Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Menli Mɔɔ Asa Ɛha Nyamenle Ɛlolɛ Ne La Kile Nwolɛ Anyezɔlɛ

Menli Mɔɔ Asa Ɛha Nyamenle Ɛlolɛ Ne La Kile Nwolɛ Anyezɔlɛ

“Ye ɛlolɛ bebelebe ne ati, yeyila yɛ muala kɔsɔɔti.”​—DWƆN 1:16.

EDWƐNE: 95, 13

1, 2. (a) Gyimamenle bie anwo ndonwo boni a Gyisɛse yɛle a? (b) Kɛzi ndonwo ne da kpalɛyɛlɛ nee ɛlolɛ ali ɛ?

KENLE ko, nwanye egyinli menle bie hɔle gua nu nwonlomɔ mangyee ne kɛ ɔkakpondɛ menli yeamaa bɛayɛ gyima wɔ ye vanye ɛya nu. Menli mɔɔ ɔnyianle bɛ la kponlenle ahatualɛ ne azo, yemɔti bɛhɔyɛle gyima ne. Ɛnee gyimamenle ne hyia gyimayɛvoma dɔɔnwo yemɔti ɔhɔle gua ne azo bieko ɔhɔkpondɛle menli dɔɔnwo. Ɔwɔ nuhua kɛ menli ɛhye mɔ amba ndɛ ɛdeɛ, noko ɔduale biala kakɛ mɔɔ fɛta la. Mɔɔ aleɛ dwole la, ɔvɛlɛle gyimayɛvoma ne kɛ ɔtua bɛ kakɛ, ɔduale bɛdabɛ mɔɔ bɛvale mekɛ tendenle nee dɔnehwele ko bɛyɛle gyima ne la amuala kakɛ ko. Mɔɔ menli mɔɔ ɔlimoale ɔvale bɛ gyima nu la nwunle ye zɔhane la, bɛdendɛle nwolɛ. Egyinli menle ne buale bɛ kɛ: ‘Bɛamkponle zolɛ kɛ bɛkɛlie kenle ko etaku nna ɔ? Bɛkpondɛ bɛaze kɛ menlɛ adenle kɛ mefa me ezukoa meyɛ mɔɔ medame mekulo la ɔ? Anzɛɛ ɔyɛ bɛ anyebolo kɛ me ti akunlu le kpalɛ la ɔ?’​—Mat. 20:1-15.

2 Gyisɛse ndonwo ne maa yɛkakye Gyihova subane ko mɔɔ bɛta bɛka nwolɛ edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu la​—ye “ɛlolɛ ne.” [1] (Kenga 2 Kɔlentema 6:1.) Ɛnee ɔnle kɛ gyimamenle ne maa menli mɔɔ bɛyɛle gyima dɔnehwele ko la kenle ko ahatualɛ, noko ɔlale atiakunlukɛnlɛma ali ɔhilele bɛ. Abɔlɔba bie hɛlɛle edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “ɛlolɛ” wɔ Baebolo dɔɔnwo anu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Adwenle mɔɔ wɔ edwɛkɛkpɔkɛ ne anu la amuala a le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ awie ɛnfɛta fee noko bɛva bɛmaa ye, anzɛɛ debie mɔɔ awie anyɛ nwolɛ ɛhwee la ati ɔnfɛta kɛ bɛfa bɛmaa ye noko bɛva bɛmaa ye la.”

GYIHOVA ƐLOLƐ AHYƐLƐDEƐ NE

3, 4. Kɛzi Gyihova ɛlo alesama kɔsɔɔti ɛ, na wɔ adenle boni azo?

