Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ẹvẹ Whọ be Hae Jiroro Omobọ Ra?

Ẹvẹ Whọ be Hae Jiroro Omobọ Ra?

“Hae daoma wo otoriẹ oware nọ oreva Jihova o rrọ.”—ẸF. 5:17.

ILE: 69, 57

1. Izi jọ vẹ Ọghẹnẹ o jie kẹ omai evaọ Ebaibol na, kọ erere vẹ ma re wo nọ ma te koko ai?

IZI sa-sa e rrọ Ebaibol na nọ Jihova o jie kẹ omai. Wọhọ oriruo, ma jọ Ebaibol na ruẹ nọ o mukpahe ọfariẹ-ogbe, edhọ-egọ, uji-utho, gbe idi-eda thomawa. (1 Kọr. 6:9, 10) U te no ere no, Jesu Kristi Ọmọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ilele riẹ obọdẹ uzi nana nọ o gwọlọ iruo gaga inọ: “Wha nyai wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi re a zihe ruọ ilele, wha họ ae ame evaọ odẹ Ọsẹ na gbe Ọmọ na gbe ẹzi ọfuafo na, wha wuhrẹ ae re a ru eware kpobi nọ me jie uzi rai kẹ owhai. Rri! Mẹ rrọ kugbe owhai edẹ na kpobi rite oke urere uyero-akpọ na.” (Mat. 28:19, 20) Izi Ọghẹnẹ e ginẹ thọ idibo riẹ gaga no. Izi Ọghẹnẹ nọ ma bi koko e be lẹliẹ omai wo ọghọ omobọ ohwo, jẹ be zọhọ fihọ omakpokpọ gbe evawere iviuwou mai. Mai wuzou na, izi Ọghẹnẹ nọ ma bi koko, onọ u kugbe ujaje Jesu inọ ma ta usiuwoma na, o lẹliẹ omai wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ gbe eghale riẹ no.

2, 3. (a) Fikieme Ebaibol na o gbe ro fi uzi họ kẹ oware kpobi hi? (b) Enọ vẹ ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

2 Rekọ eware buobu e riẹ nọ Ebaibol na o jie ugogo uzi ovuọvo kpahe he. Wọhọ oriruo, Ebaibol ọ fodẹ ugogo oghẹrẹ ewu ọvuọvo ho, nọ u fo nọ Oleleikristi o re kuhọ hayo nọ o re kuhọ họ. Ẹvẹ onana u ro dhesẹ areghẹ Jihova via? Iruemu-ẹwho gbe osẹ i wo ohẹriẹ evaọ eria sa-sa akpọ na, yọ i re je dhe enwenwene nọ oke o be nyaharo na. O hae jọnọ Ebaibol na ọ fodẹ ugogo oghẹrẹ osẹ nọ Ileleikristi a rẹ wha, enẹ yọ enana i kiekpo no. Onana ovona u ru nọ Ọghẹnẹ o gbe fi ugogo izi jọ họ Ebaibol na ha kpahe oghẹrẹ iruo nọ ma re ru, usiwo-imu nọ ma rẹ jẹrehọ, hayo eware ẹkeriotọ nọ ma rẹ romakẹ. Fikiere, mai omomọvo gbe ahwo nọ a wuzou iviuwou, ma rẹ sae jiroro kẹ omobọ mai kpahe onọ ma re ru evaọ eware nana.

3 Kọ onana u dhesẹ nọ oware nọ ma salọ kpobi u re muẹme evaọ aro Jihova ha? Kọ Ọsẹ obọ odhiwu mai na ọ te jẹ onọ ma ru kpobi rehọ sidhe nọ ma raha uzi riẹ hẹ? Nọ ugogo uzi Ebaibol ovuọvo o gbẹ ta kpahe oware jọ họ, ẹvẹ ma sae rọ riẹ iroro-ejẹ nọ e te were Jihova?

KỌ IRORO-EJẸ OMOBỌ OHWO I MUẸME?

4, 5. Ẹvẹ iroro-ejẹ mai e rẹ sai kpomahọ omai gbe amọfa?

4 Ahwo jọ a rẹ sai roro nọ oware nọ ma salọ nọ ma re ru kpobi u muẹme he. Rekọ re ma sae jẹ emamọ iroro nọ e rẹ were Jihova, o gwọlọ nọ ma re roro kpahe izi gbe ehri-izi riẹ nọ e rrọ Ebaibol na je ru lele ai. Wọhọ oriruo, ma gbe koko uzi Ọghẹnẹ kpahe azẹ hẹ, ma rẹ sai wo ọjẹrehọ riẹ hẹ. (Emu. 9:4; Iruẹru 15:28, 29) Olẹ u ti fiobọhọ kẹ omai jiroro nọ i wobọ kugbe izi gbe ehri-izi Ebaibol.

