Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UKE NA | NỌ OHWO NỌ MA YOU O TE WHU

Epanọ Ma Sae rọ Sasa Ahwo nọ A Rrọ Uweri Oma

Epanọ Ma Sae rọ Sasa Ahwo nọ A Rrọ Uweri Oma

Kọ o jọ bẹbẹ kẹ owhẹ no ẹdẹjọ re whọ sasa ohwo nọ ọ rrọ uweri oma? Ẹsejọ dede ma rẹ riẹ ẹme nọ ma rẹ ta hayo oware nọ ma re ru hu, fikiere ma vẹ dhugbẹ keria kpoko ọvo. Rekọ eware jọ e riẹ nọ ma rẹ sai ru rọ sasa ohwo na oma.

Ẹsejọ oware nọ o gwọlọ nọ who re ru kpobi họ, ohwo na nọ whọ rẹ jọ kugbe, jẹ ta kẹe nọ, “doo.” Evaọ uruemu ewho jọ, nọ whọ tẹ gbalọ ohwo na, hayo rọ obọ rara iẹe ẹkoko, o rẹ bọ ohwo na ga je dhesẹ nọ who bi roro kẹe. Nọ ohwo na ọ tẹ gwọlọ ta ẹme, romatotọ gaviezọ kẹe. Maero, fiobọhọ kẹ uviuwou ohwo na ru eware jọ nọ a be sai ru evaọ etoke yena ha, wọhọ uwou na nọ whọ rẹ rẹrote, emu nọ who re lele ai there, hayo ẹruorote emọ, je fiobọhọ evaọ ọruẹrẹfihotọ uwhori na otẹrọnọ o were ohwo na ere. Eware itieye na e rẹ tube bọ ohwo na ga vi ẹmeunu ra dede.

Nọ oke o be nyaharo na, whọ sae ta emamọ ẹme kpahe ohwo nọ o whu na, wọhọ emamọ iruemu ohwo na jọ, hayo eware iwoma jọ nọ wha ru kugbe. Eme itieye na e rẹ sae lẹliẹ oma sasa ọnọ ọ rrọ uweri na. Wọhọ oriruo, aye jọ nọ a re se Pam nọ ọzae riẹ o whu te ikpe ezeza no ọ ta nọ: “Ẹsejọ, ahwo a rẹ vuẹ omẹ kpahe eware iwoma buobu nọ ọzae mẹ o ru nọ mẹ tubẹ riẹ kpahe he, yọ onana o rẹ lẹliẹ oma were omẹ.”

Ekiotọ-eriariẹ a muẹrohọ inọ ahwo a re fiobọhọ kẹ enọ e rrọ uweri gaga evaọ okenọ oware na o rọ via obọ, rekọ nọ omoke jọ o tẹ ruọ emu no, ahwo a vẹ kpairoro vrẹ ohwo na je mu eware obọrai họ eru vrẹ. Fikiere, daoma hai lele ohwo na ta ẹme hayo weze bru ei n’oke t’oke. * Whọ tẹ be hai ru ere, o rẹ da ohwo na ẹro, keme u re fiobọhọ kẹe ta eware jọ nọ e gbẹ be kẹe uye kẹ owhẹ.

