Hagnente ty agnate’ao

Mikezaha Haneho Hatea Naho fa Mandamigne Tsy Fifagnarahagne

Mikezaha Haneho Hatea Naho fa Mandamigne Tsy Fifagnarahagne

“Milongoa soa lognandro nareo.”​—MARKA 9:50.

HIRA: 39, 77

1, 2. Ino ty treantikagne amy Genesisy ao, nagnino tikagne ro toko’e handineke irey?

 FANTA’O vao fa maromaro ty ndaty rehafe ty Baiboly fa tsy nifankahazo ndra nialy? Misy ty ila’e amy izay amy Genesisy ao. Vinono i Kaina ohatse ty Abela. (Gen. 4:3-8) I Lameka ka namono i ajalahy raike nijera azey. (Gen. 4:23) Nifandietse ty mpiarak’agnondry i Abrahama (Abrama) naho i Lota. (Gen. 13:5-7) Tsy nidarea i Hagara ka ty Saraha (Saray), le niboseke tamy i Abrahama. (Gen. 16:3-6) Tea nialy tama o ndaty ty Ismaela, le nialy tama’e avao ze ndaty iaby.​—Gen. 16:12.

2 Ino ty anto’e nitantarae ty Baiboly i olagne rey? Tsy voririke tikagne, le kindraike tsy mifankahazo. Ty tantara hoe irey le hagnampe antikagne hahatrea tie nagnino tikagne ro toko’e hilongo soa lognandro, sady akore ty fomba hanoagne aze. Tena nisy i ndaty rey naho ty olagne nanjò aze, le mahasoa antikagne ty mamaky ty tantara’e. Hotreantikagne fa nikezake nilongo soa ty ila’e tamy iareo, le afake manahake aze tikagne. Ho haintikagne ka ty raha toko’e hatao naho ty raha tsy toko’e hatao.​—Rom. 15:4.

3. Ino ty hodinehentikagne ato?

3 Horehafentikagne ato tie nagnino tikagne ro mila mifandamigne naho fa tsy mifankahazo, sady ino ty hagnampe antikagne hahavita izay. Hotreantikagne ka tie inogne iaby ty toro lala ty Baiboly azo ampiharegne, mba hahavy antikagne hifandrambe soa amy ty hafa naho amy i Jehovah avao.

NAGNINO TIKAGNE RO MILA MIFANDAMIGNE?

4. Ino ty toe-tsaigne miparitake magneran-tane, sady ino ty voka izay?

4 I Satana ty tena mahavy o ndatio hialy naho tsy hifankahazo. Nirehake reke ta Edena tagne fa tsy mipay an’Andrianagnahare o ndatio sady iareo avao ro toko’e hanapake tie ino ty soa naho ty raty. Nao vita iareo zao zay. (Gen. 3:1-5) Faie treantikagne ty voka-draty izay. Sambe te hanao ze raha tea’e ty ankamaroa o ndatio, le manjare mirehareha naho tea tegna vaho tea mifaninagne. Mitovy hevetse amy i Satana iareo, le ze mahafinaritse aze ro atao’e fa tsy darea’e ze ho voka’e amy ty hafa. Mahavy o fandiedietseo ze toe-tsaigne zay. Faie tadidio fa “mampisy aly ty ndaty tsiela boseke, sady manao fahadisoagne maro ze ndaty tsiela miroaroa.”​—Ohab. 29:22.

5. Ino ty torohevetse nimea i Jesosy mba handaminagne tsy fifagnarahagne?

5 Nampianatse ty Jesosy fa toko’e hilongo soa avao tikagne, ndra tie hoe raha voa mafe zay aza naho manao izay. Nirehake ohatse reke tamy i Toriteny Tam-bohitse teoy tie akore ty atao mba handaminagne tsy fifagnarahagne naho hialàgne amy izay. Nandrisike i mpiana’e rey mba haleme fagnahy, ho mpampilongo, tsy hitagne am-po, hifandamigne malaky, sady ho tea ty fahavalo’e reke.​—Mat. 5:5, 9, 22, 25, 44.

6, 7. a) Nagnino ro toko’e halamigne tsy ela o tsy fifagnarahagneo? b) Inogne iaby ty fagnonteneagne toko’e hoeretseretentikagne iaby?

6 Naho tsy mikezake hilongo amy ty hafa tikagne, le tsy hisy dika’e ty fanompoantikagne i Jehovah. Agnisa izay ty vavake, ty fagnatrehagne fivoriagne naho ty fitoriagne. (Mar. 11:25) Tsy hanjare naman’Andrianagnahare tikagne, naho tsy mamela heloke.​—Vakio ty Lioka 11:4; Efesianina 4:32.

