Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Nyɛ Ha Nɛ Wa Bua Nɛ Jɔ Mawu Dloomi ɔ He

Nyɛ Ha Nɛ Wa Bua Nɛ Jɔ Mawu Dloomi ɔ He

“E ha wa ti nɔ tsuaa nɔ dloomi nɔtonɔto.”—YOH. 1:16.

LAHI: 1, 13

1, 2. (a) Moo tu Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ wai ngmɔtsɛ ɔ he ɔ he munyu. (b) Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ nɔ nɔ́ hami kɛ dloomi he?

WAI ngmɔtsɛ ko je kpo makɛ mla kɛ ya jua a nɔ nɛ e ya bɔ nihi apaa konɛ a ba tsu ní ngɛ e wai ngmɔ mi. E tsɔɔ ní tsuli ɔmɛ sika abɔ nɛ e ma ha mɛ, nɛ a kplɛɛ nɔ. Ngmɔtsɛ ɔ hia apaatsɛmɛ fuu, lɔ ɔ he ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, e ya jua a nɔ si abɔ nɛ e ya hla apaatsɛmɛ. E de apaatsɛmɛ ɔmɛ tsuo kaa e maa wo mɛ hiɔ bɔ nɛ sa. Benɛ e su gbɔkuɛ ɔ, e bua apaatsɛmɛ ɔmɛ a nya nɛ e wo mɛ hiɔ. Hiɔ nɛ e wo a ti nɔ tsuaa nɔ ɔ sɔ, nɔ ɔ ngɔ ngmlɛfia fuu kɛ tsu ní jio, ngmlɛfia kake pɛ nɛ e kɛ tsu ní jio. Benɛ kekletsɛmɛ ɔmɛ na enɛ ɔ, a tu munyu huitihuiti kɛ si ngmɔtsɛ ɔ. Ngmɔtsɛ ɔ ha mɛ heto ke: ‘Anɛ pi sika hiɔ yi kake nɛ i kɛ mo ye nya ke ma ha mo lo? Anɛ i be he blɔ kaa i kɛ imi nitsɛ ye sika peeɔ nɔ́ nɛ i suɔ lo? Aloo ye mi mi nɛ jɔ ɔ he o hɛngmɛ tsu ngɛ nɛ ɔ?’​—Mat. 20:1-15.

2 Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ haa nɛ wa kaiɔ “dloomi” nɛ wa náa kɛ jeɔ Yehowa dɛ mi ɔ. [1] (Kane 2 Korinto Bi 6:1.) Eko ɔ, nɔ ko ma susu kaa e sa nɛ nihi nɛ a kɛ ngmlɛfiahi fuu tsu ní ɔ nɛ a ná sika fuu pe nihi nɛ a kɛ ngmlɛfia kake pɛ tsu ní ɔ. Se ngmɔtsɛ ɔ dloo sekpɛtsɛmɛ ɔmɛ kɛkɛ. Womi mi lelɔ ko tu munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “dloomi” ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he munyu. E ngma ke: “Nɔ́ nɛ munyungu nɛ ɔ tsɔɔ tutuutu ji nike ní ko nɛ a kɛ ha nɔ ko yaka nɛ e gbo we he dengme, aloo nɔ́ ko nɛ a kɛ ha nɔ ko nɛ jinɛ e sɛ nɔ ɔ.”

NƆ́ NƐ YEHOWA JE E TSUI MI NƐ E KƐ KE WƆ

3, 4. Mɛni he je nɛ Yehowa dloo adesahi tsuo ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ e gu kɛ pee jã?

