Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

OSAPI YO KONDYE | OÑGENI HUKU ATALA OVITA?

Onkhalelo Huku Ankho Atala Ovita Kohale

Onkhalelo Huku Ankho Atala Ovita Kohale

Ovanthu ankho vekahi nokumoneswa ononkhumbi. Avatualako okulikuambela ku Huku opo eveyovole, mahi kavayovolelwe pomuvo ankho vahanda. Ovanthu ovo ankho ova Isilayeli, ovanthu va Huku kohale. Ankho vamoneswa ononkhumbi no va Egitu. (Êxodo 1:13, 14) Ova Isilayeli avakevelela omanima omanyingi opo Huku eveyovole mononkhumbi ankho vamoneswa mo Egitu. Okuhulilila-ko, omuvo wa Huku wokuveyovola auhiki-po. (Êxodo 3:7-10) Ombimbiliya ipopia okuti Huku muene waluisile ova Egitu. Waetelele ova Egitu omahingano omanene, iya aipaa ohamba yo Egitu no mafualali ae Melunga Enkhuhu. (Salmo 136:15) Jeova Huku walekesile okuti una ‘epondolo liokulwila-ko’ ovanthu vae.—Êxodo 15:3, 4.

Huku waluisile ova Egitu. Otyo tyilekesa okuti kuna ovita etavela. Ovikando vimwe, watumine ovanthu vae ova Isilayeli okukalwa. Mongeleka, wevetumine vakalwise ova Kanaa, mokonda ankho onondingavivi unene. (Deuteronômio 9:5; 20:17, 18) Watumine David Ohamba yo Isilayeli, opo akalwise ova Filisteu ankho vevemonesa ononkhumbi. Huku alo umwe wapopilile David oñgeni malingi ovita ovio, opo afinde.—2 Samuel 5:17-25.

Omahipululo Ombimbiliya alekesa okuti tyina ova Isilayeli ankho pamwe valingwa ovivi nokumoneswa ononkhumbi, Huku uvetuma okulwisa onondyale mbavo, okuyakulila ovanthu vae opo efendelo liotyotyili litualeko. Mahi, tala ovipuka vitatu viakolela, putyina ankho Huku evetuma okukalwa.

  1. HUKU ANKHO OE UTOKOLA OLIE MAENDE KOVITA. Otyikando tyimwe, Huku wapopilile ova Isilayeli okuti: “Onwe kamamusukisa okulwa movita ovio.” Omokonda yatyi? Omokonda ankho Huku oe muene mekeveluila-ko. (2 Crônicas 20:17; 32:7, 8) Oe wetyilingile ovikando ovinyingi, tyimwe otyetyi tyapopiwa konthyimbi yonthele ei. Ovikando ovikuavo, Huku ankho kohale utuma ovanthu vae ova Isilayeli vakalwe, opo vayakulile Otyilongo tyavo Valaelwe nepamo liavo.—Deuteronômio 7:1, 2; Josué 10:40.

  2. HUKU ANKHO OE UTOKOLA ONALUPI OVITA OVIO VIESUKISA OKULINGWA. Ovanthu va Huku ankho vena okukevelela noumphua-lundo, omuvo Huku anaka, opo valuise vana ankho vevelinga ovivi nokuvemonesa ononkhumbi. Ngotyo, ankho kavapondola okuenda vala tyihatuminwe. Tyina ankho vametyilingi, vanumanesa Huku. Ombimbiliya ilekesa okuti tyina ova Isilayeli ankho vaya kovita tyihatuminwe na Huku, apeho vafindwa no nondyale mbavo. *

  3. Namphila Huku alwisa ova Kanaa, mahi wayovolele vamwe, nga Raabe nombunga yae

    HUKU KAHAMBUKWA NONONKHIA MBO VANTHU, ALO UMWE ONONDINGAVIVI. Jeova Huku Ondyivi-ndyivi yomuenyo, Omutungi wovanthu aveho. (Salmo 36:9) Moluotyo, kahande okutala ovanthu vekahi nokunkhia. Mahi, kuna ovanthu onondingavivi vapanga okumonesa vakuavo ononkhumbi nokuveipaa. (Salmo 37:12, 14) Opo Huku amaneko ovivi ovio, wakoya omuvo matumu okulwisa onondingavivi. Namphila, mokueenda kuomanima ankho ova Isilayeli vaya kovita, no ngotyo Huku una “okankhenda” tupu “kanumana liwa” no nondyale mbo va Isilayeli. (Salmo 86:15) Mongeleka, waavelele ova Isilayeli otyitumino tyokuti tyina nkhele vehenelwise epundaumbo limwe, ankho vena “okuita onondaka mbo mbembwa.” Ngotyo, ankho vapewa omphitilo opo vapilulule onkhalelo yavo, pala vahalwe vali. (Deuteronômio 20:10-13) Monkhalelo oyo, Huku walekesa okuti, ‘kahambukwa nononkhia mbondingavivi. Anthi, uhanda ondingavivi iyeke-po onondyila mbayo opo itualeko okukala nomuenyo.’—Ezequiel 33:11, 14-16. *

Tunde konthyimbi, tuatala okuti kohale, Huku utala ovita ngatyina onkhalelo yaviuka pala okunyimako ononkhumbi novivi. Mahi ha vanthu-ko, o Huku utokola onalupi ovita viatyo ovio mavilingwa, na vana vena okulwa. Okuti Huku ankho ulinga ovita mokonda uhanda okuipaa? Au. Oe tyotyili uyele ovilwa nokuliipaa. (Salmo 11:5) Okuti onkhalelo Huku atala ovita yapiluluka puetyi Omona wae Jesus Kristu ahimbika ovilinga viae viokuivisa pomuvo wo no apostolu?

^ palag. 7 Mongeleka, onthiki imwe Huku watyilikile ova Isilayeli okukaluisa ova Amaleke no va Kanaa, iya avehetavela, moluotyo afindwa. (Números 14:41-45) Etyi palamba omanima omanyingi, Josia Ohamba yekolelo, aende kovilwa tyihatuminwe na Huku, iya akankhila-ko.—2 Crônicas 35:20-24.

^ palag. 8 Ova Isilayeli kavaitile onondaka mbo mbembwa puetyi nkhele vehenelwise ova Kanaa. Omokonda yatyi? Omokonda ova Kanaa vapelwe omanima 400 opo vayeke-po ovipuka ovivi ankho valinga. Mahi, pomuvo ova Isilayeli veya okuvelwisa, ova Kanaa, aveho ankho vavilapo okulinga ovivi. (Gênesis 15:13-16) Moluotyo, ankho vena okunyimwa-ko. Mahi, ova Kanaa vokuayekele-po okulinga ovivi, kavaipaelwe.—Josué 6:25; 9:3-27.