Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ẹvẹ Whọ Sai ro Fiba Okugbe nọ Ọ Rrọ Ukoko Na?

Ẹvẹ Whọ Sai ro Fiba Okugbe nọ Ọ Rrọ Ukoko Na?

“Ugboma na soso o jẹhọ ohwohwo no oma riẹ ze je bi ruiruo kugbe.” —AHWO ẸFISỌS 4:16.

ILE: 53, 107

1. Eme u dhesẹ oma via no evaọ iruo Ọghẹnẹ no emuhọ ze?

JIHOVA avọ Jesu a rrọ okugbe ọvo no emuhọ emama ze. Jihova ọ ma Jesu no taure ọ tẹ te ma eware efa kpobi. Kẹsena, Jesu o te je lele iei ru iruo, yọ ọ jọ “abotọ riẹ, wọhọ osu iruo.” (Itẹ 8:30) Idibo Jihova evaọ oke anwae a rọ okugbe ru iruo kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai re. Wọhọ oriruo, Noa avọ uviuwou riẹ a ku okọ na kugbe. Uwhremu na, emọ Izrẹl a ru iruo ebabọ uwou-udhu na kugbe, makọ okenọ a jẹ hae gha ae no, gbe okenọ a jẹ wọe no oria ruọ oria. Evaọ etẹmpol na, a jẹ rọ okugbe kporo ekwakwa ile jẹ so ile awere jiri Jihova. Idibo Jihova a sai ru eware nana kpobi keme a jọ okugbe ọvo.—Emuhọ 6:14-16, 22; Ikelakele 4:4-32; 1 Iruẹru-Ivie 25:1-8.

2. (a) Oware jọ vẹ u dhesẹ oma via evaọ ukoko Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na? (b) Enọ vẹ ma te ta kpahe?

2 Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a jọ okugbe ọvo re. Pọl ukọ na ọ ta nọ dede nọ a wo ọvuọ onaa gbe ọvuọ iruo riẹ, a jọ okugbe ọvo. A rọ aro kele Osu rai, Jesu Kristi. Pọl ọ rehọ rai dhesẹ ugboma na, onọ u wo abọ sa-sa rekiyọ u bi ruiruo kugbe. (Se 1 Ahwo Kọrint 12:4-6, 12.) Kọ ẹvẹ kpahe omai nẹnẹ? Ẹvẹ ma sae rọ jọ okugbe ọvo evaọ iruo usiuwoma ota na, evaọ ukoko na, gbe evaọ uviuwou mai?

RỌ OKUGBE LELE INIEVO NA TA USIUWOMA

3. Eme Jọn ukọ na ọ jọ eruẹaruẹ ruẹ?

3 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Jọn ukọ na ọ jọ eruẹaruẹ ruẹ ikọ-odhiwu ihrẹ nọ i je kporo ọgba. Nọ ukọ-odhiwu avọ isoi o kporo ọgba riẹ, Jọn ọ tẹ ruẹ “esi nọ o kie no obọ odhiwu ziọ otọakpọ.” “Esi” yena ọ rehọ usiavẹ rovie unu ọgọdọ odidi jọ nọ o muebi. Iwiri e tẹ kaki kuye no ọgọdọ na ze, kẹsena owa ebaka-ẹkpẹ e tẹ rra no iwiri na ze. Ukpenọ ebaka-ẹkpẹ na e raha ire hayo ekakọ, e tẹ jẹ raha ahwo nọ a “wo oka Ọghẹnẹ evaọ aruezo rai hi.” (Eviavia 9:1-4) Jọn ọ riẹ nọ owa ebaka-ẹkpẹ e rẹ wha ọraha ologbo ze, keme evaọ oke Mosis, e raha ọraha gaga evaọ Ijipti. (Ọnyano 10:12-15) Ebaka-ẹkpẹ nọ Jọn ọ ruẹ na i dikihẹ kẹ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo, enọ i bi whowho ovuẹ ọraha kpahe egagọ erue. Yọ ima ahwo buobu nọ a wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na a kuomagbe ai bi ru iruo nana. Itu ahwo ivẹ nana a be rọ okugbe ọvo ru iruo usiuwoma ota na. Iruo nana i fiobọhọ kẹ ahwo buobu no igbo egagọ erue no, enọ Setan ọ be kpọ.

