Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Whai Izoge​—Kọ Wha Te Kẹ Ame-Ọhọ No?

Whai Izoge​—Kọ Wha Te Kẹ Ame-Ọhọ No?

“Ono evaọ usu rai ọ rẹ gwọlọ bọ uwou nọ ọ rẹ kake keria tao ho re o roro araha na sọ ugho riẹ u ti tei bọe re?”—LUK 14:28.

ILE: 120, 64

A kere uzoẹme nana avọ onọ o rrọ aro na fiki izoge nọ e gwọlọ họ-ame

1, 2. (a) Eme ọ rẹ kẹ idibo Ọghẹnẹ evawere nẹnẹ? (b) Ẹvẹ esẹgbini Ileleikristi gbe ekpako ukoko a sai ro fiobọhọ kẹ izoge wo otoriẹ oware nọ ame-ọhọ ọ rrọ?

ỌKPAKO ukoko jọ ọ ta kẹ Christopher nọ ọ rrọ ikpe 12 nọ: “Anwọ okenọ a ro yẹ owhẹ mẹ rọ riẹ owhẹ, yọ eva e were omẹ gaga okenọ me yo nọ whọ gwọlọ họ-ame. Mẹ gwọlọ nọ owhẹ onọ jọ, ‘Fikieme whọ rọ gwọlọ họ-ame?’” U wo ẹjiroro nọ ọkpako na ọ rọ nọ onọ na. Eva e rẹ were omai gaga nọ ma tẹ ruẹ izoge buobu nọ e be họ-ame kukpe kukpe. (Ọtausiuwoma Na 12:1) Rekọ o gwọlọ nọ ekpako ukoko avọ esẹgbini nọ e rrọ ukoko na a rẹ ruẹ nọ izoge na ọvo a jiroro na kẹ omobọ rai inọ a be họ-ame, jẹ riẹ oware nọ u dhesẹ re ohwo ọ họ-ame.

2 Ma jọ Ebaibol na wuhrẹ nọ omauromudhe gbe ame-ọhọ yọ emuhọ uzuazọ okpokpọ rọkẹ Oleleikristi. Uzuazọ okpokpọ nana o te wha eghale buobu se owhẹ, rekọ o te lẹliẹ Ẹdhọ wọsuọ owhẹ re. (Itẹ 10:22; 1 Pita 5:8) Fikioye u ro fo nọ esẹgbini Ileleikristi a re wuhrẹ emọ rai ziezi re a riẹ oware nọ u dhesẹ re a jọ olele Jesu. Nọ esẹgbini izoge itieye na a gbẹ rrọ ukoko na ha, o gwọlọ nọ ekpako ukoko a rọ edhere oyoyou fiobọhọ kẹ izoge nana wo otoriẹ oware nọ u dhesẹ re ohwo ọ rọ oma mudhe jẹ họ-ame. (Se Luk 14:27-30.) Wọhọ epanọ o gwọlọ oma oruẹrẹkpahe re ohwo ọ sae bọ uwou re na, ere o gwọlọ nọ izoge a rẹ ruẹrẹ oma kpahe re a tẹ te họ-ame, oyena o vẹ sai fiobọhọ kẹ ae gọ Jihova “te urere.” (Matiu 24:13) Eme o ti fiobọhọ kẹ izoge gbaemu nọ a rẹ gọ Jihova bẹdẹ bẹdẹ? Joma ruẹ.

3. (a) Eme ẹme nọ Jesu avọ Pita a ta o wuhrẹ omai kpahe epanọ ame-ọhọ o wuzou te? (Matiu 28:19, 20; 1 Pita 3:21) (b) Enọ vẹ ma te ta kpahe, kọ fikieme?

3 Kọ whẹ yọ uzoge nọ ọ gwọlọ họ-ame? O tẹ rrọ ere, kiyọ obọdẹ utee whọ gwọlọ le tobọ na. Uvẹ-ọghọ ulogbo o rrọ re ohwo ọ họ-ame je zihe ruọ Osẹri Jihova. O tẹ jẹ rrọ oware nọ o gwọlọ nọ Oleleikristi o re ru hrọ, yọ onana u wuzou gaga otẹrọnọ ohwo ọ gwọlọ zọ evaọ uye ulogbo na. (Matiu 28:19, 20; 1 Pita 3:21) Nọ whọ tẹ họ-ame, kiyọ whọ ya eyaa kẹ Jihova nọ whọ rẹ gọe bẹdẹ bẹdẹ. Nọ o rrọ nọ whọ gwọlọ ru eyaa yena gba na, enọ nana i ti fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ sọ who gine te kẹ ame-ọhọ no: (1) Kọ mẹ kpako te ohwo nọ ọ rẹ jiroro ame-ọhọ no? (2) Kọ u gine no omẹ eva ze nọ me re ru ere? (3) Kọ me wo otoriẹ oware nọ u dhesẹ re a rọ oma mudhe kẹ Jihova? Joma ta kpahe enọ nana.

