Židia v staroveku sa veľmi báli malomocenstva, ktoré bolo bežné v biblických časoch. Táto obávaná choroba napádala nervové zakončenia a viedla k trvalému poškodeniu tkanív a k ich znetvoreniu. V tom čase na ňu nepoznali žiaden liek. Tí, ktorí ňou trpeli, boli v karanténe a museli ostatných upozorňovať na svoju chorobu. (3. Mojžišova 13:45, 46)

Židovskí náboženskí vodcovia vytvárali v súvislosti s malomocenstvom pravidlá, ktoré išli nad to, čo bolo stanovené v Písmach. Tak ľuďom trpiacim touto chorobou ešte viac sťažovali život. Rabínske pravidlá napríklad zakazovali komukoľvek priblížiť sa k malomocnému na vzdialenosť menšiu než štyri lakte, čiže asi dva metre. Ak fúkal vietor, nesmeli sa priblížiť na vzdialenosť menšiu než sto lakťov, čiže 45 metrov. Niektorí znalci Talmudu tvrdili, že požiadavka stanovená v Písmach, aby malomocní žili „mimo tábora“, znamená, že nesmú vstúpiť do opevnených miest. Preto vždy, keď istý rabín videl v meste niekoho malomocného, hádzal po ňom kamene a kričal: „Vráť sa, kam patríš, a neznečisťuj tu iných ľudí!“

Aký odlišný bol Ježišov prístup k malomocným! Nielenže ich neodháňal, nezdráhal sa ich ani dotknúť — a dokonca ich uzdravoval. (Matúš 8:3)

Rozvod bol v prvom storočí n. l. predmetom mnohých diskusií medzi náboženskými vodcami. Pri jednej príležitosti preto niektorí farizeji položili Ježišovi otázku: „Je zákonné, aby sa niekto rozviedol so svojou manželkou z akýchkoľvek dôvodov?“ ​(Matúš 19:3)

Mojžišovský Zákon dovoľoval, aby sa muž rozviedol so svojou manželkou, keď „na nej našiel niečo neslušné“. (5. Mojžišova 24:1) V čase, keď žil Ježiš, existovali dve rabínske školy, ktoré mali rozdielny pohľad na význam Zákona. Šamajova škola, ktorá Zákon vysvetľovala prísnejšie, učila, že jediný dôvod na rozvod je „necudnosť“, teda cudzoložstvo. Na druhej strane Hilelova škola zastávala názor, že muž sa môže zákonne rozviesť pre akékoľvek, aj menej závažné manželské nezhody. Podľa tejto školy stačilo na rozvod aj to, keď manželka pokazila večeru alebo keď si muž našiel ženu, ktorú považoval za krajšiu.

Teda ako Ježiš odpovedal farizejom na ich otázku? Otvorene povedal: „Každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva a ožení sa s inou, cudzoloží.“ ​(Matúš 19:6, 9)