4. Iruo vẹ idibo Jihova a wo, kọ ẹvẹ a sai gine ro ru iruo nana?

4 Jesu o juzi kẹ omai nọ ma ta “usi uwoma” na kẹ ahwo evaọ akpọ na soso taure urere na o tẹ te ze. Onana yọ okolo iruo ho. (Matiu 24:14; 28:19, 20) Ma re zizie ahwo kpobi nọ “uruame u bi kpe” re a nyaze te da “ame uzuazọ,” koyehọ ma re wuhrẹ ahwo kpobi nọ a gwọlọ wo otoriẹ uzẹme Ebaibol na. (Eviavia 22:17) Rekọ re ma sai ru onana, o gwọlọ nọ ma rẹ “jẹhọ ohwohwo,” je ru iruo kugbe evaọ ukoko na.—Ahwo Ẹfisọs 4:16.

5, 6. Ẹvẹ ma be rọ rehọ okugbe ọvo ta usiuwoma na?

5 Re ma sae ta usiuwoma na kẹ ahwo buobu, o gwọlọ nọ a rẹ nabe ruẹrẹ omai họ ziezi. Ithubro nọ a be hae jọ ukoko na kẹ omai i bi fiobọhọ kẹ omai ta usiuwoma na ziezi. Ma rẹ kaki kuomagbe kẹ ewuhrẹ usiuwoma ota taure ma tẹ te nyae vuẹ amọfa kpahe emamọ usi Uvie na. Ma rẹ jẹ kẹ ae ebe nọ e ta kpahe Ebaibol na. Ma kẹ ahwo ebe nana buobu no evaọ akpọ na soso. Ẹsejọ ukoko na u re ru ọruẹrẹfihotọ nọ ma re ro wobọ evaọ usi-uwhowho obọdẹ wariẹ akpọ na soso họ. Nọ who te bi wobọ evaọ iruo nana, kiyọ whẹ avọ ima inievo buobu wariẹ akpọ na soso họ wha be rọ okugbe ọvo ta usiuwoma na. Yọ who bi je lele ikọ-odhiwu ru iruo, eno i bi fiobọhọ kẹ idibo Ọghẹnẹ ta usiuwoma na.—Eviavia 14:6.

6 Eva e rẹ were omai gaga nọ ma te se kpahe emamọ iyẹrẹ nọ i bi no iruo usiuwoma ota akpọ-soso mai na ze evaọ Yearbook of Jehovah’s Witnesses. Ofariẹ, roro kpahe okugbe nọ ọ rẹ jọ udevie mai evaọ akpọ-soso nọ ma te bi zizie ahwo kpohọ okokohọ mai. Evuẹ evona ma be hae gaviezọ kẹ evaọ ikokohọ mai wariẹ akpọ na soso họ. Evuẹ, edrama, gbe idhesẹvia nọ a re ru, e rẹ tuduhọ omai awọ re ma rọ ẹgba mai kpobi gọ Jihova. U te no ere no, evaọ akpọ na soso ma be hae rọ okugbe ọvo lele inievo mai ru Ekareghẹhọ uwhu Jesu kukpe kukpe. (1 Ahwo Kọrint 11:23-26) Ẹdẹ ọvona ma re ro kuomagbe, oyehọ Nisan 14, nọ ọre o te kiediwi no, rọ ere dhesẹ edẹro kẹ oware nọ Jihova o ru kẹ omai je yoẹme kẹ ujaje Jesu. Yọ eka jọ taure ẹdẹ Ekareghẹhọ na o te ti te, ma re kuobọgbe zizie ahwo buobu re a kuomagbe omai evaọ Ekareghẹhọ na.

7. Nọ ma bi ru iruo kugbe na, eme ma be sai ru?

7 Abaka-ẹkpẹ ọvo ọ rẹ sae raha eware buobu hu. Yọ mai omomọvo ọ sae ta usiuwoma na kẹ ahwo kpobi hi. Rekọ fikinọ ma bi ru iruo kugbe, ma be sae vuẹ ima ahwo buobu kpahe Jihova je fiobọhọ kẹ ejọ evaọ usu rai jiri ei jẹ kẹe orro.

