Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Rhuẹrẹ Ẹghwọ Phiyọ vẹ Ẹwẹn rẹ Ẹguọnọ

Rhuẹrẹ Ẹghwọ Phiyọ vẹ Ẹwẹn rẹ Ẹguọnọ

Ovwan vwẹ ufuoma nene ohwohwo yeri.—MAK 9:50.

UNE: 39, 77

1, 2. Ẹghwọ sansan vọ yehẹ ọbe rẹ Jẹnẹsis, diesorọ e vwo yono kpahen ayen?

WO SE roro kpahen ẹghwọ sansan re djunute vwẹ Baibol na? Evo hẹ ọtonphiyọ rẹ ọbe rẹ Jẹnẹsis. Ken hwe Ebel (Jẹn. 4:3-8); Lamek hwe emeghene ọvo kidie ọ ghwiẹrẹ (Jẹn. 4:23); ẹghwọ herọ uvwre rẹ isuigodẹ rẹ Ebraham (Ebram) vẹ e rẹ Lọt (Jẹn. 13:5-7); Hagar ni Sera (Serai) saka, ọ da nẹrhẹ Sera muophu kpahen Ebraham (Jẹn. 16:3-6); Ishmael vwọso ihwo eje, ọtiọyen ihwo eje je vwọsuọ.—Jẹn. 16:12.

2 Diesorọ Baibol na vwo djunute ẹghwọ nana? Kidie ọ cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre, ihworakpọ ri jẹgba, vwọ mrẹ oboresorọ ra vwọ sẹro rẹ ufuoma, vẹ obo re se vwo ruo. Avwanre cha mrẹ erere siẹrẹ e de se ikuegbe rẹ ihwo ri nene ebẹnbẹn nana muabọ. Avwanre de yono kpahen oborẹ ayen phi ebẹnbẹn na kparobọ wan, ọ cha chọn avwanre uko siẹrẹ e de hirharoku ẹdia evo vwẹ akpeyeren. Vwọrẹ imuẹro, ọnana cha nẹrhẹ a riẹn obo re ru vwẹ ẹdia tiọyena.—Rom 15:4.

3. Die yen uyono nana che djekpahen?

3 Uyono nana che djekpahen oboresorọ idibo rẹ Jihova vwọ rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ vẹ oborẹ ayen se vwo ruo. O ji che djunute ẹkpo rẹ Baibol sansan re sa chọn avwanre uko vwọ rhuẹrẹ ẹghwọ je sẹro rẹ omamọ rẹ oyerinkugbe vẹ ihwo efa kugbe Jihova Ọghẹnẹ.

OBORESORỌ IDIBO RẸ ỌGHẸNẸ VWỌ RHUẸRẸ ẸGHWỌ PHIYỌ

4. Uruemu vọ yen hrabọ ro akpọ na nonẹna, kẹ die yen nẹ obuko rọyen cha?

4 Eshu yen sua ẹghwọ vẹ ohẹriẹ phiyọ uvwre rẹ ihworakpọ. Vwẹ Idẹn, ọ tare nẹ ohworakpọ se brorhiẹn rẹ obo re chọre vẹ obo re gbare ababọ rẹ odjekẹ rẹ Ọghẹnẹ, o ji fo ayen vwo ru ọtiọyen. (Jẹn. 3:1-5) Obo ri nẹ obuko rẹ iroro yena rhe yen a mrẹ nonẹna. Akpọ na kọ rhe vọn vẹ ihwo ri vwo ẹwẹn rẹ mẹvwẹ ọvo yen sun oma mẹ rọ hwarhiẹ omaephuo, ojevwe romobọ, vẹ omaẹvwanvwọn cha. Kohwo kohwo ro vwo ẹwẹn nana, kọyen ọ rhọnvwephiyọ ota rẹ Eshu na, rọ vwọ tanẹ ọyen emu rẹ aghwanre siẹrẹ ohwo da vwọ tua ojevwe romobọ rọyen ọvo, otoro obo ro djobọte ihwo efa wa-an. Ojevwe romobọ tiọyena hwarhiẹ ẹghwọ cha. O ji fo ra vwọ karophiyọ nẹ “ohwo ro muẹ ophu sua ohọnre, ohwo rọ fobọ muẹ ophu gbe ihwo buebu kuẹ.”—Isẹ 29:22.