3 Ngmami ɔ tu “Mawu dloomi nike ní” ɔ he munyu. (Efe. 3:7) Mɛni he je nɛ Yehowa dloomi ɔ ji “nike ní” ɔ? Ke wa nyɛɔ peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ hlae ngɛ wa dɛ ɔ pɛpɛɛpɛ ɔ, jinɛ e dloomi ɔ sa wɔ. Se kaa bɔ nɛ wa le ɔ, wa nyɛ we nɛ waa pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, Matsɛ Salomo nɛ ji nile lɔ ɔ ngma ke: “Dalɔ ko dalɔ ko be zugba nɛ ɔ nɔ. Nɔ ko nɔ ko be nɛ peeɔ kpakpa daa nɛ ɔ, nɛ lɛɛ e pee we yayami gblegbleegble.” (Fiɛlɔ 7:20) Bɔfo Paulo hu de ke: “Nihi tsuo pee yayami, nɛ Mawu hɛ mi nyami ɔ bɔ mɛ,” nɛ “yayami he hiɔwo ji gbenɔ.” (Rom. 3:23; 6:23a) Gbenɔ ji nɔ́ nɛ sa wɔ.

4 Se Yehowa tsɔɔ kaa e suɔ adesahi wawɛɛ, nɛ e dloo wɔ ngɛ blɔ nɛ wa be nyɛe maa kale nɔ. E tsɔ e “Bi kake” ɔ kɛ ba zugba a nɔ, nɛ e ba gbo ngɛ wa he. Enɛ ɔ ji nike ní nɛ pe kulaa. (Yoh. 3:16) Enɛ ɔ he ɔ, Paulo ngma ke: ‘Yesu lɛɛ wa na kaa gbenɔ mi amanehlu ɔ nɛ e na a ha nɛ a kɛ hɛ mi nyami kɛ bu fi lɛ jlasi. Mawu ɔ dloomi ɔ nya a, Yesu ba gbo kɛ ha nihi tsuo.’ (Heb. 2:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “Mawu nɔke nɔ́ ɔ ji neneene wami nɛ wa naa ngɛ wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo mi.”​—Rom. 6:23b.

5, 6. (a) Ke yayami ngɛ tsɛ yee ngɛ wa nɔ ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ baa? (b) Ke dloomi ngɛ tsɛ yee ngɛ wa nɔ ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ ba a?

5 Mɛni blɔ nɔ adesahi gu kɛ ba plɛ yayami peeli, nɛ a gboɔ ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ nya ke: ‘Yayami nɛ nɔ kake nɛ ji Adam pee ɔ ha nɛ gbenɔ ngɛ e bimɛ a nɔ yee.’ (Rom. 5:12, 14, 17) Se bua jɔmi sane ji kaa nɔ́ ko ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee nɛ yayami be wa nɔ yee hu. Ke wa ná Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ mi hemi kɛ yemi ɔ, Yehowa dloomi ɔ maa hɛɛ wɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? “He nɛ yayami hiɛ ngɛ ɔ, lejɛ ɔ Mawu dloomi ɔ hiɛ kɛ be nɔ babauu. Lɔ ɔ he ɔ, bɔ nɛ yayami ye tsɛ kɛ gu gbenɔ nɔ ɔ, jã nɔuu Mawu dloomi ɔ ngɛ tsɛ yee kɛ gu dami nɔ; nɛ kɛ gu wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nɔ ɔ, wa ma ná neneene wami.”​—Rom. 5:20, 21.

6 E ngɛ mi kaa loloolo ɔ yayami peeli ji wɔ mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ wa ha yayami nɛ ye tsɛ ngɛ wa nɔ. Ke wa pee yayami ko ɔ, wa ma bi Yehowa konɛ e ngɔ kɛ pa wɔ. Paulo bɔ Kristofohi kɔkɔ ke: “Nyɛ ko ha nɛ yayami nɛ ye nyɛ nɔ hu; ejakaa mlaa nɛ fiɔ nɔ ɔ be nyɛ nɔ he wami hu; Mawu dloomi ɔ mohu lɛ hɛɛ nyɛ.” (Rom. 6:14) Enɛ ɔ he ɔ, Mawu dloomi ɔ nɛ ngɛ tsɛ yee ngɛ wa nɔ. Mɛni je enɛ ɔ mi kɛ ba? Paulo tsɔɔ nya ke: ‘Mawu je e dloomi ɔ kpo ngɔ tsɔɔ. Dloomi nɛ ɔ bɔɔ wɔ kɔkɔ kaa wa kpa yayami peemi, nɛ wa ko di je nɛ ɔ mi akɔnɔ níhi a se. E tsɔɔ wɔ kaa waa hyɛ wa he nɔ saminya; waa pee nɔ́ nɛ da, nɛ waa ye Mawu gbeye.’​—Tito 2:11, 12.

