Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñañehaʼãkena jahecha oimépa ñane ermanokuéra oikotevẽ ñaipytyvõmi chupekuéra algúna kósape, oñedesanimápa hína, térãpa ijerovia kangy

¿Ikatúpa reipytyvõ ne kongregasiónpe?

¿Ikatúpa reipytyvõ ne kongregasiónpe?

JESÚS oho mboyve yvágape, heʼi idisipulokuérape: “Peikuaaukáta che réra [...] mombyryvehápe ko yvy tuichakuére” (Hech. 1:8). ¿Mbaʼéichapa ojapóta hikuái ko tembiapo?

Peteĩ profesór hérava Martin Goodman, ombaʼapóva Universidad de Óxfordpe heʼi: “Umi rrománo oñepyrũvo omanda guasu, ojekuaa porãiterei umi kristiáno tuicha idiferenteha umi ótra rrelihióngui, pe rrelihión hudíagui jepe. ¿Mbaʼérepa? Pórke oreko hikuái peteĩ tembiapo iñimportantetereíva ojapo hag̃ua”. Jesús voi orrekorre vaʼekue heta lugár rupi opredika hag̃ua. Upéi isegidorkuéra oho avei opárupi omombeʼu hag̃ua “umi marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore”, ha oheka umi persóna oaprendesévape pe añetegua (Luc. 4:43). Upévare umi kongregasión kristiána ypykuépe oĩ vaʼekue umi “apóstol”, heʼiséva “enviádo”, térã oñemondóva opredika hag̃ua (Mar. 3:14). Jesús omeʼẽ chupekuéra ko mandáto: “Tapeho pemboʼe umi hénte opa tetãyguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo” (Mat. 28:18-20).

Ko yvy tuichakuére oĩ heta ermáno ikyreʼỹetereíva umi apóstol ikyreʼỹ haguéicha. Ha ohecháramo hikuái oĩha lugár oĩháme nesesida, haʼekuéra heʼi: “Ápe aime che, chemondo chéve” (Is. 6:8, Ñande Ruete Ñeʼẽ Bíblia [ÑÑB]). Heta ermáno oho mombyry ótro paíspe oservi hag̃ua, por ehémplo umi ojegraduáva Eskuéla de Galaádpe. Oĩ katu ováva ótra siudápe ipaíspe voi, térã oaprende ótro idióma oipytyvõ hag̃ua umi grúpo térã kongregasión oĩháme nesesida. Péro ani ñapensa umi ováva térã oaprendéva ótro idióma, ojapoha upéva pórke oĩ iposivilidápe ha ifásil chupekuéra. Haʼekuéra oĩ dispuésto ojapóvo sakrifísio ohechauka hag̃ua ohayhuha Jehovápe ha umi héntepe. Okalkula porã raẽ, ha upéi oñekuaveʼẽ oho hag̃ua oĩháme nesesida (Luc. 14:28-30). Koʼãichagua ermáno hetáma oporopytyvõ.

Añetehápe ningo káda uno jareko diferénte situasión. Naentéroi ikatu java ótro lugárpe térã ñaaprende ótro idióma. Péro ikatu ñañeporandu: “¿Ikatúpa aservi che kongregasiónpe haʼerõguáicha peteĩ misionéro?”.

ESERVI NE KONGREGASIÓNPE PETEĨ MISIONÉROICHA

Eaprovechákena káda oportunida erekóva reipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape...

Umi kristiáno síglo primero guare ombaʼapo jejopy vaʼekue umi misionéroicha, péro oime vaʼerã la majoría ndohói oservi ótra siudápe. Upéicharõ jepe, entérope ou porãiterei pe konsého Pablo omeʼẽ vaʼekue Timotéope: “Esegi epredika umi marandu porã, ejapopaitéke ne rembiapo hekoitépe” (2 Tim. 4:5). Ko konsého ideprovechoiterei koʼag̃aite peve, pórke entéro kristiánope oñemanda opredika hag̃ua, tahaʼe haʼéva pe lugár oĩha. Hiʼarive, ñane kongregasiónpe ikatu jajapo heta mbaʼe ojapóva avei umi misionéro.

Por ehémplo, umi misionéro ohóva oservi ótro paíspe, ojeadapta vaʼerã umi ótra kostúmbrere. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra? Ikatuha japredika de diferénte fórma ñande territóriope voi, ndaikatúiramo jepe java ótro lugárpe. Epensamína: Áño 1940-pe oñemokyreʼỹ vaʼekue umi Testígope opredika hag̃ua umi kállere una ves a la semána. ¿Etanteámapa upe método? ¿Epredikámapa pe karríto reheve? ¿Eñehaʼãmapa eipuru koʼãichagua método, ipyahúramo jepe ndéve g̃uarã?