5 Iroro ilogbo nọ ma jẹ e rẹ sai kpomahọ usu mai kugbe Ọghẹnẹ. Iroro nọ ma jẹ kpobi i re kpomahọ usu mai kugbe Jihova wowoma hayo yoyoma. Ma tẹ jẹ emamọ iroro, u re ru usu mai kugbe Jihova ga, rekọ ekpehre iroro e rẹ raha usu mai kugbei. U te no ere no, ma tẹ jẹ ekpehre iroro, o rẹ sae kẹ ibe Ileleikristi mai uye, ru ai zoruẹ hayo fi ohẹriẹ họ ukoko na. Avro ọ riẹ hẹ, iroro omobọ mai i muẹme.—Se Ahwo Rom 14:19; Ahwo Galesha 6:7.

6. Eme u fo nọ o rẹ kpọ iroro-ejẹ mai?

6 Eme u fo nọ ma re ru nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe iroro-ejẹ nọ Ebaibol ọ jọ fodẹ ugogo uzi ovuọvo ho? Evaọ otọ uyero utioye, owha-iruo mai o rrọ re ma kiẹ uyero na ziezi jẹ jiroro nọ e rọwo kugbe oreva Jihova nọ e rẹ wha eghale riẹ ze, orọnikọ eriwo obọmai hi.—Se Olezi 37:5.

WO OTORIẸ OREVA JIHOVA

7. Nọ Ebaibol na ọ gbẹ fodẹ ugogo uzi kpahe uyero jọ họ, ẹvẹ ma sae rọ riẹ oreva Jihova evaọ uyero utioye?

7 Whọ sai roro nọ, ‘Evaọ uyero nọ Ebaibol na ọ jọ fodẹ ugogo uzi ovuọvo ho, ẹvẹ ma sae rọ riẹ oreva Jihova?’ Ahwo Ẹfisọs 5:17 o ta nọ: “Wha hae daoma wo otoriẹ oware nọ oreva Jihova o rrọ.” Evaọ uyero nọ Ebaibol na ọ jọ fodẹ ugogo uzi ovuọvo ho, ẹvẹ ma sae rọ riẹ oreva Jihova? Ẹkwoma olẹ gbe ekpakpọ ẹzi ọfuafo riẹ nọ ma re ru lele.

8. Ẹvẹ Jesu o ro wo otoriẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru? Kẹ oriruo.

8 Roro kpahe oghẹrẹ nọ Jesu o ro wo otoriẹ oware nọ Ọsẹ riẹ ọ gwọlọ nọ o ru. Evaọ etoke ivẹ jọ nọ a gbiku rai fihọ Ebaibol na, Jesu ọ kake lẹ se Jihova, kẹsena ọ tẹ rọ edhere igbunu rehọ emu ko ogbotu ahwo. (Mat. 14:17-20; 15:34-37) Rekọ evaọ okenọ ohọo u je kpei nọ Setan ọ dawo iẹe evaọ obọ udhude, ọ rọwo zihe itho ruọ ebrẹdi hi. (Se Matiu 4:2-4.) Fikinọ Jesu ọ riẹ kpahe oreva Ọsẹ riẹ ziezi, ọ riẹ nọ u fo ho re o zihe itho na ruọ ebrẹdi. Ẹhẹ, Jesu o vuhumu nọ o jọ oreva Ọghẹnẹ hẹ re ọ rehọ ogaga riẹ na ru iruo kẹ ewoma obọriẹ. Oware yena nọ o ru hu na, u dhesẹ nọ ọ rẹroso Jihova re ọ kpọe jẹ ko ẹe.

9, 10. Eme o ti fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro? Kẹ oriruo.

9 Re ma sae jẹ emamọ iroro wọhọ Jesu, o gwọlọ nọ ma rẹ rẹroso Jihova kẹ ọkpọvio. O gwọlọ nọ ma re ru lele ẹme areghẹ nana: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi. Who roro nọ who wo areghẹ hrọ họ; dhẹ ozọ ỌNOWO na re who si oma no umuomu.” (Itẹ 3:5-7) Ma tẹ be hai wuhrẹ Ebaibol na re ma riẹ iroro Jihova, o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai wo otoriẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru. Epanọ ma riẹ iroro Jihova te, ere udu mai o te wọ omai gwọlọ lele ọkpọvio riẹ te.—Izik. 11:19.