MAWU DLOOƆ WƆ NGƐ BLƆ ‘SLƆƆTOHI’ A NƆ

7, 8. Ke a ke Yehowa dlooɔ wɔ ngɛ blɔ ‘slɔɔtohi’ a nɔ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? (Moo hyɛ fonihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

7 Bɔfo Petro ngma ke: “Nike ní pɔtɛɛ komɛ nɛ Mawu kɛ dloo nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ ɔ, nyɛ kɛ sɔmɔ nyɛ sibi kaa Mawu dloomi nike ní slɔɔto ɔmɛ a nɔ hyɛli kpakpahi.” (1 Pet. 4:10) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Ngɛ kahi nɛ waa kɛ maa kpe ngɛ wa si himi mi tsuo se ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa da nya. (1 Pet. 1:6) Mawu ma ha wɔ níhi nɛ maa ye bua wɔ nɛ waa da ka tsuaa ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya.

8 Niinɛ, Yehowa guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ dlooɔ wɔ. Bɔfo Yohane ngma ke: “E mi mi hi kɛ be nɔ, lɔ ɔ he ɔ, e ha wa ti nɔ tsuaa nɔ dloomi nɔtonɔto.” (Yoh. 1:16) Akɛnɛ Yehowa guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ dlooɔ wɔ he je ɔ, wa náa jɔɔmihi fuu. Mɛni ji jɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ?

9. Kɛ wa plɛɔ kɛ náa Yehowa dloomi ɔ he se ha kɛɛ, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ e dloomi ɔ he?

9 E ngɔɔ wa he yayami ɔmɛ kɛ paa wɔ. Yehowa dloomi ɔ he je ɔ, ke wa pee yayami nɛ wa tsake wa tsui nɛ wa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa pee we jamɛ a yayami ɔ hu ɔ, e ngɔɔ wa yayami ɔ kɛ paa wɔ. (Kane 1 Yohane 1:8, 9.) E sa nɛ waa na Mawu si nɛ wa je e yi ngɛ e mɔbɔ nami ɔ he je. Benɛ Paulo ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ sɛ womi ngmae ɔ, e de mɛ ke: ‘Yehowa kpɔ̃ wɔ kɛ je diblii he wami ɔ sisi, nɛ e kɛ wɔ ba e bi nɛ e suɔ lɛ saminya a matsɛ yemi ɔ mi. E bi ɔ ha nɛ wa ye wa he; ee, e kɛ wa he yayami pa wɔ.’ (Kol. 1:13, 14) Akɛnɛ Mawu ngɔɔ wa yayami ɔmɛ kɛ paa wɔ he je ɔ, wa ma nyɛ ma ná jɔɔmi kpahi fuu.