OKENỌ WHỌ TẸ KPAKO TE NO

4, 5. (a) Fikieme o gbẹ rrọ nọ ekpako soso ọvo a rẹ họ-ame he? (b) Eme u dhesẹ re Oleleikristi ọ kpako te ziezi?

4 Ebaibol na ọ ta ha inọ ahwo nọ a kpako no hayo nọ a te unuikpe jọ no ọvo a rẹ họ-ame. Obe Itẹ 20:11 o ta nọ: “Ọmaha dede ọ rẹ rehọ uruemu riẹ dhesẹ oma riẹ, makinọ o bi ru uvioware gbe onọ ukiete.” Fikiere, makọ ọmaha dede ọ rẹ sae riẹ oware nọ u dhesẹ re a ru oware uwoma jẹ roma mudhe kẹ Jihova. Nọ o rrọ ere na, ame-ọhọ o wuzou gaga kẹ uzoge nọ o dhesẹ via nọ ọ kpako te ziezi jẹ roma mudhe kẹ Jihova no.—Itẹ 20:7.

5 Eme u dhesẹ re ohwo ọ kpako te ziezi? Orọnikọ ikpe nọ ohwo ọ rrọ hayo epanọ ọ rro te u re dhesẹ nọ ọ kpako te no ho. Ebaibol na ọ ta nọ ahwo nọ a kpako te ziezi, yọ ahwo nọ a wuhrẹ “ẹgba otoriẹ rai no” re a sai vuhu oware uwoma gbe uyoma. (Ahwo Hibru 5:14) Ohwo nọ ọ kpako te ziezi no, ọ rẹ riẹ oware nọ u woma jẹ jọ udu riẹ gbaemu inọ o re ru ei. Fikiere, o rẹ nwane lọhọ re o ru oware uyoma ha. Yọ ọ rẹ gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ ta kẹe ẹsikpobi nọ o ru oware uwoma re o te ti ru ei hi. Nọ o rrọ ere na, ma sai rẹro nọ uzoge nọ ọ họ-ame no o ti ru oware uwoma, o tẹ make rọnọ ọsẹgboni riẹ hayo amọfa nọ a kpako no a rrọ kugbe ei hi.—Rri Ahwo Filipai 2:12.

6, 7. (a) Dhesẹ ebẹbẹ nọ Daniẹl ọ rẹriẹ ovao dhe evaọ okenọ ọ jọ obọ Babilọn. (b) Ẹvẹ Daniẹl o ro dhesẹ nọ ọ kpako te ziezi?

6 Kọ ọmaha hayo uzoge ọ sai gine dhesẹ nọ ọ kpako te ziezi no? Roro kpahe oriruo Daniẹl. O sae jọnọ uzoge ọ jọ evaọ okenọ a wọe siọ ọsẹgboni riẹ ba kpobọ Babilọn. Onana u ru nọ ọ jẹ rọ rria udevie ahwo nọ a je koko izi Ọghẹnẹ hẹ. Rekọ joma ta kpahe epanọ eware e jọ kẹ Daniẹl. A je ru ei wọhọ ohwo nọ o kpehru gaga evaọ Babilọn. Ọ jọ usu umutho izoge jọ nọ a salọ re a gbodibo kẹ ovie Babilọn. (Daniẹl 1:3-5, 13) O wọhọ nọ ọkwa nọ Daniẹl o wo evaọ obọ Babilọn, o kpehru vi ọkwa kpobi nọ ọ hẹ sai wo evaọ obọ Izrẹl.

7 Kọ eme Daniẹl o ru? Kọ ọ kuvẹ re ahwo Babilọn a nwene uruemu riẹ hayo whrehe ẹrọwọ riẹ? Vievie. Ebaibol na ọ ta nọ okenọ Daniẹl ọ jọ obọ Babilọn, ọ jọ udu riẹ gbaemu nọ o re “zue oma riẹ hẹ,” koyehọ ọ rẹ kẹnoma kẹ oware kpobi nọ u wobọ kugbe egagọ eruẹ. (Daniẹl 1:8) Onana u dhesẹ nọ ọ ginẹ kpako te ziezi.

