Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mitãrusukuéra, ¿peimépa preparádo pejevautisa hag̃ua?

Mitãrusukuéra, ¿peimépa preparádo pejevautisa hag̃ua?

“¿Mávapa pende apytépe omopuʼãsérõ peteĩ tórre ndoguapyraẽi okalkula mboýpa ogastáta, ohecha hag̃ua ikatútapa ojapopa?” (LUC. 14:28)

PURAHÉI: 120, 64

Ko artíkulo ha pe ótro oúva ojeprepara umi mitãrusu ha mitãkuña ojevautisasévape g̃uarã

1, 2. a) ¿Mbaʼépa ombovyʼaiterei Jehová siervokuérape káda áño? b) Tuakuéra ha ansianokuéra, ¿mbaʼéichapa ikatu peipytyvõ umi mitãrusu ha mitãkuñáme ontende hag̃ua mbaʼépa heʼise jajevautisa?

CHRISTOPHER oreko 12 áño ha opensáma ojevautisávo. Peteĩ ansiáno ikongregasiongua heʼi chupe: “Che ningo roikuaa renase guive, ha avyʼaiterei la rejevautisase haguére. Péro aporandusemi ndéve peteĩ mbaʼe: ¿Mbaʼére redesidi ejevautisa?”. Pe ansiáno ndahaʼéi la oporandu reínteva chupe upéva, síno oikuaase oimépa odesidi ipyʼaite guive oserviseha Jehovápe. Añetehápe ningo umi túa ha ansianokuéra ojasegura porã vaʼerã mbaʼérepa umi mitãrusu ha mitãkuña ojevautisase, ha oimépa ontende porã la ojapótava. Entéronte javyʼaiterei jahechávo ojevautisaha káda áño hetaiterei mitãrusu ha mitãkuña (Ecl. 12:1).

2 La Biblia ohechauka ñandéve, jajededika guive Jehovápe ha jajevautisa, oikoha ñandehegui Ñandejára siérvo ha okambiaha la ñande rekove. Upe guive jahupyty hetaiterei vendisión oúva Jehovágui. Péro Satanás oñehaʼãmbaite avei opa ikatuháicha ñanemomombyry hag̃ua Ñandejáragui (Prov. 10:22; 1 Ped. 5:8). Upévare umi sy ha túa oservíva Jehovápe, odedika vaʼerã tiémpo oipytyvõ hag̃ua ifamíliape ikatu hag̃uáicha ontende porã mbaʼépa oñehaʼarõ peteĩ kristiánogui. Péro, ¿mávapa oipytyvõta umi mitãrusu térã mitãkuñáme ituakuéra ndahaʼéiva Testígo? Umi ansiáno ikongregasiongua, mborayhúpe ikatu oipytyvõ chupekuéra ontende hag̃ua mbaʼépa heʼise jajededika Jehovápe ha jajevautisa (elee Lucas 14:27-30). Peteĩ persóna omopuʼãséramo peteĩ óga, tekotevẽ ojeprepara raẽ. Péicha avei, peteĩ mitãrusu ojevautisaséva, tekotevẽ ojeprepara porã ikatu hag̃uáicha osegi iñeʼẽrendu Jehovápe “ipahaite peve” (Mat. 24:13). ¿Mbaʼépa oipytyvõta umi mitãrusu ha mitãkuñáme siémpre oservi hag̃ua Jehovápe? Jahechamína.

3. a) ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús ha Pedro pe vautísmore? (Mat. 28:19, 20; 1 Ped. 3:21.) b) ¿Mbaʼe porandúpa ñarrespondéta ko artíkulope? c) ¿Mbaʼérepa iñimportánte koʼã porandu?

3 ¿Ndépa nemitã gueteri ha rejevautisaséma? Rovyʼaiterei ningo redesidi haguére upéva. Añetehápe ningo tuicha priviléhio rejevautisa ha oiko ndehegui testígo de Jehová. Jesús omboʼe vaʼekue entéro kristiáno ojevautisa vaʼerãha. Ha apóstol Pedro heʼi iñimportantetereiha jajapo upéva ikatu hag̃uáicha jajesalva ou vove pe jehasa asy guasu (Mat. 28:19, 20; 1 Ped. 3:21). Rejevautisa vove, rehechauka repromete hague Jehovápe reservitaha chupe tóda la vída. Ko artíkulope ñarrespondéta mbohapy porandu nepytyvõtava ikatu hag̃uáicha reikuaa reimépa preparádo rejevautisa hag̃ua: 1) ¿Cheakãguapýmapa ha antende porã la ajapóva? 2) ¿Mbaʼérepa ajevautisase? 3) ¿Antende porãpa mbaʼépa heʼise jajededika Jehovápe?