5. Die yen Jesu tare nẹ e ru kpahen ẹghwọ?

5 Vwọ fẹnẹ ọyena, Jesu yono ihwo nẹ ayen guọnọ ufuoma, ọ da tobọ dianẹ o che shephiyọ kẹ aye-en. Vwẹ Ota rọ tare vwẹ enu Ugbenu na, Jesu vwẹ uchebro phia kpahen obo re ru vwẹ ẹdia rẹ jẹ ohwohwo ẹruọ yẹrẹ ẹghwọ. Kerẹ udje, ọ vuẹ idibo rọyen nẹ ayen dia vworovworo, ihwo rẹ ufuoma, ayen kẹnoma kẹ obo re sa so ophu, ayen rhuẹrẹ ota phiyọ kpatakpata, ayen ji vwo ẹguọnọ rẹ ivwighrẹn rayen.—Mat. 5:5, 9, 22, 25, 44.

6, 7. (a) Diesorọ ọ vwọ ghanre nẹ a rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ kpatakpata? (b) Enọ vọ yen idibo rẹ Jihova eje nọ avwanre?

6 Ẹga ra vwọ kẹ Ọghẹnẹ womarẹ ẹrhovwo, uyono ẹra, iruo aghwoghwo na, vẹ erọnvwọn efa, cha dia ọfefe siẹrẹ e rhe nene ihwo efa yerin vẹ ufuoma-a. (Mak 11:25) Avwanre cha sa dia ugbeyan rẹ Ọghẹnẹ-ẹ, jokpanẹ ke vwo ghovwo oruchọ rẹ ihwo efa ghwologhwolo.—Se Luk 11:4; Ẹfesọs 4:32.

7 Ofori nẹ Inenikristi eje nabọ roro kpahen re vwo vwo uruemu rẹ evwoghovwo kugbe omamọ rẹ oyerinkugbe vẹ ihwo efa. Wo vwo uruemu rẹ evwoghovwo? Oma vwerhen owẹ siẹrẹ wọ vẹ iniọvo wẹn de yerẹn kuẹgbe? Jihova guọnọre nẹ idibo rọyen vwo ghovwo. Ẹwẹn wẹn da vuẹ wẹ nẹ ofori wọ wian kpahen ẹdia nana, gba yare ukẹcha rẹ Jihova! Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ odjuvwu cha kpahenphiyọ ẹrhovwo tiọyena.—1 Jọn 5:14, 15.

WỌ SA KPAIRORO VRẸ OBO RE RU WE?

8, 9. Die yen e ru siẹrẹ e de gbe avwanre ku?

8 Fikirẹ jẹgba, ohwo sa ta ota yẹrẹ ru orọnvwọn rọ cha nẹrhẹ ivun miovwo uwe. O vwẹ obo ro ru wa-an. (Aghwo. 7:20; Mat. 18:7) Ọ da phia kẹ wẹ, die wo che ru? Roro kpahen obo re phiare vwẹ ẹdia nana: Ọke rẹ iniọvo evo vwo siomakoko vwọrẹ akpọẹriọ, oniọvo aye ọvo de yeren iniọvo eshare ivẹ. Ọvo usun rẹ iniọvo eshare ivẹ na de no nẹ oniọvo aye na riẹn ayen yeri-in. Ọke rẹ ayen ihwo ivẹ na vwo chidia, ọ rẹ ivun miovwẹ na da ta eta ebrabra kpahen oniọvo aye na. Ẹkẹvuọvo, ọ ro chekọ na da vuẹ nẹ oniọvo aye nana ga Jihova vwẹ ẹgbukpe 40 re dede nẹ o rhiẹromrẹ ebẹnbẹn sansan, o mu ọyen ẹro nẹ oniọvo aye na vwẹ orọnvwọn vuọvo vwẹ ẹwẹ-ẹn. Oniọvo rẹsosuọ na de roro kpahen ota na, ọ da ta: “Ota wẹn na gbare.” Ọ da kpairoro vrẹ ota na.