Uzoge nọ ọ kpako te ziezi, ọ rẹ jọ obọ Ọgwa Uvie ru wọhọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ, kẹsena ọ vẹ jọ obọ isukulu ru wọhọ ogbẹnyusu akpọ na ha (Rri edhe-ẹme avọ 8)

8. Eme whọ rẹ sai wuhrẹ no oriruo Daniẹl ze?

8 Eme whọ rẹ sai wuhrẹ no oriruo Daniẹl ze? Uzoge nọ ọ kpako te ziezi o re dikihẹ kẹ oware nọ ọ rọwo, makọ evaọ okenọ ọ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ. Ọ rẹ jọ wọhọ ewhewhẹ hẹ, ọnọ o re nwene ovioma riẹ lele okọlọ oria kpobi nọ ọ rrọ. Ọ rẹ jọ obọ Ọgwa Uvie ru wọhọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ, kẹsena ọ vẹ jọ obọ isukulu ru wọhọ ogbẹnyusu akpọ na ha. Ukpoye, o re ru oware nọ u kiehọ ẹsikpobi makọ evaọ okenọ ọ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ.—Se Ahwo Ẹfisọs 4:14, 15.

9, 10. (a) Nọ uzoge o te roro kpahe oware nọ o ru nọ ọ rẹriẹ ovao dhe odawọ kẹlena, erere vẹ o re wo? (b) Eme ame-ọhọ o dhesẹ?

9 Uzẹme o rrọ inọ ohwo ọvo ọ gba ha. Te emaha te ekpako a rẹ sai ru thọ. (Ọtausiuwoma Na 7:20) Rekọ whọ tẹ gwọlọ họ-ame, u ti woma gaga re whọ riẹ epanọ whọ gine gbaemu te inọ who re koko izi Jihova. Nọ omara nọ, ‘Kọ me bi yoẹme kẹ Jihova anwọ oke jọ ze na?’ Roro kpahe oware nọ who ru evaọ okenọ whọ rẹriẹ ovao dhe odawọ kẹlena. Kọ whọ sae jiroro oware nọ u fo nọ who re ru? Wọhọ Daniẹl, kọ ohwo jọ ọ tuduhọ owhẹ awọ no inọ whọ rọ onaa ra ruiruo thọthọ evaọ akpọ Setan? Nọ whọ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ utiona, kọ whọ sai wo otoriẹ oware nọ oreva Jihova o rrọ?—Ahwo Ẹfisọs 5:17.

10 Fikieme u ro wuzou gaga re ma riẹ iyo enọ yena? Keme i ti fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ epanọ ame-ọhọ o gine wuzou te. Ame-ọhọ ra o re ru amọfa riẹ nọ whọ ya obọdẹ eyaa jọ kẹ Jihova no. Whọ ya eyaa kẹe nọ who ti you rie jẹ rọ udu ra kpobi gọe bẹdẹ bẹdẹ. (Mak 12:30) Jọ ohwo kpobi nọ ọ be họ-ame, ọ gbaemu nọ o re koko eyaa riẹ kẹ Jihova.—Se Ọtausiuwoma Na 5:4, 5.

KỌ WHẸ ỌVO WHỌ JIRORO NA?

11, 12. (a) Eme u fo nọ u re mu ohwo nọ ọ gwọlọ họ-ame ẹro? (b) Eme o ti fiobọhọ kẹ owhẹ wo ọkpọ eriwo Jihova kpahe ame-ọhọ?

11 Ebaibol na ọ ta nọ idibo Jihova kpobi, makọ emaha, a te rọ unevaze gọe. (Olezi 110:3) Fikiere, o gwọlọ nọ u re mu ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ họ-ame ẹro nọ ọyọvo ọ jiroro na kẹ omariẹ. Onana o gwọlọ nọ whọ kiẹ oware nọ o be wọ owhẹ gwọlọ họ-ame riwi, maero otẹrọnọ ukoko na a jọ yọrọ owhẹ.