LELE INIEVO NA JỌ OKUGBE ỌVO EVAỌ UKOKO NA

8, 9. (a) Oriruo vẹ Pọl o ro wuhrẹ Ileleikristi inọ u wuzou re a jọ okugbe? (b) Ẹvẹ ma sai ro fiba okugbe nọ ọ rrọ ukoko na?

8 Pọl ọ vuẹ Ileleikristi obọ Ẹfisọs kpahe epanọ a ruẹrẹ ukoko na họ, yọ ọ ta nọ o gwọlọ nọ ohwo kpobi evaọ ukoko na o re “wo ẹnyaharo evaọ eware kpobi.” (Se Ahwo Ẹfisọs 4:15, 16.) Pọl ọ rọ ugboma na kẹ oriruo epanọ Oleleikristi kpobi ọ sai ro fiba okugbe nọ ọ rrọ ukoko na, je fiobọhọ kẹ inievo na lele Jesu nọ ọ rrọ Osu ukoko na. Ọ ta nọ abọ ugboma na kpobi i bi ruiruo kugbe “ẹkwoma ezo-oma na kpobi nọ e be tha ohwohwo uke.” Fikiere, o tẹ make rọnọ ma kpako no, hayo ma gbẹ maha, oma mai o ga hayo o ga ha, eme u fo nọ mai omomọvo o re ru?

9 Jesu ọ rọ ekpako mu re a kobaro evaọ ukoko na, yọ ọ gwọlọ nọ ma rọ adhẹẹ kẹ ae je ru lele ekpọvio nọ a kẹ omai. (Ahwo Hibru 13:7, 17) Ẹsejọ, onana o rẹ nwane lọhọ tere he. Rekọ ma rẹ sae yare Jihova kẹ obufihọ. Ẹzi ọfuafo na ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai ru lele ekpọvio nọ ekpako na a kẹ omai. Nọ ma te wo omaurokpotọ je bi yoẹme kẹ ekpako na, u re fiobọhọ gaga evaọ ukoko na. Okugbe ọ rẹ jọ ukoko mai, yọ uyoyou nọ ma wo kẹ ohwohwo o rẹ ga vi epaọ ọsosuọ.

10. Ẹvẹ idibo iruiruo a re ro fiobọhọ kẹ ukoko na jọ okugbe ọvo? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

10 Idibo iruiruo a rẹ sai fiba okugbe nọ ọ rrọ ukoko na re. A be daoma fiobọhọ kẹ ekpako na, yọ iruo rai e da omai ẹro fia. Wọhọ oriruo, idibo iruiruo a rẹ ruẹ nọ ukoko rai u wo ebe buobu nọ a sae rọ ta usiuwoma na, yọ a re dede erara nọ e ziọ ewuhrẹ rehọ. A rẹ jẹ daoma ruẹrẹ oria nọ o raha evaọ Ọgwa Uvie na je ru ei fo. Ma te bi yoẹme kẹ inievo nana, ma re wo okugbe, jẹ rọ evevo gọ Jihova.—Rri Iruẹru Ikọ 6:3-6.

11. Eme izoge a rẹ sai ru re okugbe ọ jọ ukoko na?

11 Inievo jọ a rrọ ekpako ukoko kri no. Rekọ fiki owho, a gbẹ be sai ru te epanọ a jẹ hai ru vẹre he. Inievo-emezae nọ e gbẹ maha a rẹ sai fiobọhọ. Nọ a te wuhrẹ ai, a rẹ sae rẹrote ewha-iruo sa-sa evaọ ukoko na. Yọ nọ idibo iruiruo a te bi ruiruo ziezi, a rẹ sai te kẹ ekpako ukoko evaọ obaro. (1 Timoti 3:1, 10) Ekpako ukoko jọ nọ e gbẹ maha dede, a wo ẹnyaharo gaga no. Ejọ e rrọ esẹro okogho enẹna, yọ a bi fiobọhọ kẹ inievo na evaọ ikoko buobu. Eva e rẹ were omai nọ inievo emezae nọ e gbẹ maha a tẹ be daoma te kẹ ewha-iruo, jẹ rọ unevaze fiobọhọ kẹ inievo ukoko na.—Se Olezi 110:3; Ọtausiuwoma Na 12:1.

