Seth * spomína: „Ja aj moja manželka Priscilla sme prišli o prácu v tom istom čase. Dva roky sme žili len z toho, čo nám dali príbuzní, a z príležitostného zárobku. Priscilla bola preto skľúčená a ja som sa cítil úplne bezcenný.

Čo nám pomohlo, aby sme to zvládli? Priscilla si stále pripomínala Ježišove slová z Matúša 6:34. Ježiš povedal, že by sme nemali byť úzkostliví o zajtrajšok, lebo každý deň má svoje vlastné starosti. A silu ísť ďalej jej dávali aj vrúcne modlitby. Pre mňa boli útechou slová zo Žalmu 55:22. Keď som tak ako žalmista uvrhol svoje bremeno na Jehovu, cítil som, že ma podporuje. Hoci už mám prácu, stále sa snažíme žiť jednoduchým spôsobom života, tak ako to radí Ježiš v Matúšovi 6:20–22. Najdôležitejšie je, že nás to priblížilo k Bohu i k sebe navzájom.“

Jonathan hovorí: „Keď naša malá rodinná firma skrachovala, veľmi som sa bál, čo nás čaká v budúcnosti. Ekonomická kríza spôsobila, že 20 rokov tvrdej práce vyšlo nazmar. S manželkou sme sa začali hádať o peniaze. Nemohli sme nakupovať ani na kreditné karty, lebo sme sa báli, že platba bude odmietnutá.

Vďaka Božiemu Slovu a s pomocou svätého ducha sme však dokázali robiť správne rozhodnutia. Naučil som sa prijať akúkoľvek prácu a kupovali sme len to, čo bolo naozaj nevyhnutné. Sme Jehovovi svedkovia, a tak nás veľmi podporovali aj naši spoluveriaci. Pomáhali nám udržať si sebaúctu a v ťažkých chvíľach nám vždy podali pomocnú ruku.“

Raquel spomína: „Keď ma manžel náhle opustil, cítila som bolesť a hnev. Zmocnil sa ma zdrvujúci smútok. Ale snažila som sa vytvoriť si ešte bližší vzťah k Bohu a on ma utešil. Každý deň som sa modlila a Boží pokoj chránil moje srdce. Bolo to, akoby Boh moje zlomené srdce scelil.

A vďaka jeho Slovu, Biblii, som zvíťazila nad svojím hnevom a zatrpknutosťou. Vzala som si k srdcu radu apoštola Pavla, ktorá je v Rimanom 12:21: ‚Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.‘

Jedna dobrá priateľka mi pomohla pochopiť, že sa tým už musím prestať zaoberať a ísť ďalej. Prečítala mi Kazateľa 3:6 a láskavo mi povedala, že niekedy sa treba ‚niečoho vzdať ako strateného‘. Hoci sa mi tá rada zdala tvrdá, práve to som potrebovala. Teraz mám v živote nové ciele.“

Elizabeth hovorí: „Keď sa vám rozpadne manželstvo, potrebujete oporu. Mám veľmi cennú priateľku, ktorá mi bola takouto oporou, a to deň čo deň. Plakala so mnou, utešovala ma a vďaka nej som sa cítila milovaná, a nie odmietaná. Som presvedčená, že Jehova ju použil, aby uzdravil moje citové rany.“

Luis spomínaný v úvodnom článku má vážne problémy so srdcom a už dvakrát takmer zomrel. Teraz musí byť 16 hodín denne pripojený na kyslíkový prístroj. Hovorí: „Stále sa modlím k Jehovovi. A keď sa pomodlím, cítim, ako ma jeho duch posilňuje. Modlitba mi dáva silu ísť ďalej, pretože Bohu dôverujem a viem, že sa o mňa zaujíma.“

Petra, ktorá má vyše 80 rokov, rozpráva: „Chcela by som robiť toľko vecí, ale jednoducho nemôžem. Je to veľmi ťažké, keď vidím, ako mi ubúdajú sily. Som stále unavená a musím brať lieky. Často premýšľam o tom, ako Ježiš prosil svojho Otca, aby ho určitá skúška obišla, ak je to možné. Ale Jehova mu dal silu, aby ju zvládol, a posilňuje aj mňa. Modlitba je mojou každodennou terapiou.  Keď sa porozprávam s Bohom, cítim sa oveľa lepšie.“ ​(Matúš 26:39)

Julian, ktorý takmer 30 rokov bojuje so sklerózou multiplex, sa cíti podobne. Hovorí: „Vymenil som riaditeľské kreslo za invalidný vozík. No môj život má predsa zmysel, lebo slúžim druhým. Dávanie má moc zmierniť utrpenie a Jehova plní svoj sľub, že nám dá silu, keď to budeme potrebovať. Naozaj môžem tak ako apoštol Pavol povedať: ‚Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.‘“ ​(Filipanom 4:13)

Antonio spomína: „Môj otec zomrel pri tragickej autonehode. Najprv som si hovoril, že to nemôže byť pravda. Zdalo sa mi to nespravodlivé — vôbec nebol na vine, bol iba chodcom. No nemohol som s tým nič robiť. Po piatich dňoch v kóme zomrel. Pred mamou sa mi podarilo zadržať slzy, ale keď som bol sám, rozplakal som sa. Stále som si kládol otázku, prečo sa to stalo.

V tých ťažkých chvíľach som neustále prosil Jehovu, aby mi pomohol ovládať emócie a vlial mi pokoj. A postupne som sa upokojil. Pripomínal som si, že Biblia vysvetľuje, že nečakané udalosti môžu postihnúť každého z nás. Keďže Boh nemôže klamať, som presvedčený, že sa s otcom opäť stretnem, keď bude vzkriesený.“ ​(Kazateľ 9:11; Ján 11:25; Títovi 1:2)

Robert spomínaný v úvodnom článku to vnímal podobne. Hovorí: „S manželkou sme sa modlili k Jehovovi a pocítili sme vnútorný pokoj, o akom sa píše vo Filipanom 4:6 a 7. Vďaka tomu sme dokázali hovoriť s reportérmi o našej nádeji na vzkriesenie. Hoci náš syn prišiel o život pri leteckom nešťastí, snažíme sa myslieť na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili, a čerpať z nich útechu.

Keď nám spolukresťania povedali, že nás videli, s akým pokojom hovoríme v televíznom vysielaní o našej viere, povedali sme im, že to určite bolo vďaka ich mnohým modlitbám. Som presvedčený, že Jehova nás podporoval prostredníctvom nespočetných utešujúcich správ, ktoré sme od nich dostávali.“

Ako ukazujú tieto príklady, Boh môže poskytnúť útechu ľuďom, ktorí prežívajú rôzne problémy. Môžete to zažiť aj vy? Nech sa už stretnete s akýmkoľvek problémom, vždy je možné nájsť útechu, ktorá vám pomôže ťažké chvíle prekonať. * Môžete sa s dôverou obrátiť na Jehovu, lebo je „Bohom každej útechy“. (2. Korinťanom 1:3)