... oñemokyreʼỹ ‘osegi hag̃ua opredika umi marandu porã’

Ñañehaʼãramo ñandepositívo, ifasilvéta ñandéve japredika hag̃ua kyreʼỹme. Jepive umi ermáno ikatupyrýva predikasiónpe la ojeofreséva oho hag̃ua oservi oĩháme nesesida, térã opredika hag̃ua ótro idiómape. Upévare haʼekuéra tuicha oipytyvõ umi ótro puvlikadórpe, pórke omoĩ chupekuéra ehémplo. Avei umi misionéro ojapo jepi umi tembiapo kongregasiongua oĩ meve ermáno lokál ikatupyrýva oñenkarga hag̃ua umi traváhore. Oiméramo nde peteĩ kuimbaʼe vautisádo, ¿reñehaʼãpa reservi hag̃ua umi ermáno ne kongregasionguápe? (1 Tim. 3:1.)

EIPYTYVÕ HA EKONSOLA UMI OIKOTEVẼVAPE

... ajúda algúna kósape

Añetehápe ningo entéro ikatu ñanekyreʼỹ japredika hag̃ua ha ñañekuaveʼẽ ñambaʼapove hag̃ua kongregasiónpe. Péro ndahaʼéi upévante la ikatúva jajapo. Enterovéva, tahaʼe kakuaa ha imitãva, kuimbaʼe ha kuña, ikatu hína ñaipytyvõ ñane ermanokuérape ‘ñakonsolávo’ chupekuéra (Col. 4:11).

Ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ ñane ermanokuérape, tekotevẽ jaikuaa porã chupekuéra. Upévare la Biblia omeʼẽ ñandéve ko konsého: “Jajepyʼapýkena ojuehe ñande pyʼaite guive” (Heb. 10:24). Upéva ningo ndeʼiséi jaikotaha ñañentremete opa mbaʼe ojapóvare umi ótro, síno ñañehaʼã vaʼerã jaikuaa ha ñantende porãve chupekuéra. Péicha jaikuaáta oimépa oikotevẽ ñaipytyvõmi chupekuéra algúna kósape, oñedesanimápa hikuái, térã oimépa ikangy ijerovia. Ani ñapensa sólamente umi siérvo ministeriál ha ansiánonte oipytyvõ vaʼerãha umi ermánope. Añetehápe ningo sapyʼánte haʼekuéramante oñenkarga vaʼerã osolusiona hag̃ua algún provléma (Gál. 6:1). Upéicharõ jepe, enterovetéva ikatu ñaipytyvõ umi ermáno ijedávape, ha ikatu voi hína umi família kompletoitépe, oiméramo ohasa hikuái peteĩ situasión ijetuʼúva.

... oñemokyreʼỹ ha oñekonsola ojepyʼapy haguére

Jahechamína mbaʼépa ohasa vaʼekue peteĩ família. Peteĩ ermáno hérava Salvatore ha ifamília ohasa peteĩ situasión ekonómika ijetuʼuetereíva. Upévare ovendémante inegósio, hóga ha heta ikosakuéra. Salvatore ndoikuaái mbaʼéichapa omantenéta hogayguakuérape. Péro ótra família ikongregasiongua ohechakuaa mbaʼépa la ohasáva hikuái, ha oipytyvõʼimi chupekuéra ekonómikamente. Avei oheka Salvatore ha hembirekópe itravahorã, ha oñemotiémpo jepi hikuái pyharekue ohendu ha omokyreʼỹ hag̃ua chupekuéra. Koʼã mbaʼe oipytyvõ koʼã mokõi famíliape oñoamigoite hag̃ua hikuái. Salvatore ha ifamília heta ojepyʼapy kuri, péro koʼág̃a peve imanduʼa mbaʼéichapa oĩ vaʼekue oipytyvõva chupekuéra ijetuʼuve jave.

Kristianokuéra siémpre okompartise umi héntendi umi mbaʼe ogueroviáva. Jesús voi ojapo vaʼekue upéva. Ha ñande jasegi vaʼerã iñehémplo jaikuaaukávo opavavépe umi promésa porãite oĩva la Bíbliape. Upéicharõ, oiméramo ikatu java ótro lugárpe, térã nahániri, káda uno jajapo vaʼerã opa ikatúva ñaipytyvõ hag̃ua umi ermáno ñane kongregasionguápe (Gál. 6:10). Katuete ningo javyʼavéta ñameʼẽramo ñane tiémpo, ñane enerhía ha umi mbaʼe jarekóva ótro rehehápe. Péicha jasegíta jajapo “opaichagua tembiapo porã” (Col. 1:10; Hech. 20:35).