Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikókena pyʼaguapýpe ñane ermanokuérandi

Jaikókena pyʼaguapýpe ñane ermanokuérandi

“Akóinte peiko pyʼaguapýpe oñondive.” (MAR. 9:50)

PURAHÉI: 39, 77

1, 2. a) Emensiona unos kuánto provléma oñemombeʼúva lívro de Génesispe. b) ¿Mbaʼéicha rupípa la Biblia oñeʼẽ koʼã mbaʼére?

LA Biblia omombeʼu oĩ hague unas kuánta persóna iprovléma vaʼekue ótrondi. Oñepyrũre lívro de Génesis oñeʼẽma unos kuántore. Por ehémplo, Caín ipochy vaʼekue Abel rehe ha ojuka chupe (Gén. 4:3-8). Lamec ojuka peteĩ mitãrusúpe oinupã haguére chupe (Gén. 4:23). Abrahán sirvientekuéra oiko vai Lot sirvientekuérandi (Gén. 13:5-7). Agar odespresia Sárape, ha Sara katu ipochy Abrahándi (Gén. 16:3-6). Ismael iprovléma oĩva entérondi, ha entéronte iprovléma avei hendive (Gén. 16:12).

2 ¿Mbaʼéicha rupípa la Biblia oñeʼẽ koʼã mbaʼére? Pórke umi situasión ohasa vaʼekue koʼã persóna ohechaukáta ñandéve mbaʼéichapa ikatu ñambohovái umi provléma ha jaiko pyʼaguapýpe ñande rapichándi. Jaikuaaháicha, ñande ñaneimperfékto ha ikatu avei jahasa umi provléma haʼekuéra ohasa vaʼekue. Oiméramo upéicha, jasegi vaʼerã umi ehémplo porã oĩva la Bíbliape (Rom. 15:4).

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

3 Ko artíkulo ohechauka mbaʼérepa iñimportánte ñasolusiona umi provléma jarekóva ñane ermánondi, ha mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva. Avei jahecháta umi konsého oĩva la Bíbliape ikatútava ñanepytyvõ ñasolusiona hag̃ua umi provléma, jajogueraha porã hag̃ua ñande rapichándi ha ñaime porã hag̃ua Jehovándi.

MBAʼÉREPA ÑASOLUSIONA VAʼERÃ UMI PROVLÉMA JAREKÓVA ÓTRONDI

4. ¿Mbaʼéichapa opensa la majoría umi hénte koʼág̃arupi?

4 Prinsipálmente Satanás káusare heta hénte ojoavypa. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke Hardín de Edénpe haʼe heʼi vaʼekue entéronte ikatuha odesidi ijeheguieténte mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai, ha natekotevẽiha oreko enkuénta Ñandejárape (Gén. 3:1-5). Péro, ¿mbaʼépa jahechakuaa koʼág̃arupi? La majoría umi hénte oiko iñakãre, ha péicha rupi oĩ heta provléma. Heta persóna opensa orekoha derécho odesidívo mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Haʼekuéra oñemombaʼeguasu, opensa ijehénte, ha siémpre orekose pe primer lugár opa mbaʼépe. Avei nointeresái chupekuéra operhudikáramo ótrope umi mbaʼe odesidíva. Opa umívare ojeiko vaipa. Péro la Biblia heʼi: “Pe kuimbaʼe ipochy reíva, provlémamante omoñepyrũ, ha oimeraẽva ipochyháre oikóva, heta ipekádo” (Prov. 29:22, NM).

5. ¿Mbaʼépa Jesús omboʼe idisipulokuérape?