LELE AHWO UVIUWOU RA JỌ OKUGBE ỌVO

12, 13. Eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ ahwo uviuwou jọ okugbe ọvo?

12 Ẹvẹ ma sai ro fiobọhọ kẹ ahwo uviuwou mai jọ okugbe ọvo? Egagọ uviuwou nọ ma re ru koka koka o sai fiobọhọ kẹ omai. Nọ esẹgbini avọ emọ rai a tẹ be hae raha oke kugbe wuhrẹ kpahe Jihova, uyoyou nọ a wo kẹ ohwohwo u re dhe ẹgẹga. A rẹ sae jọ etoke egagọ uviuwou ru odhesẹvia ẹme nọ a te ta evaọ usiuwoma. Yọ nọ a te bi yo mi ohwohwo nọ omomọvo ọ be ta kpahe epanọ uzẹme na o riẹe oma, jẹ ruẹ nọ uviuwou na soso u you Jihova je bi ru ei eva were, u re ru ai si kẹle ohwohwo.

ọ ọzae-avọ-aye a te you Jihova jẹ be gọe kugbe, a re wo evawere gbe okugbe evaọ orọo rai

13 Ẹvẹ ọzae-avọ-aye a sae rọ jọ okugbe ọvo? (Matiu 19:6) Nọ aimava a te you Jihova jẹ be gọe kugbe, a re wo evawere gbe okugbe evaọ orọo rai. U fo nọ a re je dhesẹ uyoyou kẹ ohwohwo, wọhọ epanọ Abraham avọ Sera, Aiziki avọ Rebeka, gbe Ẹlkena avọ Hana a ru. (Emuhọ 26:8; 1 Samuẹle 1:5, 8; 1 Pita 3:5, 6) Nọ ọzae-avọ-aye a te bi ru ere, a re wo okugbe je si kẹle Jihova ziezi.—Se Ọtausiuwoma Na 4:12.

Egagọ uviuwou e rẹ sai fiobọhọ kẹ te emaha te ekpako si kẹle ohwohwo (Rri edhe-ẹme avọ 12, 15)

14. Nọ ọzae hayo aye ra ọ gbẹ rrọ ukoko na ha, eme whọ rẹ sai ru re wha jọ okugbe ọvo?

14 Ebaibol na ọ vuẹ omai vevẹ nọ ma du rọo ohwo nọ ọ be gọ Jihova ha ha. (2 Ahwo Kọrint 6:14) Rekọ u wo inievo jọ nọ ezae hayo eyae rai e rrọ ukoko ho. Inievo nana jọ a rọo no taure a te ti kurẹriẹ ziọ ukoko na, yọ ọrivẹ-orọo rai ọ rọwo kurẹriẹ hẹ. Efa e rọo evaọ ukoko na, rekọ uwhremu na ọzae hayo aye nọ a rọo na o te kie no ukoko. Evaọ iyero nana, Ileleikristi a rẹ dawo ẹgba rai kpobi re a ru lele ithubro Ebaibol, jẹ rọ ere bọ orọo rai ga. Onana o rẹ nwane lọhọ tere ẹsejọ họ. Wọhọ oriruo, ọzae-avọ-aye jọ nọ a re se David avọ Mary a jọ ukoko na. Uwhremu na, David ọ tẹ siọ ewuhrẹ ba ẹnya. Rekọ Mary ọ gbẹ jẹ daoma dhesẹ emamọ uruemu nọ u fo nọ Oleleikristi o re dhesẹ. O wuhrẹ emọ ezeza rai kpahe Jihova re, yọ ọ ruabọhọ je kpohọ iwuhrẹ gbe ikokohọ. Uwhremu na nọ emọ rai e kpako jẹ ruọ orọ obọrai no, Mary ọ gbẹ jẹ gọ Jihova dede nọ oke nana o mae rọ jọ bẹbẹ kẹe. Rekọ oke yena, David o te mu emagazini nọ Mary ọ rẹ kẹe họ ese. Nọ oke o be nyaharo na, o te mu iwuhrẹ họ ẹnya ẹsejọ. Oruọmọ riẹ nọ ọ rrọ ikpe ezeza ọ rẹ jọ obọ ewuhrẹ rawo akpala kẹe, yọ otẹrọnọ David ọ nyaze ewuhrẹ hẹ, ọmọ na ọ rẹ ta nọ, “Baba, mẹ ruẹ owhẹ evaọ obọ ewuhrẹ nẹnẹ hẹ.” O rehọ ikpe 25 soso re David o te ti zihe bru Jihova ze, yọ eva e be were iẹe avọ aye riẹ enẹna inọ aimava a be gọ Jihova kugbe.