12 Nọ whọ be rro ze na, o sae jọnọ whọ ruẹ ahwo buobu nọ a họ-ame no, ẹsejọhọ egbẹnyusu ra hayo inievo ra jọ. Rekọ o gwọlọ nọ whọ yọroma gaga re o gbẹ jọnọ fikinọ who te ikpe jọ no hayo fikinọ ehwa ra kpobi a họ-ame no whọ gwọlọ rọ họ-ame he. Ẹvẹ o sai ro mu owhẹ ẹro sọ who rri ame-ọhọ epanọ Jihova o rri rie? Romatotọ roro kpahe oware nọ o soriẹ nọ ame-ọhọ o ro wuzou tere. Whọ te jọ uzoẹme nana gbe onọ o rrọ aro na ruẹ eware buobu nọ ame-ọhọ o ro wuzou tere.

13. Ẹvẹ whọ sae rọ riẹ sọ whẹ ọvo whọ be jiroro ame-ọhọ kẹ omara?

13 Edhere jọ nọ whọ sae rọ riẹ sọ whẹ ọvo whọ jiroro na kẹ omara họ, elẹ ra nọ whọ rẹ romatotọ kiẹriwi. Ẹvẹ whọ be hae lẹ se Jihova kpekpe te? Kọ whọ be hae fodẹ igogo eware nọ whọ gwọlọ kẹ Jihova evaọ elẹ ra? Iyo ra rọkẹ enọ yena e sai dhesẹ epanọ usu ra kugbe Jihova o kpekpe te. (Olezi 25:4) Ẹsibuobu, Ebaibol na Jihova ọ rẹ rọ kiyo elẹ mai. Fikiere, edhere ọfa nọ whọ sae rọ riẹ sọ whọ ginẹ gwọlọ wo usu okpekpe kugbe Jihova gbe inọ whọ gwọlọ rọ udu ra kpobi gọe họ, omaa uwuhrẹ omobọ ra nọ whọ rẹ kiẹriwi. (Joshua 1:8) Nọ omara nọ: ‘Ẹvẹ mẹ be hai ru uwuhrẹ omobọ mẹ kpekpe te? Kọ mẹ be hai wobọ ẹsikpobi evaọ egagọ uviuwou mai?’ Iyo ra rọkẹ enọ yena i ti fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ sọ whẹ ọvo whọ be jiroro na kẹ omara inọ whọ rẹ họ-ame.

OWARE NỌ OMAUROMUDHE U DHESẸ

14. Dhesẹ ohẹriẹ nọ o rrọ omauromudhe gbe ame-ọhọ.

14 Izoge buobu a riẹ ohẹriẹ nọ o rrọ omauromudhe avọ ame-ọhọ họ. Ejọ e rẹ ta nọ a roma mudhe kẹ Jihova no rekọ a re ruẹrẹ oma kpahe kẹ ame-ọhọ họ. Kọ oyena o sae ginẹ lọhọ? Omauromudhe yọ olẹ nọ whọ rọ ya eyaa kẹ Jihova nọ whọ gwọlọ gọe bẹdẹ bẹdẹ. Nọ whọ tẹ họ-ame, u ve dhesẹ via kẹ amọfa nọ whọ roma mudhe kẹ Jihova no. Fikiere, taure whọ tẹ te họ-ame, o gwọlọ nọ whọ rẹ riẹ oware nọ u dhesẹ re a roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ.

15. Eme omauromudhe u dhesẹ?

15 Nọ whọ tẹ roma mudhe kẹ Jihova, yọ whọ rọ ere ta kẹe nọ ọye o wo owhẹ. Whọ ya eyaa kẹe nọ ọyomariẹ nọ whọ rẹ gọ họ, oware nọ o mai wuzou kẹ owhẹ evaọ uzuazọ. (Se Matiu 16:24.) Eyaa nana i wuzou gaga. (Matiu 5:33) Nọ o rrọ ere na, ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ whọ riẹ inọ whẹ who wo omobọra ha, rekọ Jihova o wo owhẹ?—Ahwo Rom 14:8.

16, 17. (a) Eme u dhesẹ re ohwo ọ vro oma riẹ? (b)  Nọ ohwo ọ tẹ roma mudhe kẹ Jihova, eme ọ ta kẹ Jihova na?

16 Joma roro kpahe oriruo jọ. Dae rehọ iẹe nọ ogbẹnyusu ra jọ ọ rọ omoto ru owhẹ ọghọ. Ọ tẹ kẹ owhẹ ebe omoto na kpobi jẹ ta nọ: “Omoto na ọra.” Rekọ ogbẹnyusu ra na ọ tẹ ta nọ: “Usiavẹ omoto na o te jọ omẹ obọ, yọ mẹ mẹ te hae dhẹ omoto na orọnikọ owhẹ hẹ.” Ẹvẹ okẹ nana o rẹ jọ owhẹ oma? Ẹvẹ who re rri ogbẹnyusu ra nọ ọ kẹ owhẹ omoto na?