5 Pe Sermón del Móntepe Jesús omboʼe vaʼekue idisipulokuérape mbaʼépa ojapo vaʼerã oiko hag̃ua pyʼaguapýpe, sapyʼánte upéva ijetuʼúramo jepe. Por ehémplo, heʼi chupekuéra tekotevẽha ipyʼaporã, oiko pyʼaguapýpe ha oñehaʼã vaʼerãha ani hag̃ua ipyʼaro. Avei heʼi tekotevẽha pyaʼe voi osolusiona iprovlémaramo hapichakuérandi, ha ohayhu vaʼerãha iñenemigokuérape (Mat. 5:5, 9, 22, 25, 44).

6, 7. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ pyaʼe ñasolusiona umi provléma jarekóva ñane ermánondi? b) ¿Mbaʼépa iporã oñeporandu entéro oservíva Jehovápe?

6 Ñande ningo ñamombaʼeguasu Jehovápe ñañemboʼévo, japredikávo ha jaha jave rreunionhápe. Péro koʼã mbaʼe ndoservimoʼãi ñandéve nañasolusionáiramo umi provléma jarekóva ñane ermánondi (Mar. 11:25). Ndaikatumoʼãi jaiko Jehová amígoramo nañaperdonáiramo ñande rapichápe ofalla jave ñanendive (elee Lucas 11:4 ha Efesios 4:32).

7 Jehová oipota isiervokuéra oporoperdona ha ojogueraha porã opavavéndi. Upévare iporã ñañeporandu: “¿Ijetuʼúpa chéve aperdona hag̃ua che ermánope? ¿Lomímontepa avyʼa oĩramo che ypýpe pe persóna cheofende vaʼekue?”. Oiméramo ñañemeʼẽ enkuénta tekotevẽha ñaporoperdonakuaa, jajerure vaʼerã Jehovápe tañanepytyvõ ñamehora hag̃ua. Haʼe katuete ohendúta ñane ñemboʼe ha ñanepytyvõta (1 Juan 5:14, 15).

¿IKATÚPA ÑAMBOHASA REÍNTE UMI OFÉNSA?

8, 9. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã oĩramo ñaneofendéva?

8 Entéro ningo ñaneimperfékto, upévare katuete peteĩ persóna heʼíta térã ojapóta peteĩ mbaʼe ñaneofendéva (Ecl. 7:20; Mat. 18:7). ¿Mbaʼéichapa ñarreaksionáta upéicha jave? Ñapensamína pe oiko vaʼekuére unos kuánto ermáno ijatýrõ guare peteĩ lugárpe ohasa porã hag̃ua. Peteĩ ermána oho osaluda mokõi ermánope. Péro peteĩva oñeofende pe ermána osaluda lájare chupe. Oho rire pe ermána, pe ipochýva oñepyrũ ojekeha chugui. Upémarõ pe ótro ermáno omomanduʼa chupe pe ermána oservimaha Jehovápe 40 áñore, ohasamaha heta mbaʼe ijetuʼúva, ha oasegura chupe oiméne noñemeʼẽinte hague enkuénta la heʼi vaʼekuére. Upéva omopensa pe ermáno ipochy vaʼekuépe, ha heʼi: “Siertoite la eréva”. Upémarõ ombohasa reínte la oiko vaʼekue.

9 ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Ikatuha jadesidi mbaʼéichapa ñarreaksionáta oĩ jave ñaneofendéva. Japorohayhúramo, ikatúta ñambohasa reínte ñane ermanokuéra ofallaʼimi jave ñanendive (elee Proverbios 10:12 ha 1 Pedro 4:8). Jehová omombaʼeterei pe persóna “oheja reírõ ojeʼéva hese” (Prov. 19:11; Ecl. 7:9). Upéicharõ, oĩramo heʼíva térã ojapóva peteĩ mbaʼe ñaneofendéva, iporã ñañeporandu: “¿Ikatúpa ambohasa reínte la oikóva? ¿Tekotevẽ piko amboguapyeterei chejehe upéva?”.

10. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue peteĩ prekursóra oñeñeʼẽ vaírõ guare hese? b) ¿Mbaʼe konsého bíblicopa ombopyʼaguapy chupe?