10 Wọhọ oriruo: Dae rehọ iẹe nọ aye uwou-orọo jọ o kpohọ eki nyae dẹ eware. Ọ tẹ ruẹ eviẹ jọ nọ e were e riẹ rekọ e rrọ ghaghae. Fikiere ọ tẹ nọ omariẹ nọ, ‘Ẹvẹ o te jọ ọzae mẹ oma nọ mẹ tẹ rọ ugho utioye dẹ eviẹ na?’ Ẹsejọhọ ọ riẹ uyo na kẹ omariẹ no, dede nọ ọzae riẹ ọ rrọ kugbei hi. Fikieme ọ sae rọ riẹ? Keme anwọ oke nọ a rọ rrọ kugbe na, ọ riẹ oghẹrẹ nọ ọzae riẹ ọ gwọlọ nọ a rẹ raha umutho ugho nọ a wo. Fikiere, o wo otoriẹ epanọ o te jọ ọzae riẹ oma nọ ọ tẹ rọ ugho utioye dẹ eviẹ na. Epọvo na re, nọ ma bi wuhrẹ kpahe idhere gbe iroro Jihova na, u ti ru omai wo otoriẹ oware nọ Ọsẹ obọ odhiwu mai na ọ gwọlọ nọ ma ru evaọ uyero sa-sa vi epaọ anwẹdẹ.

ẸVẸ WHỌ SAE RỌ RIẸ IRORO JIHOVA?

11. Enọ vẹ ma rẹ sae nọ omamai nọ ma te bi se hayo wuhrẹ Ebaibol na? (Rri ẹkpẹti na, “ Who te bi Wuhrẹ Ebaibol na, Nọ Omara Nọ.”)

11 Re ma sae riẹ kpahe iroro Jihova ziezi, o gwọlọ nọ ma re se ewuhrẹ omobọ mai gboja. Ma te bi se hayo wuhrẹ Ebaibol na, ma sae nọ omamai nọ, ‘Eme oria nana u dhesẹvia kpahe Jihova, idhere ikiẹrẹe riẹ, gbe iroro riẹ?’ O gwọlọ nọ ma re wo ọkpọ uruemu Devidi ọso-ilezi na, nọ ọ so nọ: “Dhesẹ idhere ra kẹ omẹ, O ỌNOWO; re who wuhrẹ omẹ obọ eda idhere ra. Jọ uzẹme ra su omẹ, re who wuhrẹ omẹ, keme whẹ họ Ọghẹnẹ usiwo mẹ; whẹ họ ẹruore mẹ bẹsenọ oke u ro kpo.” (Ol. 25:4, 5) Nọ who bi roro kpahe oria Ebaibol nọ who se na, whọ sae nọ omara enọ nana: ‘Ẹvẹ mẹ sai ro fi uthubro nana hiruo evaọ uviuwou mẹ? Bovẹ mẹ sai jo fi ei hiruo? Evaọ obọ uwou? Obọ iruo? Obọ isukulu? Evaọ usiuwoma ota?’ Ma tẹ riẹ oria nọ ma sae jọ fi uthubro na hiruo no, o te mae lọhọ kẹ omai re ma wo otoriẹ epanọ ma sai ro fi ei hiruo.

12. Ẹvẹ ebe ukoko na gbe iwuhrẹ mai e sai ro fiobọhọ kẹ omai riẹ iroro Jihova evaọ iyero sa-sa?

12 Edhere ọfa nọ ma sae rọ riẹ iroro Jihova ziezi họ, ithubro Ebaibol nọ ukoko riẹ o be kẹ nọ ma rẹ gaviezọ kẹ ziezi. Wọhọ oriruo, obe na, Watch Tower Publications Index avọ obe Ekiakiẹ Rọkẹ Isẹri Jihova i re fiobọhọ kẹ omai wuhrẹ kpahe iroro Jihova ziezi, jẹ riẹ oware nọ ọ gwọlọ nọ ma ru evaọ otọ uyero sa-sa nọ o jọ gwọlọ nọ ma jiroro kẹ omobọ mai. O rẹ jẹ kẹ omai erere nọ ma tẹ be hae gaviezọ ziezi evaọ obọ ewuhrẹ jẹ jarai wobọ. Ma tẹ be hai roro didi kpahe eware nọ ma bi wuhrẹ, u ti fiobọhọ kẹ omai wo otoriẹ iroro Jihova ziezi jẹ jiroro nọ e rọwo kugbe oreva riẹ. Ma tẹ be rọ eware nọ Jihova ọ kẹ omai re ma sai wuhrẹ kpahe iẹe ru iruo ziezi, ma te riẹ idhere riẹ ziezi nọ oke o be nyaharo na. Onana u ve ti ru omai jẹ iroro nọ e rẹ wha eghale Ọghẹnẹ ze.