Dai roro kpahe oriruo ọmọtẹ jọ nọ a re se Kaori nọ ọ be rria obọ Japan. Uweri o da riẹ oma fia keme nọ oni riẹ ọ nwani whu no, ukpe ovo gbe emerae esa nọ i lele i rie, oniọvo ọmọtẹ ọkpako riẹ o te whu. Ahwo nọ a kẹle e riẹ oma a jẹ hae nyaze n’oke t’oke ti fiobọhọ kẹe jẹ bọe ga. Omọvo jọ evaọ usu ahwo yena họ aye jọ nọ a re se Ritsuko, nọ ọ kpako vi Kaori. Kaori ọ ta nọ, “Evaọ uzẹme, obufihọ aye na o jẹ nwane were omẹ evaọ oke ọsosuọ họ, keme mẹ jẹ gwọlọ nọ ohwo ọvo ọ rehọ ẹta oni mẹ hẹ, yọ mẹ riẹ nọ ohwo ọvo ọ sae jọ wọhọ oni mẹ gbe he. Ghele na, fiki oghẹrẹ nọ aye na ọ jẹ rọ rẹrote omẹ, ọ tẹ te dhẹ ruọ omẹ oma. Koka koka mẹ avọ iẹe ma jẹ hae kpohọ usiuwoma je kpohọ ewuhrẹ. Ọ jẹ hae zizie omẹ kpobọ uwou riẹ nyae da iti, there emu se omẹ, je kere ileta gbe emebe omosasọ se omẹ ẹsikpobi. Emamọ uruemu aye nana u duobọte omẹ udu gaga.”

Anwọ ikpe kpegbivẹ soso e vrẹ no na nọ oni Kaori o ro whu na, yọ enẹna Kaori avọ ọzae riẹ a rrọ etausiuwoma oke kpobi. Kaori ọ ta nọ, “Makọ enẹna dede Sista Ritsuko o gbe bi dhesẹ ọdawẹ kẹ omẹ. Nọ ma te kpozi ẹwho, mẹ rẹ nyabru iei je lele iei gbiku ri fihọ.”

Omọfa jọ nọ o wo ọbọga no obufihọ amọfa ze họ aye jọ nọ a re se Poli, Osẹri Jihova jọ nọ ọ be rria obọ Cyprus. Ọzae Poli nọ a re se Sozos ọ jọ wowou gaga. Ọ jọ ọkpako ukoko, yọ ọ jẹ hai zizie emọ nọ i wo esẹ hẹ gbe eyae-uku ziọ uwou rai ẹsikpobi ti lele ai re emu. (Jemis 1:27) Rekọ nọ Sozos ọ jọ ikpe 53, ẹyao-ọta o te kpei. Poli ọ ta nọ, “Ọzae mẹ nọ mẹ avọ iẹe ma gbẹ rria ikpe 33 soso no na, o te whu siọ omẹ ba.”

Gwọlọ idhere nọ whọ sai ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ a rrọ uweri

Nọ a ru uwhori na no, Poli avọ ubreyẹ riẹ nọ a re se Daniel nọ ọ jọ ikpe 15, a tẹ kwa kpohọ orẹwho Canada. A tẹ jọ obei wariẹ kuomagbe ukoko Isẹri Jihova jọ. Poli ọ ta nọ, “Inievo nọ e jọ ukoko okpokpọ nọ ma jọ na, a riẹ oware ovo kpahe oware nọ o via kẹ omai hi, gbe epanọ eware rrọ kẹ omai. Ghele na, a nabe whẹtiẹ omai họ oma ziezi jẹ rọ eme uduotahawọ rai gbe eware buobu fiobọhọ kẹ omai. A riẹ ru nọ a ro fiobọhọ kẹ omai, maero evaọ oke yena nọ ọmọzae mẹ ọ mae rọ gwọlọ ọsẹ riẹ na! Ekpako ukoko na a je se Daniel gboma gaga. Ọjọ dede evaọ usu rai o re se Daniel lele oma nọ a te wo ẹkeriotọ arozaha gbe okenọ ọ tẹ gwọlọ nyae fa ebọro.” Enẹna, aye na avọ ọmọ riẹ a be wereva ziezi.

Evaọ uzẹme, eware buobu e riẹ nọ ma rẹ sai ru ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ a rrọ uweri. Ma re je wo omosasọ no ẹruore nọ Ebaibol na ọ kẹ omai ze.

^ edhe-ẹme 6 Ahwo jọ dede a re kpoka họ ẹdẹ nọ oware na o rọ via na fihọ ukeledẹ rai, re a hae kareghẹhọ ẹdẹ nọ a rẹ rọ wariẹ weze bru ohwo na.