7 Mila mandineke ty tegnantikagne am-pahatsoragne areke tikagne tsikiraidraike tie tena tea mamela heloke naho tea filongoagne vao tikagne sa tsy tea. Eretsereto tie: ‘Tena mamela ty helo ty mpiharo finoagne amako vao raho? Mahafinaritse ahy vao ty miarake amy iareo?’ Risihe i Jehovah hamela heloke ty mpanompo’e. Naho trea’o areke tie mbe mila mikezake rehe, le mivavaha amy i Babantikagne an-dagnitse agney mba hagnampe azo. Azo antoke fa hijanjigne naho hamale ty vavake atao’o reke, naho miambane hoe izay rehe.​—1 Jaona 5:14, 15.

KERA NDRA TOKO’E TSY DAREAGNE I RAHAY?

8, 9. Ino ty toko’e hataontikagne naho nisy ndaty nahaboseke antikagne?

8 Tsy voririke o ndatio iaby le tsy maintsy hisy hirehake ndra hanao raha hahaboseke antikagne avao. Tsy azo ialagne zay. (Mpito. 7:20; Mat. 18:7) Ino areke ty hatao’o amy izay? Dineho ty raha niseho toy: Nisy fiaraha-mikoragne tie indraike, le nanalama rahalahy roe i rahavave raikey. Niboseke tamy ty raha nirehafe i rahavavey i rahalahy raikey, le nagninje aze naho fa iareo roe lahy avao ty teo. Faie nirehake i rahalahy raikey tie fa 40 taogne zay ty nanompoa i rahavavey i Jehovah sady tena tsy nivalike reke ndra tie niaretse ty mafe aza. Nirehake ka reke fa tsy raty saigne i rahavavey. Nieretseretse kede izay i rahalahỳ, le nirehake tihoe: “Maregne zay!” Tsy nidarea’e sasa i raha nahaboseke azey.

9 Ino ty ianarantikagne boake amy izay? Irehe avao ro mifily tie ino ty hatao’o naho fa misy ndaty nahaboseke azo. Mikezake magnaligno ze hadisoagne kede natao tama’e ty ndaty bey hatea. (Vakio ty Ohabolana 10:12; 1 Petera 4:8.) Mahazo “voninahitse” agnatreha i Jehovah eo rehe, naho “mamela hadisoagne.” (Ohab. 19:11; Mpito. 7:9) Naho misy ndaty hoe raty fagnahy ama’o areke, ndra hoe tsy nagnaja azo, le eretsereto heike tie: ‘Nagnino moa naho tsy dareako i rahay? Kera ndra tsy toko’e hitareko i rahay?’

10. a) Nanao akore i rahavave raikey naho fa nisy nagninje aze? b) Ino ty andinin-teny nagnampe aze tsy halahelo sasa?

10 Akore ka naho misy magninje antika? Va’e ho sarotse ty tsy hidare izay. Eretsereto ohatse ty nanjò i Lucy. Mpisava lalagne reke, sady nisy nirehake fa tsy manao soa ty fanompoa’e reke sady tsy mahay mampiasa soa ty fotoa’e. Nalahelo ty Lucy, le nangatake torohevetse tamy ty rahalahy matotse. Hoe reke: “Nimea iareo torohevetse boake amy Baiboly ao raho, mba hagnampeagne ahy tsy le hifantoke loatse amy ty reha o ndatio, fa amy ze eretserete i Jehovah miomba ahy. Izay ty raha tena lahibey.” Nampahery i Lucy ty Matio 6:1-4. (Vakio.) Naniahy aze o andinin-teny iohoe fa ty hampifale i Jehovah ro toko’e ho tanjo’e. Hoe reke: “Fale avao raho ndra tie misy magninje aza ty fanompoako, satria fantako tie fa mikezake mafe raho mba hankasitraha i Jehovah.” Tsy nidarea i Lucy sasa tafara izay ty reha ze nagninje aze.

A NAHO TSY AZO ENGAGNE AMY IZAO AVAO I RAHAY?

11, 12. a) Ino ty toko’e hatao’o naho fanta’o fa misy mpiara-manompo “managne alahelo ama’o”? b) Ino ty ianarantikagne boake amy i Abrahama? (Henteo ty sare am-panomboha i lahatsoratsey eo.)