10. Ngɛ Mawu dloomi ɔ nya a, mɛni jɔɔmi wa náa?

10 Huɛ bɔmi kpakpa hii waa kɛ Mawu wa kpɛti. A fɔ wɔ kaa yayami peeli, enɛ ɔ he ɔ, wa ba pee Mawu he nyɛli. Paulo ma munyu nɛ ɔ nɔ mi. E de ke: “Jinɛ sa a, Mawu he nyɛli ji wɔ, se kɛ gu e Bi ɔ gbenɔ ɔ nɔ ɔ, a dla waa kɛ Mawu wa kpɛti.” (Rom. 5:10) Akɛnɛ a dla waa kɛ Yehowa wa kpɛti he je ɔ, tue mi jɔmi ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti. Paulo ngɔ he blɔ nɛ ɔ nɛ wa ná a kɛ to Yehowa dloomi ɔ he. E de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, kɛ gu hemi kɛ yemi nɔ ɔ, Mawu wo wɔ [Kristo nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ] nguɔ. Lɔ ɔ he ɔ, he jɔmi ba waa kɛ Mawu wa kpɛti kɛ gu Yesu Kristo nɔ. Si himi nɛ wa ngɛ mi amlɔ nɛ ɔ, Mawu dloomi nya nɛ wa ná kɛ gu Yesu Kristo nɛ wa heɔ yeɔ ɔ nɔ.” (Rom. 5:1, 2) Enɛ ɔ ji jɔɔmi agbo nɛ wa ná!

Blɔhi a nɔ nɛ Mawu guɔ kɛ dlooɔ wɔ: A fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ wɔ (Hyɛ kuku 11)

11. Mɛni blɔ nɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ yeɔ bua “to kpa” amɛ nɛ a ba plɛɔ dali ngɛ?

11 Mawu dloomi ɔ haa wa peeɔ dali. A fɔ wɔ tsuo kaa yayami peeli. Se gbalɔ Daniel gba kɛ fɔ si kaa ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ, “ní leli ɔmɛ,” nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ maa “tsɔɔ nihi babauu blɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ da.” (Kane Daniel 12:3.) Kɛ gu fiɛɛmi nɛ a fiɛɛɔ kɛ ní nɛ a tsɔɔ nihi ɔ nɔ ɔ, a ye bua ‘to kpahi’ ayɔhi abɔ nɛ a ba pee dali ngɛ Yehowa hɛ mi. (Yoh. 10:16) Yehowa dloomi ɔ lɛ ha nɛ a nyɛ pee jã a nɛ. Paulo de ke: “Mawu gu dloomi nɛ e kɛ haa je ɔ yaka a nɔ kɛ wo nihi tsuo nguɔ. E pee enɛ ɔ kɛ gu Kristo Yesu nɛ ha a ye a he ɔ nɔ.”​—Rom. 3:23, 24.

Wa nyɛɔ nɛ wa sɔleɔ (Hyɛ kuku 12)

12. Mɛni tsakpa ngɛ sɔlemi kɛ Mawu dloomi ɔ a kpɛti?

12 Wa nyɛɔ sɔleɔ kɛ haa Mawu. Ngɛ Yehowa dloomi ɔ nya a, wa nyɛɔ sɔleɔ kɛ haa lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo tu Yehowa matsɛ sɛ ɔ he munyu kaa e ji “dloomi sɛ,” nɛ e wo wɔ he wami kaa “waa kɛ kã nɛ hɛ wɔ kɛ su” he. (Heb. 4:16a) Yehowa gu e Bi ɔ nɔ kɛ ha wɔ he blɔ nɛ ɔ. “Akɛnɛ wa heɔ Kristo Yesu yeɔ, nɛ wa ngɔɔ wa hɛ ngɔ fɔɔ e nɔ he je ɔ, wa yi gbeye kaa wa maa ya Mawu hɛ mi.” (Efe. 3:12) Sɔlemi nɛ wa nyɛɔ sɔleɔ kɛ haa Yehowa a ji dloomi agbo nitsɛnitsɛ nɛ wa ná ngɛ e dɛ mi.

Wa náa yemi kɛ buami ngɛ be nɛ sa mi (Hyɛ kuku 13)

13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ doomi “yeɔ bua wɔ ngɛ be nɛ sa mi”?

