión ojeproivírõ jepe gueteri, áño 1985-pe, pe goviérno omeʼẽ permíso ojejapo hag̃ua umi asambléa cuatro estádio tuichávape. Mayo de 1989-pe, ojeprepara jave ojejapo hag̃ua umi asambléa tuichavéva, pe goviérno de Polonia orrekonose legálmente umi testígo de Jehovápe, ikatu hag̃uáicha opredika ha oñerreuni lívremente. Ko notísia ningo ombovyʼaiterei Tédpe; ha ikatu voi haʼe nahechaguasúi hague chupe peichaite peve ovyʼa jave.

Asambléa de distríto ojejapo vaʼekue Polóniape

TED OÑEPYRŨ HASY

Áño 2007-pe rojeprepara roho hag̃ua Sudáfricape, péro rog̃uahẽvo Inglatérrape, Tédgui ojupipa ipresión ha la doktór heʼi chupe ombohasavénte hag̃ua iviáhe. Ojerrekuperamie rire roho jey Estados Unídospe, péro unas kuánta semána haguépe ou iderráme ha ojeparalisa média rre, pe ládo derécho.

Mbeguekatúpe, Ted ojerrekupera jey ohóvo, péro peteĩ tiémpore ndaikatuvéi oho ombaʼapo iñofisínape. Upéicharõ jepe, rovyʼa ikatu haguére oñeʼẽ porã. Haʼe oñehaʼãmbaite osegi ivída normál. Opartisipa koty guive por teléfono pe Kuérpo Governánte ojapo jave irreunión.

Ted oagradeseterei ojejapo haguére chupe fisioterápia Betélpe voi. Mbeguekatúpe ikatu jeýma oñemovilisa ha oñepyrũ jey oñatende unas kuánta rresponsavilida. Ted hasykatúramo jepe, siémpre ikyreʼỹ.

Tres áño haguépe ou jey iderráme ha omano el 9 de junio de 2010. Che ningo aikuaa voínte che ména omano vaʼerãha ikatu hag̃uáicha orresusita yvágape. Upéicharõ jepe, ndaikatúi ni amombeʼu mbaʼeichaitépa ambyasy omanórõ guare ha ahechagaʼuetereiha chupe. Péro káda día aagradese Jehovápe opermiti haguére chéve aipytyvõ Tédpe. Roservi oñondive de tiémpo kompléto 53 áñore. Haʼe chepytyvõ vaʼekue añemoag̃ui ag̃uive hag̃ua ñande Ru Jehováre, ha upéva ningo amombaʼeterei. Aĩ segúra haʼe ovyʼaitereiha koʼág̃a iñasignasión pyahúpe.

IJETUʼU CHÉVE AJEADAPTA UMI KÁMBIORE

Igústo chéve ambaʼapo pelukeríape Betélpe ha amboʼe umi mbaʼe aikuaáva umi ótra ermánape

Che ha che ména heta rohasa porã oñondive, ha siémpre orerembiapo heta Jehová servísiope. Mokõivévante rovyʼa vaʼekue roikuaávo umi oúvape ovisita Betel, térã umi oho ramóvape Salónpe. Péro koʼág̃a Ted noĩvéima chendive, ha che katu nachembaretevéima. Upéicha rupi ijetuʼu chéve ajeadapta hag̃ua umi kámbiore. Hiʼarive ndaikatuvéi ahasa tiémpo heta héntendi. Upéicharõ jepe, avyʼa ikatu haguére akomparti umi ermánondi oĩva Betélpe ha che kongregasiónpe. Sapyʼánte ningo ijetuʼúma avei chéve akumpli hag̃ua pe orário oĩva Betélpe, péro lomímonte avyʼa ikatu haguére aservi Jehovápe ko lugár porãitépe. Koʼág̃arupi chekaneʼõmbareíma ha ndaikatuvéima añemboʼy are. Upéicharõ jepe, siémpre adisfruta predikasiónpe, ha avyʼaiterei ikatu haguére apredika kállere ha ajapo estúdio vívliko.

Apensávo umi mbaʼe vaiete oikóvare ko múndope, aagradese Jehovápe opermiti haguére chéve aservi peteĩ kuimbaʼe ohayhúvandi chupe. Añetehápe ikatu haʼe Jehová tuichaiterei chevendesi hague (Prov. 10:22).

^ párr. 8 Heta persóna opensa pe límbo haʼeha pe lugár ohohápe umi mitãraʼy ndojevautisáiva álma.

^ párr. 13 Ermáno Jack Nathan rembiasakue osẽ vaʼekue La Atalaya 1 de septiembre de 1990-pe, páhina 10 guive 14 peve.