11 ‘Sambe manao hadisoagne mateteke tikagne iaby.’ (Jak. 3:2) Akore naho fanta’o fa misy rahalahy boseke tamy ty raha natao’o ndra nirehafe’o? Hoe ty Jesosy: ‘Naho minday fagnomezagne ho amy i alitaray eo rehe, sady eo rehe vaho mahatsiaro tie managne alahelo ama’o i rahalahi’oy, le engao aloha i alitaray eo hey i fagnomeza’oy, le akia hey mività nareo amy i rahalahi’oy. Miheregna naho fa avy eo, le atoloro i fagnomeza’oy.’ (Mat. 5:23, 24) Oriho o torohevetse io, le mirehafa amy i rahalahi’oy. Ino ty toko’e ho tanjo’o? Ty hagneke ty hadisoa’o naho hilongo, fa tsy ty hagnaporofo tie ireke ka mba diso. Tena raha lahibey ty milongo soa amo o mpiara-manompò.

12 Tena azo atao ty milongo avao amy ty hafa. Mampiseho izay ty tantara i Abrahama naho i Lota, ana i rahalahi’ey. Nifandietse ty mpiarake i biby iareoy. Ty anto’e, va’e tsy niampe i tetekey. Sambe nanagne biby arazegne maro iareo miroanake. Te hilongo soa avao ty Abrahama, le nirehafe’e ty Lota tie soa naho misarake iareo. I Lota ty nampifilie’e voaloha’e ze faritse tea’e hipetraha iareo keleian-draike. (Gen. 13:1, 2, 5-9) Tena ohatse soa ty Abrahama! Tsy nipay ze hahasoa aze reke, fa nikezake hilongo soa avao. Faie mate antoke vao reke satria soa fagnahy? Aha’a! Nampitamà aze ty Jehovah tafara kede izay fa hahazo fitahiagne maro reke. (Gen. 13:14-17) Maregne fa va’e ho mate antoke tikagne noho itikagne mikezake haneho hatea naho fa mandamigne tsy fifankahazoagne. Faie hotahie i Jehovah tikagne naho manao izay. [1]

13. Ino ty natao ty mpiandraikitse raike naho fa nisy nasiake tama’e, sady ino ty ianarantikagne boake amy izay?

13 Dineho ka ty raha niseho toy: Niova ty mpiandraikitse ty sampan’asa raike tamy ty havoriambey raike. Nitelefony rahalahy raike reke mba hagnontane kera mba afake manao asa an-tsitrapo reke. Faie nirehake raha mahaboseke maro i rahalahỳ, sady nitapahe’e i antsoy. Ino ty anto’e nahavy aze nanao izay? Mbe niboseke tamy i mpiandraikitse talohay reke. Tsy boseke i mpiandraikitse vaovaoy, faie tsy nieretseretse ka tie henga’e amy izao avao i olagney. Niantso indraike areke reke, le nirehake tie soa naho mba mifankatrea iareo mba handaminagne i olagney. Ie heregnandro tafara tatoy, le nifankatrea tamy i Anjomba i Fanjakagney ao iareo. Nivavake heike iareo, le nirehake tagnate ty lera’e raike. Nitantara ty raha niseho i rahalahỳ, le nitsanogne sady nitretré aze i mpiandraikitsey, le nirehake hevetse boake amy Baiboly ao. Nilongo soa iareo tafara izay. Nanao asa an-tsitrapo i rahalahỳ, nisaotse i mpiandraikitsey satria soa fagnahy naho tony avao reke naho fa nirehake tama’e.

OMBIA RO TOKO’E HOREHAFEGNE AMY TY ANDROANAVI-PAGNAHY I OLAGNEY?

14, 15. a) Ombia tikagne ro toko’e hampihatse ty Matio 18:15-17? b) Ino i dingagne telo nirehafe i Jesosy rey, sady inogne ty tanjogne naho fa manao ireo?

14 Amy ty ankapobei’e, le i ndaty roe tsy mifankahazoy avao le fa mahalamigne i olagney, sady iareo avao ka ty toko’e hanao izay. Faie nirehake ty Jesosy fa kindraike le va’e hilaegne ty mangatake fagnampeagne. (Vakio ty Matio 18:15-17.) Misy dingagne telo tsy maintsy atao amy izay: Naho fa boake nirehake tamy i rahalahỳ rehe faie tsy nimete nitsanogne azo reke, le mila minday vavolombelogne rehe. Naho mbe tsy voalamigne i rahay, le toko’e rehafegne amo o androanavi-pagnahio. Faie akore naho tsy mete mitsanogne iareo ka reke? Toko’e hatao “manahake ty ndaty amy ty tontolo toy eto naho manahake o mpamory hetrao” reke, ty dika izay horoahegne tsy ho agnisa ty fiangonagne. Tsy alialy madineke areke ty tea i Jesosy ho rehafegne amy tihoey tie “naho manota i rahalahi’oy.” Hadisoagne lahibey io kanao mahavoaroake, faie inareo avao le fa afake mandamigne aze. Va’e namitake varagne i rahalahỳ, ndra nagnaratiraty azo le nagnafa-baraka azo. Amy ty fahotagne hoe izay avao ro toko’e horihegne i dingagne telo nirehafe i Jesosỳ. Tsy tafilitse amy izay o fagnitsakitsaham-balio, ty filagne atao ty sambe lahilahy ndra sambe ampela, ty fivaliham-pinoagne, ty fanompoan-tsampy, vaho ty fahotagne lahibey hafa. O androanavi-pagnahio avao ro tsy maintsy mandamigne ireo.