9 Die yen ikuegbe nana djephia? Wẹwẹ ọvo yen che brorhiẹn rẹ obo wo ru siẹrẹ emu rọ sa so ẹghwọ da phia. Ohwo ro vwo ẹguọnọ kpairoro vrẹ ogbeku otete. (Se Isẹ 10:12; 1 Pita 4:8.) Jihova niro nẹ wo vwo “ọrho” siẹrẹ wo de “kuaro fia kẹ oruchọ.” (Isẹ 19:11; Aghwo. 7:9) Ọtiọyena, orọnvwọn ẹsosuọ wọ nọ oma wẹn siẹrẹ ohwo de ru we chọ ọyen: ‘Me sa kpairoro vrẹ? O ghini fo nẹ me ta ota kpahọn?’

10. (a) Die yen oniọvo aye ọvo ruru ẹsosuọ, o vwo nyo eta ebrabra ra ta kpahọn? (b) Uchebro rẹ Baibol vọ yen chọn rọ uko vwọ sẹro rẹ ufuoma rọyen?

10 Ọ sa ghene bẹn ra vwọ kpairoro vrẹ eta ebrabra evo. Vwẹ ẹro roro obo re phia kẹ ọkobaro ọvo re che se nẹ Lucy. A ta eta ebrabra kpahen iruo aghwoghwo rọyen vẹ obo rọ ghwọrọ ọke rọyen wan. Fikirẹ oborẹ eta nana darọ te, o de bru iniọvo evo ri tedje ra vwọ kẹ uchebro. Ọ da ta: “Uchebro re mu kpahen Baibol rẹ ayen vwọ kẹ vwẹ, chọn vwẹ uko vwọ reyọ ẹro abavo vwo ni ẹdia na, me da je davwẹngba vwọ tẹnrovi ohwo rọ ma ghanre, rọ dia Jihova.” Ọ mrẹ ọbọngan womarẹ eta rehẹ Matiu 6:1-4. (Se.) Ẹkpo yena karophiyọ Lucy nẹ, ọ tẹnrovi obo re cha kẹ Jihova omavwerhovwẹn. Ọ da ta: “Dede nẹ ihwo ta eta ebrabra kpahen ovwẹ, oma vwerhen ovwẹ kidie me riẹnre nẹ me davwẹngba mi vwo ru obo re cha nẹrhẹ Jihova rhiabọreyọ ovwẹ.” Fikirẹ ọnana, Lucy rhe mu ẹwẹn kpahen oborẹ ihwo ta-a.

OGBEKU NA DA GAN MAMỌ

11, 12. (a) Die yen Onenikristi ru ọ da riẹn nẹ ọ vẹ omoni rọyen “vwo ota”? (b) Die yen udje rẹ Ebraham yono avwanre? (Ni uhoho rẹsosuọ na.)

11 “Avwanre sheri vwẹ oma rẹ emu buebu.” (Jems 3:2) Wo de nyo nẹ ophu mu oniọvo ọvo fikirẹ obo wọ tare yẹrẹ ruru, die ofori nẹ wo ru? Jesu da ta: “Wo de ze izobo wẹn vwẹ enu rẹ agbada, wọ da karohọ nẹ wọ vẹ omoni wẹ vwo ota, yan je izobo wẹn vwo vwẹ enu rẹ agbada na, rere wọ yanran, re wọ vẹ omoni wẹ na rhuẹrẹ kugbe tavwe rere wo ki rhi ze izobo wẹn.” (Mat. 5:23, 24) Vwo nene ota rẹ Jesu nana, wọ vẹ oniọvo wẹn na ta ota kpahọn. Jokaphiyọ obo ro fori nẹ ọ dia ọdavwẹ wẹn. Ọ diẹ wo vwo djephia nẹ ohwo ochekọ na ru chọ-ọ, ẹkẹvuọvo wọ vwọ rhọnvwe oruchọ wẹn, ovwan rhuẹrẹ kugbe. A vẹ iniọvo na vwo yerin kugbe vwọrẹ ufuoma yen obo re ma ghanre.