JỌ IRORO JIHOVA E KPỌ IRORO-EJẸ RA

13. Kẹ oriruo epanọ iroro Jihova nọ ma rẹ riẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro.

13 Roro kpahe oriruo jọ nọ u dhesẹ epanọ iroro Jihova nọ ma rẹ riẹ ziezi o sai ro fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro. Ẹsejọ o rẹ sae jọ isiuru mai iwhowho-uvie re ma ruọ iruo ọkobaro oke-kpobi. Re ma sai ru onana, ma te bi siobọno eware jọ evaọ uzuazọ. Evaọ oke ovona, ma tẹ be ruawa sọ ma te sae ginẹ wereva nọ ma gbe wo ekwakwa efe buobu hu. Uzẹme, ugogo uzi ovuọvo o rrọ Ebaibol na ha nọ o ta nọ ma ru iruo ọkobaro; ma sae gọ Jihova nọ ma gbẹ make rrọ ọkobaro oke-kpobi hi. Dede na, Jesu ọ kẹ omai imuẹro nọ ahwo nọ a siobọno eware jọ fiki iruo Uvie na a ti wo eghale buobu. (Se Luk 18:29, 30.) Ofariẹ, Ebaibol na o dhesẹ nọ o rẹ were Jihova nọ ma tẹ rọ unevaze kẹe “okẹ ujiro” jẹ rọ evawere ru utho ẹgba mai kpobi evaọ iruo Uvie na. (Ol. 119:108; 2 Kọr. 9:7) Kọ eria ikere nana gbe olẹ rọkẹ ọkpọvio, o gbẹ sai ru omai riẹ iroro Jihova? Ma te roro didi kpahe onana, u ti fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro je wo oghale Ọsẹ obọ odhiwu mai.

14. Ẹvẹ whọ sae rọ riẹ sọ oghẹrẹ ewu jọ nọ whọ gwọlọ wha ọ were Jihova?

14 Roro kpahe oriruo ọfa: Ma rehọ iẹe nọ u wo oghẹrẹ osẹ jọ nọ o rẹ were owhẹ rekinọ o rẹ sae kẹ inievo jọ uye evaọ ukoko na. Yọ ugogo uzi Ebaibol ovuọvo o riẹ hẹ nọ o ta nọ ma wha oghẹrẹ osẹ utioye he. Eme họ iroro Jihova kpahe ẹme nana? Pọl ukọ na ọ kẹ omai uthubro nana: “Jọ eyae na a gọ ẹgọ nọ o kiehọ, nọ ọ rrọ owowa je dhesẹ iroro egbagba, orọnikọ orọ igbeto-ime gbe igoru hayo izuu hayo iwu nọ e ghare gaga ha, rekọ evaọ oghẹrẹ nọ u fo eyae nọ e ta nọ a be gọ Ọghẹnẹ, koyehọ ẹkwoma iruo iwoma.” (1 Tim. 2:9, 10) Uthubro nana u kiekpahe ezae Ileleikristi re. Wọhọ ahwo nọ a rọ oma mudhe kẹ Ọghẹnẹ no, orọnikọ epanọ ẹgọ gbe osẹ jọ o rrọ omai oma ọvo ma re roro kpahe he, rekọ te epanọ o te jọ amọfa oma. Iroro owowa gbe uyoyou u re ru omai roro kpahe ibe Ileleikristi mai, jẹ whaha oware nọ o rẹ kẹ ae uye. (1 Kọr. 10:23, 24; Fil. 3:17) Nọ ma te wo oware nọ Ebaibol na ọ ta họ iroro, o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai wo otoriẹ iroro Jihova kpahe ẹme na, o vẹ jẹ kpọ omai jiroro nọ e rẹ were iẹe.