3 Ngɛlɛlera ne ka ‘Nyamenle ɛlolɛ ahyɛlɛdeɛ’ ne anwo edwɛkɛ. (Ɛfɛ. 3:7) Duzu ati a Gyihova vale “ahyɛlɛdeɛ” ɛhye maanle yɛ a, na kɛzi ɔyɛle ye ɛ? Saa yɛkola yɛdi Gyihova mɛla ne mɔ amuala azo pɛpɛɛpɛ a, ɔkile kɛ yɛfɛta ahyɛlɛdeɛ ɛhye. Noko yɛngola. Ɛhye ati Belemgbunli Sɔlɔmɔn nrɛlɛbɛvolɛ ne hɛlɛle kɛ: “Tenlenenli biala ɛnle azɛlɛ ye azo mɔɔ kpalɛ ngome ala a ɔyɛ na ɔnyɛ ɛtane ɛlɛ a.” (Nol. 7:20) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo noko hanle kɛ: “Menli kɔsɔɔti ɛyɛ ɛtane na bɛnfɛta Nyamenle anyunlunyia ne,” na “ɛtane ahatualɛ a le ewule.” (Wlo. 3:23; 6:23a) Yɛfɛta ewule.

4 Gyihova ɛlɔlɛ ne ati, yelo alesama mɔɔ ɛnli munli la wɔ adenle mɔɔ tɛla biala la azo. Ye ahyɛlɛdeɛ mɔɔ tɛla biala la a le “ɔ Ra kokye ne” mɔɔ ɔmaanle ɔrawule ɔmaanle yɛ la. (Dwɔn 3:16) Yemɔti Pɔɔlo hanle Gyisɛse anwo edwɛkɛ kɛ, “bɛwula ye anyunlunyia na bɛdi ye eni wɔ nyane ewule mɔɔ ɔwule la ati. Nyamenle luale ɔdaye ye ɛlolɛ zo yɛɛ ɔmanle ɔwule wɔ awie biala ati a.” (Hib. 2:9) Nɔhalɛ, “Nyamenle ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ ɔfa ɔmaa mgbane la a le ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ wɔ yɛ Awulae Kelaese Gyisɛse ati.”​—Wlo. 6:23b.

5, 6. (a) Saa ɛtane di yɛ nwo zo tumi a, duzu a fi nu ba a? (b) Na saa yɛwɔ ɛlolɛ bo noko ɛ?

5 Kɛ ɔyɛle mɔɔ yɛrayɛle ɛtanevolɛma na yɛwu ɛ? Baebolo ne kilehile nu kɛ: ‘Sonla ko ne, Adam ɛtane ti yɛɛ [ewule] ranyianle sonla nwo zo tumi a.’ (Wlo. 5:12, 14, 17) Noko ɔyɛ anyelielɛ kɛ, yɛkola yɛkpa kɛ yɛnrɛmaa ɛtane ɛnrɛli yɛ nwo zo tumi bieko la. Saa yɛnyia Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔle ne anu diedi a, ɛnee yɛlɛfa yɛ nwo yɛawula Gyihova ɛlolɛ ne abo. Wɔ adenle boni azo? “Ɛleka mɔɔ ɛtaneyɛlɛ ne zonle la, Nyamenle ɛlolɛ ne yɛle dɔɔnwo bole zolɛ. Zɔhane ati, kɛmɔ ɛtane vale ewule a lile belemgbunli la, zɔhane ala yɛɛ Nyamenle ɛlolɛ ne fa kpalɛyɛlɛ di belemgbunli na ɔfa yɛ ɔdua Gyisɛse Kelaese, yɛ Awulae ne anwo zo ɔkɔ ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la anu a.”​—Wlo. 5:20, 21.

6 Ɔnva nwo kɛ yɛle ɛtanevolɛma la, ɔnle kɛ yɛgyakyi yɛ nwo yɛmaa ɛtane nyia yɛ nwo zo tumi. Saa yɛyɛ ɛtane a, yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔva ɔhyɛ yɛ. Pɔɔlo bɔle Kilisienema kɔkɔ kɛ: “Ɔnle kɛ ɛtane yɛ bɛ menle bieko; bɛnle mɛla ne abo, bɛwɔ Nyamenle ɛlolɛ ne abo.” (Wlo. 6:14) Ɛhye ati, yɛwɔ ɛlolɛ bo. Duzu a ɛvi nu ɛra a? Pɔɔlo hilehilele nuhua kɛ: “Nyamenle . . . ɛlolɛ ne kilehile yɛ kɛ yɛvuandi ɛbɛla mgbane mgbane nee ewiade atiakunluwɔzo ne mɔ yɛgua, na yɛyɛ yɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye, yɛnlea boɛ na yɛbɔ Nyamenlezulolɛ ɛbɛla fɔɔnwo ne wɔ ewiade ye anu.”​—Tae. 2:11, 12.