10 Oĩ jave oñeʼẽ vaíva ñanderehe ijetuʼu ñambohasa reínte hag̃ua. Ñapensamína oiko vaʼekuére peteĩ prekursórare. Oĩ kuri ermáno ikongregasiongua okritikáva ko ermána opredika lája ha oipuru lájare itiémpo predikasiónpe. Upéva omoñeñandu vai pe ermánape, upémarõ haʼe ojerure konsého umi ermáno iñexperiensiavévape. Haʼe omombeʼu: “Umi ermáno oipuru la Biblia omeʼẽ hag̃ua chéve konsého, ha upéva chepytyvõ ani hag̃ua arahaiterei enkuénta ojeʼéva cherehe. Avei cheajuda ani hag̃ua núnka cheresarái Jehová opensáva iñimportanteveha opa mbaʼégui”. Ko prekursóra olee avei Mateo 6:1-4, ha upéva omomanduʼa chupe siémpre iñimportanteveha ombovyʼa Jehovápe (elee Mateo 6:1-4). Upéi pe ermána heʼi: “Che avyʼa pórke añehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha Jehová cheguerohory, oĩramo jepe sapyʼánte oñeʼẽ vaíva cherehe”. Jahechaháicha, ko prekursóra odesidi nomboguapýi ijehe la ojeʼéva.

NDAIKATÚIRAMO REMBOHASA REI OĨ JAVE NEOFENDÉVA

11, 12. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñapensáramo peteĩ ermáno ‘ipochyha ñanderehe’? b) ¿Mbaʼépa ñaaprende Abrahán ehémplogui? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

11 La Biblia heʼi: “Enterovéva ningo jajavy heta vése” (Sant. 3:2). Sapyʼánte ningo ikatu jaʼe térã jajapo peteĩ mbaʼe oofendéva peteĩ ermánope. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã péicha jave? Jesús heʼi: “Regueraha jave nde jopói pe altárpe [ha] nemanduʼáramo ne ermáno ipochyha nderehe, eheja nde jopói pe altár renondépe, ha tereho eñemoĩ porã raẽ ne ermánondi, upéi ae eju emeʼẽ nde jopói” (Mat. 5:23, 24). Upéicharõ, jajapókena Jesús heʼíva ha jaha ñañeʼẽ pe ermánondi. Péro ani ñanderesarái maʼerãpa jaha hína. Ndahaʼéi ñagana hag̃ua pe diskusión, térã jaipotágui pe ñaneofende vaʼekue orrekonose oreko hague la kúlpa. Jaha hína ñane ermáno rendápe ñasolusiona hag̃ua pe provléma ha jaiko jey hag̃ua pyʼaguapýpe. Jaikuaaháicha, iñimportanteterei ñaime pyʼaguapýpe ñane ermanokuérandi.

12 La Biblia ohechauka mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra ikatu osolusiona umi provléma ha oiko jey pyʼaguapýpe. Por ehémplo, Abrahán ha isovríno Lot hymba heta vaʼekue, ha isirvientekuéra oñepyrũma oiko vai ofaltapa rupi chupekuéra lugár omongaru hag̃ua iñanimalkuéra. Péro Abrahán ndoikovaiséi, upévare heʼi Lótpe haʼe raẽ toiporavo pe lugár iporãvéva oho hag̃ua oiko (Gén. 13:1, 2, 5-9). ¡Ajépa iporãite Abrahán ehémplo! Haʼe nopensái ijehénte, síno oikose pyʼaguapýpe isovrínondi. ¿Ikatúpa jaʼe Abrahán ojeperhudika hague imbaʼeporã haguére? Nahániri. Upe riremínte Jehová opromete ovendesi hetataha chupe (Gén. 13:14-17). ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Jasegíramo umi konsého bíblico ha mborayhúpe ñasolusiona umi provléma, Jehová nañanderejareimoʼãi, síno tuicha ñanevendesíta. [1] (Elee pe nóta oĩva opakuévo ko artíkulo.)