13 Yehowa dloomi ɔ yeɔ bua wɔ ngɛ be nɛ sa mi. Paulo wo wɔ he wami kaa waa sɔle kɛ ha Yehowa “bɔ nɛ pee nɛ a na wɔ mɔbɔ, nɛ wa ná dloomi nɛ maa ye bua wɔ ngɛ be nɛ sa mi.” (Heb. 4:16b) Be fɛɛ be nɛ waa kɛ haomi ko aloo ka ko maa kpe ɔ, wa ma nyɛ maa fa kue kɛ ha Yehowa konɛ e na wɔ mɔbɔ, nɛ e ye bua wɔ. E ngɛ mi kaa wa sɛ mohu lɛɛ, se e haa wa sɔlemihi a heto. Behi fuu ɔ, e peeɔ jã kɛ guɔ wa nyɛmimɛ Kristofohi a nɔ, konɛ wa nyɛ nɛ “waa kɛ kã nɛ de ke, ‘Nyɔmtsɛ ɔ ji ye he piɛɛlɔ, i be gbeye yee. Mɛni adesa ma nyɛ maa pee mi?’”​—Heb. 13:6.

14. Mɛni Yehowa dloomi ɔ peeɔ ha wɔ?

14 Yehowa dloomi ɔ woɔ wa bua. Jɔɔmi agbo ko nɛ Yehowa dloomi ɔ haa nɛ wa náa ji kaa wa náa bua womi ke wa hao. (La 51:17) Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a hi Tesalonika nɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ, nɛ e de mɛ ke: “Wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nitsɛ, kɛ wa Tsɛ Mawu, nɔ nɛ suɔ wɔ kikɛ nɛ ɔ, nɛ e gu e dloomi ɔ nɔ, nɛ e wo wɔ he wami, nɛ e ha wɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nya wa a, e wo nyɛ bua, nɛ e ha nyɛ he wami.” (2 Tes. 2:16, 17) E ji bua womi nitsɛnitsɛ kaa wa maa le kaa Yehowa suɔ wɔ nɛ e susuɔ wa he!

15. Ngɛ Mawu dloomi ɔ nya a, mɛni hɛ nɔ kami wa ná?

15 Yehowa dloomi ɔ ha nɛ wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa ma ná neneene wami hwɔɔ se. Akɛnɛ yayami peeli ji wɔ he je ɔ, jinɛ wa be hɛ nɔ kami ko. (Kane La 49:7, 8.) Se Yehowa ha nɛ wa ná hɛ nɔ kami kpakpa. Yesu wo e se nyɛɛli ɔmɛ si ke: “Tsaatsɛ suɔ kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ na Bi ɔ, nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, e ná neneene wami.” (Yoh. 6:40) Niinɛ, neneene wami he hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ɔ ji nike ní ngua ko nɛ Mawu kɛ dloo wɔ. Paulo bua jɔ nike ní nɛ ɔ he saminya, enɛ ɔ he ɔ, e de ke: “Mawu je e dloomi ɔ nɛ e kɛ ma he adesahi tsuo a yi wami ɔ kpo ngɔ tsɔɔ.”​—Tito 2:11.

KO PLƐ MAWU DLOOMI Ɔ HƐ MI NGƆ BU SI

16. Mɛni Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a ti ni komɛ pee kɛ tsɔɔ kaa a plɛ Mawu dloomi ɔ hɛ mi ngɔ bu si?

16 Yehowa dloomi ɔ haa nɛ wa náa jɔɔmihi fuu, se e sɛ nɛ wa wo wa he nɔ, nɛ wa susu kaa Yehowa kplɛɛɔ je mi bami saisaa nɔ. Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ ‘plɛ Mawu dloomi ɔ hɛ mi ngɔ bu si, bɔ nɛ pee nɛ a kɛ laa a yakayaka ní peemi ɔmɛ a nɔ.’ (Yuda 4) Jamɛatsɛmɛ ɔmɛ yi anɔkuale. Eko ɔ, a susu kaa a ma nyɛ maa pee yayami, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ma kpa Yehowa pɛɛ nɛ e ngɔ kɛ pa mɛ. Nɔ́ nɛ pa hi pe kulaa ji kaa a woɔ a nyɛmimɛ Kristofohi he wami konɛ a piɛɛ a he kɛ pee yayami. Mwɔnɛ ɔ po ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ peeɔ jã a woɔ dloomi “mumi ɔ mi mi la.”​—Heb. 10:29.