17 Nọ ohwo ọ tẹ rọ oma mudhe kẹ Jihova, yọ ọ be ta kẹ Ọghẹnẹ nọ: “Mẹ be rọ uzuazọ mẹ kpobi kẹ owhẹ. Whẹ who wo omẹ.” Jihova ọ gwọlọ nọ ohwo yena o ru eyaa riẹ gba. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ohwo yena ọ be ghẹmeeyo kẹ Jihova, be lẹlẹ nyusu kugbe ọmọtẹ hayo ọmọzae jọ nọ ọ rrọ ukoko ho? Hayo kọ ẹvẹ otẹrọnọ ohwo na ọ rehọ iruo nọ e bẹ kẹe uvẹ kpohọ ewuhrẹ hayo usiuwoma ota ha? Kiyọ ohwo yena o bi ru eyaa nọ ọ ya kẹ Jihova na gba ha. O rẹ wọhọ ẹsenọ o kru usiavẹ omoto na. Nọ ma tẹ roma mudhe kẹ Jihova, yọ ma be ta kẹe nọ, “Whẹ who wo omẹ orọnikọ mẹ me wo omamẹ hẹ.” Fikiere ma re ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ ẹsikpobi, o tẹ make rọnọ oye ma gwọlọ ru hu. Ajọ ma rehọ aro kele Jesu nọ ọ ta nọ: “Me no obọ odhiwu ze, ti ru orọ eva mẹ hẹ, rekọ orọ eva ọnọ o vi omẹ ze.”—Jọn 6:38.

18, 19. (a) Ẹvẹ ẹme nọ Rose avọ Christopher a ta, o ro dhesẹ nọ ame-ọhọ yọ uvẹ-ọghọ nọ o rẹ wha eghale ze? (b) Ẹvẹ ame-ọhọ ọ rrọ owhẹ oma?

18 O rrọ vevẹ inọ, ame-ọhọ yọ oware nọ u wuzou gaga. Uvẹ-ọghọ ulogbo o rrọ re ohwo ọ roma mudhe kẹ Jihova jẹ họ-ame. Izoge nọ i you Jihova je wo otoriẹ oware nọ omauromudhe o ginẹ rrọ, a rẹ raha oke taure a tẹ te roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame he. A rẹ vioja iroro nọ a jẹ na ha. Uzoge jọ nọ a re se Rose nọ ọ họ-ame no ọ ta nọ: “Me you Jihova, yọ Jihova nọ mẹ bẹ gọ họ oware nọ o be mae lẹliẹ eva were omẹ. Oware ovuọvo u ri mu omẹ ẹro te iroro nọ mẹ jẹ na ha, onọ mẹ rọ họ-ame.”

19 Kọ ẹvẹ kpahe Christopher nọ ma fodẹ evaọ emuhọ uzoẹme na? Ẹvẹ iroro nọ ọ jẹ nọ ọ rọ họ-ame evaọ okenọ ọ jọ ikpe 12 e riẹe oma? Ọ ta nọ eva e be were iẹe gaga inọ ọ jẹ iroro yena. O mu iruo ọkobaro oke-kpobi họ evaọ okenọ ọ jọ ikpe 17 yọ a rehọ e riẹ mu odibo oruiruo evaọ okenọ ọ jọ ikpe 18. Enẹna o bi ruiruo evaọ Ebẹtẹle. Ọ ta nọ: “Iroro nọ mẹ jẹ nọ mẹ rọ họ-ame na yọ emamọ iroro. Eva e be were omẹ evaọ uzuazọ fikinọ me bi ruiruo kẹ Jihova gbe ukoko riẹ.” Otẹrọnọ whọ gwọlọ họ-ame, ẹvẹ whọ sae rọ ruẹrẹ oma kpahe? Ma te jọ uzoẹme nọ o rrọ aro na kuyo onọ yena.

Uzoge nọ ọ kpako te ziezi o re dikihẹ kẹ oware nọ ọ rọwo, makọ evaọ okenọ ọ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ

Ame-ọhọ yọ oware nọ u wuzou gaga, o tẹ jọ rrọ uvẹ-ọghọ ulogbo