NYAMENLE ƐLOLƐ NE MƆƆ YELA YE ALI WƆ NDENLE “NGAKYILE” ZO

7, 8. Saa bɛka kɛ Gyihova da ye ɛlolɛ ne ali wɔ ndenle “ngakyile” zo a, ɔkile duzu? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne mɔ.)

7 Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle kɛ: “Kɛmɔ bɛ muala bɛnea bɛ Nyamenle ahyɛlɛdeɛ ngakyile ne mɔ boɛ la, ko biala ɛva ye ɛdeɛ mɔɔ yenyia ye la ɛkpondɛ ɔ gɔnwo mɔ kpalɛ ɛyɛlɛ.” (1 Pita 4:10) Duzu a ɛhye kile a? Ɔkile kɛ, ɔnva nwo sɔnea biala mɔɔ yɛbayia wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la, Gyihova baboa yɛ yeamaa yɛagyinla ɔ nloa. (1 Pita 1:6) Ɔnva nwo sɔnea biala mɔɔ yɛbayia la, Nyamenle ɛlolɛ ne bahola aboa yɛ.

8 Nɔhalɛ, Gyihova da ye ɛlolɛ ne ali wɔ ndenle ngakyile zo. Ɛzoanvolɛ Dwɔn hɛlɛle kɛ: “Ye ɛlolɛ bebelebe ne ati, yeyila yɛ muala kɔsɔɔti, na ɔyila yɛ dahuu.” (Dwɔn 1:16) Gyihova ɛlolɛ bebelebe ne maa yɛnyia nyilalɛ dɔɔnwo. Bie a le boni mɔ?

9. Kɛzi yɛnyia Gyihova ɛlolɛ ne azo nvasoɛ ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile nwolɛ anyezɔlɛ ɛ?

9 Yemaa bɛva yɛ ɛtane ne mɔ bɛhyɛ yɛ. Saa yɛnu yɛ nwo na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali yɛ sinlidɔlɛ zo a, Gyihova ɛlolɛ ti ɔbava yɛ ɛtane yeahyɛ yɛ. (Kenga 1 Dwɔn 1:8, 9.) Ɔwɔ kɛ Nyamenle anwunvɔnezelɛ ne anwo anyezɔlɛ maa yɛwula ye anyunlunyia. Mɔɔ Pɔɔlo kɛlɛ ɔ mediema Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la, ɔhanle kɛ: “Nyamenle ɛlie yɛ ɛvi awozinli nu tumi ne mɔ abo, yeva yɛ yera ɔ Ra kulovolɛ ne belemgbunlililɛ ne abo, na yelua ɔ nwo zo yekpɔne yɛ, yeva yɛ ɛtane yehyɛ yɛ.” (Kɔl. 1:13, 14) Saa bɛfa yɛ ɛtane bɛkyɛ yɛ a, ɔmaa yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbanyia nyilalɛ ngakyile.

10. Duzu nvasoɛ a Nyamenle ɛlolɛ ne maa yɛnyia a?

10 Yemaa anzodwolɛ ɛra yɛ nee Nyamenle avinli. Kɛmɔ yɛnli munli la ati, ɔvi yɛ awolɛ nu yɛle Nyamenle agbɔvolɛ. Pɔɔlo liele dole nuhua kɛ: “Mɔɔ ɛnee yɛle Nyamenle kpɔvolɛma la, yelua ɔ Ra ne ewule zo ɔ nee yɛ ɛli ngamɔnu.” (Wlo. 5:10) Ngamɔnu ɛhye maa anzodwolɛ ba yɛ nee Gyihova avinli. Pɔɔlo hanle Gyihova ɛlolɛ ɛhye anwo edwɛkɛ kɛ: “Kɛmɔ ɔlua diedi zo yɛzɔ Nyamenle anye la, yɛlua Awulae Gyisɛse Kelaese anwo zo yɛnyia yɛ ti wɔ Nyamenle ɛkɛ. Gyisɛse lua yɛ diedi zo ɛva yɛ ɛra Nyamenle ɛlolɛ ne mɔɔ ɛnɛ yɛde nu la abo.” (Wlo. 5:1, 2) Nyilalɛ boni ɛne!