¿CHEAKÃGUAPÝMAPA HA ANTENDE PORÃ LA AJAPÓVA?

4, 5. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi imitãva jepe ikatuha ojevautisa? b) ¿Mbaʼépa ojapo umi persóna iñakãguapýva?

4 La Biblia ndeʼíri mboy áñopa jaguereko vaʼerã jajevautisa hag̃ua. Proverbios 20:11 heʼi: “Mitã, hembiapo rupi, ohechauka mbaʼéichatapa hekove”. Upéva heʼise peteĩ mitãʼi ha mitãkuñaʼi jepe ikatuha oikuaa mbaʼépa oĩ porã térã mbaʼépa oĩ vai, ha ikatu avei ontende porã mbaʼépa heʼise jajededika Jehovápe. Upévare, peteĩ mitãrusu ohechaukáramo iñakãguapymaha ha ojededikáma Jehovápe, iporã vaʼerã ojevautisáramo (Prov. 20:7).

5 ¿Mbaʼépa heʼise peteĩ persóna iñakãguapymaha? Upéva nodependéi ijedáre térã okakuaapáma haguére. La Biblia heʼi umi persóna iñakãguapývare ‘oipuru memeha iñakã ha upévare ikatupyryha oikuaa hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai’ (Heb. 5:14). Ko téxto ohechauka peteĩ persóna iñakãguapýva oikuaaha mbaʼépa oĩ porã, ha ojapose voi upéva ipyʼaite guive. Avei oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ojapo ivaíva, ha natekotevẽi manterei oñemomanduʼa chupe ojapo hag̃ua iporãva. Upéicharõ, rejedesidíramo rejevautisa, oñehaʼarõta ndehegui reaktua porã, nde tuakuéra térã ótra persóna nanderecháiramo jepe (embojoja Filipenses 2:12 heʼívare).

6, 7. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa Daniel ombohovái vaʼekue Babilóniape? b) ¿Mbaʼéichapa Daniel ohechauka ontende porãha la ojapo vaʼerã?

6 ¿Ikatúpa umi imitãva ontende mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai? Epensamína Daniel ehémplore. Oime vaʼerã haʼe imitã gueteri ojeguerahárõ guare Babilóniape ituakuéra reheʼỹ. Upépe umi hénte ndoadorái vaʼekue Jehovápe. Hiʼarive, ojetrata chupe haʼerõguáicha peteĩ persóna espesiál, ha oñemoĩ chupe umi mitãrusu ivalevéva apytépe ikatu hag̃uáicha oservi pe rréipe (Dan. 1:3-5, 13). Avei, amalisia Daniel oreko kuri peteĩ puésto iñimportánteva Babilóniape, ha upéva ndorekói vaʼekue Israélpe.

7 ¿Mbaʼéichapa Daniel ombohovái ko situasión? Haʼe ndohejái umi vavilónio okambia chupe ni omokangy chugui ijerovia. Upéva rangue, osegi iñeʼẽrendu Jehovápe. La Biblia heʼi Daniel oĩrõ guare Babilóniape “ojedesidi hague ipyʼaite guive noñekontaminamoʼãiha”. Upéva heʼise haʼe ojedesidi hague ndopartisipamoʼãiha ni mbaʼevéicharõ pe rrelihión fálsape (Dan. 1:8, NM). Péicha Daniel ohechauka ontende porãha mbaʼépa la iporãva ha mbaʼépa la ivaíva.

Peteĩ mitãrusu iñakãguapýva ndoikói ojeporta porã guaʼu Salónpe, péro koléhiope katu ojeporta vai (Ehecha párrafo 8)

8. ¿Mbaʼépa ikatu reaprende Daniel ehémplogui?

8 Mitãrusu ha mitãkuña, ¿mbaʼépa ikatu reaprende Daniel ehémplogui? Neñeʼẽrendu vaʼerãha Jehovápe, rehasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva. Nderejoguái vaʼerã pe camaleónpe, peteĩ teju okambiánteva de kolór asegún pe lugár oĩha. Upéva heʼise ndaikatuiha rejeporta porã guaʼu Salónpe, péro eskuélape térã koléhiope katu reiko umi ndoservíriva Jehovápe oikoháicha. Rehechauka vaʼerã neñeʼẽrenduha Jehovápe, oñepresentáramo jepe ndéve umi tentasión ikatúva omokangy nde jerovia (elee Efesios 4:14, 15).

9, 10. a) ¿Mbaʼérepa iporã repensa mbaʼéichapa rembohovái raʼe pe última tentasión oñepresenta vaʼekue ndéve? b) ¿Mbaʼépa ohechauka peteĩ persóna ojevautisáva?

