Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Moo Bu Kɔkɔ Bɔmi Tue Konɛ O Ná Yi Baami!

Moo Bu Kɔkɔ Bɔmi Tue Konɛ O Ná Yi Baami!

NGƐ December 26, 2004 mi ɔ, zugba mimiɛ wawɛɛ ngɛ Simeulue. Simeulue ji ma nɛ wo bɔle lɛ ngɛ Sumatra yiti je ngɛ Indonesia. Jamɛ a ligbi ɔ, nihi nɛ a ngɛ wo ɔ nya a tsuo ngɛ wo ɔ hyɛe. A na kaa wo ɔ ngɛ hɛɛ kɛ ngɛ se yae pe bɔ nɛ e peeɔ daa a. Si kake too ɔ, mɛ tsuo a plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ yoku ɔmɛ nɛ a bɔni fo tumi konɛ a ya laa ngɛ lejɛ ɔ. Benɛ a yaa a, a ngɛ ngmlaa kpae ke “Smong! Smong!” Jã a ji bɔ nɛ a tsɛɛ tsunami. Ngɛ hɛngmɛfia 30 pɛ mi ɔ, oslɔke ɔ fia wawɛɛ, nɛ wo ɔ sɛ tsuhi nɛ ngɛ kɔpe ɔ mi ɔ a mi, nɛ e puɛ níhi.

He nɛ zugba mimiɛmi nɛ ɔ puɛ ní ngɛ kekle ji Simeulue. Se ngɛ nihi 78,000 nɛ ngɛ ma a mi ɔ a kpɛti ɔ, nihi 7 pɛ nɛ a gbo. Mɛni he je nɛ nihi bɔɔ pɛ nɛ a gbo ɔ? * Ma bi ɔmɛ pɔɔ demi ke: ‘Ke o na kaa zugba mimiɛ, nɛ wo ɔ hɛ kɛ ya se ɔ, e sa nɛ o tu fo kɛ ya yoku ɔ nɔ, ejakaa wo ɔ maa kpale e se kɛ ba kɛ fo.’ Simeulue bi ɔmɛ yɔse kaa be tsuaa be nɛ wo ɔ maa hɛ kɛ ya se ɔ, tsunami lɛ nyɛɛɔ se. Kɔkɔ bɔmi nɛ a bu tue ɔ he a yi wami.

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa haomi ngua ko maa ba. E de ke: “Haomi ngua maa ba nɛ a nɛ́ eko hyɛ kɛ je be nɛ a bɔ je ɔ, kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ. Lɔ ɔ se hu, nɔ́ ko kaa ja be bae gblegbleegble.” (Mateo 24:21) Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa adesahi a ní peepee loo oslaa ko lɛ ma kpata Zugba a hɛ mi, ejakaa Mawu to kaa zugba a maa hi si kɛ maa ya neneene. (Fiɛlɔ 1:4) Mawu nitsɛ ma kpata ‘nihi nɛ a ngɛ zugba a puɛe ɔ’ a hɛ mi ngɛ haomi ngua nɛ ma a mi. Yi wu tso ní peepeehi kɛ nɔ́ nami tsuo se maa po. (Kpojemi 11:18; Abɛ 2:22) Hyɛ bɔ nɛ e maa pee bua jɔmi ha!

Jehanɛ hu ɔ, haomi ngua nɛ ma a be dali a hɛ mi kpatae kaa bɔ nɛ tsunami, zugba mimiɛmi, loo oslaa kpahi peeɔ ɔ. Baiblo ɔ de ke, “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” Yehowa Mawu wo si ke, “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (1 Yohane 4:8; La 37:29) Ke o gblee haomi ngua a mi ɔ, o ma ná jɔɔmihi nɛ Mawu wo si nɛ ɔmɛ. Ke jã a, lɛɛ mɛni e sa nɛ o pee konɛ o gblee haomi ngua nɛ ma a mi? Moo bu kɔkɔ bɔmi tue!

MOO TO TSAKEMIHI NƐ NGƐ NƆ YAE NGƐ JE Ɔ MI Ɔ HE HƐ

Wa li be tutuutu nɛ haomihi kɛ nɔ́ namihi tsuo a se maa po. Ejakaa Yesu de ke: “Jamɛ a ligbi ɔ, kɛ jamɛ a ngmlɛfia a, nɔ ko nɔ ko li. Hiɔwe bɔfo ɔmɛ li ɔ, Bi ɔ tete li; Tsɛ ɔ nɔ kake too nɛ le.” Se Yesu wo wɔ he wami hu kaa ‘waa hyɛ wa he nɔ saminya.’ (Mateo 24:36; 25:13) Ngɛ mɛni he? Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ níhi maa ya nɔ ha ngɛ je ɔ mi loko nyagbe ɔ maa ba. Benɛ Simeulue bi ɔmɛ na kaa wo ɔ hɛ kɛ ya se ɔ, a kɔ se kaa tsunami maa nyɛɛ se. Jã kɛ̃ nɛ bɔ nɛ níhi maa ya nɔ ha ngɛ je ɔ mi ɔ maa tsɔɔ kaa nyagbe ɔ su ta. Daka nɛ ngɛ yi nɔ ɔ tsɔɔ níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a maa ya nɔ loko nyagbe ɔ maa ba.