Va’e mila miherenkeregne mateteke amy i rahalahi’oy agne rehe, mba hagnampe aze hanao ty soa indraike (Fehentsoratse 15)

15 Te hampianatse antikagne ty Jesosy fa toko’e hagnampe o rahalahintikagneo tika sady haneho hatea naho fa manao izay. (Mat. 18:12-14) I ndaty roe tsy mifankahazoy avao heike ro toko’e hikezake hifandamigne, fa tsy hampilitse ndaty hafa. Va’e mila miherenkeregne ama’e agne mateteke rehe, fa tsy indraike avao. Naho mbe tsy milamigne i olagney afara izay, le mirehafa ama’e indraike miarake amy ty vavolombelogne nahatrea aze nanao i hadisoagney ndra ndaty hafa afake magnaporofo i rahay. Naho voalamigne i olagney, le “ho vita’o ty hagneregne i rahalahi’oy”, ty dika izay hagnampe aze hanao ty soa indraike. Faie naho fa nikezake mateteke nagnampe aze rehe, fa tsy nisy voka’e i rahay, le amy izay rehe ro toko’e hirehake amo o androanavi-pagnahio.

16. Nagnino ro mahasoa i torohevetse nimea i Jesosỳ?

16 Faie mahafinaritse fa kindraike avao vaho ilaegne ampiharegne i dingagne telo amy Matio 18:15-17 aoy. Midika zay fa mateteke i ndatỳ ro mieke ty hadisoa’e, sady mandamigne i olagney le tsy mila roahegne. Va’e fa nagnenga ty hadisoa’e ka i ndaty niboseke tama’ey, satria tsapa’e tie tsy misy anto’e toko’e hahaboseke aze sasa. Faie treantikagne tamy i torohevetse nimea i Jesosỳ fa tsy toko’e ho meke hirehake amo o androanavi-pagnahio tikagne naho fa misy tsy fifankahazoagne. Tsy toko’e hizilike amy i rahay o androanavi-pagnahio, naho fa tsy nanao i dingagne voaloha’e naho faharoey i ndatỳ sady misy porofo magnamaregne soa i raha nisehoy.

17. Ino ty fitahiagne ho azontikagne naho “mipay filongoagne” tikagne?

17 Tsy voririke tikagne iaby le tsy maintsy hanao raha hahaboseke ty hafa avao, naho mbe amy ty tontolo toy eto. Maregne ty rehafe ty Jakoba 3:2 manao tihoe: “Fa sambe manao hadisoagne mateteke iaby tikagne. Naho misy tsy manao hadisoagne amy ze raha rehafe’e, le ndaty voririke reke, sady mahafehe ty vata’e iaby.” Mila mikezake mafe ‘mipay filongoagne’ naho miambegne izay tikagne, naho te handamigne tsy fifankahazoagne. (Sal. 34:14) Naho itika tea filongoagne, le hifandrambe soa amy ty mpiharo finoagne amantikagne, sady hahavy i fiangonagney hiharo saigne. (Sal. 133:1-3) Hifandrambe soa amy i Jehovah, “i Andrianagnahare ty fiadanagney” ka tikagne, sady izay ty raha tena lahibey. (Rom. 15:33) Hahazo o fitahiagne rehoe ze mikezake maneho hatea naho fa mandamigne tsy fifankahazoagne.

^ [1] (fehentsoratse 12) Misy ndaty hafa rehafe ty Baiboly fa nikezake nipay filongoagne avao. Agnisa izay ty Jakoba, tamy i Esao nialy tama’ey (Gen. 27:41-45; 33:1-11), i Josefa naho fa nifandrambe tamy i rahalahi’e rey (Gen. 45:1-15), vaho i Gideona, naho fa nialy tama’e o Efraimitao. (Mpits. 8:1-3) Va’e mahay tantara hafa hoe izay ka varagne rehe.