13. a) ¿Mbaʼéichapa orreaksiona peteĩ ansiáno ótro ermáno iñeʼẽ arhélrõ guare chupe? b) ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe ansiáno ehémplogui?

13 Ñapensamína ótro ehémplore. Peteĩ ansiánope oñenkarga oñatende hag̃ua peteĩ departaméntore asambleahápe. Upémarõ ohenói ótro ermánope oikuaa hag̃ua ikatútapa oipytyvõ chupe. Péro pe ermáno ijarhél chupe ha okorta chugui pe teléfono. Amalisia ipochy gueteri pórke oiko vaiʼimi kuri pe ótro enkargádo de departaméntondi oĩ vaʼekue anteve. Péro pe ansiáno oĩva enkargádo koʼág̃a, ndojagarravaíri chugui. Upéicharõ jepe ndaikatúi ombohasa reínte pe oiko vaʼekue. Upémarõ, una óra haguépe ohenói jey pe ermánope ha heʼi chupe oñeʼẽseha hendive. Una semána haguépe oñerreuni hikuái peteĩ Salón del Réinope, ha oñemboʼe rire hikuái oñemongeta una órare. Pe ermáno ipochýva omombeʼu pe ansiánope mbaʼépa la oiko vaʼekue pe ótro enkargádondi. Pe ansiáno ojapysaka porã hese, ha oanalisa hendive unos kuánto konsého bíblico. Upéi opyta porã jey hikuái ha ombaʼapo oñondive pe asambleahápe. Pe ermáno oagradeseterei pe ansiánope ipasiénsia haguére hese ha otrata porã haguére chupe.

¿MBAʼÉICHA JAVÉPA ÑAMOMBEʼU VAʼERÃ ANSIANOKUÉRAPE?

14, 15. a) ¿Mbaʼeichagua provléma oĩ javépa jasegi vaʼerã pe konsého oĩva Mateo 18:15-17-pe? b) ¿Mbaʼe mbaʼépa jajapo vaʼerã jarekóramo provléma peteĩ ermánondi, ha mbaʼépa jahupytyse?

14 Hetave vése umi provléma jarekóva ñane ermánondi ikatúnte ñasolusiona hendive ñaneañoháme. Péro Jesús heʼi vaʼekue sapyʼánte oĩha provléma tekotevẽtahápe ointerveni umi ansiáno (elee Mateo 18:15-17). Upérõ Jesús oñeʼẽ peteĩ ‘pekádore’, ndahaʼéi hína peteĩ jeiko vai reírente. ¿Mbaʼépa ojejapo vaʼerã oikóramo Jesús heʼi vaʼekue? Ñepyrũrã pe ermáno oñeʼẽ vaʼerã haʼeñohápe pe ofallávandi hendive. Nohendúiramo chupe, oraha vaʼerã hendive ambue ermánope kómo testígo. Péro noñesolusionáiramo pe provléma, oñeʼẽ vaʼerã umi ansiánondi. Ha ni upeichavérõ pe ofalláva noñarrepentíriramo, ojetrata vaʼerãha chupe peteĩ “tetã ambueguáramo ha impuésto kovraháramo”. Upéva heʼise oñemosẽ vaʼerãha chupe kongregasióngui. Pe pekádo Jesús oñeʼẽ hague ikatu hína heʼise peteĩ ermáno okalumnia, térã ojaprovechaha ótrore oipeʼa hag̃ua chugui peteĩ kósa de valór. Péro upérõ Jesús noñeʼẽi kuri pe ñemoakaratĩre, omosexualida, apostasía, idolatría ha ambueichagua pekádo igrávevare, tekotevẽhápe ansianokuéra ointerveni katuete.