12 Udje rẹ Ebraham vẹ ọmọ-oniọvo rọyen Lọt re djunute siẹvore, dje oborẹ idibo rẹ Ọghẹnẹ rhuẹrẹ ota rọ sa so ẹghwọ. Ayen ihwo ivẹ na vwo uchuru, isuigodẹ rayen na ke kunu fikirẹ asan rẹ eranvwe na da ria ẹbe. Ebraham da vwẹ uphẹn kẹ Lọt nẹ ọ jẹ asan rẹ ọ vẹ uchuru rọyen cha ra, rere ẹghwọ vwo jẹ ẹdia. (Jẹn. 13:1, 2, 5-9) Ọyena uvi rẹ udje dẹn! Ebraham guọnọ ufuoma, ọ dia ojevwe romobọ rọye-en. Ọnana nẹrhẹ o fiabọ? Kakaka. Ọnana ghwa vwọ phia nu, Jihova de ve kẹ Ebraham nẹ o che bruba kẹ gbidiki. (Jẹn. 13:14-17) Idibo rẹ Ọghẹnẹ da reyọ irhi rẹ Baibol na vwọ rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ vẹ ẹwẹn rẹ ẹguọnọ, ọ cha vwẹ uphẹn kẹ ayen nẹ ayen rioja kakaka-a. [1]

13. Die yen oniruo ọvo ruru ọke ra vwọ ta eta rẹ gbaegbae vwọ kẹ, kẹ die ọnana yono avwanre?

13 Ọnana ke rha hẹ obo re phiare vwẹ ọke rẹ avwanre na. Ọke rẹ oniruo kpokpọ rẹ akon iruo rọvwẹrote ọghwẹkoko vwọ reyọ ifonu vwo se oniọvo ọshare ọvo sẹ ọ sa vwomakpahotọ kẹ iruo evo, oniọvo ọshare na da kpahen eta kẹ gbaegbae, o de ji fun ifonu dje. Ivun rẹ oniruo rọhẹ ẹdia yena jovwo, yen miovwo. Ivun miovwo oniruo kpokpọ na-a, ọ je kpairoro vrẹ-ẹ. Unọke ọvo vwọ wan nu, ọ da rhoma se oniọvo na, ọ da vuẹ nẹ ayen je mrẹ ohwohwo dẹvo-o, o ji fo nẹ ayen rhuẹrẹ ẹdia na phiyọ. Udughwrẹn ọvo vwọ wan nu, ayen ihwo ivẹ na da vwoma vwẹ Ọguan Ruvie ọvo. Ayen vwọ nẹrhovwo nu, ayen da ghwọrọ unọke ọvo kugbe, oniọvo na de gbikun na eje vwọ kẹ. Ọke rọ vwọ nabọ kerhọ kẹ oniọvo na nu, oniruo na da reyọ ẹkpo rẹ Baibol sansan vwọ phia, ayen da rhuẹrẹ ota na. Oniọvo na da vwomakpahotọ kẹ iruo na, ọ da je kpẹvwẹ oniruo na rọ vwọ ta ota kẹ vẹ ẹwẹn rẹ ẹguọnọ.

OFORI NẸ EKPAKO NA NYO KPAHỌN?

14, 15. (a) Ọke vọ yen a da sa reyọ uchebro rọhẹ Matiu 18:15-17 na vwo ruiruo? (b) Owọẹjẹ erha vọ yen Jesu djunute, kẹ die yen dia ọdavwẹ avwanre siẹrẹ a da reyọ ayen vwo ruiruo?

14 Inenikristi sa rhuẹrẹ ẹghwọ buebun rọ vwomaphia vwẹ uvwre rayen, ofori nẹ ayen ru ọtiọyen. Ẹkẹvuọvo, Jesu tare nẹ o vwo ẹdia evo ra da guọnọ nẹ ukoko na riẹn kpahọn. (Se Matiu 18:15-17.) Die yen sa phia siẹrẹ ohwo ro ruchọ na rha kerhọ kẹ oniọvo rọyen, iseri na, kugbe ukoko na-a? Ka reyọ phiyọ “ọvweghrẹ.” Nonẹna, a sa djẹ ohwo tiọyena. Owọẹjẹ nana djerephia nẹ ọ diẹ ‘ogbeku’ otete yen a ta ota kpahen na-a. Ukperẹ ọtiọyen, ọnana (1) oruchọ rẹ ihwo ro djobọte na sa rhuẹrẹ jovwo, ẹkẹvuọvọ kọ je dia (2) oruchọ ọgangan ra sa vwọ djẹ ohwo nẹ ukoko siẹrẹ a rha sa rhuẹrẹ-ẹ. Oka rẹ umwemwu tiọyena se churobọ si iwayo-ephio yẹrẹ ota ọbrabra re vwo miovwo odẹ rẹ ohwo. Ẹdia nana ọvo yen a da sa reyọ owọẹjẹ erha rẹ Jesu djunute na vwo ruiruo. Ọ dia umwemwu ọgangan kerẹ igberadja, ọshare ro nene ọshare vwerhẹn, ra vwọ reyọ vwọsua ukoko na, edjọẹgọ, yẹrẹ efa tiọye-en, ekpako na yen vwẹrote ẹdia nana.