15. Ẹvẹ ezae-avọ-eyae nọ e rọo kri no a sai ro fiobọhọ kẹ enọ e rọo obọ?

15 Setan ọ be wọso iviuwou nẹnẹ. Oye o rọ gwọlọ nọ ọzae-avọ-aye nọ a be gọ Jihova a jọ okugbe ọvo na. Ghele epanọ wha rọo kri te no kẹhẹ, roro kpahe ẹme nọ whọ rẹ sae ta hayo oware nọ whọ rẹ sai ru rọ bọ orọo ra ga. Otẹrọnọ wha rọo kri no, wha rẹ sae jọ emamọ oriruo kẹ ezae-avọ-eyae nọ e rọo obọ. Wha sai zizie ọzae-avọ-aye nọ a rọo obọ re a kuomagbe owhai ru egagọ uviuwou. A te ruẹ nọ o tẹ make rọnọ ọzae-avọ-aye a rọo kri no, o gwọlọ nọ a re dhesẹ uyoyou kẹ ohwohwo jẹ jọ okugbe ọvo.—Taitọs 2:3-7.

“MA KPOBỌ UGBEHRU ỌNOWO NA”

16, 17. Eme idibo Ọghẹnẹ nọ e rrọ okugbe a bi rẹro riẹ?

16 Okenọ ahwo Izrẹl a jẹ hai kpohọ ehaa evaọ obọ Jerusalẹm, a jẹ hae jọ okugbe ọvo. A rẹ ruẹrẹ eware kpobi nọ a te wha kpohọ erẹ na họ. Kẹsena, a ve kuomagbe kpohọ erẹ na, yọ a re fiobọhọ kẹ ohwohwo. Evaọ etẹmpol na, a jẹ hae rọ okugbe ọvo gọ Jihova. (Luk 2:41-44) Nẹnẹ, nọ ma be ruẹrẹ oma kpahe kẹ akpọ ọkpokpọ na, o gwọlọ nọ ma rẹ jọ okugbe ọvo jẹ daoma kpobi re te omai te inievo mai ma jọ evevo. Kọ whọ sai roro kpahe idhere jọ nọ whọ sai ro ru onana?

17 Ahwo buobu evaọ akpọ nana a wo okugbe he, yọ a rẹ rọ fiki eware buobu họre. Rekọ ma yere Jihova inọ o fiobọhọ kẹ omai wo udhedhẹ jẹ riẹ uzẹme na. Idibo riẹ wariẹ akpọ na soso họ a be gọe evaọ edhere nọ o rẹ were iẹe. Okugbe nọ ọ rrọ udevie idibo Jihova evaọ edẹ urere nana, o ga vi epaọ anwẹdẹ kpobi. Wọhọ epanọ Aizaya avọ Maeka a ruẹaro riẹ, mai kpobi ma bi kpohọ “ugbehru ỌNOWO na.” (Aizaya 2:2-4; se Maeka 4:2-4.) Eva e te were omai gaga evaọ akpọ ọkpokpọ na nọ ahwo kpobi evaọ otọakpọ na a te “jẹhọ ohwohwo” ziezi, jẹ rọ okugbe ọvo gọ Jihova.

Ma be sae ta usiuwoma na evaọ akpọ nana soso keme ma rrọ okugbe ọvo

Ẹvẹ whọ sai ro fiba okugbe nọ ọ rrọ ukoko na?