Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Riẹ?

Kọ Whọ Riẹ?

Ẹvẹ oghẹrẹ nọ Jesu o ro yerikugbe emoti u ro wo ohẹriẹ no oghẹrẹ nọ ahwo a je ru ai?

Ahwo Ju evaọ oke anwae a jẹ hae dhozọ emoti gaga. Ẹyao oti ọ rẹ re abọ oma na sa-sa te epanọ i re ro bru no, ohwo na o gbe wo erru hu. Umu ovuọvo o jariẹ nọ a je ro siwi ẹyao oti hi. Evaọ oke yena, ahwo nọ a jẹ mọ ẹyao oti a rẹ rria kugbe ahwo ho, yọ nọ a tẹ ruẹ ohwo nọ ọ be nya kẹle ae, a ve bo re ohwo na ọ kẹnoma kẹ ae.—Iruo-Izerẹ 13:45, 46.

Isu egagọ ahwo Ju a tube fi izi efa buobu họ kpahe ẹyao oti, enọ e rrọ Ikereakere na ha, onọ u je ru akpọ bẹ ahwo nọ a jẹ mọ ẹyao oti. Wọhọ oriruo, iwuhrẹ ahwo Ju a fi uzi họ nọ, ohwo ọ rẹ rehọ irula ihrẹ thabọ no oria nọ ọmoti ọ rrọ. Rekọ otẹrọnọ ofou o bi fou, ohwo ọ rẹ rehọ irula udhuhrẹ gbe ikpe (150) thabọ no oria nọ ọmoti ọ rrọ. Utu ahwo Ju jọ nọ a rẹ fotọ uzi na, a tubẹ ta nọ oria ikere nọ o ta nọ ọmoti ọvo ọ rẹ jọ oria riẹ evaọ “akotọ evuẹ na,” u dhesẹ nọ a re lei no ẹwho. Fikiere, nọ owuhrẹ Ju jọ ọ ruẹ ọmoti jọ evaọ ẹwho, ọ tẹ jẹ kwa itho fi ei, be ta kẹe nọ: “Kpohọ obọ nọ u fo nọ whọ rẹ jọ, whọ nyaze ti zue ahwo oma ha.”

Rekọ Jesu o je ru emoti ere he! Ukpenọ o re le emoti no oma, ọ rọ obọ te ai, yọ o je tube siwi ai dede.—Matiu 8:3.

Eware jọ vẹ isu egagọ ahwo Ju a ta nọ e rẹ sae lẹliẹ orọo fa?

Obe orọo-ofa nọ a kere evaọ ukpe 71/72 C.E.

Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, isu egagọ ahwo Ju a jẹ rọ ẹme orọo-ofa vravro gaga. Fikiere evaọ ẹdẹjọ, otu Farisi jọ a tẹ nyaze te nọ Jesu onọ nana inọ: “Kọ u fo re ọzae ọ siọ aye riẹ fiki oghẹrẹ oware kpobi?”—Matiu 19:3.

Uzi Mosis na o kuvẹ re ọzae ọ siọ aye riẹ otẹrọnọ ‘oware jọ o jọ oma aye na were iẹe he fiki epanọ ọ ruẹ egbegbe evaọ obọriẹ.’ (Iziewariẹ 24:1) Evaọ oke Jesu, itu iwuhrẹ ivẹ ahwo Ju e jariẹ nọ i wo ọvuọ eriwo riẹ kpahe oghẹrẹ nọ a jẹ fotọ uzi Mosis nana. Utu iwuhrẹ jọ nọ a re se Shammai, o fotọ uzi nana inọ, oware ovo nọ o rẹ sae lẹliẹ orọo fa họ, ẹnwae-obro. Utu iwuhrẹ nọ u kiọkọ nọ a re se Hillel o fa otọ uzi nana inọ, ọzae ọ rẹ sae rọ fiki oware kpobi siọ aye riẹ, makọ epanọ o kawo te kẹhẹ. Wọhọ epanọ utu avivẹ nana o fa otọ uzi na, koyehọ ọzae ọ rẹ sae siọ aye riẹ otẹrọnọ emu nọ aye na o there ọ were he, hayo nọ ọzae na ọ tẹ ruẹ aye ọfa nọ o wo erru vi aye riẹ na.

Kọ didi uyo Jesu ọ kẹ ahwo Farisi na? Ọ ta kẹ ae vevẹ inọ: “Ohwo kpobi nọ ọ siọ aye riẹ o gbẹ rrọ fiki ọfariẹ-ogbe he, ọ jẹ rehọ ọfa o bruẹnwae.”—Matiu 19:6, 9.