Sapyʼánte tekotevẽta ñañemongeta heta vése peteĩ ermánondi jajogueraha porã jey hag̃ua hendive (Ehecha párrafo 15)

15 Jesús omeʼẽ pe konsého ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ ñane ermánope jahayhúgui chupe (Mat. 18:12-14). Ñepyrũrã, ñañehaʼã vaʼerã ñasolusiona ñane provléma oñondivénte, tekotevẽtaramo jepe ñañemongeta hendive heta vése. Upéicharõ jepe nañasolusionáiramo, ikatu ñahenói ótra persónape kómo testígo ha ñañemongeta hovake pe ofalla vaʼekuéndi. Pe osẽtava de testígo haʼe vaʼerã peteĩ persóna oikuaáva pe provléma, téra peteĩ ikatútava oipytyvõ ojehecha hag̃ua añetehápepa ofalla raʼe pe ermáno. Upéicha ñasolusionáramo upe provléma, ñaipytyvõ hína ñane ermánope “oho jey hag̃ua tape porãre”. Péro jajapopaite rire koʼã mbaʼe, ha ni upeichavérõ ndajapytaporãi hendive, upépe ae ñahenói vaʼerã umi ansiánope.

16. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe jahayhuha ñane ermánope jasegíramo pe konsého Jesús omeʼẽ vaʼekue?

16 Heta vése ni natekotevẽi jasegi pe konsého oĩva Mateo 18:15-17-pe. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke hetave vése pe ermáno ofalláva orrekonose ojavy hague ha oñesolusionáma pe provléma ivaive mboyve, ha natekotevevẽima oñemosẽ chupe kongregasióngui. Pe ermáno oñeofende vaʼekue ikatu operdona chupe oiko hag̃ua hikuái pyʼaguapýpe. Pe konsého Jesús omeʼẽ vaʼekue ohechauka natekotevẽiha jajapuraiterei ñamog̃uahẽ hag̃ua ansianokuérape ñane provléma. Upéicharõ, ikatu ñamombeʼu chupekuéra ñane provléma sólamente ñañeʼẽ rire pe ermánondi, jaraha rire ótrope kómo testígo, ha oĩramo pruéva ohechaukáva pe ermáno añetehápe ofalla hague.

17. ¿Mbaʼépa jahupytýta ñasolusionáramo umi provléma jarekóva ñane ermanokuérandi?

17 Ñaneimperfékto aja, jasegíta ñaofende ñande rapichápe. Pe disípulo Santiago heʼi vaʼekue: “Oĩramo ndojavýiva oñeʼẽ jave, upéva peteĩ kuimbaʼe perfékto ikatúva ipuʼaka avei hete kompletoitére” (Sant. 3:2). Upéicharõ, ñasolusiona hag̃ua umi provléma, ‘jajapo vaʼerã ikatúva guive oĩ hag̃ua pyʼaguapy, ha ñañehaʼã siémpre jajogueraha porã ñande rapichándi’ (Sal. 34:14, NM). Ñañehaʼãramo jajogueraha porã ñane ermanokuérandi, jaiko porãta hendivekuéra ha ñaiméta unído (Sal. 133:1-3). Ha iñimportanteveha katu, ñañemoag̃uivéta Jehováre, “Ñandejára omeʼẽva pyʼaguapy” (Rom. 15:33). Entéronte ikatu jahupyty koʼã mbaʼe porãite, ñasolusionáramo mborayhúpe umi provléma jarekóva ñane ermanokuérandi.

^ [1] (párrafo 12) La Bíbliape jajuhuve ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa oñesolusiona vaʼekue pyʼaguapýpe umi provléma. Por ehémplo Jacob ha Esaú (Gén. 27:41-45; 33:1-11); José ha iñermanokuéra (Gén. 45:1-15); ha Gedeón ha umi efraimíta (Juec. 8:1-3). Ikatu oime nemanduʼa avei ótro ehémplo oĩvare la Bíbliape.