15, 16. (a) Ẹvẹ o rẹ jọ Jihova oma nọ ma tẹ be hai roro kpahe ọfariẹ-ogbe? (b) Nọ ma tẹ be salọ eware ẹkeriotọ, ẹvẹ ma sae rọ riẹ enọ e were Jihova? (c) Ẹvẹ u fo nọ ma rẹ rọ jẹ iroro ilogbo?

15 Ebaibol na o ru omai riẹ nọ o rẹ kẹ Jihova uye nọ ahwo a te bi ru eware iyoma, nọ ‘iroro eva rai e tẹ be vọ avọ eyoma kẹse kẹse.’ (Se Emuhọ 6:5, 6.) Onana o sai ru omai vuhumu nọ o thọ gaga re ma hai roro kpahe ọfariẹ-ogbe keme o sai ru omai thọ uzioraha ulogbo nọ Ebaibol na o mukpahe, onọ o rọwo kugbe iroro Jihova ha. Jemis olele na o kere nọ: “Areghẹ nọ o no obọ ehru ze . . . orọ ọsosuọ kpobi, ọ rẹ jọ fuafo, ọ rẹ jẹ rria dhedhẹ kugbe amọfa, o re dhesẹ nọ o wo iroro, rọ unevaze yoẹme, vọ avọ ohrọ-oriọ gbe ewoma oruo, o wo ọriẹwẹ hẹ, o wo eviẹhọ họ.” (Jem. 3:17) Onana o rẹ wọ omai whaha eware ẹkeriotọ kpobi nọ e rẹ kpare isiuru ọfariẹ-ogbe fihọ omai udu. Ileleikristi nọ i wo otoriẹ a re du nọ omọfa ha sọ u kiehọ re a wobọ evaọ erozaha, se ebe, hayo rri ighe nọ a jọ dhesẹ eware nọ Jihova o mukpahe. Oghẹrẹ nọ Jihova o rri eware itieye o rrọ Ebaibol na vevẹ.

16 U wo iyero buobu nọ ma sae jọ jiroro inọ ma re ru oware jọ hayo odekọ, nọ onọ ma ru kpobi o rẹ rọ were Jihova. Rekọ evaọ iroro-ejẹ ilogbo, o rẹ mai woma re ma gwọlọ ohrẹ ekpako na hayo Ileleikristi efa nọ i kruga ziezi evaọ ukoko na. (Tait. 2:3-5; Jem. 5:13-15) O make rrọ ere na, u ti fo ho re ma vuẹ amọfa nọ a jiroro jọ kẹ omai. O gwọlọ nọ Ileleikristi a re wuhrẹ ẹgba otoriẹ rai jẹ rehọ iẹe ruiruo. (Hib. 5:14) Ajọ mai kpobi ma ru lele ohrẹ Pọl na inọ: “Omomọvo ọ rẹ wọ ọvuọ owha riẹ.”—Gal. 6:5.

17. Irere vẹ ma re wo nọ ma tẹ be hae jiroro nọ e rẹ were Jihova?

17 Ma tẹ kuvẹ re iroro Jihova e kpọ omai evaọ iroro-ejẹ, u re ru omai si kẹle iẹe. (Jem. 4:8) Ma re je wo ọjẹrehọ gbe oghale riẹ. Onana u ve ru ẹrọwọ nọ ma fihọ Ọsẹ obọ odhiwu mai na ga ziezi. Fikiere, ajọ izi gbe ehri-izi Ebaibol e hae kpọ omai, keme i re dhesẹ iroro Ọghẹnẹ via evaọ iyero sa-sa. Uzẹme o rrọ, ma te hai gbe wuhrẹ eware ekpokpọ kpahe Jihova. (Job 26:14) Dede na, nọ ma tẹ be hae daoma ziezi, ma sai wo areghẹ, eriariẹ, gbe orimuo nọ ma sae rọ jẹ emamọ iroro. (Itẹ 2:1-5) Iroro gbe omaa ahwo-akpọ nọ a gba ha i re kiekpo, rekọ ọso-ilezi na ọ ta gbagba nọ: “Iroro ejẹ ỌNOWO e rẹ jọ bẹdẹ, iroro eva riẹ i re no ige te ige.” (Ol. 33:11) O rrọ vevẹ, nọ iroro gbe eware nọ ma bi ru e tẹ rọwo kugbe iroro Jihova Ọghẹnẹ mai nọ o wo areghẹ thesiwa na, ma te sae jẹ emamọ iroro kẹ omobọ mai.