Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Davwẹngba vwọ riẹn obo wo se ru kẹ iniọvo wẹn, bicha ayen je vwẹ uchebro rẹ Baibol vwọ kẹ ayen

Wọ Sa Vwẹ Ukẹcha Phia Vwevunrẹ Ukoko Wẹn?

Wọ Sa Vwẹ Ukẹcha Phia Vwevunrẹ Ukoko Wẹn?

JESU ki rhi kpo odjuvwu, ọ da vuẹ idibo rọyen: “Ovwan ke cha dia iseri mẹ . . . rhiri re te oba rẹ akpọ na.” (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 1:8) Mavọ yen ayen se vwo ghwoghwo re te oba rẹ akpọ na ejobi?

Martin Goodman, rọ dia ọgbaerianriẹn vwẹ Oxford University, da tanẹ, “vwẹ ọke rẹ usuon rẹ Rom, Inenikristi fẹnẹ ihwo rẹ ẹga efa, tobọ ji te ihwo rẹ Ju kidie ayen vwo ẹwẹn rẹ ayen vwo ruiruo ra kẹ ayen.” Jesu ghwoghwo ota na vwo nẹ asan kpo asan. Inenikristi rẹ uyota vwẹrokere udje rọyen rẹ ayen vwo ghwoghwo “ikun esiri rẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ” vwẹ asan eje. Ayen ke guọnọ ihwo ri vwo ẹguọnọ rẹ uyota na. (Luk 4:43) Kọyensorọ vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ, a vwẹ ‘iyinkọn’ vwo mu, ubiota na mudiaphiyọ ihwo re jiri nẹ i re ru orọnvwọn. (Mak 3:14) Jesu da vwẹ iji kẹ idibo rọyen: “Ovwan gba yanran re we re yono ihwo rẹ akpọ na ejobi.”—Matiu 28:18-20.

Iyinkọn 12 rẹ Jesu na rha hẹ akpọ na asaọkiephana-a, jẹ idibo rẹ Jihova buebun vwẹrokere udje rayen vwẹ iruo aghwoghwo na. E de se ayen nẹ ayen re ghwoghwo vwẹ asan ra da ma guọnọ ukẹcha, kẹ ayen ta: “Mẹvwẹ na! Ji vwe.” (Aizaya 6:8) Iniọvo evo ri wontọ nẹ Isikuru ri Gilead, kpo ẹkuotọ efa ri sheri de re ghwoghwo. Efa kpo ubrakpọ ọfa vwẹ ẹkuotọ rayen. Efa ji yono ejajẹ kpokpọ rere ayen sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ikoko yẹrẹ ẹko. Ọ ghwa lọhọ-ọ, ẹkẹvuọvo iniọvo nana vwoma rayen vwoze fikirẹ ẹguọnọ rẹ ayen vwo kpahen Jihova vẹ ihwo efa. Ọtiọyena, ayen reyọ ọke, ẹgba vẹ igho rayen vwo kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha. (Luk 14:28-30) Ọnana iruo ọghanghanre yen iniọvo nana ruẹ na.

Ọ dia avwanre eje yen se kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha-a, yẹrẹ yono ejajẹ kpokpọ-ọ. Jẹ avwanre eje sa dia kerẹ imishọnare vwẹ ukoko rẹ avwanre.

DIA IMISHỌNARE VWẸ UKOKO WẸN

Vwẹ ukẹcha phia . . .

Vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ, Inenikristi ruiruo aghwoghwo na vẹ oruru dede nẹ ayen hẹ orere rayen, ayen je dia imishọnare-e. Pọl da vuẹ Timoti: “Ru iruo rẹ aghwoghwo, gbe odibo wẹn gba.” (2 Timoti 4:5) Eta nana ji djobọte avwanre nonẹna. Ofori nẹ Inenikristi eje ruiruo aghwoghwo na. Vwevunrẹ ukoko avwanre dede, idjerhe sansan herọ ra sa vwọ dia kerẹ imishọnare.