Kɛzi Nyamenle ɛlo yɛ la: Yemaa yɛde edwɛkpa ne (Nea ɛdendɛkpunli 11)

11. Kɛzi menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la maa ‘mboane gyɛne’ ne nwu tenleneyɛlɛ adenle ne ɛ?

11 Yemaa yɛyɛ tenlenema. Awie biala ɛnle tenlenenli. Noko ngapezonli Daneɛle hanle kɛ wɔ awieleɛ mekɛ ne anu, “nrɛlɛbɛvolɛma mɔɔ wɔ nu la,” menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔhama ne, ‘bahilehile menli kpalɛyɛlɛ adenle ne.’ (Kenga Daneɛle 12:3.) Bɛlua bɛ edwɛkɛhanlɛ nee bɛ ngilehilelɛ gyima ne azo bɛmaa ‘mboane gyɛne’ ne mgbe dɔɔnwo ɛnyia gyinlabelɛ kpalɛ wɔ Gyihova anyunlu. (Dwɔn 10:16) Noko Gyihova ɛlolɛ ne a ɛmaa bɛhola bɛyɛ ɛhye a. Pɔɔlo hilehilele nu kɛ: “Ɔlua mgbɔdalɛ mɔɔ Gyisɛse Kelaese ɛva ɔ nwo ɛli la azo, Nyamenle ɛlolɛ ne mɔɔ ɔfa ɔkyɛ mgbane la maa menli muala sɔ ɔ nye.”​—Wlo. 3:23, 24.

Asɔneyɛlɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12)

12. Kɛzi asɔneyɛlɛ fale Nyamenle ɛlolɛ ne anwo ɛ?

12 Yemaa yɛkola yɛdua asɔneyɛlɛ zo yɛbikye Nyamenle belemgbunli ebia ne. Ɔlua Gyihova ɛlolɛ ne ati, yeyila yɛ mɔɔ yɛkola yɛbikye ye anwuma belemgbunli ebia ne wɔ asɔneyɛlɛ nu a. Nɔhalɛ, Pɔɔlo hanle Gyihova “belemgbunli ebia ne mɔɔ ɛlolɛ ɛyi ye tɛkɛɛ” la anwo edwɛkɛ na ɔhanle kɛ “yɛzi ahonle” yɛbikye Nyamenle belemgbunli ebia ne. (Hib. 4:16a) Gyihova luale ɔ Ra ne, mɔɔ ɔlua ɔ nwo zo “nee diedi mɔɔ yɛlɛ ye wɔ ye nuhua la ati, yɛkola yɛbɔ kpɔkɛ na yɛsi yɛ kɛnra yɛfinde Nyamenle anyunlu” la anwo zo ɔmaanle yɛnyianle nwolɛ adenle ɛhye. (Ɛfɛ. 3:12) Nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia yɛkɔ Gyihova anyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu la da ye ɛlolɛ kpole ne ali.

Ɔboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. Kɛzi ɛlolɛ bahola amaa “yɛanyia moalɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛkɛhyia la” ɛ?

13 Yɛkola yɛnyia moalɛ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la anu. Pɔɔlo maanle yɛ anwosesebɛ kɛ yɛhɔ Gyihova anyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu mɔɔ yɛnzulo, na “ɛkɛ ne yɛɛ bɛbanwu yɛ anwunvɔne na ye ɛlolɛ ti yɛanyia moalɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛkɛhyia la.” (Hib. 4:16b) Mekɛ biala mɔɔ yɛbayia sɔnea la, yɛbahola yɛazu yɛavɛlɛ Gyihova kɛ ɔze yɛ anwunvɔne. Yɛnfɛta ɛdeɛ, noko ɔyɛ a ɔdua yɛ mediema nwo zo ɔbua yɛ asɔneyɛlɛ, “zɔhane ati, yɛkola yɛsi yɛ kɛnra yɛka kɛ, ‘Awulae le me boavolɛ, menrɛzulo ɛhwee. Duzu yɛɛ sonla kola yɛ me a?’”​—Hib. 13:6.