Wo se bru oniọvo wẹn na ra vrẹ abọ ọvo, wẹ vẹ ọyen se vwo yerin kugbe (Ni ẹkorota 15)

15 Ọdavwẹ rẹ uchebro rẹ Jesu na ọyen ra vwọ chọn oniọvo na uko vẹ ẹwẹn rẹ ẹguọnọ. (Mat. 18:12-14) Ẹsosuọ, ihwo ivẹ na yen davwẹngba vwọ rhuẹrẹ ota na. E se bru ohwo ro ruchọ na vrẹ abọ ọvo. Ọ rha je wia-an, gba ta ota kẹ vwẹ irharo rẹ ihwo re herọ ọke rẹ emu na vwọphia, yẹrẹ ihwo re sa vwẹ ẹro abavo vwo ni ẹdia na. Owọẹjẹ nana da wian, kọyen wọ “rease” rẹ oniọvo wẹn. Wọ da davwen owọẹjẹ nana eje abọ ibro nu, jẹ ọ je wia-an, gba vuẹ ekpako na kpahọn.

16. Die yen djerephia nẹ ọyen emu rẹ ẹguọnọ re vwo nene uchebro rẹ Jesu?

16 A fobọ mrẹ ẹdia rọ guọnọ owọẹjẹ erha na eje re djunute vwẹ Matiu 18:15-17 na-a. Ọyena vwerhoma kidie o djephia nẹ iniọvo na rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ kpatakpata, ọ rha fobọ te ẹdia rẹ a da djẹ ohwo nẹ ukoko-o. Ọke buebun, ohwo ro ruchọ na mrẹ oruchọ rọyen, kọ je rhuẹrẹphiyọ. Ọ re gbeku na sa mrẹ nẹ ofori o vwo ghovwo ohwo ro gbe re ku na. Ota rẹ Jesu nana djephia nẹ ọ ghwa diẹ ọke ẹsosuọ yen ekpako vwo nyo kpahọ-ọn. Jokpanẹ owọẹjẹ ẹsosuọ vẹ ọrivẹ na rha wia-an, ayen de ji vwo erọnvwọn ri djerephia nẹ oborẹ ayen nyori na ghini uyota.

17. Ebruphiyọ vọ yen che tẹ avwanre obọ siẹrẹ a da dia ihwo re “guọnọ ufuoma”?

17 Bẹsiẹ oba rẹ eyeren nana vwo te, e che gbe ohwohwo ku kidie avwanre gbare-e. Odibo Jems de si: “Ohwo ro rhe she vwẹ oma rẹ ota-a, yẹ ohwo yena omamọ rẹ ohwo ro se sun oma rọye rhe.” (Jems 3:2) Wọ ke sa rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ, kẹ wọ davwẹngba vwọ “guọnọ ufuoma, re wọ vwọ tua.” (Une 34:14) Ọke yena, ke che vwo omamọ oyerinkugbe vẹ iniọvo avwanre, ufuoma kọ je cha dia evunrẹ ukoko na. (Une 133:1-3) Ọ rọ ma rho, ke che vwo omamọ oyerinkugbe vẹ Jihova, rọ dia “Ọghẹnẹ rẹ ufuoma.” (Rom 15:33) Ihwo re rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ vẹ ẹwẹn rẹ ẹguọnọ eyen cha mrẹ ebruphiyọ nana.

^ [1] (ẹkorota 12) Ihwo efa re rhuẹrẹ ẹghwọ phiyọ vwẹ idjerhe rẹ ufuoma yen: Jekọp, vẹ Isọ (Jẹn. 27:41-45; 33:1-11); Josẹf, vẹ iniọvo rọyen (Jẹn. 45:1-15); kugbe Gidiọn, vẹ ihwo rẹ Ifrem. (Iguẹ. 8:1-3) Wọ sa je riẹn ihwo efa rehẹ Baibol na.