Kerẹ udje, siẹrẹ imishọnare da kua kpo ẹkuotọ ọfa, ayen ruẹ ewene sansan kidie erọnvwọn fẹnẹre vwẹ oboyin. Ọ da tobọ dianẹ avwanre cha sa kua kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha-a, a sa guọnọ ena kpokpọ re se vwo ghwoghwo kẹ ihwo? Vwẹ ukpe rẹ 1940, a da vuẹ iniọvo na nẹ ayen ton aghwoghwo urhuvwu phiyọ, ayen ruo obọvo vwẹ udughwrẹn. Wo ruro dẹvure? Wọ vwẹ imikpekpa vwo ru aghwoghwo jovwo re? Obo ra ta na kẹ ọna: Wo vwo owenvwe wọ vwọ davwen ena kpokpọ vwẹ iruo aghwoghwo na?

womarẹ a vwọ chọn ayen uko vwo “ru iruo rẹ aghwoghwo” na

Wo de vwo omamọ ẹwẹn kpahen iruo aghwoghwo na, kẹ wo che ruo vẹ oruru ọgangan. Iniọvo ri kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha yẹrẹ ri yono ejajẹ kpokpọ na, eyen iniọvo ri muwan re je sa nabọ vwẹ ukẹcha kẹ ukoko na. Kerẹ udje, ayen vwẹrote ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ iruo aghwoghwo na. Imishọnare yen vwẹrote ẹdia nana tavwen iniọvo re dia asan na ki muwan vwọ kẹ ẹdia tiọyena. Wọ da dia oniọvo ọshare ro bromaphiyame re, wọ ‘pharha,’ kọyen wo vwo owenvwe wọ vwọ ga iniọvo wẹn vwẹ ukoko na kerẹ odibo rowian yẹrẹ ọkpako?—1 Timoti 3:1.

VWẸ ‘UKẸCHA’ PHIA

womarẹ ukẹcha ra guọnọre

A sa chọn ukoko na uko vwẹ idjerhe efa. Avwanre ejobi, te eya te eshare, emare vẹ ighene, sa vwẹ ‘ukẹcha’ kẹ iniọvo efa rehẹ ẹdia rẹ obẹnbẹn.—Kọlose 4:11.

Ofori nẹ avwanre nabọ vughe iniọvo na siẹrẹ a da guọnọ chọn ayen uko. Baibol na vuẹ avwanre nẹ, vwevunrẹ emẹvwa, e jẹ e “roro” kpahen ọdavwẹ rẹ iniọvo rehẹ ukoko na. (Hibru 10:24) Ọ dia ọnana mudiaphiyọ nẹ e che gbugbon rẹ akpeyeren raye-en. O mudiaphiyọ nẹ a cha davwẹngba re vwo vwo ẹruọ rẹ oborẹ ayen guọnọre. Ọ sa dianẹ o vwo erọnvwọn re se nene ayen ru, yẹrẹ ayen guọnọ obicha, yẹrẹ uchebro rẹ Baibol na. Aphro herọ-ọ, ọkiọvo ekpako vẹ idibo rowian ọvo yen sa chọn ayen uko. (Galesha 6:1) Ẹkẹvuọvo, avwanre eje sa vwẹ ukẹcha kẹ iniọvo re kpakore, yẹrẹ erua ri hirharokuẹ ebẹnbẹn.

womarẹ eta rẹ uchebro ra vwọ kẹ i ri nene ebẹnbẹn rẹ akpọ muabọ

Salvatore mrẹ oka rẹ ukẹcha tiọyena. Fikirẹ ebẹnbẹn rẹ igho, ọ da shẹ eki, uwevwin vẹ erọnvwọn buebun ro vwori. Kọ ro ẹnwan gangan kpahen orua rọyen. Orua ọfa vwẹ ukoko na da mrẹ nẹ ayen guọnọ ukẹcha. Ayen da kẹ Salvatore igho, je guọnọ iruo kẹ vẹ aye rọyen. Ayen je nabọ ghwọrọ ọke vẹ orua nana kugbe, rẹ ayen vwọ kerhọ kẹ ayen je bọn ayen gan. Erua ivẹ nana da rhe kpẹkpẹ mamọ. Ọkieje yen ayen vwọ karophiyọ omamọ rẹ ọke rẹ ayen ghwọrọ kugbe vwẹ ọke obẹnbẹn yena.

Inenikristi rẹ uyota siomauko rẹ ayen vwo ghwoghwo ota kẹ ihwo efa-a. E jẹ a vwẹrokere Jesu, je vuẹ kohwo kohwo kpahen ive iyoyovwin rẹ Ọghẹnẹ. Owenẹ avwanre sa kua kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha yẹrẹ a sa kua-a, avwanre eje sa davwẹngba vwọ chọn ihwo uko vwẹ ukoko avwanre. (Galesha 6:10) Avwanre da chọn ihwo uko, ke che vwo omavwerhovwẹn ji dje omamọ rẹ “iruo esiri phia” ọkieje.—Kọlose 1:10; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 20:35.