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ a tu he munyu ngɛ daka a mi ɔ ekomɛ ji níhi nɛ ba hyɛ. Se Yesu de ke, ‘ke wɔ hu wa na ní nɛ ɔmɛ tsuo ɔ,’ e sa nɛ waa le kaa nyagbe ɔ su ta. (Mateo 24:33) Mo bi o he ke, kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, mɛni be nɛ níhi nɛ a tu he munyu nɛ ɔ tsuo (1) ya nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo, (2) ya nɔ ngɛ be kake mi, (3) nɛ mɛni be nɛ níhi puɛ kulaa ngɛ je ɔ mi?’ Atsinyɛ jemi ko be he kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ nɔ yae ngɛ wa be nɛ ɔ mi.

NƆ́ NƐ HAA NƐ WA NAA KAA MAWU SUƆ WƆ

United States nɔ yelɔ ko de ke, “Ke a sɛ hlami bɔ nihi kɔkɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e heɔ nihi a yi wami.” Benɛ tsunami ɔ ba ngɛ jeha 2004 se ɔ, a to blɔ nya nɛ a kɛ maa bɔ nihi kɔkɔ ngɛ hehi nɛ oslaa a ba ngɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ ke oslaa ko kaa jã kpale ba hwɔɔ se ɔ, e ko kpata nihi fuu a hɛ mi. Mawu hu ngɛ nihi kɔkɔ bɔe loko nyagbe ɔ nɛ ba. Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ke: “Sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ matsɛ yemi ɔ he ɔ, a maa fiɛɛ kɛ kpa je ɔ mi tsuo, bɔ nɛ pee nɛ je ma amɛ tsuo nɛ a nu; nɛ lɔ ɔ se loko nyagbe ɔ maa ba.”​—Mateo 24:14.

Ngɛ jeha nɛ be ɔ pɛ mi ɔ, Yehowa Odasefohi kɛ ngmlɛfia maa pee ayɔ akpe enyɔ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ mahi 240 a nɔ ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 700 mi. Enɛ ɔ ji odase nɛ tsɔɔ heii kaa nyagbe ɔ su ta. Yehowa Odasefohi suɔ nihi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ oya yemi bɔɔ nihi kɔkɔ ngɛ Mawu ligbi ngua nɛ ma a he. (Mateo 22:39) Yehowa to blɔ nya nɛ ɔ kɛ ha mo konɛ o ná he se. Enɛ ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ mo wawɛɛ. Mo kai kaa, “[Mawu] sume nɛ nɔ ko nɔ ko hɛ mi nɛ kpata, se mohu nɔ tsuaa nɔ nɛ tsake e tsui.” (2 Petro 3:9) Anɛ o maa bu kɔkɔ bɔmi nɛ je Mawu ngɔ nɛ ɔ tue nɛ o kɛ tsɔɔ kaa o hɛ sa nɔ́ nɛ e pee ha mo ɔ lo?

TUU FO KƐ YA WESA HE!

Mo kai kaa benɛ Simeulue bi ɔmɛ na kaa wo ɔ hɛ kɛ ya se pɛ ɔ, a tu fo kɛ ya yoku ɔ nɔ; a da we si nɛ nyu ɔ nɛ kpale ba ná mɛ. Nɔ́ nɛ a pee ɔ he a yi wami. Mo hu ja o tu fo kɛ ya wesa he loko o yi ma ná wami ngɛ haomi ngua a mi. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee jã? Mawu ha nɛ gbalɔ Yesaya ngma nɔ́ ko nɛ maa ya nɔ “hwɔɔ se” ɔ he sane. Jamɛ a be ɔ mi wa ngɛ ɔ nɛ. E de ke: ‘Nyɛ ha wa ya kuɔ Yehowa yo ɔ kɛ ya Israel Mawu ɔ sɔlemi we ɔ. . . E maa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e suɔ kaa waa pee; nɛ wa maa pee bɔ nɛ e maa tsɔɔ wɔ ɔ pɛpɛɛpɛ.’​—Yesaya 2:2, 3.

Ke o ya yoku nɔ ɔ, o maa na níhi nɛ ngɛ tsitsaa, nɛ o ma ná he piɛ pomi. Jã kɛ̃ nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ ngɛ he se nae. E ha nɛ nihi fuu ngɛ tsakemi pee ngɛ a si himi mi. (2 Timoteo 3:16, 17) Ke wa ‘pee bɔ nɛ Mawu tsɔɔ wɔ’ ɔ, e maa jɔɔ wɔ, nɛ e maa po wa he piɛ.

Anɛ o maa kplɛɛ nine fɔmi nɛ ɔ nɔ konɛ Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ nɛ bu o he ngɛ be nɛ mi wa nɛ ɔ mi lo? Wa kpa mo pɛɛ nɛ o susu “nyagbe ligbi” ɔ he odase nɛ ngɛ daka nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ he saminya. Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ a bua maa jɔ kaa a maa ye bua mo konɛ o nu Ngmami ɔ sisi, nɛ a maa tsɔɔ mo bɔ nɛ o kɛ ma tsu ní ha. O ma nyɛ ma ná o sane bimi ɔmɛ a heto ngɛ wa wɛbsaiti ɔ nɔ ngɛ www.pr418.com/ada. Yaa BAIBLO TSƆƆMIHI > BAIBLO MI SANE BIMIHI NƐ A HA HETO.

^ kk. 3 Ngɛ jeha 2004 mi ɔ, tsunami gbe nihi 220,000​—oslaa nɛ ɔ ji oslaahi nɛ puɛ ní wawɛɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a kpɛti kake.