14. Kɛzi Gyihova ɛlolɛ ne maa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu ɛ?

14 Ɔmaa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu. Nyilalɛ kpole mɔɔ yɛnyia yɛfi Gyihova ɛkɛ ɔlua ye ɛlolɛ ti la a le arɛlekyekyelɛ mɔɔ yɛnyia ye wɔ mekɛ mɔɔ yɛ rɛle kɛbɔ la. (Edw. 51:17) Pɔɔlo hɛlɛle hɔmaanle Kilisienema mɔɔ bɛwɔ Tɛsalonaeka mɔɔ ɛnee bɛlɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la kɛ: “Yɛ Awulae Gyisɛse Kelaese mumua ne nee yɛ Ze Nyamenle ne, mɔɔ hulole yɛ na ye ɛlolɛ ti yemaa yɛ anwosesebɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ nee anyelazo kpalɛ la, ɛmaa bɛ akɛnrasesebɛ na ɔmaa bɛyɛ se.” (2 Tɛs. 2:16, 17) Ɔlua Gyihova ɛlolɛ ne ati, ɔdwenle yɛ nwo, na nea kɛzi ɛhye kyekye yɛ rɛle a!

15. Ɔlua Nyamenle ɛlolɛ ne ati, anyelazo boni a yɛlɛ a?

15 Ɔmaa yɛnyia dahuu ngoane nwo anyelazo. Kɛ ɛtanevolɛma la, saa ɔhale yɛ ngome a, anrɛɛ yɛnlɛ anyelazo biala. (Kenga Edwɛndolɛ 49:7, 8.) Noko Gyihova ɛmaa yɛnyia anyelazo kɛnlɛma bie. Gyisɛse bɔle ye ɛdoavolɛma ne ɛwɔkɛ kɛ: “Mɔɔ Egya kpondɛ la a le kɛ, bɛdabɛ mɔɔ bɛkɛnwu Ralɛ ne na bɛkɛlie ye bɛkɛli la kɛnyia ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ.” (Dwɔn 6:40) Nɔhalɛ, dahuu ngoane nwo anyelazo ne le ahyɛlɛdeɛ, ɔle Nyamenle ɛlolɛ. Pɔɔlo mɔɔ hilele ɛhye anwo anyezɔlɛ la hanle kɛ: “Nyamenle ɛye ye ɛlolɛ ne ɛhile wɔ menli kɔsɔɔti bɛ ngoanelielɛ ti.”​—Tae. 2:11.

MMAFA NYAMENLE ƐLOLƐ NE ƐYƐ NINYƐNE MƆƆ ƐNFƐTA

16. Kɛzi alimoa Kilisienema bie mɔ vale Nyamenle ɛlolɛ ne yɛle ninyɛne mɔɔ ɛnfɛta la ɛ?

16 Ɔwɔ nuhua kɛ Gyihova ɛlolɛ ne maa yɛnyia nyilalɛ dɔɔnwo, noko ɔnle kɛ anwomemaazo maa yɛnyia adwenle kɛ ɔdie subane biala ɔto nu. Alimoa Kilisiene asafo ne anu amra bie mɔ bɔle mɔdenle kɛ ‘bɛkakyi ɛlolɛ ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛlo yɛ mgbane la’ bɛava bɛayeye bɛ nloa bɛabɔ anyiemgba ɛbɛla. (Dwu. 4) Ɔda ali kɛ Kilisienema mɔɔ anli nɔhalɛ la nyianle adwenle kɛ bɛbahola bɛayɛ ɛtane na akee bɛazɛlɛ Gyihova kɛ ɔva ɔhyɛ bɛ. Mɔɔ ɛnle kpalɛ fee bɔbɔ la a le kɛ, bɛbɔle mɔdenle kɛ bɛdi bɛ mediema adwenle bɛamaa bɛayɛ bɛ ninyɛndane ne bie. Ɛnɛ bɔbɔ, awie biala mɔɔ ɔbayɛ zɔ la ‘ɛva Nyamenle ɛlolɛ Sunsum ne anyunlu ɛkyikyi aze.’​—Hib. 10:29.