9 Añetehápe ningo ndaipóri ko yvy ape ári iperféktova. Upéicha rupi, tahaʼe ñanemitã térã ñandeedáramo entéronte jajavy (Ecl. 7:20). Upévare, rejevautisaséramo repensa vaʼerã reimépa dispuésto rejapóvo siémpre Jehová oipotáva. Iporã reñeporandu: “¿Ahechaukámapa cheñeʼẽrenduha aikóvo Jehovápe? ¿Mbaʼéichapa arreaksiona raʼe pe última ves oñepresentárõ guare chéve peteĩ tentasión? ¿Ahechakuaápa chejeheguiete mbaʼépa la oĩ porãva?”. Ikatu rejecha peteĩ situasión ojoguávape Daniel ohasa vaʼekuépe. Por ehémplo, ikatu ojeʼe ndéve ndevaletereiha, ha reaprovecha vaʼerãha upéva ikatu hag̃uáicha rehupyty heta mbaʼe ko múndope. Péicha jave, ¿reikuaa porãpa mbaʼépa Jehová oipota rejapo? (Efes. 5:17.)

10 Iporã vaʼerã rejepyʼamongeta koʼã pregúntare, pórke nepytyvõta rehechakuaa hag̃ua pe vautísmo ndahaʼeiha vyrorei. Peteĩ persóna ojevautisa vove, ohechauka hína enterovévape opromete hague Jehovápe ohayhu ha oservitaha chupe ipyʼaite guive pára siémpre (Mar. 12:30). Entéro umi ojevautisáva, ojedesidi vaʼerã okumpli pe promésa ojapo vaʼekue Jehovápe (elee Eclesiastés 5:4, 5).

¿MBAʼÉREPA AJEVAUTISASE?

11, 12. a) ¿Mbaʼépa ojasegura vaʼerã peteĩ persóna ojevautisaséva? b) ¿Mbaʼépa nepytyvõta rehecha hag̃ua pe vautísmo Jehová ohechaháicha?

11 La Biblia heʼi entéro oservíva Ñandejárape, umi imitãva jepe “kyreʼỹme” ojeofresetaha oservi hag̃ua chupe (Sal. 110:3, NM). Upéicharõ, oiméramo repensa rejevautisa, ndete redesidi vaʼerã upéva. Ha koʼýte resegi vaʼerã ko konsého oiméramo rekakuaa raʼe peteĩ família kristiánape.

12 Rekakuaávo rehóvo, oime vaʼerã rehecháma heta persóna ojevautisaha. Umíva apytépe ikatu oĩ ne amigokuéra, ne ermáno o ne ermána. Péro ani repensa nde avei rejevautisa vaʼerãha umi ótro ojevautisáma haguére térã erekógui eda upearã. ¿Mbaʼépa nepytyvõta rehecha hag̃ua pe vautísmo Jehová ohechaháicha? Iporã vaʼerã eñemotiémpo repensa hag̃ua mbaʼérepa iñimportánte pe vautísmo. Ko artíkulope ha pe ótro oúvape jahecháta upéva.

13. ¿Mbaʼérepa iñimportánte reñeporandu mbaʼérepa rejevautisase?

13 ¿Mbaʼérepa nde rejevautisase? Reikuaa hag̃ua upéva, iporã repensa mbaʼéichapa reñemboʼe hína. Eñeporandumína: “¿Añemboʼépa Jehovápe heta vése, térãpa sapyʼapyʼánte? ¿Amombeʼúpa chupe espesífikamente la apensáva ha añandúva?”. Koʼã mbaʼe nepytyvõta rehechakuaa hag̃ua reikópa hína Ñandejára amígoramo (Sal. 25:4). Heta vése Jehová orresponde ñane ñemboʼe la Biblia rupive. Upéicharõ, iñimportánte rejeasegura restudia porãpa hína la Biblia (Jos. 1:8). Eñeporandumi: “¿Ajepokuaápa astudia cheaño la Biblia káda semána? ¿Igústopa chéve apartisipa pe estúdio de famíliape?”. Koʼã pregúnta nepytyvõta rehecha hag̃ua oimépa rejevautisase reserviségui Jehovápe nde pyʼaite guive.

¿ANTENDE PORÃPA MBAʼÉPA HEʼISE JAJEDEDIKA JEHOVÁPE?

14. ¿Mbaʼépepa idiferénte pe dedikasión ha pe vautísmo?

14 Heta mitãrusu ha mitãkuña heʼi ojededikáma hague Jehovápe, péro noĩriha gueteri preparádo ojevautisa hag̃ua. Umi opensáva péicha añetehápe nontendéi mbaʼépepa idiferénte pe dedikasión ha pe vautísmo. Pe dedikasión haʼe hína peteĩ ñemboʼe ñaprometehápe Jehovápe jaservitaha chupe pára siémpre. Ha upéi jajevautisa ikatu hag̃uáicha entéro oikuaa jajededikáma hague Ñandejárape. Upévare, rejevautisa mboyve, reikuaa porã vaʼerã mbaʼépa heʼise jajededika Jehovápe.