17. Mɛni kɔkɔ lɛ Petro bɔ wɔ?

17 Mwɔnɛ ɔ, Satan sisi Kristofohi a kpɛti ni komɛ nɛ a susu kaa a ma nyɛ maa da Mawu mɔbɔ nami ɔ nɔ kɛ pee yayami. E ngɛ mi kaa Yehowa pee klaalo kaa e kɛ nihi nɛ a pee yayami nɛ a pia a he ɔ a he yayami maa pa mɛ mohu lɛɛ, se e suɔ kaa waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa hwu kɛ si yayami peemi. E ha nɛ Petro ngma ke: “Se ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ, nyɛɛ lɛɛ nyɛ le enɛ ɔ momo. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ nɛ hi saminya, nɛ nihi nɛ bui mlaa a, a ní peemi ní yayami ɔmɛ kó gbla nyɛ se, nɛ nyɛ si nɛ nyɛ da a, ko bɔ nyɛ. Se nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ wa ngɛ dloomi ɔ mi, nɛ nyɛɛ le wa Nyɔmtsɛ, kɛ wa kpɔlɔ Yesu Kristo ɔ saminya.”​—2 Pet. 3:17, 18.

DLOOMI Ɔ KƐ BLƆ NYA NÍ TSUMI LƐ NYƐƐƆ

18. Mɛni blɔ nya ní tsumi lɛ ngɛ wa kuɛ nɔ ngɛ dloomi nɛ wa náa kɛ jeɔ Yehowa ngɔ ɔ he je?

18 Wa bua jɔ Yehowa dloomi ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa ngɔ nike níhi nɛ wa náa a kɛ wo e hɛ mi nyami, nɛ wa kɛ ye bua wa nyɛmi nɔmlɔ hulɔ. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã? Paulo ha heto ke: ‘Lɔ ɔ he ɔ, nike ní slɔɔtohi nɛ Mawu kɛ dloo wɔ ɔ, e sa kaa wa tsu a he ní saminya. Ke a ha wɔ he wami nɛ a kɛ sɔmɔɔ nyɛmimɛ ɔ, wa sɔmɔ; ke ní tsɔɔmi ɔ, waa tsɔɔ. Ke wa nɔ́ ji kaa waa tu munyu kɛ wo nyɛmimɛ he wami ɔ, waa wo mɛ he wami. Nɔ nɛ naa mɔbɔ ɔ, e pee kɛ tsui mi jɔmi.’ (Rom. 12:6-8) E sa nɛ dloomi nɛ wa náa kɛ jeɔ Yehowa dɛ mi ɔ nɛ ha nɛ waa kɛ kã nɛ tsu Kristofohi a sɔmɔmi ní tsumi ɔ, waa kɛ nihi nɛ kase Baiblo ɔ, waa wo wa nyɛmimɛ Kristofohi he wami, nɛ waa kɛ nihi nɛ tɔ̃ɔ wa nɔ ɔ a tɔmihi nɛ pa mɛ.

19. Mɛni blɔ nya ní tsumi he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

19 Wa bua jɔ kaa Mawu suɔ wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ lɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa “fiɛɛ sane kpakpa a nɛ tsɔɔ kaa Mawu mi mi hi ha adesahi tsuo ɔ.” (Níts. 20:24) Wa ma susu blɔ nya ní tumi nɛ ɔ he saminya ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ [1] (kuku 2) Hyɛ munyu nɛ ji, “Undeserved kindness” ngɛ “Glossary of Bible Terms” ɔ sisi ngɛ New World Translation ehe ɔ mi.