17. Folɛ mɔɔ anyebolo wɔ nu la boni a Pita dule yɛ a?

17 Ɛnɛ, Seetan ɛbɛlɛbɛla Kilisienema bie mɔ yemaa bɛnyia adwenle kɛ ɔlua Nyamenle anwunvɔnezelɛ ne ati bɛbahola bɛayɛ ɛtane mɔɔ awie ɛnyɛ bɛ ɛhwee a. Gyihova lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbava ɛtanevolɛma mɔɔ bɛnu bɛ nwo la ɛtane yeahyɛ bɛ ɛdeɛ, noko ɔkulo kɛ bɛmia bɛ nwo kpalɛ bɛko bɛtia bɛ bɛtɛɛyɛlɛ ne mɔ. Ɔmaanle Pita hɛlɛle kɛ: “Na ayi mɔ, bɛmɛ bɛhakye bɛ ɛhye mɔ anwo bie dɛba. Yemɔti bɛnlea boɛ na kpamgbanvolɛma anva bɛ amumuyɛ andwe bɛ angɔ nvonleɛ nu, na bɛavi ɛleka kɛnlɛma ɛhye mɔɔ bɛgyi la bɛagua aze. Bɛhɔ zolɛ bɛnyi wɔ yɛ Awulae nee Dievolɛ Gyisɛse Kelaese anwo nrɛlɛbɛ nee ɛlolɛ ne anu.”​—2 Pita 3:17, 18.

ƐLOLƐ NE FA ƐZONLELILƐ TO YƐ NWO ZO

18. Ɛzonlelilɛ boni mɔ a Gyihova ɛlolɛ ne ɛva ɛdo yɛ nwo zo a?

18 Kɛ menli mɔɔ asa ɛha Gyihova ɛlolɛ ne na yɛkile nwolɛ anyezɔlɛ la, gyima la yɛ nwo zo kɛ yɛbava yɛ ahyɛlɛdeɛ ne mɔ yɛawula Nyamenle anyunlunyia na eza yɛava yɛaboa awie mɔ. Wɔ ndenle boni mɔ azo? Pɔɔlo buale kɛ: “Ɛhye ati ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ ahyɛlɛdeɛ ngakyile ne mɔ mɔɔ Nyamenle ɛlolɛ zo yɛnyia bɛ la yɛyɛ gyima. . . . Saa ɛzonlenlɛ nu noko a, ɔwɔ kɛ yɛsonle. Saa ngilehilelɛ nu a, ɔwɔ kɛ yɛkilehile. Mɔɔ lɛ folɛdulɛ ahyɛlɛdeɛ la ɛva ɛdu ɔ gɔnwo mɔ folɛ. . . . Mɔɔ yɛ ahunlunyele gyima la, ɔwɔ kɛ yɛ ye anyelielɛ nu.” (Wlo. 12:6-8) Kɛmɔ Gyihova ɛlo yɛ la ati, ɔle yɛ gyima kɛ yɛdayɛ noko yɛbamaa yɛ nye abolo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu, yɛahilehile awie mɔ Baebolo ne, yɛamaa yɛ gɔnwo mɔ Kilisienema anwosesebɛ, na yɛava menli mɔɔ ɛvo yɛ la ɛtane yɛahyɛ bɛ.

19. Yɛ ɛzonlelilɛ boni a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

19 Kɛ menli mɔɔ yɛkile Nyamenle ɛlɔlɛ ne anwo anyezɔlɛ la, ɔwɔ kɛ ɔka yɛ ɔmaa yɛbɔ mɔdenle yɛbɔ “Edwɛkpa ne mɔɔ fane Nyamenle ɛlolɛ ne anwo la nolo.” (Gyi. 20:24) Yɛbazuzu yɛ ɛzonlelilɛ ɛhye anwo dɔɔnwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.

^ [1] (ɛdendɛkpunli 2) Nea “Undeserved kindness” mɔɔ wɔ “Glossary of Bible Terms” mɔɔ wɔ Nrelenza New World Translation fofolɛ ne anu la.