V Biblii sa píše, že Goliát bol „vysoký šesť lakťov a piaď“. (1. Samuelova 17:4) Uvedený lakeť mal dĺžku 44,5 centimetra a dĺžka piade bola 22,2 centimetra. Takže Goliát bol vysoký asi 2,9 metra. Niektorí zastávajú názor, že nemohol byť až taký vysoký. Ale zamyslite sa: v modernej dobe meral podľa záznamov najvyšší človek 2,7 metra. Je teda naozaj nemožné, aby bol Goliát o 20 centimetrov vyšší? Bol z kmeňa Refaimovcov, ktorí boli známi svojou neobyčajnou výškou. V jednom egyptskom dokumente z 13. storočia sa spomína, že v oblasti Kanaanu žili obávaní bojovníci vysokí viac ako 2,4 m. A preto hoci Goliátova výška bola nezvyčajná, nebola vôbec nereálna.

V istom období sa učenci snažili odsunúť kráľa Dávida do ríše mýtov, no nebolo to jednoduché. Archeológovia totiž našli staroveký nápis, v ktorom sa spomína „Dávidov dom“. Navyše aj Ježiš hovoril o Dávidovi ako o skutočnej osobe. (Matúš 12:3; 22:43–45) Totožnosť Ježiša ako Mesiáša je potvrdená dvomi podrobnými rodokmeňmi, ktoré ukazujú, že je potomkom kráľa Dávida. (Matúš 1:6–16; Lukáš 3:23–31) Je jasné, že Dávid bol skutočnou osobou.

V Biblii sa píše, že boj sa odohral v údolí Éla. A ešte presnejšie uvádza, že Filištínci táborili na svahu niekde medzi Sochom a Azékou a Izraeliti na opačnej strane údolia. Skutočne tieto miesta existovali?

Všimnite si, ako túto oblasť opísal jeden muž, ktorý ju navštívil nedávno: „Náš sprievodca, ktorý nebol nábožensky založený, nás zobral do údolia Éla. Stúpali sme po chodníku až na vrchol kopca. Kým sme hľadeli do údolia, sprievodca nám dal prečítať 1. Samuelovu 17:1–3. Ukázal na druhú stranu údolia a povedal, že naľavo ležia zrúcaniny mesta Socho a napravo ruiny Azéky. Ďalej povedal: ‚Filištínsky tábor ležal medzi týmito dvoma mestami, niekde na svahu oproti vám. Stojíme teda zrejme na mieste, na ktorom bol tábor Izraelitov.‘ Predstavoval som si Saula a Dávida, ako stoja na tomto mieste. Potom sme zostúpili do údolia a prešli cez takmer vyschnuté koryto rieky plné kameňov. Hneď sa mi vybavilo, ako sa Dávid zohýba a berie si päť hladkých kameňov, z ktorých jedným zabil Goliáta.“ Na tohto návštevníka, podobne ako aj na ďalších veľmi zapôsobilo, aké hodnoverné detaily sú zachytené v biblickej správe.

Teda neexistujú dôvody pochybovať o pravdivosti tohto biblického záznamu. Sú v ňom skutočné miesta a postavy. A čo je ešte podstatnejšie, táto správa je súčasťou Božieho Slova, ktoré pochádza od Boha pravdy, od Boha, „ktorý nemôže luhať“. (Títovi 1:2; 2. Timotejovi 3:16)