15. ¿Mbaʼépa heʼise hína pe dedikasión?

15 Rejededikávo Jehovápe ere hína chupe upe ára guive nde repertenesemaha chupe. Repromete Ñandejárape siémpre remotenondetaha iservísio (elee Mateo 16:24). Upévare ikatu jaʼe pe dedikasión ndahaʼeiha vyrorei (Mat. 5:33). Péro, ¿mbaʼéichapa ikatu rehechauka nde rekove operteneseha Jehovápe? (Rom. 14:8.)

16, 17. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu rehechauka nde ndahaʼeveimaha nde rekove jára? Emoĩ peteĩ ehémplo. b) ¿Mbaʼépa opromete hína peteĩ persóna ojededikávo Jehovápe?

16 ¿Mbaʼéichapa ikatu rehechauka nde ndahaʼeveimaha nde rekove jára, síno repertenesemaha Jehovápe? Ñamoĩmína peteĩ ehémplo. Eñeimahinami peteĩ ne amígo heʼiha ndéve: “Naʼáme arregala ndéve nde autorã, ha koʼápe antrega ndéve la veíkulo dokuménto”. Péro upéi heʼi ndéve: “Chénte arekóta la lláve, ha chénte amaneháta. Nde neremanehamoʼãi”. ¿Ndépa ere upéva haʼeha peteĩ rregálo? Ajépa ndahaʼéi, pórke pe áuto imbaʼe jeýnte.

17 Peteĩ persóna ojededikáva Jehovápe, añetehápe heʼi chupe: “Che rekove nembaʼéma hína”. Ha Jehová oreko derécho ohaʼarõvo ñakumpli ñane promésa. Péro, ¿mbaʼépa ikatu jaʼe peteĩ ojededikámava Jehovápe oúramo naiñeʼẽrendúi ha ojegusta ñemiháme peteĩ persóna ndahaʼéivare Testígo? ¿Mbaʼépa ñapensáta pe persóna ojagarráramo peteĩ traváho hoʼupaitéva chugui itiémpo, ha ndaikatuguasuvéima osẽ opredika ni oho rreunionhápe? Peichagua persóna nokumplíri hína opromete vaʼekue Jehovápe. Haʼete pe amígo orregala guaʼúva pe áuto, péro añetehápe nomeʼẽi mbaʼeve. Upévare, jaʼéramo Jehovápe ñande rekove opertenesemaha chupe, siémpre jajapo vaʼerã haʼe oipotáva, sapyʼánte nañandegustáiramo jepe. Iporã vaʼerã jasegi Jesús ehémplo. Haʼe heʼi vaʼekue: “Che aguejy yvágagui ndahaʼéi ajapo hag̃ua che rembipota, síno upe chembou vaʼekue rembipota” (Juan 6:38).

18, 19. a) ¿Mbaʼépa heʼi Rose ha Christopher pe vautísmore? b) ¿Mbaʼépa nde repensa pe vautísmore?

18 Jajededika Jehovápe ha jajevautisa ndahaʼéi vyrorei. Upéva ningo peteĩ priviléhio tuichaitereíva. Upéicharõ, mitãrusu ha mitãkuña, rehayhúramo Jehovápe ha rentende porã mbaʼépa heʼise rejededika chupe, katuete rejevautisáta. Redesidíramo upéva, núnka nerembyasymoʼãi. Peteĩ mitãkuña hérava Rose heʼi: “Ahayhueterei Jehovápe ha avyʼaiterei voi aservi haguére chupe. Adesidírõ guare ajevautisa, aĩ vaʼekue segúra ndaiporiha mbaʼeve iñimportantevéva upévagui”.

19 Oñepyrũre ko artíkulo ñañeʼẽ kuri peteĩ mitãrusu héravare Christopher. Haʼe ojevautisa orekópe 12 áño. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu odesidi haguére upéva? Christopher heʼi ovyʼaitereiha. Orekórõ guare 17 áño ojagarra iprekursorádo rregulár, ha 18-pe katu oñenombráma chupe siérvo ministeriál. Koʼág̃a Christopher ombaʼapo Betélpe. Haʼe omombeʼu: “Ni michĩmi nambyasýi adesidi haguére ajevautisa. Avyʼaiterei ambaʼapo rupi Jehová ha iñorganisasiónpe g̃uarã”. ¿Ha nde? ¿Repensápa hína rejevautisa? Oiméramo upéicha, ¿mbaʼéichapa ikatu rejeprepara? Upéva jahecháta pe artíkulo oúvape.